PL. S 8/96 .

14 "Jazykov" aspekt uplatovania tch zkladnch prv

. 14/97

a slobd, ktor

predpokladaj rozirovanie a prijmanie informci, je pre obanov patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm obsiahnut v l. 34 ods. 1 stavy Slovenskej republiky ako sas prvneho reimu ich pozitvnej diskrimincie. Tento zver sa vzahuje predovetkm na zkladn prvo verejne prejavova svoje zmanie poda l. 24 ods. 1 stavy Slovenskej republiky, alej na prvo na slobodu prejavu poda l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, resp. prvo na pokojn zhromaovanie (l. 28 ods. 1). Verejne prejavovan nboensk i in zmanie, ako aj slobodu zhromaovania mono toti povaova za osobitn formy (spsoby) slobody prejavu. (Nlez stavnho sdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. S 8/96 z 26. augusta 1997, zverejnen v Zbierke zkonov Slovenskej republiky, iastka 110, pod slom 260/1997) stavn sd Slovenskej republiky v plne na verejnom zasadnut 26. augusta 1997 prerokoval nvrh skupiny 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, zastpenej advoktom JUDr. . D., proti Nrodnej rade Slovenskej republiky, zastpenej poslancom JUDr. J. C., vo veci sladu preambuly zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky s l. 1, l. 2 ods. 1, l. 12 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej republiky, 1 ods. 2 citovanho zkona s l. 12 ods. 1 a 2, l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 1 ods. 1 a s l. 2 ods. 1 psm. a) a c) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, 1 ods. 3 druh veta citovanho zkona s l. 123 stavy Slovenskej republiky, 2 ods. 2 citovanho zkona s l. 123 stavy Slovenskej republiky, 3 ods. 1 citovanho zkona s l. 33, l. 34 ods. 2 psm. b), l. 35 ods. 1 a 3, l. 36 psm. b) a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 2 ods. 2, l. 4 a 6 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach a s l. 5 psm. c) a i) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, 3 ods. 2 a 3 psm. b) a e) citovanho zkona s l. 67 a 69 stavy Slovenskej republiky, 3 ods. 4, 5 a 6 citovanho zkona s l. 34 ods. 2 psm. b) a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, 4 ods. 3 a 4 citovanho zkona s l. 13 ods. 2, l. 26 ods. 2 a s l. 34 ods. 2 psm. a) stavy Slovenskej republiky, 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 citovanho zkona s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4 a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, 8 ods. 3, 5 a 6 citovanho zkona s l. 11, l. 26 ods. 2 a s l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky, 12

citovanho zkona s l. 12 ods. 1 a l. 34 ods. 2 stavy Slovenskej republiky a 26. augusta 1997 takto rozhodol: 1. Ustanovenie 3 ods. 5 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v spojen s ustanovenm 12 citovanho zkona, v rozsahu, v akom sa vzahuje na obanov Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, n i e j e v slade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. 2. Vo zvynej asti nvrhu n e v y h o v u j e. Odvodnenie: stavnmu sdu Slovenskej republiky (alej len "stavn sd") bol 27. mja 1996 doruen nvrh skupiny 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky (alej len "navrhovate"), zastpenej advoktom JUDr. . D., na vyslovenie nesladu niektorch ustanoven zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky (alej len "zkon o ttnom jazyku") s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky, ako aj Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach z roku 1966, Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach z roku 1966, ako aj Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965. Na vzvu stavnho sdu bol nvrh navrhovatea 4. jla 1996 spresnen a nakoko spal vetky zkonom predpsan nleitosti nvrhu na zaatie konania o slade zkona s stavou v zmysle l. 125 psm. a) stavy Slovenskej republiky (alej len "stava"), stavn sd ho po predbenom prerokovan 17. jla 1996 prijal na alie konanie. Nrodn rada Slovenskej republiky zaslala svoje psomn stanovisko k nvrhu navrhovatea 27. janura 1997 (. j. 1106/1996) a Ministerstvo kultry Slovenskej republiky, na ktor sa stavn sd tie obrtil so iadosou o poskytnutie pomoci pri obstaran podkladov na

rozhodnutie stavnho sdu, svoje psomn stanovisko zaslalo 9. septembra 1996 (MK2333/1996-1). Obe strany konania o slad niektorch ustanoven zkona o ttnom jazyku s stavou a medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch vyhlsili, e trvaj na stnom pojednvan vo veci, ktor sa uskutonilo 26. augusta 1997. Nrodn radu Slovenskej republiky na stnom pojednvan zastupoval jej poslanec JUDr. J. C. a skupinu poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky advokt JUDr. . D. Zstupcovia oboch strn na stnom pojednvan vodom vyhlsili, e zotrvvaj na svojich stanoviskch obsiahnutch v psomnch materiloch a v priebehu stneho pojednvania tieto stanovisk viackrt potvrdili a spresnili, avak bez toho, e by ich boli zsadnm spsobom menili, prpadne doplnili. Tam, kde to stavn sd povaoval za vhodn a eln, na stne stanovisk strn vslovne poukzal v druhej asti tohto odvodnenia (II.). V prvej asti odvodnenia (A.) svojho nlezu stavn sd uvdza podstatn asti nvrhu skupiny poslancov, ako aj psomnho stanoviska Nrodnej rady Slovenskej republiky a Ministerstva kultry Slovenskej republiky k tm ustanoveniam zkona o ttnom jazyku, neslad ktorch s stavou, ako aj s medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch navrhovate namietal. V druhej asti svojho odvodnenia (B.) stavn sd uvdza podstatn argumenty navrhovatea zdvodujce neslad jednotlivch ustanoven zkona o ttnom jazyku s stavou, ako aj s medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch, spolu s prvnym rozborom a dvodmi, ktor viedli stavn sd k rozhodnutiu o ich slade, resp. neslade s oznaenmi ustanoveniami stavy a medzinrodnch zmlv o udskch prvach a zkladnch slobodch. A. 1. Obsah nvrhu na zaatie konania o slade niektorch ustanoven zkona o ttnom jazyku s stavou Slovenskej republiky a s medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch Poda nzoru navrhovatea sa preambula zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky ocitla v neslade s l. 1, l. 2 ods. 1, l. 12 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej republiky, alej 1 ods. 2 citovanho zkona s l. 12 ods. 1 a 2, l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 1 ods. 1 a s l. 2 ods. 1 psm. a) a c) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, 1 ods. 3 druh veta citovanho zkona s l. 123 stavy Slovenskej republiky, 2 ods. 2 citovanho zkona s l.

123 stavy Slovenskej republiky, 3 ods. 1 citovanho zkona s l. 33, l. 34 ods. 2 psm. b), l. 35 ods. 1 a 3, l. 36 psm. b) a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 2 ods. 2, l. 4 a 6 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach a s l. 5 psm. c) a i) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, 3 ods. 2 a 3 psm. b) a e) citovanho zkona s l. 67 a 69 stavy Slovenskej republiky, 3 ods. 4, 5 a 6 citovanho zkona s l. 34 ods. 2 psm. b) a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, 4 ods. 3 a 4 citovanho zkona s l. 13 ods. 2, l. 26 ods. 2 a s l. 34 ods. 2 psm. a) stavy Slovenskej republiky, 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 citovanho zkona s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4 a s l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, 8 ods. 3, 5 a 6 citovanho zkona s l. 11, l. 26 ods. 2 a s l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky, 12 citovanho zkona s l. 12 ods. 1 a l. 34 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Na zdvodnenie namietanho nesladu jednotlivch ustanoven zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol: "Preambula zk. . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky uvdza: Nrodn rada Slovenskej republiky vychdzajc zo skutonosti, e slovensk jazyk je najdleitejm znakom osobitosti slovenskho nroda, najvzcnejou hodnotou jeho kultrneho dedistva a vrazom suverenity Slovenskej republiky aj veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov, ktor zabezpeuje ich slobodu a rovnos v dstojnosti a prvach na zem Slovenskej republiky uzniesla sa na tomto zkone. Suverenita (zvrchovanos) ttu je prvnym pojmom na oznaenie nezvislosti ttnej moci od inej moci. l. 1 a 2 stavy jednoznane vyjadruj a zakotvuj, v om spova suverenita Slovenskej republiky. Z uvedenho dvodu potom text preambuly je v neslade - v rozpore - s stavnou koncepciou pvodu a nezvislosti moci Slovenskej republiky a hoci preambula zkona m len deklaratrny a nie normatvny charakter, vna chaos do prvnej terminolgie nho prvneho poriadku a nem vecn zklad. Aj alia as vety preambuly vyvolva jednoznan dojem a zrove vytvra priestor protistavnosti v asti, v ktorej uvdza, citujeme: ...aj veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov, ktor zabezpeuje ich slobodu a rovnos v dstojnosti a prvach na zem Slovenskej republiky...

Takto formulovan preambula vyvolva dojem, e len obania hovoriaci slovenskm jazykom maj zabezpeen stavn prva uveden v l. 12 ods. 1 stavy." K 1 ods. 2 zkona navrhovate uviedol: "Sme presveden o tom, e v zmysle citovanch ustanoven stavy, ide o zakotvenie prva vetkch udskch bytost na to, aby sa narodili a ili slobodn s rovnakmi prvami, slobodami, dstojnosou a to bez akejkovek diskrimincie. Ak je pravdiv kontatovanie v vodnom ustanoven zkona, e "slovensk jazyk je najdleitejm znakom osobitosti slovenskho nroda, najvzcnejou hodnotou jeho kultrneho dedistva..." - o om nie je mon pochybova - potom sme ale presveden, e to ist mus nevyhnutne plati aj o vetkch ostatnch jazykoch obanov Slovenskej republiky, ktorch materinsk jazyk je in ako slovensk. Z uvedenho dvodu mme zato, e ak sa prizn jednmu z mnohch jazykov tak postavenie, e m prednos pred ostatnmi jazykmi, vytvra sa stav, ke ostatn jazyky sa nevyhnutne dostan do postavenia druhoradch, menejcennch jazykov, priom obania, ktor hovoria inm jazykom ako slovenskm, sa dostan do postavenia druhoradch, menejcennch, diskriminovanch obanov. Jedni s teda zvhodovan, druh zase znevhodovan. Poda l. 26 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach: Vetci s pred zkonom rovn a maj prvo na rovnak ochranu zkona bez akejkovek diskrimincie. Zkon zakazuje akkovek diskriminciu a zaruuje vetkm osobm rovnak a inn ochranu proti diskrimincii z akchkovek dvodov, naprklad poda rasy, farby, pohlavia, jazyka, nboenstva, politickho alebo inho presvedenia, nrodnostnho alebo socilneho pvodu, majetku a rodu. Poda tohto paktu: V ttoch, kde existuj etnick, nboensk alebo jazykov meniny, nebude sa ich prslunkom upiera prvo, aby spolu s ostatnmi prslunkmi meniny uvali svoju vlastn kultru, vyznvali a prejavovali svoje vlastn nboenstvo alebo pouvali svoj vlastn jazyk. Uveden medzinrodn pakt bval eskoslovensk socialistick republika predpsanm spsobom ratifikovala a bol vyhlsen v Zbierke zkonov vo vyhlke Ministra zahraninch vec . 120/1976 Zb. Poda oznmenia Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 53/1994 Z. z. Slovensk republika do tohto paktu sukcedovala od 1. janura 1993.

Rovnakmu zveru, ako na zklade l. 26 a 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, mono dospie aj na zklade Vyhlky Federlneho ministerstva zahraninch vec . 95/74 Zb., Oznmenia Federlneho ministerstva zahraninch vec . 209/92 Zb., Oznmenia Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 79/94 Z. z. Navye poukazujeme na to, e prve zkon by mal zakza akkovek diskriminciu a zarui vetkm osobm rovnak a inn ochranu proti diskrimincii z akchkovek dvodov." V spresnen svojho nvrhu, ktor bolo stavnmu sdu doruen 4. jla 1996, navrhovate k 1 ods. 2 uviedol, e: "Dvody nesladu -u 1 ods. 2 zk. . 270/1995 Z. z. s stavou a medzinrodnmi dohodami doplujeme v tom smere, e uveden ustanovenie je v rozpore resp. napa znaky "rasovej diskrimincie" zakotven v Medzinrodnom dohovore o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie uverejnenom vo Vyhlke Ministra zahraninch vec . 95/1974 Zb. z 15. augusta 1974. Poda oznmenia Ministerstva zahraninch vec SR . 53/1994 Z. z. sa uskutonila s platnosou od 1. janura 1993 ratifikcia sukcesie Slovenskej republiky k tomuto dohovoru. Poda l. 1. odstavec 1 sa za rasov diskriminciu povauje rozliovanie, obmedzovanie alebo zvhodovanie zaloen na rase, farbe pleti, rodovom alebo nrodnostnom alebo etnickom pvode, ktorho cieom alebo nsledkom je znemoovanie alebo obmedzenie uznania, pouvania, alebo uskutoovania udskch prv a zkladnch slobd na zklade rovnosti v politickej, hospodrskej, socilnej, kultrnej alebo ktorejkovek inej oblasti verejnho ivota. Jazyk toho ktorho nroda alebo tej ktorej nrodnej alebo etnickej skupiny je znakom jej identity. 1 ods. 2 zk. . 270/1995 Z. z. otvorene uprednostuje a tm aj zvhoduje prslunkov Slovenskho nroda pred inmi, ke uvdza, e ttny jazyk (poda -u 1 ods. 1 slovensk jazyk) m prednos pred ostatnmi jazykmi. Poda l. 2 ods. 1 vyie uvedenho dohovoru zmluvn tty odsudzuj rasov diskriminciu a zavzuj sa, e bud vykonva bez mekania a vetkmi vhodnmi spsobmi politiku smerujcu k odstrneniu rasovej diskrimincie vo vetkch jej formch a k rozvoju porozumenia medzi vetkmi rasami. Na tento cie: a) kad zmluvn tt sa zavzuje, e nebude vykonva rasov diskriminciu proti osobm, skupinm osb alebo intitcim a e zabezpe, aby vetky verejn orgny a intitcie - celottne aj miestne - konali v slade s tmto zvzkom,

b) ........... c) kad zmluvn tt podnikne inn opatrenie na preskmanie celottnej i miestnej vldnej politiky a na novelizciu alebo zruenie vetkch zkonov a predpisov, ktor maj za nsledok vznik alebo zachovanie rasovej diskrimincie vade, kde existuje. Zkon o ttnom jazyku Slovenskej republiky svojm ustanovenm -u 1 ods. 2 je v hrubom rozpore s citovanmi ustanoveniami Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, nakoko rozliuje a zvhoduje ud na nrodnostnom princpe tm, e uprednostuje jazyk jednho nroda pred jazykmi ostatnch nrodnostnch alebo etnickch skupn, ktor sa vyskytuj na zem Slovenskej republiky." K 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Z uvedench ustanoven stavy vyplva, e splnomocnenie pre vldu na vydvanie veobecne zvznch prvnych predpisov zakotvuje stava v l. 120, a splnomocnenie pre ostatn orgny ttnej sprvy umouje stava v l. 123. Je zrejm, e cirkvi a nboensk spolonosti nie s orgnmi ttnej sprvy. Akkovek odkaz i splnomocnenie na vydvanie ich vlastnch normatvnych aktov v zkone stava neumouje. Aj Nrodn rada Slovenskej republiky vo svojej zkonodarnej innosti je viazan l. 2 ods. 2 stavy, to znamen, e me kona iba na zklade stavy, v jej medziach, v rozsahu a spsobom, ktor stanov zkon. stava, ani iadny zkon neobsahuje tak ustanovenie, ktor by umoovalo Nrodnej rade prija zkon obsahujci splnomocovacie ustanovenie, ktor by oprvovalo nettne subjekty vydva veobecne zvzn normatvne akty." K 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: " 2 ods. 2 citovanho zkona neobsahuje splnomocnenie pre ministerstvo vyda veobecne zvzn prvny predpis. Vyhlsenie kodifikovanej podoby ttneho jazyka poda napadnutho zkona by mohlo by len internou rezortnou normou, ktor nem veobecn zvznos. V spojen s 11 ods. 4 vak ustanovenie 2 ods. 2 m zavzova i osoby mimo rezortu Ministerstva kultry tak, ako by toto vyhlsenie Ministerstva kultry malo charakter veobecne zvznej prvnej normy. Nasveduj tomu aj ustanovenia 9 a 10, ktor odchlky od vyhlsenej podoby ttneho jazyka charakterizuj ako protiprvny stav.

Ustanovenie 2 ods. 2 je sce akmsi splnomocnenm, avak len na vyhlsenie kodifikovanej podoby jazyka, ale nie na vydanie veobecne zvznej prvnej normy. Na zklade 10 zkona pri pouit 11 ods. 4 vak mono uloi aj osobm mimo rezortu Ministerstva kultry pokuty, ak sa odchlia od kodifikovanej podoby ttneho jazyka vyhlsenej poda vyie uvedenho ustanovenia, hoci zkon nenapa stavn podmienku na to, aby tto podoba bola veobecne zvzn. Rozpor 2 ods. 2 zkona s l. 123 stavy sa vo svojich dsledkoch dotka aj koncepcie celho zkona." K 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Medzi uvedenmi ustanoveniami zkona a stavy je rozhodne neslad. Tm, e prv veta 3 ods. 1 zkona uklad povinnos, teda prikazuje verejnoprvnym orgnom pri vkone svojich psobnost pouva vlune ttny jazyk (v zmysle stavy ttne orgny mu inak kona iba v slade so zkonom) znemouje, odnma obanom patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm monos pouvania svojho materinskho jazyka v radnom styku. Tento neslad mohol by preklenut a v stave zakotven prva nrodnostnch menn a etnickch skupn na pouvan ich jazyka v radnom styku by mohli by zaruen, pokia by sa ustanovenm 12 zkona nezruil zkon . 428/1990 Zb. o radnom jazyku v Slovenskej republike. Vzhadom na toto zruovacie ustanovenie je vak uveden neslad medzi predmetnmi prvnymi predpismi jednoznan. V tejto svislosti nie je mon shlasi ani s ustanovenm 1 ods. 4 napadnutho zkona, t. j. e zkon neupravuje pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn a e pouvanie tchto jazykov upravuj osobitn zkony. Osobitn zkony uveden ako prklady zaleka nepokrvaj cel oblas pouvania materinskho jazyka nrodnostnch menn a etnickch skupn. Zruovacie ustanovenie zkona o ttnom jazyku SR negatvne upravuje a zasahuje do ich prv tak, e prva u skr priznan odnma. iadna in prvna norma, ktor by veobecne upravovala a garantovala pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn v plnom rozsahu neexistuje. Je zrejm neslad i medzi druhou vetou 3 ods. 1 zkona a medzi lnkom 33, l. 35 ods. 1, ods. 3 a l. 36 psm. b) stavy. Uveden neslad odvodujeme nasledovne:

Druh veta 3 ods. 1 zkona ako podmienku prijatia do pracovnho pomeru alebo do obdobnho pracovnho vzahu a na vykonvanie dohodnutej prce v urenej pracovnej innosti vo verejnoprvnom orgne predpoklad preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom i psmom. stava na druhej strane v l. 35 ods. 1 predpoklad slobodn vobu povolania a l. 35 ods. 3 stavy prvo na prcu neviae na znalos ttneho alebo inho jazyka alebo na in veobecn podmienku. 3 ods. 1 zkona mono povaova za diskriminan a rozporn s l. 36 psm. b) stavy a s lnkom 33 stavy, pretoe v prpade aplikcie druhej vety 3 ods. 1 zkona, prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine bude na ujmu osoby, nakoko zkon vyaduje od vetkch zamestnancov verejnoprvnych orgnov preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom i psmom. Pritom dvodov sprva k zkonu za primeran znalos povauje ovldanie slovenskho jazyka aspo na rovni stredokolskch vedomost, doloench prslunm vysvedenm. Dikcia zkona takto diskriminuje zamestnancov aj uchdzaov o zamestnanie, ktor takmto vysvedenm nedisponuj a to aj v prpade, ak sa uchdzaj o nekvalifikovan alebo menej kvalifikovan prce vo verejnoprvnych orgnoch. Nejde pritom iba o diskriminciu obanov patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm, ale v zmysle vkladu dvodovej sprvy aj o obanov patriacich k slovenskej nrodnosti, pretoe im zkon predpisuje kvalifikciu aj na nekvalifikovan zamestnania (naprklad k vkonu prce upratovaky). Poda l. 2 ods. 2 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach, strany paktu sa zavzuj, e zaruia, e prva formulovan v tomto pakte sa bud uskutoova bez akhokovek rozliovania poda rasy, farby, pohlavia, jazyka, nboenstva, politickho alebo inho zmania, nrodnostnho alebo socilneho pvodu, majetku, rodu, alebo inho postavenia. Poda l. 6 tohto Medzinrodnho paktu: tty, zmluvn strany paktu, uznvaj prvo na prcu, ktor zaha prvo kadho na prleitos zarba si na svoje ivobytie svojou prcou, ktor si slobodne vyberie alebo prijme a urob prslun kroky na ochranu tohto prva. Poda l. 4 uvedenho paktu: tty, zmluvn strany paktu, uznvaj, e tt pri pouvan tch prv, ktor poskytol v slade s tmto paktom, ich me podrobi len takm obmedzeniam,

ak ustanovuje zkon, a len potia, pokia je to zluiten s povahou tchto prv a vhradne za elom podpory veobecnho blaha v demokratickej spolonosti. Sme presveden o tom, e v danom prpade zkon nielene neumouje slobodu voby povolania za rovnakch podmienok kadmu, ale ide o tak obmedzenie - sce upraven zkonom - ktor v iadnom prpade nezluiten s povahou tohto prva. Navye uveden prvna prava urite nie je pravou, ktor by podporovala veobecn blaho v demokratickej spolonosti." V spresnen svojho nvrhu, ktor bolo stavnmu sdu doruen 4. jla 1996, navrhovate k 3 ods. 1 uviedol, e: "o sa tka nho nvrhu ohadne -u 3 ods. 1 zk. . 270/1995 Z. z. doplujeme n nvrh, o sa tka dvodov aj v tom smere, e uveden ustanovenie je v rozpore aj s Medzinrodnm dohovorom o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie a to konkrtne s ustanoveniami l. 5 psm. c) a i), ktor hovor, e v slade so zkladnmi povinnosami vyhlsenmi v l. 2 Dohovoru sa zmluvn tty zavzuj okrem inho, e zaruia prvo kadho na vstup za rovnakch podmienok do verejnch sluieb a prvo na prcu, na slobodn vobu zamestnania." K 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Faktom je, e zkonom mono uloi obciam obmedzenia, vychdzajc vak zo skutonosti, e obecn zastupitestv a starostovia obc s volen orgny, priom stava v l. 69 nepredpoklad pre volitenos tchto orgnov znalos ttneho jazyka, obmedzenia, ktor uklad zkon, s proti vli voliov a s protistavn. Poukazujeme i nato, e zkon predpoklad u orgnov samosprvy primeran znalos ttneho jazyka slovom a psmom a prikazuje pouvanie ttneho jazyka v jeho kodifikovanej podobe. Veobecn volebn prvo pritom pri vobe starostu ako i poslancov obecnch zastupitestiev vyaduje iba podmienku splnenia veku a spsobilosti na prvne kony." K 3 ods. 4, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol: "Pokia ide o dvody nesladu ustanovenia 3 ods. 4, 5 a 6 zkona . 270/1995 Z. z. s lnkom 34 ods. 2 psm. b) a s l. 11 stavy, poukazujeme na dvody uveden pod bodom V. a VI. nho nvrhu, ktor s venovan prave pouvania ttneho jazyka v radnom styku. alej dodvame, e ak zkon prikazuje vydvanie informci urench pre verejnos vlune v ttnom jazyku, ako aj pouvanie ttneho jazyka vo vetkch informanch

systmoch, obmedzuje tm prvo prslunkov nrodnostnch menn a etnickch skupn na prijmanie informci v ich materinskom jazyku." K 4 ods. 3 a 4 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Poda 4 ods. 3 a 4 napadnutho zkona sa zuuj zkladn prva nrodnostnch menn a etnickch skupn v kolstve, a to aj podzkonnmi normami. Tto skutonos m za nsledok diskriminciu nrodnostnch menn a etnickch skupn na jazykovom podklade. Prvna prava predmetnch vzahov osobitnmi predpismi, prvnymi normami niej prvnej sily degraduje prva nrodnostnch menn a etnickch skupn a vytvra znan prvnu neistotu, toti tieto prva zvisia v zmysle napadnutej pravy od ministerstiev, kde poda vsledku volieb dominuj nzory osb blzkych k vaznm politickm subjektom a nie od parlamentu, kde je kontrola objektvnejie zabezpeen. Zkon zakazuje vydvanie a pouvanie inojazynch uebnc, m obmedzuj prvo iakov a tudentov zkladnch a strednch kl na vzdelanie a na prijmanie informci v ich materinskom jazyku." K 5 ods. 2 a 7 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Vo vetkch uvedench prpadoch ide o realizciu zkladnho politickho prva, a to slobodu prejavu a prva na informcie, ktor sa stavou zaruuj. Vyie citovan ustanovenia zkona vak tm, e predpokladaj vhradn pouvanie ttneho jazyka, tieto prva obmedzuj. Obanom patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm sa tmito ustanoveniami zkladn prva dvojnsobne zuuj. Prv zenie sa vzahuje na ttny jazyk a druh obmedzenie je dan tm, e obania mu veobecne pouva iba ttny jazyk v kodifikovanej podobe. Vysielanie regionlnych alebo loklnych televznych stanc, rozhlasovch stanc a rozhlasovch zariaden zsadne v ttnom jazyku obmedzuje prvo prslunkov nrodnostnch menn rozvja vlastn kultru, rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku. Protiprvne je aj to, e zkon zavzuje fyzick i prvnick osoby pouva ttny jazyk v jeho kodifikovanej podobe. Pravidl pravopisu, vslovnosti, ako aj slovn zsoba jazyka s toti neprvnym systmom sprvania sa ud a v tejto oblasti psob normatvny pluralizmus. Nikoho nemu nti, aby konal nieo, o zkon neuklad, t. j. km kodifikovan podoba ttneho jazyka sa nestane veobecne zvznm prvnym predpisom, a to uverejnenm v zkonom stanovenej forme.

o sa tka prvej vety 5, ods. 5 zk. . 270/1995 Z. z. (periodick publikcie, neperiodick publikcie sa vydvaj v ttnom jazyku) v spojen s 11, ods. 4 (ttnym jazykom sa na ely 2 ods. ... a 8 ods. 1 a 5 rozumie slovensk jazyk v jeho kodifikovanej podobe...) sme toho nzoru, e uveden ustanovenia s v rozpore s l. 26 stavy o slobode prejavu. Problm v danom prpade nespova v inojazynej literatre, tento pokrva druh veta 5 ods. 5 zkona . 270/1995 Z. z. K obmedzeniu slobody prejavu v periodickch a neperiodickch publikcich dochdza pri pouit slovenskho jazyka alebo v podobe, ktor je odchyln od tej, ktor na zklade 2 ods. 2 zkona vyhlsi Ministerstvo kultry. l. 26 ods. 4 stavy sce umouje zkonom obmedzi slobodu prejavu, ale iba v prpade, ak ide o opatrenia v demokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv a slobd inch, bezpenos ttu, verejnho poriadku, ochranu verejnho zdravia a mravnosti. Rozirovanie dvodov pre obmedzenie slobody prejavu nad rmec stanoven stavou je neprpustn. 5 ods. 5 zkona je preto neprimeranm a neprpustnm zsahom do prva obana vyjadrova svoje nzory v publikcich aj v inej ako kodifikovanej podobe. Vzhadom na to, e slobodu prejavu garantuje okrem stavy aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, namietame aj neslad citovanch ustanoven s l. 11 stavy." K 8 ods. 3, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol, e: "Pokia ide o dvody tohto tvrdenia poukazujeme na dvody uvdzan v svislosti s ustanoveniami 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zk. . 270/1995 Z. z., ktor hovor o medzinrodnch zmluvch upravujcich zvzkov vzahy o npisoch, reklamch a oznamoch urench na informovanie verejnosti a tieto ete nasledovne doplujeme: 8 ods. 3 napadnutho zkona v spojen s ustanovenm 11 ods. 4, ktor vyaduje kodifikovan podobu ttneho jazyka je v rozpore s l. 29 stavy. stava aj v tomto prpade stanovuje, v ktorch prpadoch me zkon obmedzi prvo zdruova sa a prvo zaklada politick strany a hnutia. V l. 29 ods. 3 stava ustanovuje, e vkon prv slobodne sa zdruova alebo zaklada politick strany a hnutia mono obmedzi len v prpade, ak by to bolo nevyhnutn pre bezpenos ttu, ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo na ochranu prva a slobd inch. Poiadavka dodriava

kodifikovan podobu ttneho jazyka v stanovch zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut je nad rmec tchto stavnch dvodov." K 12 zkona o ttnom jazyku navrhovate uviedol: "Vzhadom na to, e ustanovenie l. 12 zkona . 270/95 Z. z. prvo pouva jazyk nrodnostnch menn a etnickch skupn v radnom styku zruuje, prslunci nrodnostnej meniny a etnickch skupn na realizciu prv zakotvench v l. 34 ods. 2 stavy nemaj v naom prvnom poriadku iadny veobecn zkon. stava umouje pouva ich jazyk iba za podmienok ustanovench zkonom. V danom prpade predmetnm zruovacm ustanovenm sa vlastne ruia u existujce prva v naom prvnom poriadku, t. j. prvo pouva materinsk jazyk nrodnostnm meninm a etnickm skupinm v radnom styku. Odatm u predtm priznanch zkladnch udskch prv bez toho, e by boli nahraden prvami aspo v pvodnom rozsahu, vznik protistavn stav." 2. Psomn stanovisko Nrodnej rady Slovenskej republiky k nvrhu skupiny poslancov Psomn vyjadrenie Nrodnej rady Slovenskej republiky, ktor si stavn sd vyiadal 18. jla 1996 iastone reagovalo na argumenty navrhovatea, tkajce sa nestavnosti jednotlivch ustanoven zkona o ttnom jazyku a iastone objasuje zmer zkonodarcu sledovan pri prijman jednotlivch ustanoven zkona o ttnom jazyku. Stanovisko Nrodnej rady Slovenskej republiky nereagovalo na argumenty navrhovatea tkajce sa preambuly zkona o ttnom jazyku a pokia ide o 1 zkona, nehovor ni tie o pouvan liturgickch jazykov. Ohadom 1 ods. 2 zkona Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "Z kontituovania ttneho jazyka Slovenskej republiky, ako jedinho jazyka sliaceho na veobecn dorozumievanie na zem Slovenskej republiky sa predpoklad, e ttny jazyk sa aj takto chpe. Tvrdos tohto chpania je zmiernen samotnm textom zkona, kde sa kontatuje, e ttny jazyk sa uprednostuje, ale pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn nie je vylen a ich pouvanie je iastone upraven v osobitnch predpisoch (napr. zkon . 141/1961 Zb. o Trestnom konan sdnom, zkon . 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl, zkon NR SR . 191/1994 Z. z. o oznaovan obc v jazyku nrodnostnch menn, zkon NR SR . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku)".

K ustanoveniu 2 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "lohou ttu je vytvori podmienky na osvojenie si ttneho jazyka prostrednctvom zkladnho a strednho kolstva, za pomoci vedeckch a vskumnch pracovsk. Zjednoten pravidl ttneho jazyka, ktor sa opieraj o vedeck a vskumn prcu jednotlivch slovakistickch pracovsk, sa predkladaj na kodifikovanie. Kodifikciu nie je mon chpa ako normotvorn akt z pohadu prva. Explicitne sa zakazuje zasahova akmkovek spsobom do kodifikovanej podoby ttneho jazyka. ttny jazyk Slovenskej republiky, vychdzajc z preambuly zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky, je najvzcnejou hodnotou jeho kultrneho dedistva a vrazom suverenity Slovenskej republiky. Jedine tt v zastpen Ministerstva kultry SR a prostrednctvom vedeckch a vskumnch stavov me predpokladan zsahy vykona. Kodifikciu i kad nov zvan pravu normy ttneho jazyka vak vyhlasuje Ministerstvo kultry SR." K ustanoveniu 3 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "ttne orgny a ttne organizcie sa riadia zsadou "o nie je prikzan, je zakzan". Tto zkladn premisa fungovania ttneho apartu je dsledne premietnut v tomto ustanoven. Pouvanie ttneho jazyka v radnom styku inch verejnoprvnych orgnov vrtane orgnov samosprvy sa explicitne odvodzuje z potreby pouvania jazyka ako veobecnho dorozumievacieho prostriedku obanov. Obce a mest na zklade zkona o obecnom zriaden (zkon . 369/1990 Zb. v znen neskorch predpisov) samostatne rozhoduj a uskutouj vetky kony svisiace so sprvou obce a jej majetku, ak osobitn zkon takto kony nezveruje ttu alebo inej prvnickej alebo fyzickej osobe. Tento vzah plat z uvedenho zkona aj obrtene. "Na obec mono zkonom prenies niektor lohy ttnej sprvy, ak je ich plnenie tmto spsobom racionlnejie a efektvnejie". Z uvedenho mono vyvodi zver, e aj orgny obce s povinn pri vkone svojich psobnost pouva ttny jazyk na celom zem Slovenskej republiky." "Odsek 3 3 zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky explicitne stanovuje, e v ttnom jazyku sa vydvaj vetky veobecne zvzn prvne predpisy vrtane predpisov orgnov zemnej samosprvy, rozhodnutia a in verejn listiny. Je v zujme ttu, ale aj obana, aby vo veciach vkonu ttnej sprvy a samosprvy bol na celom zem Slovenskej republiky pouvan jeden veobecn dorozumievac prostriedok, a to ttny jazyk Slovenskej republiky.

radn agenda cez matriky, zpisnice, uznesenia, tatistiky, evidencie, bilancie, radn zznamy, informcie veobecne uren pre verejnos, z pohadu informci vydvanch orgnmi verejnej sprvy, agenda cirkv a nboenskch spolonost uren pre verejnos sa vedie v ttnom jazyku. Toto ustanovenie neodporuje predpisom o veden matrk, ako aj alm predpisom o veden inej radnej agendy. V zkone . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost sa v 6 ods. 2 uvdza "vkon innost uvedench v ods. 1 6 cit. zkona nesmie by v rozpore s stavou SR, priom cirkvi a nboensk spolonosti mu na plnenie svojho poslania najm vydva vntorn predpisy, pokia nie s v rozpore so veobecne zvznmi prvnymi predpismi". Teda aj cirkvi a nboensk spolonosti vydvaj svoju agendu uren pre verejnos v ttnom jazyku." 3 ods. 3 psm. e) zkona "Povinnos vies kroniky obc v ttnom jazyku Slovenskej republiky vyplva zo zkona . 369/1990 Zb. v znen neskorch predpisov, kde sa v 4 ods. 3 psm. n) uvdza "obec vedie obecn kroniku v slovenskom jazyku, prpadne aj v jazyku prslunej nrodnosti". Zo znenia citovanho ustanovenia je evidentn, e obecn kroniky ako zdroje zvanch informci hodnotiacich minulos a zaznamenvajcich prtomnos musia by prstupn a zrozumiten vetkm subjektom prva. Monos psania kronk v inom ako ttnom jazyku je odvodzovan od spojky "prpadne", v kadom prpade vak inojazynmu zneniu kroniky mus predchdza text v ttnom jazyku Slovenskej republiky." 3 ods. 4 "Verejnoprvne orgny a nimi zriaden organizcie ako orgny, o ktorch sa hovor v 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky, pouvaj z titulu svojho postavenia v hierarchii ttnych, samosprvnych a inch spoloenskch samosprv pri vkone svojich prv a povinnost vo vetkch informanch systmoch, ktor sa na zem Slovenskej republiky pouvaj, i vo vzjomnom styku pri vybavovan agendy ttu a agendy samosprv ttny jazyk Slovenskej republiky. Toto tvrdenie sa opiera okrem inho o zkon . 472/1990 Zb. o organizcii miestnej a ttnej sprvy, o zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov, ako aj o ustanovenie 18 ods. 2 a 3 ods. 2 Obianskeho zkonnka, kde sa uvdza: "Fyzick a prvnick osoby, ttne orgny a orgny miestnej samosprvy dbaj na to, aby nedochdzalo k ohrozovaniu a poruovaniu prv z obianskoprvnych vzahov a aby sa prpadn rozpory medzi astnkmi odstrnili predovetkm ich dohodou." Z dikcie znenia uvedenho

ustanovenia je zrejm, e verejnoprvne orgny pri odstraovan rozporov medzi astnkmi ex lege pouvaj ttny jazyk Slovenskej republiky ako jazyk komunikan a radn." 3 ods. 5 "Aby sa oban mohol na celom zem Slovenskej republiky dovola svojich prv cez psomn podanie uren verejnoprvnym orgnom, mus svoje psomn podanie urobi v ttnom jazyku Slovenskej republiky. Tvrdenie uveden v predchdzajcej vete sa opiera okrem inho aj o vldnu vyhlku . 150/1958 . v., kde sa okrem inho uvdza "sprvne, vasn a dsledn vybavovanie sanost, oznmen a podnetov pracujcich prispieva k ochrane ich prv a zujmov, je dleitm prostriedkom v boji proti byrokratizmu a upevuje spojenie ttneho a hospodrskeho apartu s udom". alej sa uvdza, e "vetky orgny ttneho a hospodrskeho apartu s povinn prijma a zriaova sprvne a vasn vybavenie sanost a oznmen". Podpora 3 ods. 5 zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky je zrejm aj zo zkona . 369/1990 Zb. v znen neskorch predpisov, kde sa v 3 ods. 2 psm. d) uvdza "oban m prvo obraca sa so svojimi podnetmi a sanosami na orgny obce", v psm. f) cit. 3 ods. 2 sa uvdza, e oban m prvo "poadova sinnos pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachdzajceho sa v obci". Skutonos, e oban Slovenskej republiky m nami uvdzan prva, ale aj in prva nami neuvdzan, stavia ho do pozcie povinnho. Oban, aby sa mohol inne domha svojich prv, je povinn postupova v slade s prvnym poriadkom Slovenskej republiky." K ustanoveniu 4 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "V jeho plnom znen sa podrobne rozvdza z pohadu zkona o ttnom jazyku lnok 42 stavy SR. "Kad m prvo na vzdelanie. kolsk dochdzka je povinn. Jej dku po vekov hranicu ustanov zkon". Zkon o ttnom jazyku si osvojil zkladn prvo na vzdelanie, priom sm osebe do podrobnosti neupravuje uebn proces, ale odkazuje na zkony a nariadenia spojen s uebnm procesom. Prioritu z hadiska vchovno-vzdelvacieho procesu m zsada zakotven v l. 42 stavy SR, ako aj zsada zakotven v l. 12 ods. 1 stavy SR. "udia s slobodn a rovn v dstojnosti i v prvach. Zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten".

Cel zkon o ttnom jazyku je postaven na zklade majority na zklade obianskoprvnej, ktor s prihliadnutm na zsadu morlnosti, je chpan ako prvo ttotvornho nroda na pravu podmienok pouvania ttneho jazyka. V tejto svislosti treba zdrazni, e veobecne zvzn prvne predpisy v kolskom systme zostali zkonom o ttnom jazyku nedotknut." K ustanoveniu 5 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e pokia ide o jeho 5 ods. 2: "iada sa uvies, e s ohadom na vvojov psycholgiu dieaa, ako aj na potrebu det do 12 rokov, je osvojovanie si vuby v kole nevyhnutn v ttnom jazyku. Tu zkon jednoznane poaduje pri uvdzan diel pre uveden skupinu det dabova programy do ttneho jazyka. Uveden ustanovenie je potrebn chpa v irom kontexte okrem inho aj s prihliadnutm na l. 12 stavy SR, ke jedine znalos ttneho jazyka Slovenskej republiky umon kadmu by slobodnm a rovnm v dstojnosti i v prvach." K ustanoveniu 5 ods. 3 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla: "prevdzkovatelia rozhlasovho a televzneho vysielania ako prvnick osoby, na ktor sa vzahuje veobecn ustanovenie 18 ods. 2 Obianskeho zkonnka, hlsatelia, modertori a redaktori ako pracovnci, na ktorch sa vzahuj ustanovenia 73 a 74 Zkonnka prce s poukazom na 240 Zkonnka prce, s povinn pouva vo vysielan ttny jazyk. Ide o pracovnkov, ktor sprostredkovane cez televznu obrazovku, cez mikrofn, ale aj prostrednctvom psma v podstatnej miere ovplyvuj verejn mienku na zem Slovenskej republiky i v zahrani a vetci s povinn nielen z titulu lojlnosti, ale predovetkm z plnenia svojich pracovnch povinnost pouva ttny jazyk. Skutonos, e oni sami nie s poda tohto zkona sankcionovaten, ete neznamen, e sankcia formou upozornenia, z ktorej me rezultova z pohadu pracovnho prva eventulne ukonenie pracovnho pomeru, sa ich nebude dotka." K ustanoveniu 5 ods. 4 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "Zkon aj pri vysielan regionlnych alebo loklnych televznych stanc, rozhlasovch stanc a rozhlasovch zariaden zotrvva na poiadavke pouvania ttneho jazyka. Ide o vysielanie, ktor plone zasahuje do reginov a lokalt, ktor s schopn ovplyvni verejn mienku a navodi situan filozofiu divkov a posluchov na zem. Ani tu vak zkon explicitne nezakazuje pouvanie inch jazykov. Tieto sa sm pouva pred odvysielanm a po odvysielan danej relcie v ttnom jazyku. V tomto prpade zkon prihliadol na l. 34 ods. 1 stavy SR, kde sa okrem inho hovor: "Obanom tvoriacim v Slovenskej republike nrodnostn meniny alebo etnick

skupiny sa zaruuje vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kultru, prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku..." Z pohadu tejto skutonosti zkon prostrednctvom 5 ods. 4 zaruuje nrodnostnm meninm a etnickm skupinm prvo prijma informcie v ich materinskom jazyku. Toto ustanovenie zkona nie je v rozpore s prvnym poriadkom Slovenskej republiky." K ustanoveniu 5 ods. 5 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "periodick publikcie a neperiodick publikcie ako jedny zo zkladnch informanch prostriedkov sa na zem Slovenskej republiky vydvaj v ttnom jazyku. Tmto ustanovenm sa napa znenie l. 6, l. 24, l. 26, l. 34, ale aj l. 42 stavy SR. Vydvanie inojazynej tlae je upraven zkonom . 81/1996 Z. z. o periodickej tlai a o ostatnch hromadnch informanch prostriedkoch v znen neskorch predpisov, predovetkm vak zkonom . 93/1993 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci a neperiodickch publikci." K ustanoveniu 5 ods. 6 a 7 sa Nrodn rada Slovenskej republiky vo svojom stanovisku nevyjadrila. K ustanoveniu 8 Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e pokia ide o jeho odsek 3: "Finann a technick dokumentcia, ako aj alie dokumenty v 8 ods. 3 uvdzan, sa vyhotovuj v ttnom jazyku. Pre jednotn evidenciu tchto dokumentov sa vyaduje ich znenie na celom zem Slovenskej republiky v ttnom jazyku. Stanovy zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut slia ako predpoklad na ich registrciu. Registrciu vykonvaj orgny ttnej sprvy, i u ide o Ministerstvo vntra SR, okresn rady alebo obvodn rady veobecnej ttnej sprvy. Jednotnos pouvania ttneho jazyka je preto nevyhnutn a pochopiten. To ist plat pri obchodnch spolonostiach, ktor sa registruj na registranch sdoch. Kee vetky orgny vykonvajce registrciu s orgnmi ttu, je povinnosou tch, ktor sa o registrciu uchdzaj, predloi poadovan a potrebn dokumenty v ttnom jazyku." 8 ods. 5 "Verejnoprvne orgny tak, ako s ponman v 3 ods. 1, si v slade s 262 ods. 1 a 261 ods. 2 Obchodnho zkonnka mu zvoli prvo, poda ktorho sa bud ich zvzkov vzahy riadi. Tto voba pred verejnoprvnymi orgnmi o zmluvch ex lege sa vak neme dotka voby jazyka zmlv upravujcich zvzkov vzahy. U zmluvnch partnerov

psobiacich na zem Slovenskej republiky mus sa zmluva vyhotovi predovetkm v ttnom jazyku. Nevyluuje sa vak aj pouitie dohodnutho jazyka textu zmluvy. Toto prvo sa opiera predovetkm o ustanovenie 265 a 266 Obchodnho zkonnka, kde sa uvdza: "...vkon prva, ktor je v rozpore so zsadami poctivho obchodnho styku, nepova prvnu ochranu". "Prejav vle sa vyklad poda myslu konajcej osoby, ak tento mysel bol strane, ktorej je prejav vle uren, znmy alebo jej musel by znmy". Kee ide o zmluvy, ktor s uzatvran s verejnoprvnymi orgnmi alebo pred verejnoprvnymi orgnmi, musia by zrozumiten vetkm zastnenm stranm a poiadavka stanoven v 8 ods. 5 zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky je preto pochopiten a nie je v rozpore s prvnym poriadkom Slovenskej republiky." 8 ods. 6 "Npisy, reklamy a oznamy uren na informovanie verejnosti, umiestnen na verejnch priestranstvch, veobecne, vo vozoch a priestoroch verejnej hromadnej dopravy s uren vetkm obanom Slovenskej republiky. Mu by uren aj inm obanom, ktor tranzitne Slovensk republiku prechdzaj alebo sa na jej zem dlhodobejie zdruj. Zkladn poiadavka zrozumitenosti tchto informci je vak kladen so zujmom na zrozumitenos pre obana Slovenskej republiky. Z tohto dvodu je potrebn, aby zkon reagoval na absurdn informan texty reklamy a oznamov, ktor sa v poslednom obdob u ns objavili. Pod informanm a oznamovacm textom sa okrem inho rozumej aj oznaenia elezninch stanc, autobusovch stanc, letsk, rienych prstavov, portovsk, ulc a nmest. Rozumej sa tie informcie o jednotlivch obchodoch, sdlach obchodnch organizci a prevdzok. Tvrdos tohto ustanovenia je zmken tm, e uveden npisy, reklamy a oznamy mu by preloen do inch jazykov, ale inojazyn texty nasleduj a po rovnako vekom texte v ttnom jazyku." Napokon k 12 zkona o ttnom jazyku Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla, e: "stava SR v lnku 6 ods. 1 kontatuje: "Na zem Slovenskej republiky je ttnym jazykom slovensk jazyk." Prijatm zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky sa naplnilo toto kontatovanie. stava SR na rozdiel od kontatovania uvedenho v l. 6 ods. 1 formuluje l. 6 ods. 2 ako lnok, ktor predpoklad pravu pouvania inch jazykov, ako ttneho jazyka v radnom styku. Zo skutonosti, e doteraz v prvnom poriadku SR nedolo k vytvoreniu predpokladanej prvnej normy, nemono usudzova, e bol prijatm zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky poruen prvny poriadok vrtane stavy SR."

Zverom Nrodn rada Slovenskej republiky uviedla: "Z uvedenho pohadu a vnmania prvneho poriadku SR mono vyjadri nzor, e zkon o ttnom jazyku je v plnom slade s stavou SR a jej prvnym poriadkom." 3. Vyjadrenie Ministerstva kultry Slovenskej republiky k nvrhu skupiny poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky Vzhadom na to, e zkon o ttnom jazyku v procese svojho praktickho uplatovania predpoklad aj as Ministerstva kultry Slovenskej republiky, stavn sd sa 18. jla 1996 obrtil na toto ministerstvo so iadosou o poskytnutie pomoci pri obstaran podkladov na rozhodnutie stavnho sdu prostrednctvom "stanoviska k nvrhu skupiny poslancov v astiach upravujcich innos Ministerstva kultry Slovenskej republiky". Vo svojom vyjadren z 9. septembra 1996 minister kultry o. i. uviedol, e "Chceme Vs tie informova, e Ministerstvo kultry SR pripravilo nvrh vyhlky o kodifikovanej podobe ttneho jazyka Slovenskej republiky vo vzahu k 2 ods. 2, ktor je v sasnosti v legislatvnom pokraovan. Navrhovate vo svojom podan vak uznva, e ustanovenie 2 ods. 2 je "sce akmsi splnomocnenm, avak len na vyhlsenie kodifikovanej podoby jazyka, ale nie na vydanie veobecne zvznej prvnej normy". Teda vyhlsenie by malo by len internou normou, ktor nem veobecn zvznos. Poda prvnych expertov vak kodifikovan podobu Ministerstvo kultry SR me vyhlsi, lebo spomenut ustanovenie takto monos nevyluuje. Vyhlsenie je forma vyuvan v sprve a psobnosti kultry. Text vyhlky Vm takisto predkladme v prlohe". Na stnom pojednvan plna stavnho sdu sa zstupca Ministerstva kultry Slovenskej republiky nezastnil. B. Navrhovate namietal neslad celkom 26 ustanoven zkona o ttnom jazyku s stavou a oznaenmi medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch. Podstatn argumenty navrhovatea zdvodujce neslad jednotlivch ustanoven zkona o ttnom jazyku s stavou a medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch spolu s ich prvnym rozborom a dvodmi, ktor stavn sd viedli k rozhodnutiu o ich slade, prpadne neslade s oznaenmi ustanoveniami stavy a medzinrodnch zmlv o udskch prvach a zkladnch slobodch, s uveden pod asami I. a XI. tejto asti odvodnenia.

Nakoko navrhovate ohadom viacerch ustanoven zkona o ttnom jazyku namietal tie ich neslad aj s l. 11 stavy a nakoko argumentcia stavnho sdu ohadom nesladu oznaench ustanoven zkona o ttnom jazyku s l. 11 stavy je rovnak, stavn sd ju zhrnul a uviedol v zverenej asti XII. tohto odvodnenia. I. Navrhovate namietal neslad oznaench ustanoven preambuly zkona o ttnom jazyku s l. 1, l. 2 ods. 1 a l. 12 ods. 1 a 2 stavy. Ako prv ustanovenie preambuly, ktor sa poda nzoru navrhovatea ocitlo v rozpore s uvedenmi lnkami stavy, je to, poda ktorho: "slovensk jazyk je... vrazom suverenity Slovenskej republiky". Poda nzoru navrhovatea je suverenita (zvrchovanos) ttu prvnym pojmom na: "oznaenie nezvislosti ttnej moci od inej moci. lnky 1 a 2 stavy jednoznane vyjadruj a zakotvuj, v om spova suverenita Slovenskej republiky", take v dsledku toho je "potom text preambuly v neslade - v rozpore s stavnou koncepciou pvodu a nezvislosti moci Slovenskej republiky a hoci preambula zkona m len deklaratrny a nie normatvny charakter, vna chaos do prvnej terminolgie nho prvneho poriadku a nem vecn zklad". Navrhovate namietal tie neslad alieho ustanovenia preambuly zkona o ttnom jazyku, poda ktorho je slovensk jazyk aj veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov, "ktor zabezpeuje ich slobodu a rovnos v dstojnosti a prvach na zem Slovenskej republiky". Poda nzoru navrhovatea takto formulovan preambula "vytvra dojem, e len obania hovoriaci slovenskm jazykom maj zabezpeen stavn prva uveden v lnku 12 ods. 1 stavy". Prv otzka, na ktor musel stavn sd v konan o slade prvnych predpisov zodpoveda, bola, i je oprvnen posudzova aj neslad preambuly zkona (ako jeho "nenormatvnej" asti), o ktorej samotn navrhovate vyhlsil, e m "len deklaratrny a nie normatvny charakter", s stavou Slovenskej republiky. Pri odpovedi na tto otzku stavn sd vychdzal predovetkm z l. 125 psm. a) stavy, ktor ho oprvuje rozhodova o slade "zkonov s stavou a stavnmi zkonmi". iadne alie ustanovenie ani stavy a ani zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho sudcov v znen zkona . 293/1995 Z. z. vak nepecifikuje (nespresuje), i je pod zkonmi potrebn rozumie len ich "normatvnu" alebo aj "nenormatvnu" as, prpadne i za sas zkonov treba povaova aj ich zveren a

prechodn ustanovenia a pod. stavn sd pri stanoven "rozsahu" zkona, ustanovenia ktorho mu by predmetom konania poda l. 125 psm. a) stavy, preto vychdzal z vle zkonodarcu prejavenej pri prijman zkona o ttnom jazyku. Opierajc sa o toto stanovisko stavn sd kvalifikoval preambulu zkona o ttnom jazyku ako jeho uvdzaciu (uvodzovaciu) vetu, ktor m sce vznam pre objasnenie predmetu a elu zkona a napomha tie jeho vkladu, avak predchdza jeho samotnmu zneniu. Uvedenmu plne zodpoved aj posledn veta preambuly, t. j. "Nrodn rada Slovenskej republiky... uzniesla sa na tomto zkone". Pod znenm zkona o ttnom jazyku je poda prvneho nzoru stavnho sdu preto potrebn rozumie jeho paragrafovan znenie ( 1 a 13), nasledujce po uvodzovacej vete jeho preambuly. Kee samotn zkonodarca pri prijman zkona o ttnom jazyku uril, ktor jeho ustanovenia mu by predmetom konania poda l. 125 psm. a) stavy Slovenskej republiky a kee preambulu zkona do takto stanovenho rozsahu zkona o ttnom jazyku nezahrnul, stavn sd nebol oprvnen zaobera sa jej nesladom s l. 1, l. 2 ods. 1, l. 12 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej republiky tak, ako to poadoval navrhovate. II. Skupina 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky namietala neslad 1 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky s l. 26 a 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach (vyhlka FMZV . 120/1976 Zb.), alej l. 1 ods. 1 a l. 2 ods. 1 psm. a) a c) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie (vyhlka FMZV . 95/1974 Zb.), ako aj s l. 11 a l. 12 ods. 1 a 2 stavy. Ustanovenie 1 ods. 1 zkona o ttnom jazyku uruje, e na zem Slovenskej republiky je ttnym jazykom slovensk jazyk a ods. 2 toho istho paragrafu ustanovuje, e: "ttny jazyk m prednos pred ostatnmi jazykmi pouvanmi na zem Slovenskej republiky." Poda nzoru navrhovatea sa tmto ustanovenm "vytvra stav, ke sa ostatn jazyky nevyhnutne dostan do postavenia druhoradch jazykov, priom obania, ktor hovoria inm jazykom ako slovenskm, sa dostan do postavenia druhoradch, menejcennch a diskriminovanch obanov". Uveden ustanovenie poda nzoru navrhovatea napa tie znaky "rasovej diskrimincie", nakoko: "rozliuje a zvhoduje ud na nrodnostnom princpe tm,

e uprednostuje jazyk jednho nroda pred jazykmi ostatnch nrodnostnch alebo etnickch skupn, ktor sa vyskytuj na zem Slovenskej republiky". Uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku predovetkm predpoklad sben pouvanie viacerch jazykov na zem Slovenskej republiky a upravuje len ich vzjomn vzah tak, e jeden z nich (jazyk slovensk) uruje ako ttny, ktor v dsledku toho nadobda "prednos" pred ostatnmi jazykmi pouvanmi na zem Slovenskej republiky. Jeho prednostn pouvanie je dsledkom tak stavnej (l. 6 ods. 1 stavy), ako aj zkonnej ( 1 ods. 1 zkona o ttnom jazyku) kvalifikcie ttneho jazyka Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku je vak poda prvneho nzoru stavnho sdu potrebn vyklada vo vzbe na t as jeho preambuly, poda ktorej je slovensk jazyk: "aj veobecnm dorozumievacm prostriedkom jej obanov". Aby sa dosiahol tento el zkona a slovensk jazyk mohol sli ako veobecn dorozumievac prostriedok jej obanov, bolo potrebn, aby v tch prpadoch zkonnej pravy, kde by tento el (a prostrednctvom inho ako slovenskho jazyka) nebolo mon dosiahnu, mal zkonom stanoven prednos pred "ostatnmi jazykmi pouvanmi na zem Slovenskej republiky". Uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku navrhovate posdil ako diskriminan a dokonca napajce znaky "rasovej diskrimincie" v zmysle l. 1 ods. 1 Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, ako aj alch nimi oznaench ustanoven Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach a tie stavy Slovenskej republiky. Pokia ide o medzinrodn dohovory oznaen navrhovateom, je skutonosou, e tak Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach z roku 1966, ako aj Medzinrodn dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965 zakazuj diskriminciu, resp. rasov diskriminciu, avak nie v polohe "in abstracto", ale predovetkm vo vzahu k uplatovaniu tch udskch prv a zkladnch slobd, ktor tvoria predmet ich zmluvnej pravy (l. 26 v spojen s l. 2 ods. 1 a l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, resp. l. 1 ods. 1 v spojen s l. 5 Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie). K nesladu 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi ustanoveniami (lnkami) tchto medzinrodnch dohovorov by mohlo djs za predpokladu, ak by tieto:

1. upravovali aj prva a slobody prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, vrtane ich jazykovch prv (prvo na pouvanie meninovho jazyka), 2. zmluvnm stranm nielene ukladali zvzok zabezpei pouvanie jazyka menn ijcich na ich zemiach, ale sasne uskutoni aj jeho "zrovnoprvnenie" a nsledn uznanie jeho rovnocennho pouvania v porovnan s vinovm (oficilnym, radnm, resp. ttnym) jazykom. Poda nzoru navrhovatea preto zkazu diskrimincie pri pouvan meninovch jazykov v zmysle oznaench medzinrodnch dohovorov zodpoved tak vntrottna prvna prava ich zmluvnch strn, ktor ustanovuje rovnocenn (a rovnoprvne) pouvanie meninovch jazykov v porovnan s vinovmi, t. j. oficilnymi (ttnymi), resp. radnmi jazykmi. Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach z roku 1966 a ani Medzinrodn dohovor o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965 vak iadny takto zvzok svojim zmluvnm stranm neukladaj, kee ich (a predovetkm) nezavzuj, aby vntrottne vbec "prvne kvalifikovali" jazyk svojich menn, resp. stanovili jeho vzah (prvne postavenie) k vinovmu (oficilnemu, radnmu, ttnemu) jazyku. Medzinrodn pakt o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie pri definovan tch prv, na vyuvanie ktorch sa zkaz rasovej diskrimincie vzahuje (l. 5 psm. a) a f)), o jazykovch prvach menn nehovor vbec a Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach v l. 27 priznva prslunkom etnickch, nboenskch alebo jazykovch menn prvo, aby: "spolu s ostatnmi prslunkmi meniny pouvali svoj jazyk". Zkladom takhoto prstupu k jazykovm prvam menn je preto garancia relneho pouvania meninovch jazykov, avak bez ohadu na to, i je ich jazyk sasne uritm spsobom (a i vbec) "prvne kvalifikovan", resp. i je prvne upraven jeho vzah k vinovmu jazyku. K diskrimincii pri uplatovan prva poda l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach by preto mohlo djs len vtedy, ak by z dvodov uvedench v jeho l. 26, resp. v l. 2 ods. 1, bolo uritm meninm toto prvo (a v porovnan s inmi jazykovmi meninami) upieran. Ustanovenie 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku vak neupiera, a to ani z jazykovch a ani z inch "rasovch" dvodov, prslunkom menn ich prvo na pouvanie svojho jazyka, pretoe upravuje len vzah slovenskho jazyka (ako ttneho jazyka) k "ostatnm jazykom pouvanm na zem Slovenskej republiky". Pretoe uveden ustanovenia tak Medzinrodnho

paktu o obianskych a politickch prvach, ako aj Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie neobsahuj zvzok, poda ktorho by ich zmluvn strany mali umoni "rovnocenn" pouvanie jazyka svojich menn vo vzahu k vinovmu jazyku, nemono vbec hovori ani o neslade 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi ustanoveniami tchto medzinrodnch dohovorov. Uveden spsob argumentcie bolo mon v rozhodujcej miere poui aj na namietan neslad 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s l. 12 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. K nesladu s tmto lnkom stavy by mohlo djs vlune v spojitosti s poruenm konkrtnych zkladnch prv alebo slobd tak, ako s upraven v druhej hlave stavy, t. j. v danom prpade s l. 34 stavy. lnok 34 stavy vak prslunkom nrodnostnch menn alebo etnickch skupn nepriznva zkladn prvo, ktormu by zodpovedala povinnos ttu (zkonodarcu) "zrovnoprvni" prvne postavenie jazyka meniny alebo etnickej skupiny s prvnym postavenm "vinovho" jazyka, v dsledku oho by dolo k rovnocennmu pouvaniu ako vinovho (oficilneho), tak i meninovch jazykov. Akceptciou argumentcie navrhovatea by prvne a aj fakticky dolo k vytvoreniu systmu viacerch a rovnocennch "ttnych" jazykov na zem Slovenskej republiky a termn meninov jazyk by v dsledku toho stratil svoj relny vznam. lnok 34 stavy sce garantuje prslunkom nrodnostnch menn a etnickch skupn prvo na pouvanie ich jazyka (l. 34 ods. 2 psm. b)), avak k porueniu l. 12 ods. 2 v spojen s l. 34 by mohlo djs len vtedy, ak by 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku niektorm meninm odnmal (zakazoval) pouvanie ich jazyka, a to pre niektor z "diskriminanch" dvodov uvedench v l. 12 ods. 2 stavy. Ustanovenie 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku vak o zkaze pouvania meninovch jazykov zo strany niektorch menn nehovor ni. Z uvedenho dvodu nebolo preto u ani potrebn skma jeho mon neslad s l. 12 ods. 1 stavy, kee tento sa vo svojej prvej vete zaober prirodzene prvnou povahou zkladnch prv a slobd a v druhej vete charakteristikou zkladnch prv a slobd, ktor vak nie s predmetom pravy 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku. III. Navrhovate, skupina 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, alej namietal neslad 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku (druh veta) s l. 123 stavy Slovenskej republiky. Ustanovenie 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku uvdza, e: "Zkon neupravuje pouvanie liturgickch jazykov. Pouvanie tchto jazykov upravuj predpisy cirkv

a nboenskch spolonost." Druh veta tohto ustanovenia sa poda nzoru navrhovatea dostala do nesladu s l. 123 stavy Slovenskej republiky, poda ktorho: "Ministerstv a in orgny ttnej sprvy na zklade zkonov a v ich medziach mu vydva veobecne zvzn prvne predpisy, ak s na to splnomocnen zkonom. Tieto veobecne zvzn prvne predpisy sa vyhlasuj spsobom, ktor ustanov zkon." Poda nzoru navrhovatea: "Je zrejm, e cirkvi a nboensk spolonosti nie s orgnmi ttnej sprvy. Akkovek splnomocnenie i odkaz na vydvanie ich vlastnch normatvnych aktov v zkone stava neumouje. stava ani iadny zkon neobsahuje tak ustanovenie, ktor by umoovalo Nrodnej rade Slovenskej republiky prija zkon obsahujci splnomocovacie ustanovenie, ktor by oprvovalo nettne subjekty vydva veobecne zvzn normatvne akty." Z uvedenho dvodu sa preto 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku vo svojej druhej vete dostal do nesladu s l. 123 stavy. Neslad uvedenho ustanovenia zkona o ttnom jazyku s l. 123 stavy poda nzoru navrhovatea nastal preto, e citovan ustanovenie stavy uruje, e veobecne zvzn prvne predpisy mu na zklade zkona a v jeho medziach vydva vlune ttne orgny (ttne subjekty). Kee cirkvi a nboensk spolonosti treba povaova za "nettne subjekty" a kee oprvnenie na vydvanie veobecne zvznch prvnych predpisov prslu len orgnom ttu, dostalo sa uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku do nesladu s l. 123 stavy Slovenskej republiky. lnok 123 stavy Slovenskej republiky priznva ministerstvm a inm orgnom ttnej sprvy prvo "sekundrnej normotvorby" v prpadoch, ak s na to splnomocnen zkonom. Rozsah tejto normotvorby je vak obsahovo obmedzen, nakoko je limitovan "medzami zkona" a uskutouje sa v podobe veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva alebo inho orgnu ttnej sprvy, ktor sa vyhlasuje "spsobom, ktor ustanov zkon" (t. j. zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 1/1993 Z. z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky). Zkladnm predpokladom na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva alebo inho orgnu ttnej sprvy poda l. 123 stavy preto je, aby upravoval matriu, ktor u je predmetom "primrnej", t. j. zkonnej pravy, priom pri jeho vydan nemono prekroi "medze zkona". Z uvedenho vyplva, e predmetom pravy veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva alebo inho orgnu ttnej sprvy neme by matria, ktor vbec netvor predmet zkonnej pravy. lnok 123 stavy tie uruje, e k uskutoovaniu takejto

"sekundrnej" normotvorby s oprvnen len ttne orgny patriace do zloky vkonnej moci, t. j. ministerstv alebo in orgny ttnej sprvy. stavn sd Slovenskej republiky preto preskmal, i dolo k splneniu uvedench podmienok nesladu 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku s l. 123 stavy a zistil, e to tak nie je. Navrhovate vo svojom nvrhu toti opomenul (neuviedol) ustanovenie prvej vety 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku, poda ktorho: "Zkon neupravuje pouvanie liturgickch jazykov." Uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku jednoznane a "negatvne" vymedzuje t matriu, ktor netvor predmet jeho prvnej pravy, t. j. pouvanie liturgickch jazykov. Pre plnos je potrebn uvies, e aj toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku potvrdzuje, e pouvanie liturgickho jazyka tvor vntorn vec kadej cirkvi alebo nboenskej spolonosti a nie je (netvor vbec) predmet prvnej pravy "ttnych" i "svetskch" zkonov. Autonmiu cirkv a nboenskch spolonost pri spravovan svojich vntornch vec potvrdzuje tie l. 24 ods. 3 stavy Slovenskej republiky a 6 ods. 1 psm. b) zkona . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost. Kee jeden zo zkladnch predpokladov, na ktorch spova l. 123 stavy Slovenskej republiky, je ten, e ministerstvo alebo in orgn ttnej sprvy me vyda veobecne zvzn prvny predpis len na zklade zkona a v jeho medziach a kee pouvanie liturgickch jazykov netvor vbec predmet pravy zkona o ttnom jazyku (ustanovenie prvej vety 1 ods. 3 tto matriu z predmetu zkonnej pravy "expressis verbis" vyluuje), v takejto situcii neprichdza vbec do vahy ani otzka prslunho alebo neprslunho subjektu v zmysle l. 123 stavy Slovenskej republiky. Tto sa stva aktulnou len vtedy, ak ide o matriu, ktor je predmetom prslunej zkonnej pravy, ale nie aj vtedy, ak ide o matriu, ktor je zo zkonnej pravy vslovne vylen. V posledne uvedenom prpade nemono preto hovori ani o jej vzahu k l. 123 stavy Slovenskej republiky, o, prirodzene, vyluuje aj akkovek monos jeho nesladu s nm v otzke subjektov oprvnench na vydanie veobecne zvznch prvnych predpisov, tzv. "sekundrnej normotvorby". IV. 1. V alej asti svojho nvrhu navrhovate namietal neslad 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s l. 123 stavy Slovenskej republiky. Ustanovenie 2 ods. 2 citovanho zkona uvdza, e: "Kodifikovan podobu ttneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultry Slovenskej republiky

(alej len "ministerstvo kultry") na nvrh odbornch slovakistickch jazykovednch pracovsk". Navrhovate uviedol, e aj toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku sa ocitlo v rozpore s l. 123 stavy, pretoe: "neobsahuje splnomocnenie pre ministerstvo vyda veobecne zvzn prvny predpis", hoci na inom mieste uznvaj, e: "je sce akmsi splnomocnenm, avak len na vyhlsenie kodifikovanej podoby jazyka, ale nie na vydanie veobecne zvznej prvnej normy". Poda nzoru navrhovatea, hoci zkon "nenapa stavn podmienku na to, aby podoba kodifikovanho jazyka bola veobecne zvzn..., na zklade 10 zkona pri pouit 11 ods. 4 vak mono uloi aj osobm mimo rezortu Ministerstva kultry pokuty...". Navrhovate v tejto asti svojho nvrhu namietol, e ustanovenie 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku nesplnomocnilo ministerstvo kultry na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu, ktorm by sa mala upravi kodifikovan podoba ttneho jazyka, a tm sa dostalo do rozporu s l. 123 stavy Slovenskej republiky, ktor ovem takto splnomocnenie voi "ministerstvm a inm orgnom ttnej sprvy" expressis verbis predpoklad. lnok 123 stavy ustanovuje pre ministerstvo alebo in orgn ttnej sprvy viacer podmienky spt s vydanm veobecne zvznho prvneho predpisu, a to: 1. zkonodarca mus ministerstvo alebo in orgn ttnej sprvy na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu vslovne splnomocni, 2. zkonodarca mus presnejie uri, o je potrebn chpa pod termnom "v medziach zkona", a teda stanovi, ak otzky tvoriace predmet zkonnej pravy a akm spsobom bud upraven vo veobecne zvznom prvnom predpise ministerstva alebo inho orgnu ttnej sprvy (naprklad podrobnosti na zabezpeenie uritch ustanoven zkona, spsob tvorby a pouitia zkonnho fondu a pod.). Splnomocovacie ustanovenia zkonov "transformuj" uveden poiadavky l. 123 stavy zvyajne vo formulcich ("Ministerstvo... ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom... podrobnosti... spsob" a pod.). Poiadavka vslovnho splnomocnenia zkonodarcu na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu je zdvodnen tm, e ministerstvo ani in orgn ttnej sprvy nedisponuje "pvodnou" ("originlnou"), ale len odvodenou ("sekundrnou") normotvorbou, priom jej

rozsah ("v medziach zkona") uruje vdy pvodn normotvorca, t. j. Nrodn rada Slovenskej republiky, berc pritom v kadom prpade do vahy el, pecifiku a potreby konkrtnej zkonnej pravy. Veobecne zvzn prvne predpisy sa vyhlasuj v Zbierke zkonov Slovenskej republiky spsobom, ktor ustanov zkon. Existenciu takhoto zkona (od 1. janura 1993 je nm zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 1/1993 Z. z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky) predpoklad l. 87 ods. 5 stavy (ohadom vyhlasovania zkonov), l. 120 stavy (ohadom vyhlasovania nariaden vldy) a l. 123 stavy (ohadom vyhlasovania veobecne zvznch prvnych predpisov ministerstiev a inch orgnov ttnej sprvy). Vraz "vyhlsenie" vak zkonodarca spja vlune s uritm a konkrtnym druhom veobecne zvznho prvneho predpisu (zkon, nariadenie vldy, vyhlka ministerstva), ale nikdy nie s predmetom jeho prvnej pravy. Vychdzajc z uvedenho stavn sd Slovenskej republiky predovetkm preskmal, i 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku je vbec v prinnej svislosti s l. 123 stavy Slovenskej republiky, t. j. s matriou tvoriacou obsah citovanho lnku stavy a doiel k zveru, e to tak nie je. Ustanovenie 2 ods. 2 uvdza, e kodifikovan podobu ttneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultry Slovenskej republiky na nvrh odbornch slovakistickch jazykovednch pracovsk. Kodifikovan podobu ttneho jazyka je poda zkona o ttnom jazyku pritom potrebn chpa ako vraz starostlivosti ttu o jeho ochranu ( 2 ods. 1 psm. b) zkona o ttnom jazyku). Aj samotn 2 zkona o ttnom jazyku je oznaen ako: "ttny jazyk a jeho ochrana." Ustanovenie 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku sasne uruje, e kodifikovan podobu ttneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultry Slovenskej republiky na nvrh odbornch slovakistickch jazykovednch pracovsk. Ustanovenie 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku ani iadne jeho alie ustanovenie vak neodra tak mysel zkonodarcu (preto ani jeho vslovn splnomocnenie) na to, aby Ministerstvo kultry Slovenskej republiky upravilo ("ustanovilo") kodifikovan podobu ttneho jazyka vo forme veobecne zvznho prvneho predpisu. S cieom potvrdenia takhoto myslu zkonodarcu pri "kodifikcii" ttneho jazyka sa stavn sd Slovenskej republiky 18. jla 1996 obrtil na predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky so iadosou o zaslanie stanoviska orgnu, ktor veobecne zvzn prvny predpis vydal, k nvrhu skupiny poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom stanovisku z 27. janura 1997 (. j. 1106/1996) Nrodn rada Slovenskej republiky k 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku uviedla: "Zjednoten pravidl ttneho jazyka, ktor sa opieraj o vedeck a vskumn prcu jednotlivch slovakistickch

pracovsk sa predkladaj na kodifikovanie. Kodifikciu nie je mon chpa ako normotvorn akt z pohadu prva. Kodifikciu i kad nov zvan pravu normy ttneho jazyka vak vyhlasuje Ministerstvo kultry Slovenskej republiky." S tmto psomnm stanoviskom Nrodnej rady Slovenskej republiky sa na stnom pojednvan plna stavnho sdu 26. augusta 1997 stotonil aj jej zstupca poslanec JUDr. J. C. Z vyiadanho psomnho stanoviska Nrodnej rady Slovenskej republiky, ako aj z stneho vyjadrenia jej zstupcu jednoznane vyplynulo, e myslom zkonodarcu nebolo poveri Ministerstvo kultry Slovenskej republiky kodifikciou ttneho jazyka prostrednctvom a na zklade "normotvornho aktu", t. j. veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva poda l. 123 stavy. Kodifikciu ttneho jazyka Ministerstvom kultry Slovenskej republiky poda 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku je preto mon chpa ako prejav starostlivosti ttu o ttny jazyk, ale nie aj ako zmocnenie zkonodarcu na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva, obsahom ktorho m by kodifikovan podoba ttneho jazyka. Uveden psomn stanovisko Nrodnej rady Slovenskej republiky, ako aj stne vyjadrenie jej zstupcu, zobral stavn sd do vahy pri posudzovan sladu 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s l. 123 stavy. Kee poda vlastnho vyjadrenia zkonodarcu tento v 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku nesplnomocnil ministerstvo kultry na vydanie veobecne zvznho prvneho predpisu na "kodifikciu" ttneho jazyka a kee l. 123 stavy upravuje podmienky vydania veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva alebo strednho orgnu ttnej sprvy, nemohol sa 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku dosta do nesladu s l. 123 stavy Slovenskej republiky. 2. stavn sd Slovenskej republiky vak v tejto svislosti (a v dsledku uvedenho) povaoval za potrebn vyporiada sa s alm argumentom navrhovatea, poda ktorho hoci zkon o ttnom jazyku nepriznva ministerstvu kultry splnomocnenie vyda veobecne zvzn prvny predpis a splnomocuje ho len na vyhlsenie kodifikovanej podoby ttneho jazyka: "Na zklade 10 zkona pri pouit 11 ods. 4 mono uloi aj osobm mimo rezortu Ministerstva kultry pokuty, ak sa odchlia od kodifikovanej podoby ttneho jazyka vyhlsenej poda vyie uvedenho ustanovenia, hoci zkon nenapa stavn podmienku na to, aby tto podoba bola veobecne zvzn." Je skutonosou, e 11 ods. 4 zkona uruje, pre potreby ktorch jeho ustanoven sa slovensk jazyk rozumie v jeho kodifikovanej podobe stanovenej Ministerstvom kultry Slovenskej republiky v slade s 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku. Nerepektovanie kodifikovanej podoby ttneho jazyka prvnickmi osobami, resp. fyzickmi

osobami oprvnenmi podnika, me ministerstvo kultry poda 10 zkona o ttnom jazyku postihova pokutami v prpadoch ustanovench zkonom ( 4 ods. 4, 5 ods. 2 a 5, 8 ods. 1, 3, 5 a 6). stavn sd Slovenskej republiky preto povaoval za potrebn preskma mon dopad (inok) toho, e zkonodarca nesplnomocnil Ministerstvo kultry Slovenskej republiky, aby na zklade 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku slovensk jazyk kodifikovalo v podobe veobecne zvznho prvneho predpisu ministerstva na fungovanie a rozsah psobenia sanknho mechanizmu upravenho 10 zkona o ttnom jazyku. stavn sd vychdzal v tejto otzke zo stanoviska, e akkovek pokuty (finann postihy) nemono prvnickm osobm a ani fyzickm osobm oprvnenm podnika uklada dovtedy, pokia tie pravidl, poruenie ktorch je sankcionovaten vo forme pokt ministerstva kultry, nenadobudn povahu (formu) veobecne zvznho prvneho predpisu. V. Navrhovate, skupina 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, namietal tie neslad 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku s l. 33, l. 34 ods. 2 psm. b), l. 35 ods. 1 a 3, l. 36 psm. b) a l. 11 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 2 ods. 2, l. 4 a 6 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach z roku 1966 (vyhlka Federlneho ministerstva zahraninch vec . 120/1976 Zb.), ako aj l. 5 psm. c) a i) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965. Ustanovenie 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku uvdza, e: "ttne orgny a ttne organizcie, orgny zemnej samosprvy a orgny verejnoprvnych ustanovizn (alej len "verejnoprvny orgn") pri vkone svojich psobnost povinne pouvaj ttny jazyk na celom zem Slovenskej republiky. Preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom i psmom je podmienkou prijatia do pracovnho pomeru alebo do obdobnho pracovnho vzahu a predpokladom na vykonvanie dohodnutej prce v urenej pracovnej innosti vo verejnoprvnom orgne." Z odvodnenia tejto asti nvrhu vyplynulo, e navrhovate namietal osobitne neslad jeho prvej vety a osobitne neslad jeho druhej vety s stavou a oznaenmi medzinrodnmi dohovormi. Prv veta tohto ustanovenia sa poda nzoru navrhovatea ocitla v neslade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky, kee: "uklad povinnos, teda prikazuje verejnoprvnym orgnom pri vkone svojich povinnost pouva vlune ttny jazyk (v zmysle stavy ttne orgny mu kona iba v slade so zkonom), m znemouje, odnma obanom patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm monos pouvania svojho materinskho jazyka v radnom styku. Poda nzoru navrhovatea by "tento neslad mohol by preklenut a v stave zakotven prva nrodnostnch menn a etnickch skupn na pouvanie ich jazyka v radnom styku by

mohli by zaruen, pokia by sa ustanovenm 12 zkona nezruil zkon . 428/1990 Zb. o radnom jazyku v Slovenskej republike". Pokia ide o druh vetu ustanovenia 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku, tto sa poda nzoru navrhovatea ocitla v neslade s ostatnmi oznaenmi ustanoveniami stavy a aj medzinrodnch dohovorov. 1. Pokia ide o prv vetu 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku, navrhovate ako poruenie l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky kvalifikoval zkonom uloen povinnos verejnoprvnych orgnov (tak ako s definovan v 3 ods. 1) pri vkone svojich psobnost povinne pouva ttny jazyk na celom zem Slovenskej republiky. Poda nzoru navrhovatea zkladnmu prvu pouva svoj jazyk v radnom styku, ktor obanom Slovenskej republiky patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm priznva l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky, zodpoved povinnos "verejnoprvnych orgnov" pouva v radnom styku s nimi jazyk prslunej nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Kee 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku uruje na vkon ich psobnosti povinn pouvanie ttneho jazyka, ocitol sa poda nzoru navrhovatea v neslade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. V uvedenej svislosti je predovetkm potrebn zdrazni, e poda prvneho nzoru stavnho sdu v kontexte a pre ely celho zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky neexistuje iaden prvny a ani faktick dvod, aby verejnoprvne orgny vymenovan v jeho 3 ods. 1 (ale aj v jeho alch ustanoveniach) pouvali vo svojej innosti (pri vkone svojich psobnost) in ako ttny jazyk. Jedinm dvodom, aby na vkon psobnost verejnoprvnych orgnov zkon o ttnom jazyku prikazoval aj pouvanie inch jazykov, by bola "faktick" prava pouvania jazykov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn. "Faktick" prava z toho dvodu, e samotn zkon o ttnom jazyku ustanovenm 1 ods. 4 vyluuje z predmetu svojej pravy expressis verbis "pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn. Pouvanie tchto jazykov upravuj osobitn zkony". Jednotliv ustanovenia zkona o ttnom jazyku (vrtane 3 ods. 1) by sa mohli dosta do nesladu s l. 34 stavy Slovenskej republiky jedine vtedy, ak aj napriek vslovnmu zneniu 1 ods. 4 by sa zkon o ttnom jazyku: a) obracal priamo na prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, alebo b) obracal sa na nich nepriamo ako na obanov Slovenskej republiky,

c) prikazoval im pouva ttny jazyk, d) prikazoval im pouva ttny jazyk aj v tej oblasti, v ktorej im l. 34 stavy Slovenskej republiky umouje (garantuje) pouvanie jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny bez monosti akejkovek vnimky z takhoto prkazu v prospech jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Z uvedenho vyplynulo, e prava pouvania inho ako slovenskho jazyka by sa do zkona o ttnom jazyku mohla dosta len "nepriamo", t. j. vlune prostrednctvom (a v dsledku) pravy "jazykovch" prv obanov Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm. Eventulna zkonn povinnos verejnoprvneho orgnu poui pri vkone svojej psobnosti aj in ako slovensk jazyk, by preto mohla vznikn vlune v dsledku zkonnej pravy zkladnho prva poda l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. V rozsahu, v ktorom vak zkon o ttnom jazyku neupravuje jazykov prva prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn (vrtane prva na pouvanie svojho jazyka v radnom styku), samotn zkonn prkaz obsiahnut v 3 ods. 1, nemono povaova za nesladn s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. Zkon o ttnom jazyku preto v 3 ods. 1 a v naznaenom smere vbec neupravuje (ani "de iure" a ani "de facto") prvo na pouvanie jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny v radnom styku. Kee ho vak vbec neupravuje, nie je namieste ani tvrdenie navrhovatea, e jeho uplatneniu zodpoved povinnos verejnoprvneho orgnu takto jazyk pri vkone svojich psobnost aj pouva. Pre plnos je vak potrebn doda, e vznam 3 zkona o ttnom jazyku (pouvanie ttneho jazyka v radnom styku) spova v tom, e definuje jednotliv prvky (sasti) "radnho styku", pre ktor uruje povinn pouvanie ttneho jazyka. 2. Pokia ide o druh vetu 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku, ktor predpoklad preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom a psmom ako podmienku prijatia do pracovnho pomeru alebo do obdobnho pracovnho vzahu vo verejnoprvnom orgne, navrhovate namietal jej neslad s l. 2 ods. 2, l. 4 a 6 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach z roku 1966, ako aj s l. 5 psm. c) a i) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie z roku 1965, pretoe: "V danom prpade zkon... neumouje slobodu voby povolania za rovnakch podmienok kadmu..." a je

aj v rozpore so zvzkom na "zaruenie prva kadho na vstup za rovnakch podmienok do verejnch sluieb a prvo na prcu a slobodn vobu zamestnania". Pokia ide o Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach z roku 1966, navrhovate kvalifikoval ustanovenie druhej vety 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku ako diskriminan, a tm naruujce l. 2 ods. 2 Paktu v spojitosti s prvom na prcu, resp. prleitosou zarba si na ivobytie svojou prcou. K diskrimincii pri uplatovan prv garantovanch l. 6 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach poda nzoru navrhovatea dolo z toho dvodu, e tm uchdzaom o vstup do pracovnho pomeru i obdobnho pracovnho vzahu vo verejnoprvnom orgne, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, zkon ako podmienku ich prijatia prikazuje preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom a psmom. Uveden poiadavku zkona o ttnom jazyku povaoval navrhovate (a vo vzahu k Medzinrodnmu dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie) tie ako rasov diskriminciu pri uplatnen prva na "vstup do verejnch sluieb za rovnakch podmienok" (l. 5 psm. c) Medzinrodnho dohovoru), ako aj "prva na prcu a slobodn vobu zamestnania" (l. 5 psm. i) Medzinrodnho dohovoru). Spolonm zkladom "nediskriminanho" prstupu k tm udskm prvam a zkladnm slobodm, ktor s garantovan citovanmi medzinrodnmi dohovormi, je ich "uskutoovanie za rovnakch podmienok..." (l. 5 psm. c) Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie), resp. "bez akhokovek rozliovania" (l. 2 ods. 2 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach). Z uvedenho vyplva, e kad, kto je oprvnen uplatova tieto udsk prva a zkladn slobody, mus ma garantovan ich vyuvanie za rovnakch podmienok ako ostatn, a to bez ohadu na svoju rasu, farbu pleti, pohlavie, nrodnostn alebo etnick pvod, majetok, rod, resp. in postavenie (l. 5 Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, resp. l. 2 ods. 2 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach). Ustanovenie 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku v druhej vete upravuje jednu z podmienok na vstup do pracovnho pomeru alebo inho obdobnho pracovnho vzahu vo verejnoprvnom orgne a takto zkonn podmienku ("per se"), prirodzene, nie je ete mon povaova ani za diskriminciu a ani za rasov diskriminciu v zmysle citovanch medzinrodnch dohovorov. Ohadom uplatovania prv uvedench tak v Medzinrodnom pakte o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach (prvo na prcu), ako aj v Medzinrodnom dohovore o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie (prvo na vstup

do verejnch sluieb, prvo na prcu, prvo na slobodn vobu zamestnania), by vak aj takto podmienku bolo mon hodnoti ako diskriminan (poruujcu zkaz diskrimincie) vtedy, ak by zkon o ttnom jazyku stanovoval rozdielny (diferencovan) spsob jej uplatovania voi rznym skupinm uchdzaov o vstup do pracovnho pomeru alebo inho obdobnho pracovnho vzahu do verejnoprvneho orgnu. Druh veta 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku urujca ako podmienku prijatia do pracovnho pomeru alebo inho obdobnho pracovnho vzahu vo verejnoprvnom orgne "primeran znalos ttneho jazyka slovom a psmom" vak neustanovuje rozdielny spsob jej uplatovania voi rznym uchdzaom (rznym skupinm uchdzaov) na zklade niektorho z tch "diskriminanch" kritri, zkaz pouvania ktorch je obsiahnut tak v l. 2 ods. 2 Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach, ako aj v l. 5 Medzinrodnho dohovoru o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie. V slade so zkonom o ttnom jazyku sa tto podmienka naopak uplatuje jednotnm spsobom voi vetkm uchdzaom o zamestnanie vo verejnoprvnych orgnoch bez ohadu na ich prslunos k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine. V svislosti s posledne menovanou skupinou uchdzaov (monch uchdzaov) o zamestnanie vo verejnoprvnom orgne je sasne potrebn uvies, e tto podmienka nie je voi nim diskriminan ani v tom smere, e by poadovala to, o si ako prslunci nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny nemohli (nemali monos) osvoji, t. j. primeran znalos ttneho jazyka slovom a psmom. Obania Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine maj prvo na osvojenie si ttneho jazyka garantovan l. 34 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Z uvedench dvodov preto podmienku uveden v druhej vete 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku nemono hodnoti ako diskriminan, preto ani nesladn s oznaenmi lnkami Medzinrodnho paktu o odstrnen vetkch foriem rasovej diskrimincie, resp. Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach. Navrhovate alej namietal neslad druhej vety 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku aj s viacermi lnkami stavy Slovenskej republiky, a to konkrtne s l. 33, l. 35 ods. 1 a 3 a l. 36 psm. b). Pokia ide o namietan neslad s l. 33 stavy, navrhovate uviedol, e ustanovenie: " 3 ods. 1 mono povaova za rozporn s l. 33 stavy, pretoe v prpade aplikcie druhej vety 3 ods. 1 zkona prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine bude na ujmu osoby, nakoko zkon vyaduje od vetkch zamestnancov verejnoprvnych orgnov preukzanie primeranej znalosti ttneho jazyka". Ako u bolo spomenut, druh veta

3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku vak neustanovuje pre uchdzaov o zamestnanie vo verejnoprvnych orgnoch tak podmienku, ktor by pre vetkch z nich nebola splniten. Ustanovenie l. 33 stavy Slovenskej republiky toti len potvrdzuje, e v prpade, ak sa oban Slovenskej republiky rozhodne pre prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo skupine, nesmie mu to by na ujmu, a to ani pri vyuvan tch zkladnch prv alebo slobd, ktor s upraven v druhej hlave stavy Slovenskej republiky. V svislosti s l. 33 navrhovate alej uviedol, e podmienka znalosti ttneho jazyka predstavuje pre obanov Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine aj zsah do "ochrany proti svojvonmu prepaniu zo zamestnania a diskrimincii v zamestnan". V tejto svislosti je potrebn spomen, e ustanovenie druhej vety 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku nem iadnu svislos s ochranou proti svojvonmu prepaniu zo zamestnania, t. j. prepaniu bez zkonnch dvodov, resp. diskriminciou v zamestnan, kee podmienka znalosti ttneho jazyka sa uplatuje jednotne voi vetkm uchdzaom o pracovn pomer i in obdobn pracovn vzah vo verejnoprvnom orgne. Navrhovate tie uviedol, e druh veta 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku sa ocitla v neslade aj s l. 35 ods. 1 (prvo na slobodn vobu povolania) a l. 35 ods. 3 (prvo na prcu), kee uveden ustanovenia neviau vkon tchto prv "na znalos ttneho alebo inho jazyka alebo na in veobecn podmienku". V tejto svislosti je potrebn zdrazni, e samotn stava neupravuje podmienky vkonu konkrtnych pracovnch povolan a innost, kee tak pri uplatnen prva na slobodn vobu povolania, ako aj prva na prcu (l. 35 ods. 1 a 3) odkazuje na zkonn pravu. Zkony mu stanovi aj podmienky na vkon uritch povolan alebo innost (l. 35 ods. 2 stavy) a zkonn prava konkrtnej podmienky na prijatie do konkrtneho povolania alebo pracovnej innosti neme by sama osebe povaovan za nesladn s l. 35 ods. 1 a 3 stavy, pokia nenaruuje prvo na slobodn vobu povolania, prpravu na, resp. prvo na prcu. Vyadovanie primeranej znalosti ttneho jazyka slovom a psmom ako podmienku prijatia do pracovnho pomeru i inho obdobnho pracovnho vzahu vo verejnoprvnom orgne vak neporuuje prvo na slobodn vobu povolania a ani prvo na prcu, pokia ide o obanov Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm. K monmu porueniu uvedench lnkov stavy Slovenskej republiky by mohlo prs len vtedy, ak by tto podmienku obania Slovenskej republiky, patriaci k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, neboli relne schopn splni, kee im nebola poskytnut monos (prleitos) osvoji si znalos ttneho jazyka poadovan druhou

vetou 3 ods. 1 zkona o ttnom jazyku. Tm by uveden podmienka voi nim sasne nadobudla aj diskriminan charakter v dsledku ich prslunosti k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine. O takto situciu a takto podmienku vak v prpade druhej vety odseku 1 3 zkona o ttnom jazyku nejde. VI. Navrhovate alej namietal neslad 3 ods. 2, 3 ods. 3 psm. b) a psm. e) zkona o ttnom jazyku s l. 67, l. 69 a l. 1 stavy Slovenskej republiky. Ustanovenie 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku o. i. uruje, e zamestnanci a funkcionri verejnoprvnych orgnov pouvaj v radnom styku ttny jazyk. Navrhovate pri zdvodnen tejto asti svojho nvrhu argumentoval tm, e medzi funkcionrov verejnoprvnych orgnov mono zaradi aj poslancov obecnch zastupitestiev a starostov obc ako volen orgny samosprvy obc, priom vak "stava v l. 69 nepredpoklad pre volitenos tchto orgnov znalos ttneho jazyka, obmedzenia ktor uklad zkon, s proti vli voliov a s protistavn", kee "Veobecn volebn prvo pritom pri vobe starostu, ako i poslancov obecnch zastupitestiev vyaduje iba podmienku splnenia veku a spsobilosti na prvne kony". Zkladn argument namietanho nesladu 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s l. 67, 69 a l. 1 stavy Slovenskej republiky preto poda navrhovatea spoval v tom, e volenm orgnom obecnej samosprvy stava neuklad znalos ttneho jazyka a kee 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku takto ich znalos naopak predpoklad, ocitol sa v neslade s oznaenmi lnkami stavy. Pokia ide o tto as nvrhu, stavn sd predovetkm povauje za potrebn zdrazni, e ani l. 67 a ani l. 69 stavy Slovenskej republiky neupravuj podmienky, ktor musia spa kandidti na funkcie do volench orgnov samosprvy obc, t. j. kandidti na poslancov do obecnch zastupitestiev a kandidti na starostov obc (primtorov). lnok 67 stavy hovor o zemnej samosprve obc a l. 69 vymenva orgny obce, zloenie obecnho zastupitestva, ako aj nleitosti volieb do orgnov obecnej samosprvy. stava ohadom vkonu aktvneho aj pasvneho volebnho prva obanov vo veobecnosti odkazuje na zkon (l. 30) a pokia ide o nleitosti volieb do orgnov samosprvy obc, charakterizuje ich tie v l. 69 ods. 2 a 3. Tam, kde to ovem zkonodarca povaoval za vhodn a eln, upravil priamo v stave aj podmienky, ktor maj spa jednotliv kandidti na posty volench, prpadne menovanch stavnch initeov Slovenskej republiky, naprklad prezidenta Slovenskej republiky (l. 103

ods. 1), sudcu stavnho sdu Slovenskej republiky (l. 134 ods. 3), predsedu Najvyieho kontrolnho radu (l. 61 ods. 2), resp. poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky (l. 74 ods. 2 stavy Slovenskej republiky). Kee l. 69 ani l. 67 stavy Slovenskej republiky neupravuj podmienky, ktor musia spa kandidti do volench orgnov samosprvy obc, nemohol sa 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s uvedenmi lnkami stavy dosta do obsahovho nesladu tak, ako to tvrdil navrhovate vo svojom nvrhu. Vzhadom na uveden by v tomto prpade mohlo djs len k nesladu medzi prvnymi predpismi rovnakej prvnej sily, t. j. medzi zkonmi, avak stavn sd nie je na posudzovanie sladu veobecne zvznch prvnych predpisov rovnakej prvnej sily oprvnen. Navrhovate v alej asti svojho nvrhu namietal tie neslad 3 ods. 3 psm. b) zkona o ttnom jazyku (poda ktorho sa v ttnom jazyku uskutouj rokovania verejnoprvnych orgnov) a psm. e) toho istho ustanovenia (poda ktorho sa v ttnom jazyku ved aj kroniky obc, priom prpadn inojazyn znenie kroniky je prekladom zo ttneho jazyka) tie s l. 67, 69 a l. 1 stavy Slovenskej republiky. Uveden ustanovenia zkona o ttnom jazyku predovetkm nemaj iadnu svislos s l. 69 stavy, kee tento sa predovetkm zaober orgnmi obecnej samosprvy a vobou poslancov a starostu obce. Pokia ide o neslad uvedench ustanoven zkona s l. 67 stavy, tento poda navrhovatea spoval v tom, e orgnom samosprvy obc prikazuje "pouvanie ttneho jazyka v jeho kodifikovanej podobe", a to tak v rokovan orgnov samosprvy obc ( 3 ods. 3 psm. b)), ako aj pri veden kronk obc ( 3 ods. 3 psm. e)), m sa ocitol v neslade s tmi vecami "zemnej samosprvy", o ktorch rozhoduje kad obec samostatne. Poda takejto argumentcie navrhovatea by sa vak citovan ustanovenia zkona o ttnom jazyku mohli dosta do nesladu s l. 67 stavy Slovenskej republiky len vtedy, ak by: a) samotn stava Slovenskej republiky v l. 67, prpadne v alom ustanoven, priamo definovala okruh tch vec, ktor spadaj pod rozsah zemnej samosprvy obc a o ktorch preto rozhoduje kad obec samostatne (stavn defincia okruhu otzok spadajcich pod rozsah zemnej samosprvy obce); b) sasou takhoto stavnho okruhu otzok spadajcich pod rozsah zemnej samosprvy obce by bolo aj urenie jazyka, v ktorom sa maj vies rokovania orgnov samosprvy obc, ako aj jazyk, v ktorom sa m vies kronika obc.

Za splnenia tchto stavnch podmienok by sa tak zkon o ttnom jazyku, v ktorom zkonodarca zvzne uril rokovac jazyk orgnov samosprvy obce, ako aj jazyk, v ktorom sa bude vies kronika obce, ocitol v neslade s stavou Slovenskej republiky. Podobne vak ako v prpade 3 ods. 2 zkona o ttnom jazyku samotn stava Slovenskej republiky ani v l. 67 a ani v iadnom alom ustanoven nespresuje (nedefinuje), o treba rozumie pod "vecami zemnej samosprvy", ale s rieenm tejto otzky odkazuje na zkon ( 4 ods. 3 zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov). Kee l. 67 stavy Slovenskej republiky nedefinuje okruh otzok spadajcich pod rozsah zemnej samosprvy obce ("ratione materiae" zemnej samosprvy obce upravuje zkon), nebolo ani mon, aby sa zkon o ttnom jazyku v ustanoveniach 3 ods. 3 psm. b) a e) dostal do nesladu s l. 67 stavy Slovenskej republiky tak, ako to tvrdil navrhovate vo svojom nvrhu. Z uvedench dvodov nebol u iadny prvny dvod posudzova namietan neslad 3 ods. 2 a 3 ods. 3 psm. b) a e) aj s l. 1 stavy Slovenskej republiky. VII. Navrhovate alej namietal neslad ustanoven 3 ods. 4, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku s l. 34 ods. 2 psm. b), aj l. 11 stavy Slovenskej republiky. 1. Ustanovenie 3 ods. 4 zkona o ttnom jazyku uklad verejnoprvnym orgnom a nimi zriadenm organizcim povinn pouvanie ttneho jazyka vo vetkch informanch systmoch i vo vzjomnom styku. Navrhovate v tejto asti svojho nvrhu neuviedol osobitn dvody, o ktor opierali neslad citovanch ustanoven zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy, ale (a pokia ide o odseky 4, 5 a 6 3 zkona o ttnom jazyku) spolone odkzali na: "dvody uveden pod bodom V. a VI. nho nvrhu, ktor s venovan prave pouvania ttneho jazyka v radnom styku". K 3 ods. 4 zkona o ttnom jazyku navrhovate ete uviedol, e ak: "zkon prikazuje vydvanie informci urench pre verejnos vlune v ttnom jazyku, ako aj pouvanie ttneho jazyka vo vetkch informanch systmoch, obmedzuje tm prvo prslunkov nrodnostnch menn a etnickch skupn na prijmanie informci v ich materinskom jazyku". Navrhovate uviedol, e zkonom uloen povinnos pouvania ttneho jazyka vo vetkch informanch systmoch, ako aj vo vzjomnom styku verejnoprvnych orgnov a nimi zriadench organizci nie je v slade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky,

poda ktorho sa obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm zaruuje prvo pouva ich jazyk v radnom styku. Poda prvneho nzoru stavnho sdu povinn pouvanie ttneho jazyka verejnoprvnymi orgnmi a nimi zriadenmi organizciami vo vetkch informanch systmoch i vo vzjomnom styku nie je vak v iadnom vzahu a ani v iadnej prinnej svislosti so zkladnm prvom poda l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. Z tohto dvodu sa ustanovenie 3 ods. 4 zkona o ttnom jazyku, prirodzene, ani nemohlo dosta do nesladu s oznaenm lnkom stavy. 2. Pokia ide o 3 ods. 5 zkona . 270/1995 Z. z., tento uvdza, e psomn podania obanov uren verejnoprvnym orgnom sa podvaj v ttnom jazyku. Navrhovate uviedol, e aj toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku sa ocitlo v neslade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 11. Na rozdiel od doteraz posudzovanch ustanoven zkona o ttnom jazyku bolo vak toto prv, ktorm sa zkonodarca obracia priamo na obanov Slovenskej republiky, ukladajc im povinnos podva vetky psomn podania uren verejnoprvnym orgnom vlune v ttnom jazyku. Zo systematickho ako aj gramatickho vkladu 3 zkona o ttnom jazyku (pouvanie ttneho jazyka v radnom styku) vyplynulo, e zkonodarca medzi jednotliv zloky (sasti) radnho styku zaradil aj styk obanov Slovenskej republiky s verejnoprvnymi orgnmi (tak ako s definovan v odseku 1 3) spsobom, upravenm v odseku 5 3 zkona o ttnom jazyku. Berc do vahy l. 34 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej republiky sa vak toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku prirodzene vzahuje aj na tch obanov Slovenskej republiky, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm a ktorm ustanovenie psmena b) odseku 2 citovanho lnku stavy garantuje prvo na pouvanie svojho jazyka v radnom styku. Uveden ustanovenie zkona vak zkonodarca prijal sasne so zruovacm ustanovenm 12, ktorm sa (a s innosou od 1. 1. 1996) zruil zkon Slovenskej nrodnej rady . 428/1990 Zb. o radnom jazyku v Slovenskej republike. stavn sd Slovenskej republiky preto preskmal, i ustanovenie 3 ods. 5 zkona o ttnom jazyku v spojen s 12 je v slade s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. Poda prvneho nzoru stavnho sdu vzjomnou spojitosou (a sasnou prvnou pravou 3 ods. 5 v kombincii s 12 zkona o ttnom jazyku) nastal stav, ke sa aj tm obanom

Slovenskej republiky, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, prikazuje v radnom styku s verejnoprvnymi orgnmi (a spsobom upravenm v odseku 5 3 zkona o ttnom jazyku) pouva vlune ttny jazyk, bez akejkovek vnimky z tohto zkonnho prkazu v prospech jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Zruovacm ustanovenm 12 zkona o ttnom jazyku v spojitosti s odsekom 5 3 citovanho zkona sa preto tm obanom Slovenskej republiky, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, odala monos pouva svoj jazyk v radnom styku s verejnoprvnymi orgnmi spsobom a v rozsahu upravenom v odseku 5 3 zkona o ttnom jazyku. Z uvedenho dvodu sa ustanovenie 3 ods. 5 zkona o ttnom jazyku v spojitosti s 12 tie dostalo do nesladu s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. 3. Navrhovate tie namietal neslad 3 ods. 6 zkona o ttnom jazyku s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. Uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku uvdza, e kad oban Slovenskej republiky m prvo na bezplatn pravu svojho mena a priezviska do slovenskej pravopisnej podoby. Hoci aj toto ustanovenie zkona o ttnom jazyku sa obracia priamo na obanov Slovenskej republiky (vrtane tch z nich, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm), priznva im prvo na bezplatn pravu svojho mena a priezviska do slovenskej pravopisnej podoby. V tomto smere nem iadnu svislos s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy upravujcim prvo na pouvanie jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny v radnom styku. Navrhovate tie uviedol, e ustanovenia 3 ods. 4, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku sa ocitli v neslade aj s l. 11 stavy Slovenskej republiky, priom ani v tejto asti neuviedol osobitn dvody nesladu, ale len odkzal na "dvody uveden pod bodom V. a VI. nho nvrhu". Spolon argumentcia stavnho sdu ohadom namietanho nesladu viacerch ustanoven zkona o ttnom jazyku s l. 11 stavy je uveden v asti XII. tohto odvodnenia. VIII. Navrhovate, skupina 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, alej namietal neslad 4 ods. 3 a 4 zkona o ttnom jazyku s l. 13 ods. 2, l. 26 ods. 2, ako aj s l. 34 ods. 2 psm. a) stavy Slovenskej republiky. Ustanovenie 4 ods. 3 zkona o ttnom jazyku uruje, e cel pedagogick dokumentcia na zkladnch, strednch a vysokch kolch sa vedie v ttnom jazyku a ustanovenie 4 ods. 4 zkona o ttnom jazyku uruje, e uebnice a uebn texty, ktor sa v Slovenskej republike pouvaj vo vchovnovzdelvacom procese, sa vydvaj v

ttnom jazyku, okrem uebnc a uebnch textov urench na vubu v jazyku nrodnostnch menn, etnickch skupn a inch cudzch jazykov. Ustanovenie 4 ods. 4 zkona o ttnom jazyku pritom odkazuje na osobitn predpisy upravujce vydvanie a pouvanie uebnc a uebnch textov na vubu v jazyku nrodnostnch menn a etnickch skupn. Poda nzoru navrhovatea vak ustanovenia 4 ods. 3 a 4 napadnutho zkona o ttnom jazyku: "zuuj zkladn prva nrodnostnch menn a etnickch skupn v kolstve, a to aj podzkonnmi normami. Tto skutonos m za nsledok diskriminciu nrodnostnch menn a etnickch skupn na jazykovom podklade. Prvna prava predmetnch vzahov osobitnmi predpismi, prvnymi normami niej prvnej sily degraduje prva nrodnostnch menn a etnickch skupn a vytvra znan prvnu neistotu...". V tejto asti svojho nvrhu navrhovate dvodil, e k prvnej prave zkladnch prv a slobd obanov Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm poda l. 26 ods. 2, resp. l. 34 ods. 2 psm. a) stavy Slovenskej republiky dochdza aj prostrednctvom "podzkonnch noriem", resp. "prvnych noriem niej prvnej sily", v dsledku oho sa "zuuj" zkladn prva nrodnostnch menn a etnickch skupn a dochdza k ich "degradcii". V dsledku uvedenho dochdza aj k nesladu s l. 13 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Napriek uvedenmu vak navrhovate v tejto asti svojho nvrhu neoznail iadne "podzkonn" normy a ani in predpisy "niej prvnej sily", ktor s poda jeho nzoru v neslade s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky. Aj v samotnom oznaen svojho nvrhu na stavn sd navrhovate vslovne uviedol, e ide o nvrh na zaatie konania o slade niektorch ustanoven zkona o ttnom jazyku Slovenskej republiky s stavou Slovenskej republiky. V tejto asti nvrhu preto navrhovate fakticky namietal neslad neoznaench "podzkonnch" noriem s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky. Podzkonn normy navrhovate nespresnil ani poas stneho konania plna stavnho sdu v tejto veci. V dsledku uvedenho preto stavn sd (a v konan o slade prvnych predpisov poda l. 125 psm. a) stavy Slovenskej republiky) o takto namietanom neslade ani nemohol kona a rozhodn. V druhej asti svojho nvrhu vak navrhovate namietal neslad zkonnch ustanoven, t. j. 4 ods. 3 a 4 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy, kee: "Zkon zakazuje vydvanie a pouvanie inojazynch uebnc, m obmedzuje prvo iakov a tudentov zkladnch a strednch kl na vzdelanie a na prijmanie informci v ich materinskom jazyku."

Navrhovate v tejto asti svojho nvrhu argumentoval tm, e ustanovenie 4 ods. 3 a 4 zkona o ttnom jazyku zakazuj vydvanie a pouvanie inojazynch uebnc, v dsledku oho dochdza k obmedzeniu zkladnch prv iakov a tudentov zkladnch a strednch kl na vzdelanie a na prijmanie informci vo svojom materinskom jazyku. Zkladom argumentcie navrhovatea v tejto asti jeho nvrhu bolo tvrdenie, e zkon o ttnom jazyku zakazuje vydvanie a pouvanie inojazynch uebnc, m o. i. dochdza k porueniu l. 34 ods. 2 psm. a) a l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Zkon o ttnom jazyku v 4 ods. 4 uvdza, e uebnice a uebn texty pouvan vo vchovno-vzdelvacom procese v Slovenskej republike sa vydvaj v ttnom jazyku, priom tie z nich, ktor s uren na vubu v jazyku nrodnostnch menn, etnickch skupn alebo v inch cudzch jazykoch nemusia by vydvan v ttnom jazyku. Ich vydvanie a pouvanie upravuj osobitn predpisy. Poznmka . 9 k tomuto ustanoveniu zkona odkazuje na zkon . 28/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (kolsk zkon) v znen neskorch predpisov, ako aj na nariadenie vldy . 282/1994 Z. z. o pouvan uebnc a uebnch textov. Z uvedenho vyplva, e 4 ods. 4 zkona o ttnom jazyku (a ani iadne jeho alie ustanovenie) neupravuje ani podmienky vydvania a ani pouvania uebnc a uebnch textov, a to bez ohadu na to, i s vydvan v slovenskom jazyku alebo i slia na vuku v jazyku nrodnostnch menn alebo etnickch skupn. Vydvanie a pouvanie slovenskch a cudzojazynch uebnc a uebnch textov upravuj in prvne predpisy odlin od samotnho zkona o ttnom jazyku. Zkon o ttnom jazyku tieto prvne predpisy ani neru a ani nemen. Kee zkon o ttnom jazyku sa ani v 4 ods. 3 a 4 ani v iadnom alom ustanoven vbec nezaober vydvanm a pouvanm uebnch textov a uebnc pouvanch vo vchovno-vzdelvacom procese v Slovenskej republike, neme, prirodzene, ani zakazova ich vydvanie i pouvanie. Z uvedenho dvodu neme preto iadnym spsobom ani obmedzova prva iakov a tudentov strednch kl poda l. 34 ods. 2 psm. a), resp. l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky tak, ako to tvrdil navrhovate vo svojom nvrhu. IX. 1. Navrhovate, skupina 33 poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, namietal tie neslad 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zkona o ttnom jazyku s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4, ako aj s l. 11 stavy Slovenskej republiky v spojitosti s l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. Pokia ide o argumentciu nestavnosti spolon pre vetky oznaen odseky 5 zkona o ttnom jazyku, navrhovate uviedol, e: "Vo vetkch uvedench

prpadoch ide o realizciu zkladnho politickho prva, a to slobody prejavu a prva na informcie, ktor sa stavou zaruuj. Vyie citovan ustanovenia zkona vak tm, e predpokladaj vhradn pouvanie ttneho jazyka, tieto prva obmedzuj. Obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm sa tmito ustanoveniami zkladn prva dvojnsobne zuuj. Prv zenie sa vzahuje na ttny jazyk a druh obmedzenie je dan tm, e obania mu veobecne pouva iba ttny jazyk v kodifikovanej podobe". Zkladom argumentcie nestavnosti oznaench ustanoven zkona o ttnom jazyku bolo poda nzoru navrhovatea to, e tak zkladn prvo upraven v l. 24 ods. 1, ako aj zkladn prvo poda l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky (v spojitosti s l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach) garantuj obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm nielen monos ich relneho uplatnenia (prvo verejne prejavova svoje zmanie poda l. 24 ods. 1, resp. prvo na slobodu prejavu poda l. 26 ods. 2 stavy v spojitosti s l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach), ale v tch prpadoch, ke k uplatneniu tchto prv prslunkmi nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny dochdza prostrednctvom intitci, prostriedkov a spsobov, uvedench v odsekoch 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku [t. j. prostrednctvom audiovizulnych diel (ods. 2), regionlnych alebo loklnych televznych stanc, rozhlasovch stanc a rozhlasovch zariaden (ods. 4), periodickch a neperiodickch publikci (ods. 5), prleitostnch tla (ods. 6), kultrnych a vchovno-vzdelvacch podujat (ods. 7)], aj garanciu "jazykovho aspektu" uplatovania tchto prv. Poda nzoru navrhovatea oznaen lnky (l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2) stavy Slovenskej republiky a Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach garantuj tm obanom Slovenskej republiky, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm nielen relne uplatnenie (vkon) ich zkladnch prv verejne prejavova svoje zmanie a prva na slobodu prejavu, ale v prpadoch, ke si tieto prva uplatuj prostrednctvom tch intitci, prostriedkov a spsobov, ktor s upraven v odsekoch 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku, tie nevyhnutn "jazykov" aspekt ich vkonu dovoujci pouitie jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Takto spsob vkladu l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 stavy, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach viedol navrhovatea k nzoru, e povinn pouvanie ttneho jazyka v prpadoch upravench v odsekoch 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku nie je v slade s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4 stavy, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach.

stavn sd Slovenskej republiky pred posdenm sladu oznaench ustanoven zkona o ttnom jazyku s citovanmi lnkami stavy Slovenskej republiky, ako aj Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach najprv preskmal opodstatnenos takejto argumentcie navrhovatea v tom smere, i navrhovateom oznaen zkladn prva a slobody obsahuj aj "jazykov" aspekt svojho uplatnenia v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny, alebo i je takto "jazykov" aspekt ich uplatnenia "koncentrovan" v osobitnom lnku stavy Slovenskej republiky. vodom mono uvies, e stava Slovenskej republiky sa v druhej hlave oznaenej ako "Zkladn prva a slobody" obracia na prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn prostrednctvom viacerch formulci, a to: "udia..." (l. 12 ods. 1 stavy), alej "Kad" (l. 14, l. 20 ods. 1, l. 27 ods. 1 a i.), "Oban" (l. 30 ods. 1), resp. "Oban patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine" (l. 34 ods. 1 a 2). Je preto bez akchkovek pochybnost, e aj tm obanom Slovenskej republiky, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm, stava zaruuje vetky zkladn prva a slobody nediskriminanm spsobom, t. j. bez ohadu na ich... "prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine" (l. 12 ods. 2 stavy Slovenskej republiky). Z uvedenho vyplva, e aj obanom Slovenskej republiky patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm sa garantuje prvo verejne prejavova svoje zmanie poda l. 24 ods. 1, alej prvo na slobodu prejavu v zmysle l. 26 ods. 2 stavy, resp. l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. V tejto svislosti treba uvies, e pokia ide o praktick uplatovanie tchto prv, navrhovate nenamietal, e ustanovenia odsekov 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku s s nimi v neslade z toho dvodu, e obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm sa tieto zkladn prva relne obmedzuj stavou nepredpokladanm spsobom, resp. nad rmec stavnch obmedzen uplatovania tchto prv (l. 24 ods. 4, resp. l. 26 ods. 4 stavy). K namietanmu nesladu s oznaenmi lnkami stavy, ako aj Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach poda nzoru navrhovatea dolo preto, e tieto zkladn prva "obsahuj" aj jazykov aspekt, v dsledku oho sa zaruuje nielen ich relne uplatovanie, ale v prpade osb patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm aj ich uplatovanie v jazyku prslunej nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Tmto prvam poda nzoru navrhovatea preto zodpoved povinnos tch intitci a inch subjektov, prostrednctvom ktorch si obania Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm uplatuj svoje zkladn prva poda l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 stavy, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach umoni ich

uplatnenie v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. stavn sd Slovenskej republiky v tejto svislosti preskmal miesto, lohu a funkcie l. 34 stavy Slovenskej republiky a dospel k zveru, e ho treba povaova za "lex specialis" vo vzahu k ostatnm zkladnm prvam a slobodm tvoriacim predmet pravy druhej hlavy stavy Slovenskej republiky. Jeho postavenie "lex specialis" vyplva zo skutonosti, e bez toho, aby akokovek zuoval alebo obmedzoval ostatn zkladn prva alebo slobody upraven v druhej hlave stavy Slovenskej republiky, tak vo vzahu k obanom, patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm (lex specialis ratione personae) prostrednctvom tzv. pozitvnej diskrimincie im potvrdzuje a spresuje spsob uplatovania zkladnch prv a slobd. Jedno z prv tvoriacich stavn reim tzv. pozitvnej diskrimincie, ktor l. 34 stavy upravuje v odsekoch 1 a 2, sa tka aj jazyka, v ktorom mu obania patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine "rozirova a prijma informcie". lnok 34 ods. 1 stavy potvrdzuje, e rozirova a prijma informcie mu tto obania "spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny" vo svojom materinskom jazyku. Ako u bolo uveden, l. 34 v iadnom prpade nezuuje rozsah uplatnenia zkladnch prv a slobd pre obanov patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm. Vo vzahu k uplatovaniu tch zkladnch prv a slobd, ktor predpokladaj rozirovanie a prijmanie informci, vak l. 34 v odseku 1 potvrdzuje, e pokia tieto informcie roziruj a prijmaj obania patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine, maj prvo na ich rozirovanie a prijmanie v materinskom jazyku. "Jazykov" aspekt uplatovania tch zkladnch prv a slobd, ktor predpokladaj rozirovanie a prijmanie informci, je preto pre obanov patriacich k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm obsiahnut v l. 34 ods. 1 stavy Slovenskej republiky ako sas prvneho reimu ich pozitvnej diskrimincie. Uveden kontatovanie sa vzahuje predovetkm na zkladn prvo verejne prejavova svoje zmanie poda l. 24 ods. 1 stavy Slovenskej republiky, alej na prvo na slobodu prejavu poda l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, resp. prvo na pokojn zhromaovanie (l. 28 ods. 1). Verejne prejavovan nboensk i in zmanie, ako aj slobodu zhromaovania mono toti povaova za osobitn formy (spsoby) slobody prejavu. Pre plnos je potrebn doda, e "jazykov aspekt" uplatovania zkladnch prv a slobd prslunkmi nrodnostnch menn alebo etnickch skupn netvor len predmet pravy odseku 1, ale aj odseku 2 l. 34 stavy Slovenskej republiky. Zatia o l. 42 ods. 1 stavy naprklad kadmu garantuje prvo na vzdelanie, pokia ide o "jazykov aspekt" vkonu tohoto prva prslunkmi nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, l. 34 ods. 2 psm. a) stavy im zaruuje prvo na vzdelanie vo svojom jazyku. Z uvedenho je zrejm, e v slade s l. 34 stavy Slovenskej republiky jazykov aspekt uplatovania jednotlivch zkladnch prv a

slobd v jazyku nrodnostnch menn alebo etnickch skupn netvor sas jednotlivch zkladnch prv alebo slobd (ako to tvrdil navrhovate), ale je upraven v samostatnom lnku stavy Slovenskej republiky. Pre plnos je potrebn spomen, e v polohe lex specialis je aj l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach vo vzahu k jeho l. 19 (sloboda prejavu), l. 21 (prvo na pokojn zhromaovanie), prpadne l. 18 (prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenstva), take to, o bolo uveden ohadom "jazykovho aspektu" uplatovania zkladnch prv a slobd poda stavy Slovenskej republiky, mono poui aj na uplatovanie zkladnch prv a slobd upravench Medzinrodnm paktom o obianskych a politickch prvach prslunkmi nrodnostnch menn a etnickch skupn. Tak stava Slovenskej republiky, ako aj Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach vak potvrdzuj, e tam, kde to bu vntrottny alebo medzinrodn "zkonodarca" povaoval za potrebn, upravil podmienky pouvania jazykov nrodnostnch menn pri vkone tch prv a slobd, ktor tvoria predmet stavnej, resp. medzinrodnoprvnej pravy expressis verbis (a vo forme osobitnho lnku). stavn sd Slovenskej republiky v tejto svislosti uvdza, e aj Dohovor o udskch prvach a zkladnch slobodch z roku 1950 v l. 9 upravuje prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenskho vyznania a v l. 10 prvo na slobodu prejavu. Kee Dohovor poskytuje prvo na pouvanie uritch jazykov vslovne len v l. 5 ods. 2 a l. 6 ods. 3 psm. a) a e), samotn prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenskho vyznania, ako aj prvo na slobodu prejavu "automaticky" neobsahuje aj jazykov aspekt svojho uplatovania v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Tto skutonos potvrdila ohadom citovanch lnkov 9 a 10 Dohovoru aj Komisia pre udsk prva v prpade sanosti . 2333/64 (Rozhodnutie Komisie z 15. jla 1965), ako aj sanosti . 11100/84 (Rozhodnutie Komisie z 12. decembra 1985). Medzinrodn "zkonodarca" tento trend tie potvrdil doteraz v poslednom medzinrodnom dohovore upravujcom prva nrodnostnch menn, ktorm je Rmcov dohovor Rady Eurpy o ochrane nrodnostnch menn z 1. februra 1995 (doteraz nevstpil do platnosti). Zatia o vo "veobecnom" lnku 7 tohto Dohovoru sa zmluvn strany zavzuj zabezpei: "repektovanie prva kadej osoby patriacej k nrodnostnej menine na slobodu pokojnho zhromaovania, slobodu zdruovania, slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia a nboenstva", v alom (a osobitnom) lnku 9 Dohovoru sa zavzuj uznva, e: "prvo na slobodu prejavu kadej osoby patriacej k nrodnostnej menine zaha slobodu

prejavova nzory a prijma a oznamova informcie a mylienky v jazyku meniny bez zasahovania ttnych radov a bez ohadu na hranice". Zo spojitosti l. 7 a l. 9 Rmcovho dohovoru o ochrane prv nrodnostnch menn vyplva, e medzinrodn zkonodarca ani v tomto prpade nepovaoval za sas zkladnch prv na slobodu prejavu, slobodu zdruovania a zhromaovania aj jazykov aspekt ich uplatovania v jazyku prslunej nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Sved o tom skutonos, e tento jazykov aspekt sa stal predmetom osobitnho lnku Rmcovho dohovoru odlinho od toho, ktor potvrdzuje samotn prvo na slobodu prejavu aj osobm patriacim k nrodnostnm meninm. Ak vak "jazykov aspekt" uplatovania zkladnch prv poda l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, resp. l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny netvor ich sas, nebolo ani dvodn namieta neslad odsekov 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4 stavy Slovenskej republiky, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. Kee navrhovate aj v alch astiach svojho nvrhu namietal neslad jednotlivch odsekov ustanovenia 5 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy a paktu vlune z jazykovch dvodov, nepovaoval stavn sd Slovenskej republiky za potrebn sa s nimi osobitne vysporiadava pri jednotlivch odsekoch, pretoe sumrna argumentcia uveden vyie sa v plnom rozsahu vzahuje aj na konkrtne argumenty uveden navrhovateom k jednotlivm odsekom 5 zkona o ttnom jazyku. 2. prava zkladnch prv poda l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach z roku 1966 neobsahuje aj jazykov aspekt ich uplatovania v jazyku prslunej nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Ako tie vyplva z l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, aj z l. 34 stavy Slovenskej republiky, tak medzinrodn, ako aj vntrottny "zkonodarca" upravuje prva a slobody prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn osobitne (osobitnm ustanovenm), priom pravidelnou sasou takejto osobitnej pravy je aj vkon prslunch zkladnch prv alebo slobd v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Existencia takejto osobitnej prvnej pravy (bu medzinrodnoprvnej alebo vntrottnej) je "a contrario" dkazom toho, e sasou prvnej pravy prslunch prv a slobd nie je aj prvo na ich uplatovanie v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny.

Ak by to toti tak bolo, takto osobitn prvna prava pouvania meninovch jazykov by bola nadbyton. V tejto svislosti treba vak zdrazni, e ani Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach a ani stava Slovenskej republiky neobsahuj osobitn ustanovenia, ktor by upravovali podmienky a spsob pouvania vinovho (oficilneho, radnho, resp. ttneho) jazyka pri uplatovan konkrtnych prv a slobd. Absencia takejto "jazykovej" pravy je sasne doprevdzan zvzkom ttov garantova relny vkon (uplatovanie) zkladnch prv alebo slobd bu poda Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach alebo stavy Slovenskej republiky. Kee tak zmluvn strany Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, ako aj Slovensk republika vo svojej stave sa zaviazali garantova na nediskriminanom zklade aj zkladn prva poda l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2, resp. l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach a kee medzinrodn dohovor ani slovensk stava neobsahuj osobitn ustanovenia tkajce sa ich uplatovania (vkonu) v jazyku odlinom od meninovho jazyka, resp. jazyka etnickej skupiny, je v dsledku toho mon kontatova, e sasou tchto prv je aj ich uplatovanie prostrednctvom vinovho jazyka. Tto skutonos jednoznane potvrdzuje absencia osobitnej jazykovej pravy (bu medzinrodnoprvnej alebo stavnej), garantujcej prvo na vyuvanie konkrtnych prv alebo slobd vo vinovom jazyku odlinom od jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Sasou zkladnch prv poda l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach je preto aj prvo verejne prejavova svoje zmanie, resp. prvo na slobodu prejavu vo vinovom (radnom, ttnom) jazyku odlinom od jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny, ktor je sasne materinskm jazykom viny obyvatestva, alebo sa "udomcnil" v uritom tte v dsledku jeho historickho vvoja alebo inch okolnost. Uveden analza l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach z hadiska ich uplatovania vo vinovom jazyku (odlinom od jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny) bola nutn preto, e navrhovate namietal tie neslad 5 ods. 2 a 7 zkona o ttnom jazyku s citovanmi lnkami stavy a medzinrodnho dohovoru tie z toho dvodu, e: "Zkon zavzuje fyzick i prvnick osoby pouva ttny jazyk v kodifikovanej podobe". V alej asti zdvodnenia navrhovate tento argument spresnil hlavne vo vzahu k 5 ods. 5 prv veta, ke uviedol, e: "K obmedzeniu slobody prejavu v periodickch a neperiodickch publikcich

dochdza pri pouit slovenskho jazyka alebo v podobe, ktor je odchyln od tej, ktor na zklade 2 ods. 2 zkona vyhlsi Ministerstvo kultry. lnok 26 ods. 4 sce umouje zkonom obmedzi slobodu prejavu,... ale... rozirovanie dvodov na obmedzenie slobody prejavu nad rmec stanoven stavou je neprpustn. 5 ods. 5 zkona je preto neprimeranm a neprpustnm zsahom do prva obana vyjadrova svoje nzory v publikcich aj v inej ako kodifikovanej podobe." Poda nzoru navrhovatea tie ustanovenia 5 ods. 2 a 7 zkona o ttnom jazyku, ktor prikazuj, aby fyzick alebo prvnick osoby pouvali ttny jazyk vlune v jeho kodifikovanej podobe, sa ocitli v neslade s l. 24 ods. 1, l. 26 ods. 2 a 4 stavy Slovenskej republiky, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. K namietanmu nesladu dolo poda jeho nzoru preto, e povinnos pouva vlune kodifikovan podobu ttneho jazyka je potrebn chpa ako neprpustn obmedzenie slobody prejavu (resp. slobody verejne prejavova svoje zmanie) "nad rmec stanoven stavou", v dsledku oho tie dolo k "neprimeranm a neprpustnm zsahom do prva obana vyjadrova svoje nzory v publikcich aj v inej ako kodifikovanej podobe". Ako u bolo uveden, sasou zkladnho prva verejne prejavova svoje zmanie poda l. 24 ods. 1 stavy, resp. prva na slobodu prejavu poda l. 26 ods. 2 stavy a l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, je aj ich vkon vo vinovom jazyku odlinom od jazyka(-ov) nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny. Takto jazykov aspekt vyuvania uvedench zkladnch prv alebo slobd vak, prirodzene, nemono chpa ako obmedzenie ich uplatovania v zmysle l. 24 ods. 4 a l. 26 ods. 4 stavy Slovenskej republiky, resp. l. 19 ods. 3 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. V tejto svislosti treba zdrazni, e takto "jazykov aspekt" uplatovania tch prv a slobd, ktor tvoria predmet pravy Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, sa v praxi jeho zmluvnch strn relne uplatoval bez ohadu na to, i prijali alebo neprijali vntrottne zkony o vinovom (radnom, oficilnom, ttnom i inom) jazyku. Uveden kontatovanie sa v plnom rozsahu vzahuje aj na zkladn prva upraven v druhej hlave stavy Slovenskej republiky, a to pokia ide o "slovensk" jazykov aspekt ich uplatovania ete pred prijatm a nadobudnutm innosti zkona o ttnom jazyku (t. j. pred 1. janurom 1996). Jazykov aspekt uplatovania zkladnch prv a slobd (i u upraven alebo neupraven vntrottnym zkonom) sa vak vzahuje (tka sa) len spsobu ich vkonu. Konkrtne sa pritom vzahuje na tie z nich, ktor predpokladaj (umouj) pouvanie slovnho prejavu, a to bu psomnho alebo stneho a pod takmto slovnm prejavom (i u v zmysle l. 24 ods. 2 a l. 26 ods. 2 stavy, resp. l. 19 ods. 2

Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach) sa rozumie ten, uskutonen vo vinovom jazyku. Prijatm vntrottnych jazykovch zkonov sa takto veobecne akceptovan jazykov aspekt uplatovania prv upravench Medzinrodnm paktom o obianskych a politickch prvach len potvrdzuje, prpadne (ako sa to stalo v prpade zkona o ttnom jazyku v Slovenskej republike) sa tento jazykov aspekt uplatovania zkladnch prv tie potvrdzuje, avak slovensk jazyk bol sasne "rozdelen" (kvalifikovan) do dvoch podb, a to do tzv. kodifikovanej podoby (rozsah jej uplatnenia ustanovuje 11 ods. 4 zkona) a "nekodifikovanej" podoby (rozsah jej uplatnenia je uren tmi ustanoveniami zkona o ttnom jazyku, ktor neuvdza 11 ods. 4 zkona). V spojitosti s tmi ustanoveniami zkona o ttnom jazyku, ktor prslunm subjektom (fyzickm alebo prvnickm osobm) ukladaj na vkon jednotlivch zkladnch prv alebo slobd pouvanie slovenskho jazyka vlune v jeho kodifikovanej podobe, vak vyvstala otzka, i takto zkonn poiadavka nie je v neslade s l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2 stavy, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. V tejto svislosti treba zdrazni, e podobne ako v prpadoch akchkovek inch zkonnch prav tkajcich sa uplatovania tch prv alebo slobd, ktor tvoria predmet bu prslunej medzinrodnoprvnej pravy (Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach), alebo aj vntrottnej pravy (stava Slovenskej republiky), ani zkon o pouvan vinovho jazyka nesmie brni relnemu vkonu jednotlivch zkladnch prv alebo slobd a sasne tie nesmie poruova zkaz diskrimincie pri vyuvan zkladnch prv alebo slobd (l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky v spojen s jej l. 12 ods. 2), resp. l. 19 ods. 2 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach v spojen s jeho l. 2 ods. 2. Z uvedenho vyplva, e iadny vntrottny zkon o vinovom (a sasne ttnom i inom) jazyku nesmie oprvnenm subjektom brni vo vyuvan ich zkladnch prv tm, e ako "jazykov rozmer" ich uplatovania ur tak jazyk, ktor tieto subjekty neovldaj. K porueniu takchto zkladnch prv a slobd v spojen so zkazom diskrimincie by potom dolo vtedy, ak by jazykov zkon uril na vyuvanie jednotlivch zkladnch prv a slobd tak jazyk, ktor sce jedna skupina oprvnench subjektov ovlda (a preto je schopn vkonu zkladnch prv a slobd), ale druh skupina takto jazyk neovlda. V takomto prpade by dolo k diskrimincii na zklade jazyka. Uveden nie je, prirodzene, na ujmu takej prvnej prave, ktor sa ako lex specialis obracia vlune na t skupinu oprvnench subjektov, ktor relne ovlda jazyk

odlin od vinovho jazyka (prvna prava tkajca sa prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn naprklad). Z uvedenho pohadu prikroil stavn sd Slovenskej republiky k posdeniu zkona o ttnom jazyku v Slovenskej republike v tch jeho ustanoveniach, ktor uruj ako "jazykov aspekt" pouvanie kodifikovanej podoby ttneho jazyka. Ak by toti zkonom stanoven kodifikovan podoba ttneho jazyka vyluovala pouvanie (vkon) jednotlivch zkladnch prv a slobd tm, e si ju oprvnen subjekty nemali monos osvoji vubou alebo inm vhodnm spsobom, bolo by ju mon povaova za nesladn s oznaenmi l. 24 ods. 1 a l. 26 ods. 2 a 4 stavy, ako aj l. 19 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach. Pre plnos vak treba uvies, e 4 zkona o ttnom jazyku oznaen ako: "Pouvanie ttneho jazyka v kolstve" zaruuje vubu ttneho jazyka v kolstve v jeho kodifikovanej podobe. Navrhovate uviedol, e ustanovenia odsekov 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku sa ocitli v neslade s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky a Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, pretoe zavzuj fyzick alebo prvnick osoby pouva ttny jazyk vlune v jeho kodifikovanej podobe. stavn sd preskmal toto tvrdenie navrhovatea a priiel k zveru, e 11 ods. 4 zkona o ttnom jazyku prikazuje pouvanie ttneho jazyka v jeho kodifikovanej podobe len vo vzahu k odsekom 5 a 8 5, priom neslad odseku 8 navrhovate vbec nenamietal. Na analzu preto zostal len 5 ods. 5 zkona, ktor uvdza, e: "Periodick publikcie a neperiodick publikcie sa vydvaj v ttnom jazyku. Vydvanie inojazynej tlae upravuje osobitn predpis." Z odvodnenia tejto asti nvrhu tie vyplynulo, e problm "nespova v inojazynej literatre", t. j. vo vzahu k druhej vete 5 ods. 5 zkona o ttnom jazyku. Poda nzoru navrhovatea problm spoval v tom, e prv veta 5 ods. 5 zkona o ttnom jazyku je: "neprimeranm a neprpustnm zsahom do prva obana vyjadrova svoje nzory v publikcich v inej ako kodifikovanej podobe". K uvedenmu tvrdeniu navrhovatea je predovetkm potrebn uvies, e ustanovenm 5 ods. 5 prv veta sa zkon o ttnom jazyku neobracia priamo na obanov. Tam, kde to toti zkonodarca povaoval za vhodn a eln, aby sa zkon o ttnom jazyku vzahoval (prpadne zavzoval) priamo obanov Slovenskej republiky, v prslunch ustanoveniach to aj expressis verbis vyjadril. Ako prklad mono uvies jeho 3 ods. 5 a 6. Ke sa zkon o ttnom jazyku neobracia priamo na obanov Slovenskej republiky, neme im ani uklada pouvanie kodifikovanej podoby ttneho jazyka tak, ako to tvrdil navrhovate. Ustanovenie 5 ods. 5 zkona tm, e uruje, e

periodick a neperiodick publikcie sa vydvaj v ttnom jazyku v jeho kodifikovanej podobe, sa obracia na vydavateov periodickch alebo neperiodickch publikci, ktormi mu by (v slade so "sanknm" 10 ods. 1 psm. b) a c) zkona o ttnom jazyku) bu prvnick osoby alebo fyzick osoby oprvnen podnika. Ako v tejto svislosti uvdza 1 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 93/1993 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci a neperiodickch publikci v znen neskorch predpisov: "Vydavateom poda tohto zkona je prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor uhradila nklady alebo ktor sa zastnila v prvnom vzahu so zahraninm subjektom na uhraden nkladov vroby periodickej alebo neperiodickej publikcie." Podobne aj 2 ods. 7 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci, neperiodickch publikci a rozmnoenm audiovizulnych diel (nadobudol innos 1. septembra 1997 a zruil zkon . 93/1993 Z. z.) uvdza: "Vydavate periodickej publikcie, vydavate neperiodickej publikcie a vrobca slovenskho audiovizulneho diela je prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor spa podmienky poda osobitnch predpisov a uhradila nklady na ich vydanie alebo vrobu." Pre nich vak vydvanie periodickch alebo neperiodickch publikci predstavuje predovetkm realizciu prva slobodne podnika (v zmysle l. 35 ods. 1 stavy Slovenskej republiky). Z uvedench dvodov sa ustanovenie 5 ods. 5 zkona o ttnom jazyku ani nemohlo ocitn v neslade s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky, ako aj Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach tak, ako to uviedol navrhovate vo svojom nvrhu. X. Navrhovate alej namietal neslad 8 ods. 3, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku s l. 26 ods. 2, l. 29 ods. 3, ako aj s l. 11 stavy Slovenskej republiky. V tejto asti navrhovate neuviedol osobitn dvody, pre ktor povaoval oznaen ustanovenia zkona o ttnom jazyku za nesladn s stavou Slovenskej republiky, ale iba poukzal: "na dvody uvdzan v svislosti s ustanoveniami 5 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zk. . 270/1995 Z. z., ktor hovoria o medzinrodnch zmluvch upravujcich zvzkov vzahy o npisoch, reklamch a oznamoch urench na informovanie verejnosti". Takto argumentciu navrhovate doplnil tak, e: " 8 ods. 3 napadnutho zkona v spojen s ustanovenm 11 ods. 4, ktor vyaduje kodifikovan podobu ttneho jazyka, je v rozpore s lnkom 29 stavy. stava aj v tomto prpade stanovuje, v ktorch prpadoch me zkon obmedzi prvo zdruova sa a prvo zaklada politick strany a hnutia. V l. 29 ods. 3 stava ustanovuje, e vkon prv slobodne sa zdruova alebo zaklada politick strany alebo hnutia mono obmedzi len v prpade, ak by to bolo nevyhnutn pre

bezpenos ttu, ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo na ochranu prva a slobd inch. Poiadavka dodriava kodifikovan podobu ttneho jazyka v stanovch zdruen, spolkov, politickch strn a politickch hnut je nad rmec tchto stavnch dvodov". Pokia ide o "jazykov aspekt" uplatovania zkladnch prv a slobd v jazyku nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny, bolo u uveden, e tento je pravidelne predmetom osobitnej (i u medzinrodnoprvnej alebo stavnej) pravy prv prslunkov nrodnostnch menn alebo etnickch skupn. Uveden kontatovanie sa plne vzahuje aj na l. 29 stavy Slovenskej republiky. Pokia ide o "prebrat" argumentciu navrhovatea v asti namietajcej poruenie zkladnch prv prslunkov menn alebo etnickch skupn z dvodu nesladu odsekov 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky, mono ju preto v plnom rozsahu akceptova aj ohadom namietanho nesladu 8 ods. 3, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku s l. 26 ods. 2 a l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky. Ohadom kodifikovanej podoby ttneho jazyka, ktor 8 ods. 3 zkona o ttnom jazyku predpisuje pre: "stanovy zdruen, spolkov, politickch strn a obchodnch spolonost", navrhovate namietal jeho neslad s l. 26 ods. 2 a l. 29 ods. 3 stavy, pretoe takto jazykov poiadavka "je nad rmec stavnch dvodov". vodom tejto asti zdvodnenia stavn sd povaoval za potrebn predovetkm zdrazni, e zakladanie obchodnch spolonost (o stanovch ktorch sa zmieuje 8 ods. 3 zkona o ttnom jazyku) nemono povaova za vkon zdruovacieho "politickho" prva v zmysle l. 29 ods. 1 stavy tak, ako to tvrdil navrhovate, ale zkladnho "hospodrskeho" prva podnika a uskutoova podnikatesk innos poda l. 35 ods. 1 stavy Slovenskej republiky. Pokia ide o stanovy zdruen, spolkov, politickch strn a politickch hnut, ktor sa poda 8 ods. 3 zkona o ttnom jazyku vyhotovuj v kodifikovanej podobe slovenskho jazyka, tto zkonn poiadavka sa poda nzoru navrhovatea ocitla v neslade s l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky, pretoe sa ou "obmedzuje" vkon prva slobodne sa zdruova v spolkoch, spolonostiach alebo inch zdrueniach (l. 29 ods. 1), resp. prva zaklada politick strany a hnutia a zdruova sa v nich (l. 29 ods. 2) z dvodov, ktor odsek 3 l. 29 stavy taxatvne neuvdza. Zkonn prkaz vyhotovova stanovy zdruen, spolkov alebo politickch strn a hnut len v kodifikovanej podobe ttneho jazyka navrhovate hodnotil ako stavou nepredpokladan obmedzenie zkladnch prv upravench v l. 29 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej

republiky. Zkonn pravu prva na zdruovanie predstavuje zkon . 83/1990 Zb. o zdruovan obanov v znen neskorch predpisov (alej len "zkon o zdruovan") a zkonn pravu zkladnho prva zaklada politick strany a politick hnutia a zdruova sa v nich predstavuje zkon . 424/1991 Zb. o zdruovan v politickch stranch alebo v politickch hnutiach v znen neskorch predpisov (alej len "zkon o politickch stranch a hnutiach"). Spolonm znakom zkladnch prv poda l. 29 ods. 1 a 2 stavy Slovenskej republiky je jednak to, e na ich vkon nie je potrebn povolenie ttnych orgnov ( 1 ods. 2 zkona o zdruovan, resp. 1 ods. 2 zkona o politickch stranch a hnutiach) a e tak zdruenia, ako aj politick strany a hnutia vznikaj registrciou na Ministerstve vntra Slovenskej republiky ( 6 zkona o zdruovan, resp. 6 ods. 1 zkona o politickch stranch a hnutiach). Odmietnutie registrcie zdruenia a politickej strany alebo hnutia Ministerstvom vntra Slovenskej republiky predstavuje obmedzenie vkonu zkladnch prv poda odsekov 1 a 2 l. 29 stavy Slovenskej republiky. Odmietnutie registrcie je poda l. 29 ods. 3 stavy vak mon: "len v prpadoch ustanovench zkonom, ak je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn pre bezpenos ttu, ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo na ochranu prv a slobd inch". Argument navrhovatea, e prikzanie jazykovej podoby stanov zdruen, spolkov, politickch strn alebo hnut vlune v kodifikovanej podobe ttneho jazyka obmedzuje zkladn prva poda odsekov 1 a 2 l. 29 stavy by bolo mon akceptova len vtedy, ak by vyhotovenie stanov v takejto jazykovej podobe bu samotn zkon o ttnom jazyku alebo spomenut "zdruovacie" zkony urovali ako aliu (a stavou nepredvdan) podmienku na registrciu zdruenia, resp. politickej strany alebo hnutia, priom jej nesplnenie by bolo dvodom na odmietnutie registrcie. V takomto prpade zkonnej pravy by vyhotovenie stanov zdruenia, spolku alebo politickej strany i hnutia v kodifikovanej podobe ttneho jazyka bolo skutone potrebn povaova za podmienku ich registrcie, bez ktorej vkon prv uvedench v odsekoch 1 a 2 l. 29 stavy nie je vbec relne mon uplatni. Dvody, pre ktor Ministerstvo vntra Slovenskej republiky odmietne registrciu zdruenia, spolku alebo politickej strany i hnutia s taxatvne upraven v 8 ods. 1 psm. a) a d) zkona o zdruovan, resp. v 8 ods. 1 zkona o politickch stranch a hnutiach. V oboch prpadoch prvnej pravy mono sce registrciu odmietnu aj z dvodu stanov zdruenia alebo politickej strany i hnutia, ale vlune len pre ich obsahov neslad so zkonnmi poiadavkami (nie teda z dvodu ich vyhotovenia v uritej podobe slovenskho jazyka). Ustanovenie 8 ods. 1 psm. b) zkona o zdruovan uvdza, e: "Ministerstvo registrciu odmietne, ak z predloench

stanov zdruenia vyplva, e stanovy nie s v slade s 3 ods. 1 a 2" a 8 ods. 1 zkona o politickch stranch a hnutiach uvdza, e: "Ministerstvo registrciu odmietne, ak stanovy strany a hnutia s v rozpore s 1 a 5. Inak vykon registrciu". Uveden ustanovenia zkona . 83/1990 Zb. o zdruovan obanov, resp. zkona . 424/1991 Zb. o zdruovan v politickch stranch alebo hnutiach vak zkon o ttnom jazyku svojm 8 ods. 3 ani iadnym alm ustanovenm nedoplnil o nov zkonn dvod odmietnutia registrcie zdruenia, spolku, resp. politickej strany alebo hnutia, t. j. pre nesplnenie poiadavky jazykovho znenia ich stanov v kodifikovanej podobe ttneho jazyka. V dsledku uvedenho 8 ods. 3 zkona o ttnom jazyku nemono povaova za aliu zkonn podmienku, nesplnenm ktorej dochdza k obmedzeniu zkladnch prv poda odsekov 1 a 2 l. 29 stavy. Z uvedenho dvodu nebolo preto ani dvodn namieta jeho neslad s ods. 3 l. 29 stavy. Tm odpadla aj nutnos zaobera sa namietanm nesladom 8 ods. 3 s l. 26 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Hoci nesplnenie poiadavky upravenej v 8 ods. 3 mono v kontexte zkona o ttnom jazyku ( 9) hodnoti ako "protiprvny stav", v dsledku ktorho me prs aj k uloeniu pokt ministerstvom kultry ( 10), takto protiprvny stav nem iadnu svislos ani inok na relne uplatovanie zkladnch prv poda l. 29 ods. 1 a 2 stavy a ani na splnenie zkonnch podmienok registrcie zdruen, spolkov, resp. politickch strn alebo hnut. stavn sd vak pre plnos upozoruje na "modifikovan" podobu uplatovania sanknho mechanizmu poda 10 zkona o ttnom jazyku ministerstvom kultry, v ktorej sa ocitol v dsledku posdenia nesladu 2 ods. 2 zkona o ttnom jazyku s l. 123 stavy. (IV.) Pokia ide o neslad 8 ods. 5 a 6 zkona o ttnom jazyku s citovanmi lnkami stavy, navrhovate takisto neuviedol osobitn dvody ich nestavnosti (nesladu s l. 26 ods. 2 a l. 29 ods. 3 stavy) a okrem argumentcie uvedenej vo svojom nvrhu k 5 ods. 2 a 7 zkona o ttnom jazyku odkzal len na medzinrodn zmluvy upravujce: "zvzkov vzahy o npisoch, reklamch a oznamoch urench na informovanie verejnosti". V asti zdvodujcej neslad odsekov 2 a 7 5 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy navrhovate namietal ich neslad s Medzinrodnm paktom o obianskych a politickch prvach, avak jeho l. 19 ani iadne jeho alie ustanovenie (lnok) sa nezmieuj a ani neupravuj problematiku zvzkovch vzahov vo vzahu k npisom, reklamm a oznamom urenm na informovanie verejnosti. stavn sd Slovenskej republiky napriek tomu posdil, i sa ustanovenie 8 ods. 5 zkona o ttnom jazyku urujce, e v konan pred verejnoprvnymi orgnmi o zmluvch

upravujcich zvzkov vzahy uznva len ich znenie v ttnom jazyku (a v jeho kodifikovanej podobe), ocitlo sa v neslade s l. 26 ods. 2, ako aj s l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky, t. j. prvom na slobodu prejavu, resp. prvom na zdruovanie. Uveden ustanovenie zkona je potrebn posudzova v sptosti s ustanovenm jeho "sanknho" 10 (Pokuty), poda ktorho maj takto povinnos len prvnick osoby, resp. fyzick osoby oprvnen podnika [ 10 ods. 1 psm. a), resp. c)]. Ak zkon o ttnom jazyku v ustanoven 8 ods. 5 uklad prvnickm osobm alebo fyzickm osobm oprvnenm podnika, aby zmluvy, ktormi upravuj svoje zvzkov vzahy, vyhotovovali len v kodifikovanej podobe ttneho jazyka, povauje navrhovate toto ustanovenie za nesladn s l. 26 ods. 2, resp. l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky. stavn sd Slovenskej republiky v tejto svislosti uvdza, e poda jeho prvneho nzoru tak zvzkov prvne vzahy (upraven prvm oddielom prvej hlavy smej asti Obianskeho zkonnka - 488 a 852), ako aj obchodn zvzkov vzahy (upraven treou astou prvej hlavy Obchodnho zkonnka - 261 a 755), nemono povaova za vkon ich "politickch prv", t. j. slobody prejavu prvnickch osb alebo fyzickch osb oprvnench podnika poda l. 26 ods. 2, resp. prva na zdruovanie poda l. 29 ods. 3 stavy Slovenskej republiky tak, ako to tvrdil navrhovate. V zvislosti od povahy zmluvy upravujcej majetkov vzahy mono vak jej uzavretie prvnickmi osobami alebo fyzickmi osobami oprvnenmi podnika naprklad povaova za vkon ich "hospodrskeho" prva podnika poda l. 35 ods. 1 stavy. Navrhovate napokon namietal neslad 8 ods. 6 zkona o ttnom jazyku s l. 26 ods. 2 a l. 29 ods. 3 stavy, a to s ohadom na zkonom poadovan kodifikovan podobu ttneho jazyka na vetkch "npisoch, reklamch a oznamoch urench na informovanie verejnosti...". stavn sd Slovenskej republiky v tejto svislosti uvdza, e hoci 10 ods. 1 psm. a) zkona o ttnom jazyku umouje ministerstvu kultry, aby prvnickm osobm uloilo pokutu a do 250 000,-- Sk: "za poruenie povinnost poda... 8... ods. 6", ustanovenie 11 ods. 4 zkona o ttnom jazyku neuruje, e npisy, reklamy a oznamy uren na informovanie verejnosti sa musia uvdza v ttnom jazyku v jeho kodifikovanej podobe. Pokia ide o samotn 8, spomenut ustanovenie 11 ods. 4 zkona o ttnom jazyku uruje, e slovensk jazyk v jeho kodifikovanej podobe sa rozumie iba na ely ods. 1 a 5 tohto ustanovenia zkona o ttnom jazyku, ale nie aj na ely jeho odseku 6 tak, ako tvrdil navrhovate. Z uvedenho vyplva, e prvnick osoby, fyzick osoby oprvnen podnika, ako aj ostatn fyzick osoby mu v slade s 8 ods. 6 zkona o ttnom jazyku vyhotovova npisy, reklamy a oznamy

uren na informovanie verejnosti bu v ttnom jazyku v jeho kodifikovanej podobe alebo v nekodifikovanej podobe, prpadne v preklade do inch jazykov. Z uvedench dvodov preto nebolo ani dvodn namieta neslad ustanovenia 8 ods. 6 zkona o ttnom jazyku s oznaenmi lnkami stavy Slovenskej republiky. XI. Navrhovate alej namietal neslad "zruovacieho" 12 zkona o ttnom jazyku s l. 12 ods. 1 a l. 34 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Uveden ustanovenie zkona o ttnom jazyku, ktor dom nadobudnutia jeho innosti (t. j. 1. janura 1996) zruilo zkon Slovenskej nrodnej rady . 428/1990 Zb. o radnom styku v Slovenskej republike poda nzoru navrhovatea vytvorilo tak stav, v ktorom: "prslunci nrodnostnej meniny a etnickch skupn na realizciu prv zakotvench v l. 34 ods. 2 stavy nemaj v naom prvnom poriadku iadny veobecn zkon. stava umouje pouva ich jazyk iba za podmienok ustanovench zkonom. V danom prpade predmetnm zruovacm ustanovenm sa vlastne ruia u existujce prva v naom prvnom poriadku, t. j. prvo pouva materinsk jazyk nrodnostnm meninm a etnickm skupinm v radnom styku. Odatm u predtm priznanch zkladnch prv bez toho, e by boli nahraden prvami aspo v pvodnom rozsahu, vznik protistavn stav". stavn sd pri posudzovan tejto asti nvrhu predovetkm zohadnil t skutonos, e zkonodarca prostrednctvom 3 zkona o ttnom jazyku (Pouvanie ttneho jazyka v radnom styku) definoval jednotliv zloky (sasti) radnho styku, medzi ktor zahrnul aj radn styk obanov Slovenskej republiky s verejnoprvnymi orgnmi spsobom a v rozsahu upravenom v odseku 5 3 citovanho zkona. V rozsahu, v ktorom zkonodarca uril ako sas radnho styku aj radn styk obanov Slovenskej republiky s verejnoprvnymi orgnmi, mal sasne tm z nich, ktor patria k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm poda l. 34 ods. 2 psm. b) stavy v tomto radnom styku zarui prvo na pouvanie ich jazyka, kee garancie relneho vkonu zkladnch udskch prv a slobd patria k zkladnm znakom prvneho ttu a tento ich je povinn zabezpeova "kontinulnym", t. j. v ase nepretritm spsobom. Nakoko zkonodarca doteraz neprijal osobitn zkon o pouvan jazyka menn alebo etnickch skupn v radnom styku, zruovacie ustanovenie 12 zkona o ttnom jazyku vyvolalo v prvnom poriadku Slovenskej republiky stav, ke obania Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnm

meninm alebo etnickm skupinm nemaj monos pouva svoj jazyk v radnom styku, do ktorho vstupuj s verejnoprvnymi orgnmi spsobom a v rozsahu upravenom odsekom 5 3 zkona o ttnom jazyku. K nemonosti jeho relneho uplatovania pritom dochdza v dsledku zruenia tej prvnej normy, ktor mala obanom Slovenskej republiky patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm poskytn (garantova) vnimku zo zkonnho prkazu vlunho pouvania ttneho jazyka v prospech jazyka nrodnostnej meniny alebo etnickej skupiny, t. j. zkona . 428/1990 Zb. o radnom jazyku v Slovenskej republike. V spojen s tmto ustanovenm zkona o ttnom jazyku sa preto jeho 3 ods. 5 dostal do nesladu s l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky, ako o tom stavn sd rozhodol. Prvna podstata veci spova teda v tom, e zkon o ttnom jazyku ustanovenm svojho 12 znemonil praktick uplatovanie zkladnho prva obsiahnutho v l. 34 ods. 2 psm. b) stavy. Treba doda, e stavn sd osobitne neskmal prvny stav vyvolan neexistenciou zkona o pouvan jazyka menn alebo etnickch skupn. Dsledkami takhoto prvneho stavu sa zaoberal vlune v svislosti s 3 ods. 5 zkona o ttnom jazyku. Pokia ide o namietan neslad s l. 12 ods. 1 stavy, 12 zkona o ttnom jazyku sa existencie samotnho zkladnho prva poda l. 34 ods. 2 stavy "nedotka", pretoe oprvnenm subjektom znemouje iba jeho vkon. Zkon o ttnom jazyku sa svojm 12 preto ani nedostal do prinnej svislosti s l. 12 ods. 1 stavy, pretoe niektorm v om uvedench spsobov (t. j. odatm, scudzenm, premlanm a pod.) neru zkladn prvo upraven v l. 34 ods. 2 psm. b) stavy Slovenskej republiky. XII. Navrhovate napokon poiadal, aby stavn sd vyslovil neslad 1 ods. 2, 3 ods. 1, 3 ods. 4, 5, 6, 5 ods. 2 a 7, 8 ods. 3, 5, 6 zkona o ttnom jazyku s l. 11 stavy Slovenskej republiky v spojen s jej l. 2 ods. 2. Na zdvodnenie tchto ast svojho nvrhu navrhovate o. i. uviedol, e: "Nrodn rada Slovenskej republiky ako nositeka zkonodarnej moci m prvo, ale aj povinnos vyplvajcu z stavy uzna sa na stave, stavnch a ostatnch zkonoch a kontrolova, ako sa dodriavaj. Pri svojej innosti je povinn postupova tak, aby sama neporuovala stavu a vyhn sa v rmci legislatvnej innosti krokom, ktor vytvraj protistavn stav v legislatve, prvnom systme, a tm aj v celej spolonosti. Vedom zkonodarn innos, ktor m za nsledok vznik zkona, ktor nie je v slade s stavou, je v rozpore s l. 2 ods. 2 stavy Slovenskej republiky. Preto sme toho nzoru, e ak Nrodn rada

Slovenskej republiky schvlila zkon, ktorho ustanovenia nie s v slade s Medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch, ktor maj prednos pred zkonmi, konala v rozpore s stavou". Poda prvneho nzoru stavnho sdu je ustanovenie l. 11 stavy potrebn predovetkm chpa ako veobecn prkaz stavnej normy uren vetkm ttnym orgnom Slovenskej republiky, ktor sa vo svojej rozhodovacej alebo inej innosti stretvaj s nutnosou repektova, ako aj konkrtne uplatova (garantova) ochranu tch udskch prv a zkladnch slobd, ktor tvoria predmet tak medzinrodnoprvnej, ako aj vntrottnej (zkonnej) pravy. Aplikcia vntrottnej (zkonnej) pravy udskho prva alebo zkladnej slobody prslunm orgnom ttu aj vtedy, ak s splnen podmienky uplatnenia l. 11 stavy, preto znamen poruenie prkazu stavnej normy v om obsiahnutej. Z uvedenho vyplva, e l. 11 predpoklad sben existenciu tak medzinrodnoprvnej, ako aj vntrottnej prvnej pravy udskho prva alebo zkladnej slobody a pre proces ich praktickho uplatovania stanovuje "podmienen prioritu" medzinrodnej zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch. K porueniu l. 11 stavy me djs len konanm (postupom) takho orgnu ttu, ktor vo svojej rozhodovacej i inej innosti uplatuje (aplikuje) prslun vntrottnu prvnu pravu udskho prva alebo slobody, ale nie aj tm orgnom, ktor takto vntrottnu prvnu pravu samotn vytvra (zkonodarn orgn). stavn sd preto podotka, e l. 11 stavy "rta" s existenciou Nrodnej rady Slovenskej republiky, tak vlune ako orgnu zkonodarnho, oprvnenho prijma zkony v uritom rozsahu upravujce udsk prva a zkladn slobody. Tm sa vak jeho vzah k l. 11 stavy vyerpva, pretoe Nrodn rada Slovenskej republiky sasne nie je aj orgnom, ktor aj prakticky uplatuje (aplikuje) bu zkony alebo medzinrodn zmluvy o udskch prvach a zkladnch slobodch. Nakoko Nrodn rada Slovenskej republiky nie je takm orgnom ttu, ktor sa v rmci svojich stavou vymedzench prvomoc zaober aj uplatovanm vntrottnej alebo medzinrodnoprvnej pravy udskch prv alebo zkladnch slobd (v procese ktorho by mohla "pochybi" pri vbere adekvtnej prvnej zkladne), preto neprichdza vbec do vahy ani monos poruenia l. 11 stavy vlune v dsledku jej zkonodarnej innosti. Z uvedenho dvodu, poda prvneho nzoru stavnho sdu Slovenskej republiky, sa ustanovenia 1 ods. 2, 3 ods. 1, 3 ods. 4, 5, 6, 5 ods. 2 a 7 a 8 ods. 3, 5 a 6 zkona o ttnom jazyku ani nemohli dosta do nesladu s l. 11 stavy tak, ako to tvrdil navrhovate.