ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

VZAH TEOLGIE A FILOZOFIE SO ZRETEOM NA KONTRUKCIU VZDELVANIA V BYZANCII

THE RELATIONSHIP BETWEEN PHILOSOPHY AND THEOLOGY IN THE FORMULATION OF THE THEORIES GOVERNING EDUCATION IN BYZANTIUM Bohuslav Kuzyin Pravoslvna bohosloveck fakulta Preovskej univerzity v Preove Tento lnok je vsledkom rieenia vedeckovskumnho projektu Antropologick vchodisk socilnej prce (VEGA . 1/0649/08). Abstract: In the following paper, the author draws parallels between Christian theology and Hellenistic philosophy. He emphasizes those ideas of the Early Christian thinkers who reflected, in a positive or negative way, the most important ideological currents of the Hellenistic world. This enables us to see ways in which theology and philosophy interacted in the formulation of the theories governing education in the Byzantine world. Key words: Byzantium, theology, philosophy, education. Hodnotenie vzahu filozofie a teolgie vo vzdelvan v Byzancii je mon uskutoni len retrospektvne. Tieto dve sfry poznvania boli v obdob, o ktorom hovorme, nesmierne zko prepojen. Kresanstvo vstpilo do sveta, ktor bol do znanej miery ovplyvnen antickm dedistvom. V antickej tradcii znamenala teolgia a filozofia to ist.1 Teolgia bola oznaovan ako synonymum pre filozofiu, s tm, e

Jeek, V., Byzantsk paideia. Vzdlvn v Byzanci, Preov 2006, s. 84.

158

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

teolgia konkrtnejie oznaovala cie filozofie, ktor spoval v jednote s Bom princpom.1 Napriek uvedenm skutonostiam musme kontatova, e urit reflexia mon je. Ani Platn ako jeden z najvznamnejch predstaviteov antickho myslenia nestotooval vieru a vedenie, a to aj napriek tomu, e jeho mylienky s asto pochopiten len v kontexte samotnej viery.2 V dialgu Gorgias vemi konkrtne uruje rozdiel medzi tandardnm chpanm vedenia a viery.3 Ist konflikt medzi grckou filozofiou a teolgiou badme aj u Filna Alexandrijskho, ktor bol vemi populrny u mnohch kresanskch autorov a ovplyvnil neskoriu kresansk teolgiu4. Hieronm dokonca zahrnul Filna medzi 'cirkevnch otcov' a Euzbios veril, e prestpil na kresanstvo.5 Zatiao Platn tvrdil, e demiurgos usporiadal veci tak, ako s navdy, pretoe to tak bolo lepie, Filn odmieta predstavu existencie a riadenia sveta prirodzenou a statickou nutnosou. Filn Alexandrijsk kontatuje: Niektor toti, ktor obdivovali skr svet samotn ne jeho Stvoritea a tvrdili, e svet je nezroden a ven, si v bezbonom presveden vymysleli veobsahujcu neinnos Boha, skr mali by ohromen jeho silou ako Tvorcu a Otca a nie nadmieru velebi samotn svet. Avak Moji, ktor dospel a na samotn vrchol filozofie a dkladne pouen boskm vnuknutm o mnohch najdleitejch veciach prrody, vedel, e v existujcich veciach mus nutne by jednak aktvna prina, jednak to, o jej podlieha, a e aktvnou prinou je rozum vetkho, najistej a najrdzej, mocnej ne cnos, mocnej ne vedenie, mocnej ne samo dobro a krsno. To, o mu podlieha, je naopak samo od seba

Tame. Pozri: PLATN, Faidn, Praha 2000. 3 Sokr.: Meme poveda, e vedie a veri, vedenie a viera je to ist, alebo je to nieo in? Gorg.: Domnievam sa, Sokrates, e nieo in. Sokr.: no. Dobre sa domnieva. Pozn to aj poda toho, e ak by sa a niekto optal, i je niektor viera nepravdiv a niektor pravdiv, odpovedal by si, myslm, kladne. Gorg.: no. Sokr.: A o na pravdiv a nepravdiv vedenie? Gorg.: Nie. Sokr.: Take aj takto je zrejm, e to nie je klamstvo. Gorg.: M pravdu. PLATN, Gorgias, Praha 2000, s. 23. 4 Jeek, V., Filn Alexandrijsk. Jeho teologie, exegeze a vliv na pozdj autory, Preov 2004, s. 79. 5 Tame.
1 2

159

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

neschopn ivota a pohybu, ale pohybovan, formovan a oivovan rozumom sa premenilo v najdokonalejie dielo, v tento svet. T, ktor tvrdia, e je nezroden, si neuvedomuj, e sa tak vzdvaj tch najprospenejch a najnutnejch vec vedcich k zbonosti, teda prozretenosti. Pretoe rozum ns presvieda, e o to, o vzniklo, sa star jeho Otec a Tvorca. Ve Otec predsa podporuje aliu existenciu svojich potomkov, rovnako ako remeselnk kon drbu svojho vrobku. Vetkmi prostriedkami zabrauje akmukovek pokodeniu i poruchm a naopak, sna sa, ako je to len mon, poskytova to, o je pre neho uiton a prospen. K tomu, o nevzniklo, vak neme ma ten, kto to nestvoril, iadny vlastn vzah.1 Dan text okrem inho sved o odlinom chpan aktu stvorenia u Platna a Filna. U Platna je rola boskho demiurga obmedzen na ist napodobovanie venho a idelneho princpu. U Filna ide o aktivitu boskho Tvorcu sveta. Neobmedzuje sa na formulciu bytosti, ktor je pouit ako nstroj. Filnov Tvorca stoj v samotnch zkladoch, o bolo pre vtedajiu grcku filozofiu niem nemyslitenm, aj ke ist podobnos vidme v koncepcii Aristotela. Filn dokzal by kritick k filozofii. Veril, e filozofia me okrem pomoci v hadan pravdy taktie v jej njden preka. Vo svojej negatvnej strnke je filozofia, poda Filna, hniezdom zmij, v ktorom panuje sofizmus a nezhoda. Pozitvny rmec videl v tom, e filozofia sa sna zaobera poznvanm najvych a najstarch prin komplexnej skutonosti. Filozofiu vnmal v kontexte jej propedeutickej lohy ako t, ktor poskytuje kategrie a koncepcie pre chpanie mdrosti. Pri tomto posudzovan treba ma neustle na pamti skutonos, e v staroveku bola filozofia chpan odline. V tomto obdob bola zko prepojen s nboenstvom. Nebola isto teoretickou zleitosou a asto sa stvala nvodom k praxi. Filozofi verili, e vo svete existuje len jedna pravda, aj ke m rzne podoby.2 alou osobnosou, ktor sa vznamne podieala na formovan vzahu teolgie a filozofie, bola osobnos Klimenta Alexandrijskho.

1 2

FILN ALEXANDRIJSK, O stvoen svta. O gigantech. O nemnosti bo, Praha 2001, s. 211 215. Pozri: Jeek, V., Filn Alexandrijsk. Jeho teologie, exegeze a vliv na pozdj autory, cit. dielo, s. 2734.

160

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

Kliment vo svojich nzoroch ostva viac kresanom ako filozofom. Vychdzal viac zo ivota ako z terie. Cirkev jeho prcu plne ocenila, hoci musme kontatova, e niektor jeho nzory, ktor boli v rozpore s apotolskm uenm, boli nekompromisne zavrhnut.1 Kliment Alexandrijsk (Titus Flavius Clemens) je kresansk autor, ktor mal siln vzah k dielu Filna Alexandrijskho. Vo svojich teologickch dielach asto pouva mnoho jeho mylienok a teologicko-filozofickch kontrukci.2 Kliment bol dynamickm a schopnm mysliteom 3. storoia. Snail sa dokza, e Cirkev je pravm miestom pre pozitvne ocenenie udskch hodnt antickej filozofie. Od kresana vyadoval dobr vzdelanie, aby mohol reagova na toky vzdelanch pohanov voi kresanskej viere.3 U Klimenta rovnako ako u Filna nachdzame nzor na dve strnky filozofie, ktor by sme v strunosti mohli charakterizova ako nzor negativistick a nzor pozitivistick. Poda Klimenta je Boh prinou vetkho dobrho, nieoho priamo, Starej a Novej zmluvy, a nieoho nepriamo filozofie.4 Napriek tejto defincii sa asto v Klimentovom diele stretvame s upozorovanm na neprirodzen pvod filozofie, ktor je dsledkom nepochopenia Boieho zjavenia. V Stromatch tame: Grci nielen doslova opisuj podivuhodn udalosti tak, ako s ukzan v naej tradcii, ale usvedme ich dokonca aj z toho, e si asto privlastuj v skreslenej podobe to najdleitejie z nho uenia nae Psmo je starieho pvodu, ako sme u dokzali. Tka sa to viery a mdrosti, poznania a vedenia, ndeje a lsky, tosti, zdranlivosti a v neposlednom rade bzne pred Bohom skrtka celho toho 'roja cnost' pravdy.5 Kliment povauje filozofiu za krde a spja ju s biblickm obrazom zostupu Boch synov k pozemskm enm. Tto krde Boh dovouje a obracia ju v prospech stvorenstva. Kliment Alexandrijsk v tejto svislosti pozoruje: Ale filozofiu vraj nezoslal Pn: buto ju
Pozri: Pruinsk, ., Patrolgia II. Cirkevn a kresansk literatra 2. a 8. storoia, Preov 2003, s. 69. 2 Pozri: Jeek, V., Filn Alexandrijsk. Jeho teologie, exegeze a vliv na pozdj autory, cit. dielo, s. 103. 3 Pozri: Zozuak, J., Filozofia, teolgia, jazyk, cit. dielo, s. 127. 4 KLEMENT ALEXANDRIJSK, Stromata I, Praha 2004, s. 233235. 5 KLEMENT ALEXANDRIJSK, Stromata IIIII, Praha 2006, s. 95.
1

161

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

ukradli udia, alebo ju dostali od nejakho zlodeja, sn mocnosti alebo anjela, ktor sa dozvedel as pravdy, ale nezotrval v nej. as, ktor si privlastnil, potom vnukol uom vo svojom uen. Nie e by o tom Pn nevedel. On poznal ete pred zaloenm sveta a vznikom vetkch vec vsledok vetkho, o sa stane. Iba tomu nezabrnil. Lup, ktor sa takto dostal k uom, im dokonca vtedy priniesol ist itok; nie preto, e by zlodej myslel na ich prospech, ale preto, e sama prozretenos doviedla tento opovliv in k dobrmu koncu.1 Za zklad poznania povauje Kliment vieru. Jedine viera je rozumnou vobou. Vedenie sa vo svojej podstate sklad z vnmania a intelektu, priom intelektu a vnmaniu je spolon zrejmos.2 Vnmanie je cestou k vedeniu. Viera potom prejde vnman veci, prekro domnienky, ponha sa k neklamnmu a spoinie v pravde.3 V globlnej perspektve musme kontatova, e Klimentov vzah k filozofii bol nanajv pozitvny. Odpora ju tudova a jej nepoznanie povauje za nezmyseln chybu. Odbornka zdob mnoho vec, ktor, koniec koncov, s jeho hlavnm zameranm priamo nesvisia. Okrem toho u loveka, ktor vysvetuje zkladn kresansk pravdy, psob veobecn vzdelanie presvedivejm dojmom, prebdza u katechumenov as, a privdza ich tak k pravde. Takto vchova due je dveryhodn. uom doadujcim sa vzdelania sa pri nej v zastretej podobe dostva pravdy. Nemaj tak dojem, e filozofia kaz ivot a je iba zdrojom bludov a nesprvneho konania, ako ju niektor vidia. Ona je predsa zretenm obrazom pravdy, akmsi boskm darom, ktor bol venovan Grkom. Neoddeuje ns ani od viery ako podvodn arodejncke umenie, ale mme v nej skr, povedal by som, siln opevnenie a zrove aksi druh vcviku, ktor nm poskytuje rozumov zdvodnenie viery,4 kontatuje Kliment. O vzahu teolgie a filozofie v Klimentovom diele by sme mohli poveda, e bol v slade s chpanm tejto problematiky v obdob

KLEMENT ALEXANDRIJSK, Stromata I, cit. dielo, s. 355. Termn zrejmos oznauje to, o je obom skutonostiam spolon. Kliment tu rozvja klasick Aristotelovu tzu o zube v zmyslovch vnemoch. Tto zuba je prirodzen, pretoe je vsledkom prirodzenej udskej tby po poznan. 3 KLEMENT ALEXANDRIJSK, Stromata IIIII, cit. dielo, s. 121. 4 KLEMENT ALEXANDRIJSK, Stromata I, cit. dielo, s. 219.
1 2

162

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

Byzancie. Skutonosou ostva, e prve Kliment sa vznamne podieal na formovan zdravho a kompromisnho prstupu, ktor zhrnieme jeho vlastnmi slovami: Niektor due toti maj svoj vlastn pokrm: jedny rast sksenosou a vedenm, in sa ivia grckou filozofiou, na ktorej samozrejme, podobne ako na orechu, nie je vetko strviten.1 Antick filozofia je nepochybne prtomn v celej plejde svtootcovskch diel. Vasilij Vek naprklad prijma Aristotelov nzor o tom, e to, o vzniklo v ase, mus v ase aj zanikn. Vetko, o vzniklo v ase, mus nutne v ase aj skoni. Ak m nieo v ase svoj poiatok, nepochybuj, e to raz dospeje ku koncu.2 Vasilij nezavrhoval grcku literatru, naopak, doporuoval diela, ktorch obsah bol v slade s kresanskou etikou. V jeho kzaniach o stvoren sveta sa tto kontrukcia objavuje v podobenstve o uachtilom a planom figovnku: Niektor farmri sadia veda uachtilch figovnkov figovnky divok, zatiao in lieia neduhy pestovanch uachtilch figovnkov tm, e na ne veaj kvety tch planch, a zachrauj tak ovocie, ktor by inak predasne padalo a kazilo sa. o ti chce tento prrodn jav naznai? e k tomu, aby sme mohli vykza dobr skutky, je veakrt potrebn erpa silu aj od ud, ktorm je naa viera cudzia. Take ak uvid pohana alebo niekoho, koho od Cirkvi odlilo nejak zvrten uenie, ale kto sa aj napriek tomu sna vies rozumn a mravne usporiadan ivot, dbaj o svoju cnos ete horlivejie, aby si bol ako ten figovnk, ktor erp silu zo stromov planch a nepripa, aby jeho ovocie opadalo, ale starostlivo ho vyivuje.3 Vasilij asto radil, aby kresania hlpo nezavrhovali nekresansk literatru, pretoe aj t me ma blahodarn vplyv na ich ivot. Musme sa oboznmi s bsnikmi, historikmi, renkmi aj so vetkmi tmi, od ktorch meme zska nieo prospen pre starostlivos o svoju duu.4 Vasilij kontatuje, e k venmu ivotu privdzaj slov knh Svtho Psma. Avak km lovek nie je schopn chpa tieto slov, m sa neustle venova literatre, ktor nie je v prkrom rozpore

Tame, s. 191. BASIL Z CAESAREJE, Devt kzn na stvoen svta, Praha 2004, s. 37. 3 Tame, s. 163. 4 BAZIL VEK, Povzbudenie mladm. Listy I (R. 357 374), Preov 1999, s. 27.
1 2

163

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

s kresanskm uenm, aby prenikli do hbky ich mylienok.1 Je zrejm, e aj v jeho diele badme rovnak kompromisn prstup, ak sme postrehli u Klimenta Alexandrijskho. Dkazom tejto skutonosti je asto analyzovan podobenstvo o velch, ktor si z kvetov vyberaj len to najlepie, alebo o vyhban sa tom. Ke trhme kvety ru, vyhbame sa tom. Takisto vyberajme z diel uvedenej povahy iba to, o je uiton, no pred kodlivm sa chrme.2 Ako sme spomnali, aj z diela Vasilija Vekho je zrejm, e erpal z antickej filozofie. Otzkou ostva, ak antick pramene pouval. Bohatstvo tm, ktorch sa dotka, ponka irok spektrum autorov od Platna a Aristotela, cez stoikov a po Filna alebo Plotna. Vina bdateov sa prikla k nzoru, e Vasilij erpal z bliie nepecifikovanej antolgie filozofickch diel alebo z vlastnch poznmok z doby atnskych tdi.3 Dobrm prkladom pre pochopenie vzahu teolgie a filozofie je odporanie uiteov Cirkvi venova sa dialektike.4 Dialektiku povauj za nevyhnutn vedu pre lepie pochopenie akch miest Svtho Psma a pre boj s heretikmi.5 Blaen Augustn o nej hovor, e je tesne spojen s celou skladbou Psma a mus sa v om rozirova na podobu nervov. Vemi mnoho napomha pri vyjasnen akch miest Psma... Ak niekde nebude mon njs prav zmysel prostrednctvom inch, jasnch svedectiev Psma, v takom prpade ostva objasni uren miesto, privolajc na pomoc rozum.6 Gregor Teolg v tejto svislosti hovor: Nim neme kresan tak spene odra toky pohanskch mudrcov na kresanstvo a obhajova pravdu, ako tou istou zbraou dialektiky.7

Tame. Tame, s. 29. 3 Pozri: Dostlov, R., Pozemsk svt jako kola lidskch du, In: BASIL Z CAESAREJE, Devt kzn na stvoen svta, cit. dielo, s. 19. 4 Dialektika: filozofick metda skmania protireen v samej podstate predmetov a javov. Umenie logicky uvaova. 5 Pozri: Miroljubov, N., Systematick vklad pedagogickch nzorov svtch Otcov a uiteov Cirkvi. II. as, In: PTZ XIX (4), Preov 1996, s. 43. 6 Tame. 7 Tame.
1 2

164

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

Prvotn kresansk spisovatelia nazvali filozofiu kresanstvom do Christa. Hoci helnska filozofia neobsahuje pravdu v skutonej jej dstojnosti, predsa sa kresansk spisovatelia na u pozerali ako na tak, ktor ist cestu ku Christovi. Mnoh Otcovia Cirkvi prili ku kresanstvu cez filozofiu. Z tohto dvodu Otcovia Cirkvi neodsudzovali filozofiu. Ochotne a trpezlivo vyuvali vetko, o bolo v slade s kresanskm uenm a Bom zjavenm. Objavy vedy pouvali na apolgiu kresanskho uenia a vyjadrovali sa jazykom a metdami im sasnej filozofie.1 Je nevyhnutn, aby sme upozornili, e svt Otcovia sa nikdy plne nestotonili so svetskm filozofovanm. Neboli prvrencami nijakho filozofickho systmu.2 Kresansk teolgia preukzala sympatie k tm filozofickm smerom, ktor vyadovali obmedzenie naturalizmu antickho grckeho ivota a vyznaovali sa prsnou morlkou, preto je v dielach kresanskch teolgov prvch piatich storo mon njs rzne etick, kozmologick i gnozeologick prvky grckej filozofie, ako s idey Platna, morlne uenie stoikov a mystick tendencie novoplatonizmu.3 Z hadiska kontrukcie vzdelvania v Byzancii zostvala klasick grcka literatra v ranej byzantskej kole zkladom vetkho vzdelvania a vchovy. Z nej sa mlad udia uili nielen gramatickm pravidlm a uhladenmu antickmu jazyku, ale aj schopnosti sprvne vyjadrova rozumn mylienky a tvori si pravdiv nzor na to, o je dobr a zl, o je estn a aj na to, o je nespravodliv.4 Filozofia bola v Byzancii krovnou vetkch vied. Antick filozofia sa zaoberala antickou koncepciou bostva. V kresanskej Byzancii vychdzala z kresanskch princpov a rovnako aj tu tvorila vrchol vedenia, ku ktormu smerovali vetky odbory. Pre Byzantncov a pre antick tradciu znamenal filozofick vcvik a askza pozdvihnutie udskho k Bohu. Takto dialg medzi pohanskou a kresanskou filozofiou pokraoval aj v Byzancii, ale kresansk ideolgia kontrolovala spsob a smer vzdelvania vo filozofii.5
Pozri: Belejkani, I., Teolgia a filozofia, In: PTZ XX (5), Preov 1997, s. 92. Pozri: Zozuak, J., Filozofia, teolgia, jazyk, cit. dielo, s. 119. 3 Zozuak, J., Konfrontcia grckej filozofie a kresanstva, In: Synergia . 2, r. II/2004, Preov 2004, s. 39. 4 Pozri: Dostlov, R., Byzantsk vzdlanost, Praha 2003, s. 115. 5 Pozri: Jeek, V., Byzantsk paideia. Vzdlvn v Byzanci, cit. dielo, s. 84 85.
1 2

165

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

Filozofia, teolgia, ale aj akkovek in predmet sa v Byzancii nevyuovali v rmci strohho odovzdvania informci tak, ako v scholastickom prostred stredovekej Eurpy. Tto aktivita prebiehala prostrednctvom intelektulnej reflexie, diskusie, emprie a dialgu. Byzantsk filozofia slila ako hermeneutick k pre chpanie vednch odborov vo veobecnosti. Vyuovac proces sa taktie zameriaval na histriu filozofie a filozofick koly sa kriticky posudzovali.1 V rmci filozofie sa samozrejme tudovali vetky jej zkladn prvky ako bytie, podstata, rozdelenie, defincia, rod, jednotlivec a zjav, kvantita, pohyb, prirodzenos, forma, osoba, hypostza, as, priestor at.2 Je samozrejm, e kolstvo zohrvalo v dejinch Byzancie vemi dleit lohu. Zachovvalo systm vzdelvania s postupnou christianizciou svetskho vzdelvania, jeho noriem a cieov. Jeho pecifikom, a to najm v ranom tdiu vvoja, bol kontinulny prechod k drazu na teologick vzdelvanie, teda postupn vleovanie kresanskch tradci do antickch osnov. Prameom vzdelvania sa stva viera, ktor je dimenziou celho loveka, je aktom plnosti, ktor neexkomunikuje myslenie, ale dodva mu otvorenos ako jeho bytostn urenie.3 Legalizcia kresanstva privdza histriu k zvltnemu momentu stretu dvoch protichodnch kultr myslenia. Antick kultra sa prejavila ako dostatone tvrna na to, aby pripustila vntorn transformciu... Kresania dokzali, e je mon preorientova kultrny proces bez rozvratu a rozvja kultru v novom duchu.4 Vzdelanostn rove bola v Byzancii na ovea vyej rovni, ako to bolo na Zpade, pretoe byzantsk systm hodnt bol zaloen na zsluhch a vzdelan, take vzdelanos zasahovala viac socilnych vrstiev a nebola vyhraden len pre kazov, ako to bolo v ranom stredoveku v zpadnej Eurpe.5 Veda a vzdelanie v Byzancii mali cirkevnoreligizny charakter. Teologick myslenie postupne preiarilo jednak

Pozri tame, s. 85 86. Tame, s. 86. 3 Pozri: Palou, R., Vra a vchova, In: Nezvisl revue pro vchovu a vzdln, 1/4, Praha 1991, s. 6972. 4 Mejendorf, J., Vizantijskoe bogoslovie. Istorieskie tendencii i doktrinanie temy, Minsk 2001, s. 7. 5 Dostlov, R., Byzantsk vzdlanost, cit. dielo, s. 111.
1 2

166

ACTA FACULTATIS ORTHODOXAE THEOLOGIAE UNIVERSITATIS PRESOVIENSIS BYZANTSK REVUE 2009

prrodn vedy, ale aj veobecn elementrne vzdelanie, ktor sa do vekej miery uskutoovalo pri kltoroch a chrmoch.1 Takto prirodzen a nenten truktra konfrontcie teolgie s filozofiou, ak badme v byzantskom intelektulnom systme, sa stva prkladom aj pre sasn bdatesk aktivity,2 oho svedectvom je najm skutonos, e byzantsk civilizcia patrila medzi najvzdelanejie civilizcie v histrii.

Pozri: Sokolov, I., O vizantinizme v cerkovno-istorieskom otnoenii. Izbranie patriarchov v Vizantii s serediny IX do naala XV veka (8431453 gg). Vselenskie sudi v Vizantii, SanktPeterburg 2003, s. 4449. 2 Pre konkrtny prklad pozri: ip, M., Isus Christos v pravoslvnej Cirkvi v konfrontcii s uenm nboenskej spolonosti Jehovovch svedkov, In: PTZ XXXII/17, Preov 2007. s. 188215.
1

167