KAPITOLA 6.2 POIADAVKY NA KONTRUKCIU A SKANIE TLAKOVCH NDOB, AEROSLOVCH ROZPRAOVAOV A MALCH NDOB NA PLYN (PLYNOV BOMBIKY) 6.2.

1 Veobecn poiadavky POZNMKA: O aeroslovch rozpraovaoch a malch ndobch na plyny (plynov bombiky) pozri bod 6.2.4. 6.2.1.1 6.2.1.1.1 Nvrh a kontrukcia Tlakov ndoby a ich uzvery musia by navrhnut, vypotan, vyroben, skan a vybaven tak, aby vydrali vetky podmienky vrtane navy materilu, ktorm bud vystaven poas ich benho pouvania pri bench podmienkach prepravy. Pri navrhovan tlakovch ndob sa musia bra do vahy vetky svisiace initele, ako s: vntorn tlak, okolit a prevdzkov teplota vrtane teploty poas prepravy, dynamick zaaenia.

Bene sa hrbka steny mus uri vpotom, v prpade potreby doplnenm experimentlnym rozborom namhania. Hrbka steny sa me uri na zklade pokusnch meran. Na zaistenie bezpenosti dotknutch tlakovch ndob sa musia poui primeran kontrukn vpoty tlaku obalu a podpornch prvkov. Minimlna hrbka steny, ktor odol tlaku, sa mus vypota osobitne s ohadom na: vpotov tlaky, ktor nesm by niie ako skobn tlak, vpotov teploty, ktor poskytuj primeran bezpenostn rozptie, najvie hodnoty namhania a koncentrcie pikovho namhania, ak je to potrebn, initele prislchajce vlastnostiam materilu.

Na zvran tlakov ndoby sa musia poui len kovy zvarovatenej kvality, ktor mu by zrukou primeranej vrubovej hevnatosti pri teplote okolia 20 C. Skobn tlak tlakovch ndob je predpsan v obalovej intrukcii P200 v bode 4.1.4.1 na fae, vek ndoby v tvare valca, tlakov sudy a zvzky flia. Skobn tlak pre uzavret kryognne ndoby nesmie by ni ako 1,3-nsobok najvyieho prevdzkovho tlaku, ktor je pre vkuovo izolovan tlakov ndoby zven o 1 bar. Charakteristiky materilu, ktor sa poda potreby ber do vahy, s: namhanie na medzi prieanosti, pevnos v ahu, asovo zvisl mechanick pevnos,
295

 6.2.1.1.2

daje o nave materilu, Youngov modul (modul prunosti), primeran hodnota plastickho namhania, vrubov hevnatos, odolnos proti lomu.

Tlakov ndoby na UN 1001 rozpusten acetyln musia by plne vyplnen rovnomerne rozloenou provitou hmotou, ktorej typ schvlil prslun orgn a ktor: (a) (b) nepsob na ndobu alebo nevytvra kodliv alebo nebezpen zleniny s acetylnom alebo s rozpadlom, je schopn zabrni celkovmu rozreniu rozkladu acetylnu v provitej hmote.

Rozpadlo nesmie nepriaznivo psobi na tlakov ndobu. Vyie uveden poiadavky, okrem tch pre roztok, sa pouij rovnako na tlakov ndoby na UN 3374 acetyln, bez rozpadla. 6.2.1.1.3 Tlakov ndoby zmontovan v zvzkoch musia by trukturlne vystuen a musia dra spolu ako jedna jednotka. Tlakov ndoby musia by zabezpeen takm spsobom, ktor zabrauje posunutiu vo vzahu k trukturlnemu zloeniu a posunutiu, ktor by bolo vsledkom koncentrcie loklnych kodlivch namhan. Potrubia musia by navrhnut tak, aby boli s chrnen pred nrazom. Pre jedovat skvapalnen plyny s klasifikanm kdom 2T, 2TF, 2TC, 2TO, 2TFC alebo 2TOC musia by poskytnut tak prostriedky, ktor zabezpeia, e kad tlakov ndoba sa me oddelene plni a e neme djs k iadnej zmene obsahov tlakovch ndob poas prepravy. Mus sa zabrni kontaktu rznych kovov, ktorho vsledkom by mohla by galvanick reakcia. Nasledujce poiadavky sa musia poui na kontrukciu uzavretch kryognnych ndob na schladen skvapalnen plyny: Mechanick vlastnosti pouitho kovu vrtane vrubovej hevnatosti a koeficientu ohybu sa musia stanovi na kad tlakov ndobu; s ohadom na vrubov hevnatos pozri bod 6.8.5.3. Tlakov ndoby sa musia tepelne izolova. Tepeln izolcia mus by chrnen proti nrazu prostriedkami pla. Ak je z priestoru medzi tlakovou ndobou a plom odsat vzduch (vkuov izolcia), pl mus by skontruovan tak, aby odolal bez trvalej deformcie vonkajiemu tlaku najmenej 100 kPa (1bar) vypotanmu poda uznanho technickho kdu alebo vypotanmu ako kritick rozruovac tlak nie ni ako 200 kPa (2 bary) pretlaku. Ak je pl tak uzavret, e je plynotesn (naprklad v prpade vkuovej izolcie), zariadenie mus poskytova ochranu proti akmukovek nebezpenmu tlaku vyvjanmu v izolanej vrstve v prpade neadekvtnej plynotesnosti tlakovej ndoby alebo jej armatr. Zariadenie mus zabraova prenikaniu vlhkosti cez izolciu.

6.2.1.1.4 6.2.1.1.5 6.2.1.1.5.1

6.2.1.1.5.2

296

6.2.1.1.5.3

Uzavret kryognne ndoby uren na prepravu schladench skvapalnench plynov s bodom varu pod 182 C pri atmosfrickom tlaku nesm obsahova materily, ktor mu nebezpenm spsobom reagova s kyslkom alebo s atmosfrou obohatenou kyslkom v prpade ke sa bud nachdza v astiach tepelnej izolcie, kde hroz nebezpeenstvo ich styku s kyslkom alebo kvapalinou nm obohatenou. Uzavret kryognne ndoby musia by navrhnut a skontruovan s vhodnm zdvhacm a upevovacm zariadenm. Materil tlakovch ndob Materily, z ktorch s tlakov ndoby a ich uzvery vyroben, ako aj vetky ltky, ktor mu prs do styku s obsahom, nesm by schopn napada obsah alebo s nm vytvra kodliv alebo nebezpen zleniny. Mono poui nasledujce materily: (a) uhlkov oce na stlaen, skvapalnen, schladen skvapalnen plyny a rozpusten plyny, ako aj na ltky nevymenovan v triede 2, v tabuke 3 obalovej intrukcie P200 v bode 4.1.4.1, oceov zliatina (pecilne ocele), nikel, zliatina niklu (ako je Monelov kov) na stlaen, skvapalnen, schladen skvapalnen plyny a rozpusten plyny, ako aj na ltky nevymenovan v triede 2, v tabuke 3 obalovej intrukcie P200 v bode 4.1.4.1, me: (i) (ii) na plyny s klasifikanmi kdmi 1A, 1O, 1F a 1TF, ktorch plniaci tlak pri teplote 15 C nepresahuje 2 MPa (20 barov), na plyny s klasifikanm kdom 2A a tie UN 1033 dimetylter, UN 1037 etylchlorid, UN 1063 metylchlorid, UN 1079 oxid siriit, UN 1085 vinylbromid, UN 1086 vinylchlorid a UN 3300 zmes etylnoxidu a oxidu uhliitho s obsahom viac ako 87 % etylnoxidu, na plyny s klasifikanmi kdmi 3A, 3O a 3F,

6.2.1.1.5.4 6.2.1.2

(b)

(c)

(iii) (d) (e) (f) (g)

zliatina hlinka: pozri osobitn poiadavku a obalovej intrukcie P200 (9) v bode 4.1.4.1, zloen materil na stlaen, skvapalnen, schladen skvapalnen plyny a rozpusten plyny, syntetick materily na schladen skvapalnen plyny a sklo na schladen skvapalnen plyny s klasifikanm kdom 3A in ako UN 2187 schladen skvapalnen oxid uhliit alebo jeho zmesi a plyny s klasifikanm kdom 3O.

6.2.1.3 6.2.1.3.1

Obslun zariadenie Otvory

297

Tlakov sudy mu by vybaven otvormi na plnenie a vyprzdovanie a inmi otvormi urenmi na meranie rovne, meranie tlaku alebo na poistn zariadenia. Mus sa zachova minimlny poet otvorov so zreteom na bezpenos prevdzky. Tlakov sudy sa mu tie vybavi inpeknmi otvormi, ktor musia by zavret innm uzverom. 6.2.1.3.2 Armatry (a) (b) Ak s fae vybaven zariadenm zabraujcim ganiu, toto zariadenie nesmie by spojen s poklopom ventilu. Tlakov sudy, ktor mono ga, musia by vybaven obruami na ganie alebo musia by inm spsobom chrnen proti pokodeniu v dsledku gania (naprklad hrdzi odoln kov nastriekan na povrchu ndoby). Tlakov sudy a kryognne ndoby, ktor sa nedaj ga, musia by vybaven zariadeniami (klzn lity, prstence, psy) zabezpeujcimi bezpen manipulovanie pomocou mechanickch prostriedkov umiestnench tak, e nemu spsobi naruenie pevnosti, ani zaprini neprpustn namhanie steny ndoby. Zvzky flia musia by vybaven vhodnm zariadenm, ktorm sa zabezpeuje bezpen preprava a manipulcia s nimi. Zbern potrubie mus by skan najmenej takm istm skobnm tlakom ako fae. Zbern potrubie a hlavn koht musia by umiestnen tak, aby boli chrnen pred akmkovek pokodenm. Ak s naintalovan merae rovne, merae tlaku a poistn zariadenia, musia by chrnen takm istm spsobom, ak je poadovan na ventily v bode 4.1.6.8. Tlakov ndoby, ktorch plnenie je meran na objem, musia by vybaven indiktorom rovne.

(c)

(d)

(e) (f) 6.2.1.3.3 6.2.1.3.3.1

Doplujce poiadavky pre uzavret kryognne ndoby Kad plniaci a vypac otvor v uzavretej kryognnej ndobe pouvanej na prepravu horavch schladench skvapalnench plynov mus by vybaven najmenej dvomi na sebe nezvislmi uzatvracmi zariadeniami, umiestnenmi za sebou, prv je uzatvrac ventil a druh je poklop alebo rovnocenn zariadenie. Obojstranne uzatvraten seky potrubia, v ktorch sa daj uzavrie kvapaln produkty, musia by vybaven automatickm tlakovm poistnm zariadenm, aby sa predilo vytvoreniu nadmernho zbytkovho tlaku v potrub. Kad napojenie uzavretej kryognnej ndoby mus by zretene oznaen s uvedenm jeho funkcie (naprklad vpary alebo kvapaln fza). Poistn tlakov zariadenia Uzavret kryognne ndoby musia by vybaven jednm alebo viacermi tlakovmi poistnmi zariadeniami na ochranu ndoby proti nadmernmu tlaku. Pod nadmernm tlakom sa rozumie tlak prevyujci 110 % najvyieho prevdzkovho tlaku v dsledku benej straty tepla alebo prevyujci skobn tlak v prpade vkuovo izolovanch tlakovch ndob v dsledku straty vkua alebo spsobenho poruchou otvorenej polohy zabudovanho tlakovho systmu.

6.2.1.3.3.2

6.2.1.3.3.3 6.2.1.3.3.4 6.2.1.3.3.4.1

298

6.2.1.3.3.4.2 6.2.1.3.3.4.3 6.2.1.3.3.4.4

Aby sa vyhovelo poiadavkm bodu 6.2.1.3.3.5, mu ma uzavret kryognne ndoby navye prietrn kot paralelne s pruinovm zariadenm. Napojenia tlakovho poistnho zariadenia musia by dostatonej vekosti na to, aby umonili neobmedzen poadovan vyprzdovanie tlakovho poistnho zariadenia. Vetky vstupn otvory tlakovch poistnch zariaden musia by za podmienok najvieho naplnenia umiestnen vo vparnom priestore uzavretej kryognnej ndoby a zariadenia musia by usporiadan tak, e zaruia neobmedzen nik vparov. Kapacita a nastavenie tlakovho poistnho zariadenia POZNMKA: V spojitosti s tlakovmi poistnmi zariadeniami uzavretch kryognnych ndob sa pod najvym povolenm prevdzkovm tlakom (MAWP) rozumie najvy povolen inn pretlak navrchu uzavretej kryognnej ndoby nachdzajcej sa vo svojej prevdzkovej polohe, vrtane najvyieho innho tlaku poas plnenia a vyprzdovania.

6.2.1.3.3.5

6.2.1.3.3.5.1

Tlakov poistn zariadenie sa mus otvori automaticky pri tlaku nie niom ako MAWP a plne otvori pri tlaku rovnom 110 % MAWP. Po vypusten sa mus uzavrie pri tlaku nie niom ako o 10 % pod hodnotou otvracieho tlaku a pri vetkch nich tlakoch mus zosta uzavret. Prietrn kot mus by nastaven na prasknutie pri menovitom tlaku, ktor je ni, ako je skobn tlak alebo 150 % MAWP. V prpade straty vkua vo vkuovo izolovanch uzavretch kryognnych ndobch mus by celkov objem vetkch naintalovanch tlakovch poistnch zariaden dostaton na to, aby tlak (vrtane akumulcie) vovntri uzavretej kryognnej ndoby nepresiahol hodnotu 120 % MAWP. Poadovan kapacita tlakovch poistnch zariaden sa mus vypota poda stanovenho 1 technickho kdu, uznanho prslunm orgnom . Schvaovanie tlakovch ndob Zhodnos tlakovch ndob s nslednm objemom skobnho tlaku viac ako 150 MPa/l (1 500 barov/l) s ustanoveniami triedy 2 sa mus overi jednm z nasledujcich postupov: (a) Jednotliv tlakov ndoby mus prehliadnu, ska a schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 na zklade technickej dokumentcie a vyhlsenia vrobcu o vyhoven dleitm ustanoveniam triedy 2. Technick dokumentcia mus obsahova pln opis nvrhu a kontrukcie a pln dokumentciu o vrobe a skan; alebo (b) Kontrukciu tlakovch ndob mus preska a schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 na zklade technickej dokumentcie z hadiska ich vyhovenia dleitm ustanoveniam triedy 2.

6.2.1.3.3.5.2 6.2.1.3.3.5.3

6.2.1.3.3.5.4

6.2.1.4 6.2.1.4.1

1 2

Pozri, naprklad CGA Publications S-1.2-1995 a S-1.1-2001. Ak krajina schvlenia nie je zmluvnou stranou ADR, potom prslunm orgnom zmluvnej strany ADR.
299

Tlakov ndoby musia by okrem toho navrhnut, vyroben a preskan poda podrobnho programu zabezpeovania kvality na projektovanie, vrobu, vstupn kontrolu a skanie. Program zabezpeovania kvality mus zarui, e tlakov ndoby vyhovuj dleitm ustanoveniam triedy 2, a mus by schvlen a kontrolovan skobnou a overovacou organizciou schvlenou prslunm orgnom krajiny schvlenia 2; alebo (c) Kontrukn typ tlakovch ndob mus schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Akkovek tlakov ndoba tejto kontrukcie mus by vyroben a skan poda programu zabezpeovania kvality na vrobu, vstupn kontrolu a skanie, ktor mus by schvlen a kontrolovan skobnou a overovacou organizciou schvlenou prslunm orgnom krajiny schvlenia 2; alebo Kontrukn typ tlakovch ndob mus schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Akkovek tlakov ndoba tejto kontrukcie mus by skan a kontrolovan skobnou a overovacou organizciou schvlenou prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 na zklade vyhlsenia vrobcu, e ndoba vyhovuje schvlenej kontrukcii a dleitm ustanoveniam triedy 2.

(d)

6.2.1.4.2

Zhodnos tlakovch ndob s celkovm objemom skobnho tlaku viac ako 30 MPa/l (300 barov/l) a nie viac ako 150 MPa/l (1 500 barov/l) s ustanoveniami triedy 2 sa mus stanovi jednm z postupov predpsanch v bode 6.2.1.4.1 alebo jednm z nasledujcich postupov: (a) Tlakov ndoby musia by okrem toho navrhnut, vyroben a preskan poda podrobnho programu zabezpeovania kvality na projektovanie, vrobu, vstupn kontrolu a skanie schvlenho a kontrolovanho skobnou a overovacou organizciou schvlenou prslunm orgnom krajiny schvlenia 2; alebo Kontrukn typ tlakovch ndob mus schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Vrobca je povinn predloi psomn vyhlsenie o tom, e ktorkovek tlakov ndoba je v zhode so schvlenou kontrukciou na zklade jeho programu zabezpeovania kvality pre vstupn kontrolu a skanie ndob, ktor mus by schvlen a kontrolovan skobnou a overovacou organizciou schvlenou prslunm orgnom krajiny schvlenia 2; alebo Kontrukn typ tlakovch ndob mus schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Vrobca je povinn predloi psomn vyhlsenie o tom, e ktorkovek tlakov ndoba je v slade so schvlenou kontrukciou a vetky tlakov ndoby tohto typu musia by skan pod dohadom skobnej a overovacej organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2.

(b)

(c)

6.2.1.4.3

Zhodnos tlakovch ndob s celkovm objemom skobnho tlaku najviac 30 MPa/l (300 barov/l) s ustanoveniami na triedu 2 sa mus stanovi jednm z postupov predpsanch v bode 6.2.1.4.1 alebo 6.2.1.4.2 alebo jednm z nasledujcich postupov: (a) Vrobca je povinn predloi psomn vyhlsenie o zhodnosti ktorejkovek tlakovej ndoby s kontrukciou, s plnou pecifikciou v technickej dokumentcii a vetky tlakov ndoby tejto kontrukcie musia by preskan pod dohadom skobnej a overovacej organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2; alebo

___________ Ak krajina schvlenia nie je zmluvnou stranou ADR, potom prslunm orgnom zmluvnej strany ADR.

300

(b)

Kontrukn typ tlakovch ndob mus schvli skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Vrobca je povinn predloi psomn vyhlsenie o zhodnosti vetkch tlakovch ndob so schvlenou kontrukciou a vetky tlakov ndoby tohto typu musia by skan jednotlivo.

6.2.1.4.4

Poiadavky bodov 6.2.1.4.1 a 6.2.1.4.3 sa musia poklada za splnen: (a) (b) pokia sa tka systmov zabezpeovania kvality uvedench v bodoch 6.2.1.4.1 a 6.2.1.4.2, ak vyhovuj prslunej eurpskej norme radu EN ISO 9000, v ich plnosti vtedy, ak boli splnen prslun postupy posdenia zhodnosti stanoven smernicou Rady . 99/36/EC 3: (i) (ii) na tlakov ndoby uveden v bode 6.2.1.4.1: moduly G alebo H1 alebo B v kombincii s D, alebo B v kombincii s F, na tlakov ndoby uveden v bode 6.2.1.4.2: moduly H alebo B v kombincii s E, alebo B v kombincii s C1, alebo B1 v kombincii s F, alebo B1 v kombincii s D, na tlakov ndoby uveden v bode 6.2.1.4.3: moduly A1 alebo D1 alebo E1.

(iii) 6.2.1.4.5

Poiadavky na vrobcov Vrobca mus by technicky spsobil a mus vlastni vetky vhodn prostriedky poadovan na uspokojiv vrobu ndob; toto sa osobitne tka kvalifikovanho personlu, ktor: (a) (b) (c) dozer na cel vrobn postup, vykonva spjanie materilov, vykonva prslun skky.

Skku odbornej spsobilosti vrobcu mus na vetkch stupoch vykona skobn a overovacia organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenia 2. Mus sa bra ohad na prslun schvaovac postup, ktor m vrobca v mysle poui. 6.2.1.4.6 Poiadavky na skobn a overovacie organizcie Skobn a overovacie organizcie musia by nezvisl od vrobnch podnikov a technologicky spsobil na poadovanom stupni. Tieto poiadavky sa pokladaj za splnen vtedy, ak tieto organizcie boli schvlen na zklade akreditanho postupu vykonanho poda dleitch eurpskych noriem EN 45 000.

Ak krajina schvlenia nie je zmluvnou stranou ADR, potom prslunm orgnom zmluvnej strany ADR. Smernica Rady . 99/36/EC tkajca sa prenosnch tlakovch zariaden (radn vestnk eurpskych spoloenstiev, . L 138 zo da 1. jna 1999).
301

6.2.1.5 6.2.1.5.1

Vstupn prehliadka a skka Nov tlakov ndoby in ako uzavret kryognne ndoby sa musia podrobi skke a prehliadke poas a po vrobe v slade s nasledujcim: zodpovedajca vzorka tlakovch ndob: (a) (b) (c) (d) (e) (f) skaniu mechanickch charakteristk kontruknho materilu, overovaniu najmenej hrbky steny, overovaniu homogenity materilu pre kad vyroben sriu , prehliadke vonkajieho a vntornho stavu tlakovch ndob, prehliadke zvitov hrdiel, overovaniu zhodnosti s projektovanm tandardom (normou);

vetky tlakov ndoby: (g) hydraulickej tlakovej skke. Tlakov ndoby musia vydra tlakov skku bez preukzania trvalej deformcie alebo praskln; POZNMKA: Po dohode s prslunm orgnom sa hydraulick tlakov skka me nahradi skkou pouvajcou plyn, ke takto opercia nepredstavuje iadne nebezpeenstvo. (h) prehliadke a zhodnoteniu vrobnch chb, a bu ich opraveniu, alebo vrteniu tlakovch ndob neschopnch prevdzky. V prpade zvranch tlakovch ndob sa osobitn pozornos mus venova akosti zvarov; prehliadke oznaenia na tlakovch ndobch; navye, tlakov ndoby uren na prepravu UN 1001 acetyln, rozpusten a UN 3374 acetyln, bez rozpadla sa musia prehliadnu na potvrdenie vlastnej intalcie a stavu provitej hmoty, a ak sa ho to tka, mnostva rozpadla.

(i) (j)

6.2.1.5.2

Musia sa vykona prehliadky a skky poda 6.2.1.5.1 bodov (a), (b), (d) a (f) na primeranej vzorke uzavretch kryognnych ndob. Navye sa na vzorke uzavretch kryognnych ndob musia prehliadnu zvary rdiograficky, ultrazvukom alebo inm vhodnm, nedetruktvnym skobnm spsobom, a to poda pouitench projektovch a kontruknch noriem. Tto prehliadka zvarov sa netka pla. Navye sa vetky uzavret kryognne ndoby musia podrobi vstupnej prehliadke a skkam uvedenm v bode 6.2.1.5.1 (g), (h) a (i), ako aj skke tesnosti a skke uspokojivej prevdzkyschopnosti jej obslunch zariaden po zmontovan.

6.2.1.5.3

Osobitn ustanovenia tkajce sa tlakovch ndob z hlinkovej zliatiny (a) Pri vstupnej prehliadke poadovanej poda bodu 6.2.1.5.1 je navye potrebn vykona skku s cieom odhalenia medzikrytalickej korzie vntornch stien tlakovch ndob vyrobench z hlinkovej zliatiny s obsahom medi alebo z hlinkovej zliatiny

302

s obsahom horka a mangnu a obsah mangnu je vy ako 3,5 % alebo obsah mangnu je ni ako 0,5 %. (b) V prpade pouitia zliatiny hlinka/medi mus skku vykona vrobca v ase schvlenia novej zliatiny prslunm orgnom; takto skka sa mus potom opakova poas vroby pri kadom liat zliatiny. V prpade pouitia zliatiny hlinka/horka mus skku vykona vrobca v ase schvlenia novej zliatiny a vrobnho postupu prslunm orgnom. Skka sa mus opakova vdy po vykonan akejkovek zmeny v zloen zliatiny alebo vo vrobnom postupe.

(c)

6.2.1.6 6.2.1.6.1

Periodick prehliadka a skka Tlakov ndoby na opakovan pouitie sa musia podrobova periodickm prehliadkam organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2, a to poda periodicity definovanej prslunou obalovou intrukciou P200 alebo P203 v bode 4.1.4.1 a v slade s nasledujcimi pecifikciami: (a) (b) (c) (d) prehliadka vonkajieho stavu tlakovej ndoby, jej vybavenia a oznaenia, prehliadka vntornho stavu tlakovej ndoby (naprklad prehliadka vntornho stavu, overovanie minimlnej hrbky steny), kontrola zvitov, ak s odstrnen armatry, hydraulick tlakov skka, a ak je to nevyhnutn, aj vhodn skky na kontrolu vlastnost materilu.

POZNMKA 1: Hydraulick tlakov skka sa so shlasom skobnej a overovacej organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 me nahradi skkou s pouitm plynu, ke takto postup nepredstavuje iadne nebezpeenstvo, alebo rovnocennm skobnm postupom na zklade pouitia ultrazvuku. POZNMKA 2: Hydraulick tlakov skka flia alebo vekch ndob v tvare valca sa so shlasom skobnej a overovacej organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 me nahradi rovnocennm postupom na zklade pouitia zvukovch vn. POZNMKA 3: Hydraulick tlakov skka kadej zvranej oceovej fae urenej na prepravu plynov UN 1965 zmesi skvapalnench uhovodkovch plynov, i. n. s objemom menm ako 6,5 l sa so shlasom skobnej a overovacej organizcie schvlenej prslunm orgnom krajiny schvlenia 2 me nahradi inm skobnm postupom, ktorm sa dosiahne rovnocenn rove bezpenosti. 6.2.1.6.2 Na tlakov ndoby uren na prepravu UN 1001 acetyln, rozpusten a UN 3374 acetyln, bez rozpadla sa mus vyadova len preskanie vonkajieho stavu (korzia, deformcia) a stavu provitej hmoty (uvonenie, usadzovanie). Odchylne od bodu 6.2.1.6.1 (d), zavret kryognne ndoby sa musia prehliadnu na overenie vonkajieho stavu, stavu a innosti zariaden na znenie tlaku a podrobi sa skke tesnosti. Skka tesnosti sa mus vykona s plynom nachdzajcim sa v tlakovej ndobe alebo s inertnm plynom. Kontrola sa mus vykona prostriedkami na meranie tlaku alebo podtlakovm meranm. Tepeln izolcia sa nemus odstraova.

6.2.1.6.3

___________ 2 Ak krajina schvlenia nie je zmluvnou stranou ADR, potom prslunm orgnom zmluvnej strany ADR.
303

6.2.1.7

Oznaovanie tlakovch ndob na opakovan pouvanie Tlakov ndoby na opakovan pouvanie musia by jasne a itatene oznaen certifikanmi, prevdzkovmi a vrobnmi znakami. Tieto znaky musia by trvalm spsobom nanesen (naprklad vyrazenm, vyrytm alebo vyleptanm) na tlakov ndobu. Znaky musia by na ramene, hornej asti alebo krku tlakovej ndoby alebo na trvalo pripevnenej sasti tlakovej ndoby (naprklad privaren prstenec alebo plata odoln proti korzii, privaren na vonkaj pl uzavretej kryognnej ndoby). Minimlna vekos znaiek mus by 5 mm pre tlakov ndoby s priemerom vm ako alebo rovnm 140 mm a 2,5 mm pre tlakov ndoby s priemerom menm ako 140 mm.

6.2.1.7.1

Musia sa poui nasledujce certifikan znaky: (a) (b) (c) technick norma pouit na projekt, kontrukciu a skanie, ako s vymenovan v tabuke pod bodom 6.2.2, alebo schvaovacie slo, charakteristika(y) identifikujca(e) krajinu schvlenia ako je uren rozliujcimi znakami pre motorov vozidl v medzinrodnej premvke, identifikan znaka alebo peiatka inpeknej organizcie, ktor je registrovan prslunm orgnom krajiny schvaujcej oznaenie,

(d) dtum vstupnej prehliadky: rok (tyri slice) nasledovan mesiacom (dve slice), oddelen zlomkovou iarou (naprklad /). 6.2.1.7.2 Musia sa pouva nasledujce prevdzkov znaky: (e) skobn tlak v baroch, ktormu predchdzaj psmen PH a nasleduj psmen BAR ; (f) hmotnos przdnej tlakovej ndoby vrtane vetkch trvanlivo pripevnench neoddelitench ast (naprklad prstenec hrdla, prstenec dna a pod.) v kilogramoch nasledovan psmenami KG. S vnimkou tlakovch ndob na UN 1965 zmes uhovodkovho plynu, skvapalnen, i. n., tto hmotnos nesmie zaha hmotnos ventilu, ventilovho poklopu alebo ochrany ventilu, iadny povlak alebo provit hmotu na acetyln. Hmotnos mus by vyjadren tromi podstatnmi slicami, zaokrhlen hore na posledn slicu. Pri faiach s hmotnosou menou ako 1 kg sa tto mus vyjadri dvoma podstatnmi slicami zaokrhlenmi hore na posledn slicu; najmenia garantovan hrbka steny tlakovej ndoby v milimetroch nasledovan psmenami MM. Tto znaka sa nevyaduje na tlakov ndoby s UN 1965 zmes uhovodkovho plynu, skvapalnen, i. n., ani na tlakov ndoby s objemom vody menej ako alebo rovn 1 liter, ani na zloen fae alebo uzavret kryognne ndoby; v prpade tlakovch ndob na stlaen plyny UN 1001 acetyln, rozpusten a UN 3374 acetyln, bez rozpadla, pracovn (prevdzkov) tlak v baroch, ktormu predchdzaj psmen PW. V prpade uzavretch kryognnych ndob najvy povolen prevdzkov tlak, ktormu predchdzaj psmen MAWP; v prpade tlakovch ndob na kvapaln plyny a schladen skvapalnen plyny, objem vody v litroch vyjadren tromi podstatnmi slicami, zaokrhlen dole na posledn

(g)

(h)

(i)

304

znak, nasledovan psmenom L. Ak hodnota najmenieho alebo nominlneho objemu vody je cel slo, slice po desatinnej iarke sa mu zanedba; (j) v prpade tlakovch ndob na UN 1001 acetyln, rozpusten, celkov hmotnos przdnej ndoby, armatr a prsluenstva nesnmanho poas plnenia, provitej hmoty, rozpadla a saturanho plynu vyjadren dvoma podstatnmi slicami je zaokrhlen dole na posledn slicu nasledovan psmenami KG; v prpade tlakovch ndob na UN 3374 acetyln, bez rozpadla, celkov hmotnos przdnej ndoby, armatry a prsluenstva nesnmatenho poas plnenia a provitej hmoty vyjadren dvoma podstatnmi slicami je zaokrhlen dole na posledn slicu nasledovan psmenami KG.

(k)

6.2.1.7.3

Musia sa pouva nasledujce vrobn znaky: (l) identifikcia zvitu fae (naprklad 25E). Tto znaka sa nevyaduje pre tlakov ndoby s UN 1965 zmes uhovodkovho plynu, skvapalnen, i. n. a pre uzavret kryognne ndoby;

(m) vrobn znaka registrovan prslunm orgnom. Ak krajina vroby nie je tou istou ako krajina schvlenia, potom vrobnej znake mus predchdza psmeno() identifikujce vrobcu, ako je uren rozliovacmi znakami pre motorov vozidl v medzinrodnej premvke. Znaka krajiny a vrobn znaka sa musia vzjomne oddeli priestorom alebo zlomkovou iarou; (n) (o) sriov slo pridelen vrobcom; v prpade oceovch tlakovch ndob a zloench tlakovch ndob s oceovou vlokou urench na prepravu plynov s nebezpeenstvom krehnutia spsobenm vodkom, psmeno H preukazujce znanlivos ocele (pozri ISO 11114 1:1997).

6.2.1.7.4

Vyie uveden znaky musia by rozmiestnen v troch skupinch. vrobn znaky musia by na hornom zoskupen a musia sa objavi v porad danom v bode 6.2.1.7.3, prevdzkov oznaenie v bode 6.2.1.7.2 mus by v strede zoskupenia a skobn tlak (e) mus bezprostredne predchdza prevdzkovmu tlaku (h), ak je neskr poadovan, certifikan znaky sa musia nachdza v spodnom zoskupen a musia sa objavi v porad danom v bode 6.2.1.7.1.

6.2.1.7.5

In znaky s povolen na plochch inch, ako je bon stena za predpokladu, e s uroben na nzko namhanch plochch a vekosou a hbkou nebud zvyova koncentrciu kodlivho naptia. V prpade uzavretch kryognnych ndob me by takto oznaenie na oddelenej tabuke pripojenej k vonkajiemu plu. Takto znaky nesm spsobova nedorozumenia s vyadovanmi znakami. Navye k predchdzajcim znakm, kad tlakov ndoba na opakovan pouitie, ktor spa periodick prehliadku a skobn poiadavky bodu 6.2.1.6, mus by oznaen:

6.2.1.7.6

305

(a)

charakteristikou(ami) oznaujcou(imi) krajinu schvaovacej organizcie, ktor vykonala periodick prehliadku a skku.Toto oznaenie sa nevyaduje, ak je tto organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvlenho vrobcu; registranou znakou organizcie schvlenej prslunm orgnom, ktor vykonala periodick prehliadku a skku; dtumom periodickej prehliadky a skky: rok (dve slice), nasledovan mesiacom (dve slice), oddelen iarou (naprklad /). tyri slice sa mu poui na urenie roka.

(b) (c)

Vyie uveden oznaenie mus nasledova v danom porad. 6.2.1.7.7 Pre acetylnov fae sa so shlasom prslunho orgnu me dtum poslednej periodickej prehliadky a peiatka znalca vyry na medzikruie pripevnen k fai, ak je ventil namontovan a ktor sa me odmontova iba odpojenm ventilu od fae. Oznaovanie jednorazovch tlakovch ndob Jednorazov tlakov ndoby musia by oznaen jasne a itatene certifikanmi a plyn alebo tlakov ndobu pecifikujcimi znakami. Tieto znaky musia by trvanlivm spsobom nanesen (naprklad namaovanm ablnou, vyrazenm, vyrytm alebo vyleptanm) na tlakov ndobu. S vnimkou, ak s namaovan ablnou, musia by znaky na ramene, hornej asti alebo hrdle tlakovej ndoby alebo na trvanlivo pripevnenej sasti tlakovej ndoby (naprklad privaren prstenec). Okrem znaky ZNOVA NEPLNI mus by najmenia vekos znaiek 5 mm pre tlakov ndoby s priemerom vm ako alebo rovnm 140 mm a 2,5 mm pre tlakov ndoby s priemerom menm ako 140 mm. Najmenia vekos znaky ZNOVA NEPLNI mus by 5 mm. 6.2.1.8.1 Znaky vymenovan v bodoch 6.2.1.7.1 a 6.2.1.7.3 sa musia poui, s vnimkou odsekov (f), (g) a (l). Sriov slo (n) me by nahraden slom srie. Navye, psmen v slovch ZNOVA NEPLNI musia ma vku najmenej 5 mm. Poiadavky bodu 6.2.1.7.4 sa musia poui. POZNMKA: Toto oznaenie jednorazovch tlakovch ndob sa me s ohadom na ich vekos nahradi bezpenostnou znakou. 6.2.1.8.3 In znaky s povolen za predpokladu, e s uroben na nzko namhanch plochch inch ako bon stena a vekosou a hbkou nebud zvyova koncentrciu kodlivho naptia. Takto znaky nesm spsobova nedorozumenia s vyadovanmi znakami. Tlakov ndoby projektovan, skontruovan a preskan poda noriem Poiadavky bodu 6.2.1 treba poklada za splnen, ak boli pouit ako dleit nasledujce normy: POZNMKA: Osoby alebo orgny v normch oznaen za nesce zodpovednos poda ADR musia spa poiadavky ADR.

6.2.1.8

6.2.1.8.2

6.2.2

306

Odkaz

Nzov dokumentu

Uplatniten a odseky 6.2.1.2 6.2.1.2 6.2.1.2 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1.2 6.2.1.1 a 6.2.1.5

body

na materily EN 1797: 2001 Kryognne ndre. Zluitenos plynov a materilov EN ISO 11114-1: 1997 Prepravn fae na plyny. Zluitenos materilov flia a ventilov s plynnm obsahom. as 1: kovov materily EN ISO 11114-2: 2000 Prepravn fae na plyny. Zluitenos materilov flia a ventilov s plynnm obsahom. as 2: nekovov materily na projektovanie a kontrukciu 84/525/EEC, prloha I, Smernica Rady o zbliovan legislatvy lenskch ttov as 1 a 3 vzahujca sa na bezvov oceov fae na plyn 84/526/EEC, prloha I, Smernica Rady o zbliovan legislatvy lenskch ttov as 1 a 3 vzahujca sa na bezvov fae na plyn z nelegovanho hlinka a hlinkovch zliatin 84/527/EEC, prloha I , Smernica Rady o zbliovan legislatvy lenskch ttov as 1 a 3 vzahujca sa na zvran fae na plyn z nelegovanej ocele EN 1442: 1998 Prepravn zvran fae na opakovan pouvanie na prepravu skvapalnenho zemnho plynu (LPG). Projektovanie a kontrukcia EN 1800: 1998/AC: Prepravn fae na plyn. Fae na acetyln. Zkladn 1999 poiadavky a defincie EN 1964-1: 1999 Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a kontrukciu prepravnch bezvovch flia na opakovan pouvanie z ocele na plyn s vntornm objemom od 0,5 do 150 litrov. as 1: bezvov fae z ocele s hodnotou Rm niou ako 1 100 MPa EN 1975: 1999+ Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a A1: 2003 kontrukciu prepravnch bezvovch flia na opakovan pouvanie z hlinka a hlinkovch zliatin na plyn s objemom od 0,5 a do 150 litrov EN ISO 11120: 1999 Fae na plyn. Bezvov oceov vek ndoby v tvare valca na opakovan pouvanie na prepravu stlaench plynov s objemom vody od 150 do 3 000 litrov. Projektovanie, kontrukcia a skanie EN 1964-3: 2000 Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a kontrukciu prepravnch bezvovch flia na opakovan pouvanie z ocele na plyn s vntornm objemom od 0,5 do 150 litrov. as 3: fae vyroben z uachtilej ocele EN 12862: 2000 Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a kontrukciu zvranch flia na opakovan pouvanie z hlinkovej zliatiny EN 1251-2: 2000 Kryognne ndoby. Prepravn, vkuovo izolovan s objemom nie viac ako 1 000 litrov. as 2: projektovanie, kontrukcia, prehliadky a skanie EN 12257: 2002 Prepravn fae na plyn. Bezvov, zviazan psovinou zloen fae EN 12807: 2001 Prepravn letovan fae z ocele na opakovan pouitie na (okrem prlohy A) skvapalnen zemn plyn (LPG). Projektovanie a kontrukcia EN 1964 2: 2001 Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a kontrukciu prepravnch bezvovch flia na opakovan pouvanie z ocele s vodnm objemom od 0,5 do 150 l. as 2: bezvov fae vyroben z ocele s Rm 1100 MPa

6.2.1.1 a 6.2.1.5

6.2.1.1 a 6.2.1.5

6.2.1.1 a 6.2.1.5

6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5 6.2.1.1 a 6.2.1.5

307

Odkaz EN 13293: 2002

Nzov dokumentu

EN 13322 1: 2003 EN 13322 2: 2003 EN 12245: 2002 EN 12205: 2001 EN 13110: 2002 EN 14427: 2004

Uplatniten body a odseky Prepravn fae na plyn. pecifikcia na projektovanie a 6.2.1.1 a 6.2.1.5 kontrukciu normalizovanch prepravnch bezvovch flia na plyn na opakovan pouvanie z uhlkovej mangnovej ocele s vodnm objemom do 0,5 l na stlaen, skvapalnen a rozpusten plyny a a do 1 litra na oxid uhliit. Prepravn fae na plyn. Zvran fae na plyn z ocele na 6.2.1.1 a 6.2.1.5 opakovan pouvanie. Projektovanie a kontrukcia. as 1: Zvran oce Prepravn fae na plyn. Zvran fae z uachtilej ocele 6.2.1.1 a 6.2.1.5 na opakovan pouvanie na plyny. Projektovanie a kontrukcia. as 2: Zvran uachtil oce Prepravn fae na plyn. plne obalen zloen fae 6.2.1.1 a 6.2.1.5 Prepravn fae na plyn. Jednorzovo pouvan kovov 6.2.1.1, 6.2.1.5 a fae na plyn 6.2.1.7 Prepravn fae na opakovan pouvanie zo zvranho 6.2.1.1, 6.2.1.5 a hlinka na skvapalnen zemn plyn (LPG). Projektovanie 6.2.1.7 a kontrukcia Prepravn plne zabalen zloen fae na opakovan 6.2.1.1, 6.2.1.5 a pouvanie na skvapalnen zemn plyn. Projektovanie a 6.2.1.7 kontrukcia POZNMKA: Tieto normy sa pouij len na fae vybaven poistnmi tlakovmi ventilmi. Prepravn fae na plyn. pecifikcia na zvran tlakov sudy s objemom a do 1000 l na prepravu plynu. Projektovanie a kontrukcia Prepravn zvran fae na opakovan pouvanie z ocele na skvapalnen zemn plyn (LPG). Alternatvne projektovanie a kontrukcia Prepravn fae na plyn. Zvzky flia. Kontrukcia, vroba, identifikcia a skanie

EN 14208: 2004 EN 14140: 2003 EN 13769: 2003

6.2.1.1, 6.2.1.7 6.2.1.1, 6.2.1.7 6.2.1.1, 6.2.1.7 6.2.1.1 6.2.1.1 6.2.1.1 6.2.1.6 6.2.1.6 6.2.1.6

6.2.1.5 6.2.1.5 6.2.1.5

a a a

na uzvery EN 849: 1996/A2: 2001 Prepravn fae na plyn. Ventily na fae: pecifikcia a typov skanie EN 13152: 2001 pecifikcia a skky na skvapalnen zemn plyn (LPG). Ventily fia samozatvracie EN 13153: 2001 pecifikcia a skky na skvapalnen zemn plyn (LPG). Ventily fia rune ovldan na periodick prehliadky a skky EN 1251-3: 2000 Kryognne ndoby. Prepravn, vkuovo izolovan, s objemom nie viac ako 1 000 litrov. as 3: prevdzkov poiadavky EN 1968: 2002 (okrem Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a skka prlohy B) bezvovch flia z ocele na plyn EN 1802: 2002 Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a skka bezvovch flia z hlinkovej zliatiny na plyn

308

Odkaz EN 12863: 2002

Nzov dokumentu

Uplatniten a odseky Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a drba 6.2.1.6 flia na rozpusten acetyln

body

POZNMKA: V tejto norme sa pod vstupnou prehliadkou rozumie prv periodick prehliadka po konenom schvlen novej fae na acetyln. EN 1803: 2002 (okrem Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a skka 6.2.1.6 Prlohy B) zvranch flia z ocele na plyn EN ISO 11623: 2002 Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a skka 6.2.1.6 (okrem klauzuly 4) zloench flia na plyn EN 14189: 2003 Prepravn fae na plyn. Prehliadka a drba ventilov flia 6.2.1.6 pri periodickch prehliadkach flia na plyn 6.2.3 Poiadavky kladen na tlakov ndoby, ktor neboli projektovan, skontruovan a skan poda noriem Ndoby, ktor neboli projektovan, skontruovan a skan poda noriem uvedench v tabuke bodu 6.2.2, sa musia projektova, kontruova a ska v slade s ustanoveniami technickho predpisu poskytujceho rovnak rove bezpenosti a uznanho prslunm orgnom. Poiadavky bodu 6.2.1 a nasledujce poiadavky sa vak musia splni. 6.2.3.1 Fae, vek ndoby v tvare valca, tlakov sudy a zvzky flia z kovu Pri tlakovej skke nesmie namhanie kovu v najviac namhanom bode ndoby presiahnu 77 % zaruenej minimlnej hodnoty namhania na medzi prieanosti (Re). Namhanie na medzi prieanosti znamen namhanie, pri ktorom dochdza na skobnej vzorke k trvalmu predeniu o 2 tisciny (t. j. 0,2 %) alebo 1 % z meranej dky pri austenitickej oceli. POZNMKA: V prpade kovovch plechov mus by os ahu skobnej vzorky v pravom uhle na smer valcovania. Trval predenie na hranici lomu sa mus mera na skobnej vzorke kruhovho prierezu, ktorho meran dka l je rovn pnsobku priemeru d (l=5d); v prpade pouitia skobnch vzoriek pravouhlho prierezu sa ich meran dka l vypota poda vzorca:

l = 5,65 F0
kde F0 znamen poiaton prierezov plochu skobnej vzorky. Ndoby a ich uzvery sa musia vyrobi z vhodnch materilov, ktor musia by odoln proti krehkmu lomu a naptiu v dsledku korzneho praskania v rozmedz teplt 20 C a +50 C. Zvary sa musia urobi odborne a musia poskytova pln bezpenos. 6.2.3.2 Dodaton ustanovenia tkajce sa tlakovch ndob z hlinkovch zliatin urench na stlaen plyny, skvapalnen plyny, rozpusten plyny a nestlaen plyny podliehajce osobitnm poiadavkm (vzorky plynov), ako aj na predmety s obsahom plynov pod tlakom in ako aeroslov rozpraovae a mal ndoby obsahujce plyn (plynov bombiky)

309

6.2.3.2.1

Materily tlakovch ndob z hlinkovej zliatiny, ktor sm by akceptovan, musia spa nasledujce poiadavky: A 49 a 186 10 a 167 12 a 40 n=5(Rm98) n=6(Rm>98) 1 000 B 196 a 372 59 a 314 12 a 30 n=6(Rm325) n=7(Rm>325) 5 000 C 196 a 372 137 a 334 12 a 30 n=6(Rm325) n=7(Rm>325) 6 000 D 343 a 490 206 a 412 11 a 16 n=7(Rm392) n=8(Rm>392) 2 000

Pevnos v ahu, Rm v MPa (= N/mm2) Namhanie na medzi prieanosti, Re v MPa (= N/mm2) (trval hodnota dan g = 0,2 %) Trval predenie na hranici lomu (l = 5d) v % Skka na ohyb (priemer kalibru je d = n e, kde e je hrbka skobnej vzorky) Sriov slo Zdruenia pre hlink a
a

Pozri Normy a daje na hlink, piate vydanie, janur 1976, zverejnen Zdruenm pre hlink, 750 Third Avenue, New York Skuton vlastnosti bud zvisie od zloenia prslunej zliatiny a konenej pravy tlakovej ndoby, ale pri pouit ktorejkovek zliatiny sa hrbka steny ndoby mus vypota poda jednho z nasledujcich vzorcov: e= PMPa D 2Re 1,3 + PMPa

alebo

e= 1,3

Pbar D 20Re + Pbar

310

kde: e PMPa Pbar D Re = = = = = najmenia hrbka steny ndoby v mm, skobn tlak v MPa, skobn tlak v baroch, menovit vonkaj priemer ndoby v mm a zaruen najmenia hodnota odolnosti proti namhaniu s 0,2 % odolnosou proti namhaniu v MPa (= N/mm2).

Navye, najniia zaruen hodnota odolnosti proti namhaniu (Re) vloen do vzorca nie je v iadnom prpade vyia ako 0,85-nsobok najniej zaruenej hodnoty pevnosti v ahu (Rm), a to bez ohadu na pouit druh zliatiny. POZNMKA 1: Uveden charakteristiky sa zakladaj na predchdzajcich sksenostiach s nasledujcimi materilmi pouvanmi na ndoby. Stpec A: Stpec B: Stpec C: Stpec D: hlink, nelegovan, s istotou 99,5 %, zliatiny hlinka a horka, zliatiny hlinka, kremka a horka, tak ako ISO/R209AlSiMg (Zdruenie pre hlink 6351), zliatiny hlinka, medi a horka.

POZNMKA 2: Trval predenie na hranici lomu sa mus mera na skobnej vzorke kruhovho prierezu, ktorho meran dka l je rovn pnsobku priemeru d (l = 5d); v prpade pouitia skobnch vzoriek pravouhlho prierezu sa ich meran dka l vypota poda vzorca:

l = 5,65 F0
kde F0 znamen poiaton prierezov plochu skobnej vzorky. POZNMKA 3: (a) Skka na ohyb (pozri schmu) mus by vykonan na vzorkch zskanch rozrezanm prstencovho prierezu odobranho z fae na dve rovnak asti rky 3e, ale nie menie ako 25 mm. Vzorky sa nesm nikde, okrem okrajov, opracova strojovo. (b) Skka na ohyb sa mus vykona medzi tom priemeru (d) a dvoma valcovmi podperami vzdialenmi od seba (d + 3e). Pri skke musia by vntorn steny oddelen maximlne na vzdialenos priemeru ta. Pri ohnut dovntra okolo ta nesmie vzorka vykazova iadne trhliny, km s vntorn steny vzjomne oddelen maximlne na vzdialenos priemeru ta. Pomer (n) medzi priemerom ta a hrbkou vzorky mus shlasi s hodnotami uvedenmi v tabuke.

(c) (d)

311

Nrt skky ohybom

d e

pribline d + 3C 6.2.3.2.2 Niia hodnota minimlneho predenia je akceptovaten, ak sa preuke doplujcou skkou schvlenou prslunm orgnom ttu, v ktorom boli ndoby vyroben, e je zabezpeen bezpenos pri preprave v rovnakom rozsahu ako u tlakovch ndob vyrbanch poda hodnt uvedench v tabuke v bode 6.2.3.2.1 (pozri normu EN 1975: 1999 + A1: 2003). Hrbka steny tlakovej ndoby v jej najtenom bode mus by nasledujca: 6.2.3.2.4 6.2.3.3 ke je priemer ndoby men ako 50 mm, nie menej ako 1,5 mm, ke je priemer ndoby od 50 do 150 mm, nie menej ako 2 mm a ke je priemer ndoby viac ako 150 mm, nie menej ako 3 mm.

6.2.3.2.3

Dn tlakovch ndob musia ma tvar polkruhu, elipsy alebo as dradla na koi a musia zaruova rovnak bezpenos ako teleso ndoby. Tlakov ndoby zo zloench materilov Zloen fae, vek ndoby v tvare valca, tlakov sudy a zvzky flia vyroben zo zloench materilov, t. j. prepsan krycou obruou alebo tak, ktor s plne pokryt spevujcim materilom, musia ma tak kontrukciu, aby najmenia hodnota pomeru pretrhnutia (tlak pri pretrhnut vydelen skobnm tlakom) bola: 1,67 na tlakovch ndobch prepsanch obruou, 2,00 na plne obalench tlakovch ndobch.

6.2.3.4

Uzavret kryognne ndoby Na kontrukciu uzavretch kryognnych ndob urench na prepravu schladench skvapalnench plynov platia nasledujce poiadavky:

6.2.3.4.1

Ak s pouit nekovov materily, musia by odoln proti krehkmu lomu pri najniej pracovnej teplote tlakovej ndoby a jej armatr.

312

6.2.3.4.2

Ndoby musia by vybaven poistnm ventilom, ktor sa mus otvori pri pracovnom tlaku uvedenom na tlakovej ndobe. Ventily musia by skontruovan tak, aby bezchybne pracovali ete aj pri svojej najniej prevdzkovej teplote. Spoahlivos ich fungovania pri takejto teplote sa mus stanovi a skontrolova preskanm kadho ventilu alebo vzorky ventilov rovnakho typu kontrukcie. Vetracie otvory a poistn ventily tlakovch ndob sa musia navrhn tak, aby sa zabrnilo vypliechavaniu kvapalnej ltky. Veobecn poiadavky kladen na aeroslov rozpraovae a mal ndoby obsahujce plyn (plynov bombiky) Nvrh a kontrukcia Aeroslov rozpraovae (UN 1950 aerosly) s obsahom len jednho plynu alebo zmesi plynov a mal ndoby obsahujce plyn (plynov bombiky) (UN 2037) musia by vyroben z kovu. Tto poiadavka sa nesmie poui na aerosly a mal ndoby obsahujce plyn UN 1011 butn (plynov bombiky) s vntornm objemom najviac 100 ml. Ostatn aeroslov rozpraovae (UN 1950 aerosly) musia by vyroben z kovu, zo syntetickho materilu alebo skla. Ndoby vyroben z kovu a s vonkajm priemerom najmenej 40 mm musia ma vydut dno. Vntorn objem ndob vyrobench z kovu nesmie presiahnu 1 000 ml. Pri ndobch vyrobench zo syntetickho materilu alebo skla nesmie presiahnu 500 ml. Kad model ndob (aeroslov rozpraovae alebo plynov bombiky) mus pred uvedenm do prevdzky spene vyhovie hydraulickej tlakovej skke vykonanej poda bodu 6.2.4.2. Uvoovacie ventily a rozptyovacie zariadenia aeroslovch rozpraovaov (UN 1950 aerosly) a ventily UN 2037 malch ndob obsahujcich plyn (plynov bombiky) musia zabezpei uzavretie ndob tak, e s tesn a musia by chrnen proti nhodnmu otvoreniu. Ventily a rozptyovacie zariadenia, ktor s uzavret len psobenm vntornho tlaku, s neprijaten. Vntorn tlak pri teplote 50 C nesmie prekroi ani dve tretiny hodnoty skobnho tlaku, ani hodnotu 1,32 MPa (13,2 baru). Aeroslov rozpraovae a mal ndoby obsahujce plyn (plynov bombiky) sa musia plni tak, aby pri teplote 50 C nepresiahla kvapaln fza 95 % ich celkovho objemu. Hydraulick tlakov skka Pouit vntorn tlak (tlakov skka) mus by 1,5-nsobkom vntornho tlaku pri 50 C, pri najniom tlaku 1 MPa (10 barov). Hydraulick tlakov skka sa mus vykona najmenej na piatich przdnych ndobch z kadho modelu: (a) (b) a po dosiahnutie predpsanho skobnho tlaku nesmie prs k iadnemu niku alebo viditenej trvalej deformcii a a po vskyt niku alebo prasknutia; klenut dno, ak je takmto ndoba vybaven, sa mus podda prv a ndoba nesmie prepa alebo praskn a do dosiahnutia tlaku,

6.2.3.4.3 6.2.4 6.2.4.1 6.2.4.1.1

6.2.4.1.2 6.2.4.1.3

6.2.4.1.4

6.2.4.1.5

6.2.4.2 6.2.4.2.1 6.2.4.2.2.

313

ktor je 1,2-nsobkom skobnho tlaku, ktormu ndoba vyhovela alebo ktor dosiahla. 6.2.4.3 6.2.4.3.1 6.2.4.3.2 Skka tesnosti (nepriepustnosti) Kad aeroslov rozpraova a mal ndoba obsahujce plyn (plynov bombiky) musia spene prejs skkou tesnosti (nepriepustnosti) v horcom vodnom kpeli. Teplota kpea a trvanie skky musia by tak, aby vntorn tlak kadej ndoby dosiahol najmenej 90 % hodnoty vntornho tlaku, ktor by sa dosiahol pri 55 C. Ak je vak obsah ndoby citliv na teplo alebo ak s ndoby vyroben z plastu, ktor pri tejto teplote mkne, teplota kpea mus by v rozsahu od 20 C do 30 C. Okrem toho sa jedna z kadch 2000 ndob mus preska pri 55 C. Nesmie sa vyskytn iaden nik ani trval deformcia ndoby, okrem toho, e by sa ndoba z plastu mohla deformova zmknutm, nesmie vak prepa. Odkazy na normy Poiadavky tohto oddielu sa povauj za splnen, ak vyhovej nasledujcim normm: pri aeroslovch rozpraovaoch (UN 1950 aerosly): prloha k smernici Rady . 75/324/EEC 4 v znen jej novelizcie smernicou komisie . 94/1/EC 5; pre UN 2037 mal ndoby obsahujce plyn (plynov bombiky) obsahujce UN 1965 zmes uhovodkovho plynu, i. n., skvapalnen: EN 417: 2003 Plynov bombiky na jednorazov pouitie vyroben z kovu na skvapalnen ropn plyny, vybaven ventilom alebo bez neho, uren na pouvanie v prenosnch spotrebioch. Kontrukcia, kontrola, skanie a oznaovanie.

6.2.4.3.3 6.2.4.4

6.2.5

Poiadavky na tlakov ndoby s UN Navye k veobecnm poiadavkm bodov 6.2.1.1, 6.2.1.2, 6.2.1.3, 6.2.1.5 a 6.2.1.6, tlakov ndoby s osvedenm UN musia vyhovova poiadavkm tohto oddielu vrtane noriem, ako s pouiten. POZNMKA: So shlasom prslunho orgnu mu by, ak s dostupn, pouit nedvno publikovan verzie noriem.

6.2.5.1

Veobecn poiadavky

Smernica Rady . 75/324/EEC zo da 20. mja 1975 o zbliovan legislatvy lenskch ttov vzahujca sa na aeroslov rozpraovae, zverejnen v radnom vestnku eurpskych spoloenstiev . L 147 z 9.6.1975. Smernica komisie . 94/1/EC z janura 1994 prispsobujca niektor technick aspekty smernice Rady . 75/324/EEC o zbliovan legislatvy lenskch ttov tkajce sa aeroslovch rozpraovaov, zverejnen v radnom vestnku eurpskych spoloenstiev . L 23 z 28.1.1994.
314

6.2.5.1.1

Obslun vybavenie S vnimkou zariaden na znenie tlaku, ventily, potrubia, armatry a in vybavenie podroben tlaku musia by projektovan a kontruovan tak, aby vydrali najmenej 1,5 nsobok skobnho tlaku tlakovch ndob. Obslun vybavenie sa mus zostavi alebo projektova tak, aby bolo chrnen pred pokodenm, ktorho vsledkom by mohlo by uvonenie obsahov tlakovej ndoby poas normlnych podmienok manipulcie a prepravy. Zbern potrubia vedce k uzatvracm ventilom musia by dostatone prun, aby ochrnili ventily a potrubia pred strihom alebo uvonenm obsahov tlakovch ndob. Plniace a vyprzdovacie ventily a akkovek ochrann poklopy musia by schopn zabezpeenia proti nemyselnmu otvoreniu. Ventily sa musia chrni spsobom uvedenm v bode 4.1.6.8 (a) a (d) alebo s tlakov ndoby prepravovan vo vonkajch obaloch, ktor ke s pripraven na prepravu, musia by schopn splni skku pdom uveden v bode 6.1.5.3 na technick poiadavky obalovej skupiny I.

6.2.5.1.2

Zariadenia na znenie tlaku Kad tlakov ndoba pouvan na prepravu UN 1013 oxidu uhliitho a UN 1070 oxidu dusnho mus by vybaven zariadeniami na znenie tlaku alebo pre ostatn plyny, ako je ustanoven prslunm orgnom krajiny pouvania, s vnimkou, ke je toto zakzan obalovou intrukciou P200 v bode 4.1.4.1. Typ zariadenia na znenie tlaku, sprava vyprzdovacieho tlaku a objem uvonenho tlaku zariadenm na znenie tlaku, ak je to poadovan, sa musia pecifikova prslunm orgnom krajiny pouvania. Uzavret kryognne ndoby musia by vybaven zariadeniami na znenie tlaku poda bodov 6.2.1.3.3.4 a 6.2.1.3.3.5. Zariadenia na znenie tlaku musia ma kontrukciu, ktor zabrni prieniku cudzej ltky, niku plynov a vytvraniu akhokovek nebezpenho nadmernho tlaku. Ak je zariadenie na znenie tlaku namontovan na zbernom potrub vodorovnch tlakovch ndob plnench horavm plynom, mus by tak usporiadan, aby sa vyprzdovanie uskutoovalo do vonho ovzduia takm spsobom, aby sa zabrnilo akmukovek dopadu unikajceho plynu na samotn tlakov ndoby pri normlnych podmienkach prepravy.

6.2.5.2 6.2.5.2.1

Projektovanie, kontrukcia a vstupn prehliadka a skka Nasledujce normy sa pouij na projektovanie, kontrukciu a vstupn prehliadku a skku flia s UN, okrem toho, ke poiadavky na prehliadku, ktor sa tkaj systmu hodnotenia zhody a schvlenie musia by v slade s bodom 6.2.5.6:

ISO 9809 1: 1999

Fae na plyn. Bezvov oceov fae na plyn na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie. as 1: Kalen a temperovan oceov fae s pevnosou v ahu menej ako 1100 MPa POZNMKA: Poznmka tkajca sa faktora F v oddieli 7.3 tejto normy sa nesmie poui na fae s osvedenm UN. Fae na plyn. Bezvov oceov fae na plyn na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie. as 2: Kalen a temperovan oceov fae s pevnosou v ahu viac ako alebo rovnm 1100 MPa

ISO 9809 2: 2000

315

ISO 9809 3: 2000 ISO 7866: 1999

Fae na plyn. Bezvov oceov fae na plyn na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie. as 3: Normalizovan oceov fae Fae na plyn. Bezvov fae na plyn z hlinkovch zliatin na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie POZNMKA: Poznmka tkajca sa faktora F v oddieli 7.2 tejto normy sa nesmie poui na fae s osvedenm UN. Hlinkov zliatina 6351A T6 alebo jej ekvivalent sa nesm povoli. Fae na plyn. metdy Jednorazov kovov fae na plyn. pecifikcia a skobn

ISO 11118: 1999 ISO 11119 1: 2002 ISO 111191 2: 2002

Fae na plyn zloenej kontrukcie. pecifikcia a skobn postupy. as 1: Zloen fae na plyn obalen obruou Fae na plyn zloenej kontrukcie. pecifikcia a skobn postupy. as 2: plne obalen vystuenm fbrom, zloen fae na plyn s kovovmi vlokami na rozloenie zaaenia

POZNMKA 1: Vo vyie odporanch normch musia by zloen fae projektovan na neobmedzen prevdzkov ivotnos. POZNMKA 2: Po prvch 15 rokoch prevdzky me prslun orgn, ktor zodpoved za pvodn schvlenie flia a ktor svoje rozhodnutia zaklad na informcich o skkach dodanch mu vrobcom alebo majiteom alebo uvateom, schvli predenie pouvania na zloen fae vyroben poda tchto noriem. 6.2.5.2.2 Nasledujce normy sa pouij na projektovanie, kontrukciu a vstupn prehliadku a skku vekch ndob v tvare valca s UN, okrem toho, ke poiadavky na prehliadku, ktor sa tkaj systmu hodnotenia zhody a schvlenie musia by v slade s bodom 6.2.5.6:

ISO 11120: 1999

Fae na plyn. Bezvov oceov vek ndoby v tvare valca na dopravu stlaenho plynu na opakovan pouitie s objemom vody medzi 150 l a 3000 l. Projektovanie, kontrukcia a skanie POZNMKA: Poznmka tkajca sa faktora F v oddieli 7.1 tejto normy sa nesmie pouva na vek ndoby v tvare valca s osvedenm UN.

6.2.5.2.3

Nasledujce normy sa pouij na projektovanie, kontrukciu a vstupn prehliadku a skku acetylnovch flia s UN, okrem toho, ke poiadavky na prehliadku, ktor sa tkaj systmu hodnotenia zhody a schvlenie musia by v slade s bodom 6.2.5.6: Na ndr fae:

ISO 9809 1: 1999

Fae na plyn. Bezvov oceov fae na plyn na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie. as 1: Kalen a temperovan oceov fae s pevnosou v ahu menej ako 1100 MPa POZNMKA: Poznmka tkajca sa faktora F v oddieli 7.3 tejto normy sa nesmie poui na fae s osvedenm UN.

316

ISO 9809 3: 2000 ISO 7866: 1999

Fae na plyn. Bezvov oceov fae na plyn na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie. as 3: Normalizovan oceov fae Fae na plyn. Bezvov fae na plyn z hlinkovch zliatin na opakovan pouitie. Projektovanie, kontrukcia a skanie POZNMKA: Poznmka tkajca sa faktora F v oddieli 7.2 tejto normy sa nesmie poui na fae s osvedenm UN. Hlinkov zliatina 6351A T6 alebo jej ekvivalent sa nesm povoli. Fae na plyn. Jednorazov kovov fae na plyn. pecifikcie a skobn metdy

ISO 11118: 1999

Na provit hmotu vo faiach: ISO 3807 1: 2000 ISO 3807 2: 2000 6.2.5.3 Fae na acetyln. Zkladn poiadavky. as 1: Fae bez olovnkov (tavitench ztok) Fae na acetyln. Zkladn poiadavky. as 2: Fae s olovnkmi (tavitenmi ztkami)

Materily Navye k materilovm poiadavkm uvedenm v normch o projektovan a kontruovan tlakovch ndob a akchkovek obmedzeniach uvedench v pouitenej obalovej intrukcii na plyn(y), ktor s prepravovan (naprklad obalov intrukcia P200), treba poui nasledujce normy vzahujce sa na materilov znanlivos:

ISO 11114 1: 1997 Prepravn fae na plyn. Materilov znanlivos flia a ventilov s obsahovanm plynom. as 1: Kovov materily ISO 11114 2: 2000 Prepravn fae na plyn. Materilov znanlivos flia a ventilov s obsahovanm plynom. as 2: Nekovov materily 6.2.5.4 Obslun vybavenie Nasledujce normy sa pouij na uzvery a ich ochranu: ISO 11117: 1998 ISO 10297: 1999 Fae na plyn. Ochrann poklopy ventilu a ochrann zariadenia ventilu flia na priemyseln a medicnske plyny. Projektovanie, kontrukcia a skanie Fae na plyn. Ventily flia na plyny na opakovan pouvanie. pecifikcie a typy skok

6.2.5.5

Periodick prehliadka a skka Nasledujce normy sa pouij na periodick prehliadku a skanie flia s UN:

ISO 6406: 1992

Periodick prehliadka a skanie bezvovch oceovch flia na plyn

317

ISO 10461: 1993 ISO 10462: 1994 ISO 11623: 2002 6.2.5.6 6.2.5.6.1

Bezvov fae na plyn z hlinkovej zliatiny. Periodick prehliadka a skanie Fae na rozpusten acetyln. Periodick prehliadka a drba Prepravn fae na plyn. Periodick prehliadka a skka zloench flia na plyn

Systm hodnotenia zhody a schvaovanie vroby tlakovch ndob Defincie Na ely tohto bodu: Systm hodnotenia zhody znamen systm schvlenia vrobcu, schvlenia projektovanho typu tlakovej ndoby, schvlenia systmu kvality vrobcu a schvlenia inpeknch organizci prslunm orgnom. Projektovan typ znamen nvrh tlakovej ndoby, ako je pecifikovan podrobnou normou tlakovej ndoby. Overenie znamen potvrdenie preskanm alebo zabezpeenie objektvnym dkazom, e pecifikovan poiadavky boli plne splnen.

6.2.5.6.2

Veobecn poiadavky Prslun orgn

6.2.5.6.2.1

Prslun orgn, ktor schvauje tlakov ndobu, mus schvli systm hodnotenia zhody na ely uistenia sa, e tlakov ndoby vyhovuj poiadavkm ADR. V prpadoch, ke prslun orgn schvaujci tlakov ndobu nie je prslunm orgnom krajiny vroby, znaky schvaujcej krajiny a krajiny vroby sa musia uvies na oznaen tlakovej ndoby (pozri body 6.2.5.8 a 6.2.5.9). Prslun orgn krajiny schvlenia mus na poiadanie zabezpei dkaz demontrujci zhodu tohto systmu hodnotenia zhody s jeho nprotivkom v krajine pouvania.

6.2.5.6.2.2 6.2.5.6.2.3

Prslun orgn me v tomto systme hodnotenia zhody celkom alebo v asti delegova svoju funkciu. Prslun orgn mus zabezpei, e sasn zoznam schvlench inpeknch organizci a ich identifikan znaky a schvlen vrobcovia a ich identifikan znaky s dostupn. Inpekn organizcia

6.2.5.6.2.4

Inpekn organizcia mus by schvlen prslunm orgnom na vykonvanie prehliadok tlakovch ndob a mus: (a) (b) ma personl s organizanou truktrou, schopn, kolen, kompetentn a zrun na uspokojiv vykonvanie svojich technickch funkci, ma prstup k vhodnm a zodpovedajcim vedomostiam a vybaveniu,

318

(c) (d) (e) (f) (g) (h) 6.2.5.6.2.5

kona nestrannm spsobom a by nezvisl na akomkovek vplyve, ktor by jej mohol brni tak robi, zabezpei obchodn tajomstvo a vlastncke prva vrobcu a inch organizci, udriava jasn odstup medzi a nevzahujcimi sa funkciami, aktulnou funkciou inpeknej organizcie

prevdzkova dokumentovan systm kvality, zabezpei, e skky a prehliadky uveden v zodpovedajcej norme na tlakov ndobu a v ADR s vykonvan a udriava inn a primeran systm protokolov a zznamov v slade s bodom 6.2.5.6.6.

Inpekn organizcia mus vykona schvlenie projektovanho typu, skanie a prehliadku vyrobenej tlakovej ndoby a osvedenm overi zhodu s prslunou normou na tlakov ndobu (pozri body 6.2.5.6.4 a 6.2.5.6.5). Vrobca

6.2.5.6.2.6

Vrobca mus: (a) (b) (c) (d) prevdzkova dokumentovan systm kvality v slade s bodom 6.2.5.6.3, pouva na projekt typ schvlen v slade s bodom 6.2.5.6.4, vybra inpekn organizciu zo zoznamu schvlench inpeknch organizci vedench prslunm orgnom v krajine schvlenia a udriava zznamy v slade s bodom 6.2.5.6.6.

Skobn laboratrium 6.2.5.6.2.7 Skobn laboratrium mus ma: (a) (b) 6.2.5.6.3 6.2.5.6.3.1 personl s organizanou truktrou v dostatonom pote, s kompetenciami a zrunosami a primeran a zodpovedajce vedomosti a vybavenie na vykonvanie skok poadovanch vrobnou normou a na presvedenie inpeknej organizcie.

Systm kvality u vrobcu Systm kvality mus obsahova vetky lnky, poiadavky a opatrenia prijat vrobcom. Toto mus by zdokumentovan systematickm a usporiadanm spsobom vo forme psomnch stratgi, postupov a pokynov. Obsah mus v podrobnostiach zaha zodpovedajce opisy: (a) organizanej truktry, zodpovednosti a schopnosti vedenia (manamentu) so zreteom na poadovan kvalitu projektov a vroby,

319

(b) (c) (d) (e) (f) (g) (h) (i) 6.2.5.6.3.2

nvrhu kontroly a nvrhu overovania techniky, procesov a systematickch innost, ktor bud pouit, ak bud projektovan tlakov ndoby, vroby prslunej tlakovej ndoby, kontrolu kvality, zabezpeenia kvality a vypracovania prevdzkovch pokynov, ktor bud pouit, zznamov kvality, takch ako protokoly o prehliadkach, daje o skke a daje o kalibrcii, posudkov riadenia na zabezpeenie innej innosti systmu zvyovania kvality z auditov v slade s bodom 6.2.5.6.3.2, charakterizujce postupy, ako s splnen poiadavky zkaznkov, procesu na kontrolu dokladov a ich revziu, prostriedkov na kontrolu nevyhovujcich tlakovch ndob, nakupovanch komponentov a materilov pouitch v procese vroby a finalizcie a koliacich programov a kvalifikanch postupov pre prslun osoby.

Revzia systmu kvality Systm kvality mus by najprv ustanoven na zistenie, i spa poiadavky v bode 6.2.5.6.3.1 na uspokojenie prslunho orgnu. Vrobcovi sa musia oznmi vsledky revzie. Oznmenie mus obsahova zvery revzie a akkovek poadovan opravn innosti. Periodick revzie musia by vykonvan k spokojnosti prslunho orgnu, aby sa zabezpeilo, e vrobca udriava a pouva systm kvality. Protokoly z periodickch revzi sa musia poskytn vrobcovi.

6.2.5.6.3.3

Udriavanie systmu kvality Vrobca mus udriava systm kvality, ako bol schvlen, s cieom, aby zostal primeran a inn. Vrobca mus oboznmi prslun orgn, ktor schvlil systm kvality, o akchkovek zamanch zmench. Navrhnut zmeny sa musia zhodnoti za elom zistenia, i upraven systm kvality bude ete vyhovova poiadavkm v bode 6.2.5.6.3.1.

6.2.5.6.4

Schvaovac proces vodn schvlenie projektovanho typu

6.2.5.6.4.1

vodn schvlenie projektovanho typu mus obsahova schvlenie systmu kvality vrobcu a schvlenie projektu tlakovej ndoby na vrobu. iados na vodn schvlenie navrhnutho typu mus spa poiadavky bodov 6.2.5.6.3, 6.2.5.6.4.2 a 6.2.5.6.4.6 a 6.2.5.6.4.9. Vrobca elajci si vyrba tlakov ndoby mus v slade s normou na tlakov ndobu a s ADR poui, zska a udra si osvedenie schvaujce projektovan typ, vydan prslunm orgnom v krajine schvlenia na najmenej jednu tlakov ndobu projektovanho

6.2.5.6.4.2

320

typu v slade s postupom danom v bode 6.2.5.6.4.9. Toto osvedenie sa mus na poiadanie predloi prslunmu orgnu krajiny pouitia. 6.2.5.6.4.3 iados sa mus spracova na kad vyrbajce zariadenie a mus zaha: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) (h) nzov a adresu registrcie vrobcu a navye, ak je iados podvan schvlenm zstupcom, jeho nzov a adresu; adresu vyrbajceho zariadenia (ak je odlin od skr uvedenej) ; meno a funkciu osoby(b) zodpovednej(ch) za systm kvality; oznaenie tlakovej ndoby a prslun normu tlakovej ndoby; podrobnosti akhokovek odmietnutia schvlenia podobnej iadosti akmkovek inm prslunm orgnom; identifikciu inpeknej organizcie na schvlenie projektovanho typu; dokumentciu o vyrbajcom zariaden, ako je uveden v bode 6.2.5.6.3.1 a technick dokumentciu poadovan na schvlenie projektovanho typu, ktor mus umoni overenie zhody tlakovch ndob s poiadavkami prslunej normy na projektovan tlakov ndobu. Technick dokumentcia mus pokrva nvrh a metdu vroby a mus obsahova, pokia sa tka ohodnotenia, najmenej nasledujce: (i) (ii) (iii) (iv) (v) 6.2.5.6.4.4 6.2.5.6.4.5 6.2.5.6.4.6 normu pre navrhovanie tlakovej ndoby, projekt a vrobn vkresy, premietnutie komponentov a subdodvok, ak nejak s, opisy a vysvetlenia potrebn na pochopenie vkresov a zamanho pouitia tlakovch ndob, zoznam noriem potrebnch na pln definovanie vrobnho procesu, nvrh kalkulci a materilovch pecifikci a skobn protokoly schvlenho projektovanho typu, opisy vsledkov prehliadok a skok vykonvanch v slade s bodom 6.2.5.6.4.9.

vodn revzia v slade s bodom 6.2.5.6.3.2 sa mus vykona na uspokojenie poiadaviek prslunho orgnu. Ak vrobcovi je odmietnut schvlenie, prslun orgn mus poskytn podrobn psomn dvody na takto odmietnutie. K nasledujcemu schvleniu sa musia poskytn prslunmu orgnu zmeny k informcim predloenm poda bodu 6.2.5.6.4.3 vzahujce sa na vodn schvlenie. Nasledujce schvlenia projektovanho typu

6.2.5.6.4.7

iados o nasledujce schvlenie projektovanho typu mus splni poiadavky bodov 6.2.5.6.4.8 a 6.2.5.6.4.9 za predpokladu, e vrobca je vlastnkom vodnho schvlenia projektovanho typu. V takom prpade sa mus vrobcov systm kvality poda bodu

321

6.2.5.6.3 schvli poas vodnho schvlenia projektovanho typu a mus by pouiten na nov projekt. 6.2.5.6.4.8 iados mus obsahova: (a) nzov a adresu vrobcu a navye, ak je iados podvan schvlenm zstupcom, jeho meno a adresu,

(b) podrobnosti akhokovek odmietnutia schvlenia podobnej iadosti akmkovek inm prslunm orgnom, (c) (d) dkaz, e vodn schvlenie projektovanho typu bolo udelen a technick dokumentciu, ako je predpsan v bode 6.2.5.6.4.3 (h).

Postup na schvlenie projektovanho typu 6.2.5.6.4.9 Inpekn organizcia mus: (a) preskma technick dokumentciu, aby overila, e: (i) (ii) (b) (c) (d) projekt je v slade s prslunmi ustanoveniami normy a cel sria prototypov bola vyroben poda technickej dokumentcie a reprezentuje projekt,

overi, e kontrola vroby bola vykonan tak, ako bolo poadovan v slade s bodom 6.2.5.6.5, urobi vber tlakovch ndob zo srie vyrobench prototypov a kontroln skky tchto tlakovch ndob, ako je poadovan pre schvlenie projektovanho typu, vykona alebo vykonva prehliadky a skky uveden v norme na tlakov ndobu, aby bolo stanoven, e: (i) (ii) norma bola pouit a plne aplikovan a postupy prijat vrobcom spaj poiadavky normy a

(e)

zabezpei, aby rzne typy schvaovacch prehliadok a skok boli korektne a kompetentne vykonan.

Po vykonan skok prototypov s uspokojivmi vsledkami a ke vetky pouiten poiadavky bodu 6.2.5.6.4 boli splnen, mus sa vyda schvaovacie osvedenie na projektovan typ, ktor mus zaha nzov a adresu vrobcu, vsledky a zvery prehliadok a potrebn daje na identifikciu projektovanho typu. Ak bolo vrobcovi odmietnut schvlenie projektovanho typu, prslun orgn mus poskytn psomn podrobnosti dvodov na takto odmietnutie. 6.2.5.6.4.10 pravy schvaovania projektovanch typov Vrobca mus informova vydvajci prslun orgn o pravch schvlenho projektovanho typu, ako je uveden v norme na tlakov ndobu. alie schvlenie

322

projektovanho typu sa mus poadova, ke tak prava znamen nov projekt poda prslunej normy na tlakov ndobu. Toto doplujce schvlenie mus by dan vo forme dodatku k pvodnmu osvedeniu o schvlen projektovanho typu. 6.2.5.6.4.11 Prslun orgn mus na zklade iadosti oznmi akmukovek inmu prslunmu orgnu informcie tkajce sa schvlenia projektovanho typu, prav schvlen a stiahnutia schvlen. Vykonvanie prehliadky a overovanie Inpekn organizcia alebo jej zstupca musia vykona prehliadku a overovanie kadej tlakovej ndoby. Inpekn organizcia vybran vrobcom na prehliadku a skanie poas vroby me by odlin od inpeknej organizcie pouvanej na skanie pri schvaovan projektovanho typu. Ke sa me preukza na uspokojenie inpeknej organizcie, e vrobca a prslun inpektori boli kolen nezvisle od vrobnch innost, inpekcia sa me vykona tmito inpektormi. V takom prpade vrobca mus uchovva koliace zznamy o inpektoroch. Inpekn organizcia mus overi, e prehliadky a skky vykonan vrobcom na tchto tlakovch ndobch s plne zhodn s normou a poiadavkami ADR. Ak tieto prehliadky a skky nie s vykonvan v zhode, povolenie na vykonvanie inpekci me by vrobnm inpektorom odobrat. Vrobca mus po schvlen inpeknou organizciou urobi vyhlsenie zhody s osvedenm projektovanm typom. Pouvanie osvedovacieho oznaenia tlakovej ndoby sa mus povaova za vyhlsenie, e tlakov ndoba je v zhode s pouitenou normou na tlakov ndobu a poiadavkami tohto systmu hodnotenia zhody a ADR. Inpekn organizcia mus pripoji alebo delegova vrobcu na pripojenie osvedovacieho oznaenia na tlakov ndobu a registranej znaky inpeknej organizcie na kad schvlen tlakov ndobu. Osvedenie o zhode podpsan inpeknou organizciou a vrobcom sa mus vyda pred plnenm tlakovej ndoby. 6.2.5.6.6 Zznamy Zznamy o schvlen projektovanho typu a osvedenie o zhode sa musia vrobcom a inpeknou organizciou najmenej 20 rokov. 6.2.5.7 6.2.5.7.1 Systm schvaovania periodickch prehliadok a skok tlakovch ndob Defincie Na ely vkladu tohto bodu: Systm schvaovania znamen systm schvlenia organizcie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky tlakovch ndob (alej len organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky) prslunm orgnom, vrtane schvlenia systmu kvality tejto organizcie. 6.2.5.7.2 Veobecn poiadavky uchovva

6.2.5.6.5

323

Prslun orgn 6.2.5.7.2.1 Prslun orgn je povinn ustanovi systm schvaovania, aby sa zabezpeilo, e periodick prehliadka a skka tlakovch ndob je v slade s poiadavkami ADR. V prpadoch, ke prslun orgn, ktor schvauje orgn vykonvajci periodick prehliadku a skku tlakovch ndob, nie je prslunm orgnom krajiny, ktor schvauje vrobu tlakovej ndoby, znaky krajiny schvaujcej periodick prehliadku a skku sa musia uvies v oznaen tlakovej ndoby (pozri bod 6.2.5.8). Prslun orgn krajiny schvaovania periodickej prehliadky a skky je povinn na poiadanie poskytn dkaz preukazujci zhodu s tmto systmom schvaovania vrtane zznamov o periodickej prehliadke a skke svojmu proajku v krajine pouvania. Prslun orgn krajiny schvaovania me ohranii platnos osvedenia o schvlen, uvdzanho v bode 6.2.5.7.4.1, a to po predloen dkazu o neslade so systmom schvaovania. 6.2.5.7.2.2 6.2.5.7.2.3 Prslun orgn me plne alebo iastone delegova svoje funkcie v tomto systme schvaovania. Prslun orgn je povinn zabezpei dostupnos zoznamu organizci vykonvajcich periodick prehliadky a skky a ich identifikanch znaiek. Organizcia vykonvajca periodick prehliadky a skky 6.2.5.7.2.4 Organizcia vykonvajca periodick prehliadky a skky mus by schvlen prslunm orgnom a je povinn: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) (h) (i) 6.2.5.7.3 ma personl s organizanou truktrou, ktor je schopn, vykolen, kvalifikovan a zrun na vykonvanie svojich odbornch loh na primeranej rovni, ma prstup k vhodnm a zodpovedajcim vedomostiam a zariadeniam, pracova nestranne a by mimo akhokovek vplyvu, ktor by mu v tom mohol brni, zabezpei obchodn tajomstvo, udriava zreten hranicu medzi funkciami organizcie vzahujcimi sa na skuton periodick prehliadky a skky s funkciami, ktor s nimi nie s spojen, prevdzkova zdokladovan systm kvality v slade s bodom 6.2.5.7.3, iada o schvlenie v slade s bodom 6.2.5.7.4, zabezpei, aby sa periodick prehliadky a skky vykonvali v slade s bodom 6.2.5.7.5 a zachovva inn a primeran systm protokolov a zpisov v slade s bodom 6.2.5.7.6.

Systm kvality a audit organizcie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky

324

6.2.5.7.3.1

Systm kvality Systm kvality mus obsahova vetky prvky, poiadavky a opatrenia prijat organizciou na vykonvanie periodickej prehliadky a skky. Mus to by systematicky a pravidelne formou psomnch programov, plnov a intrukci. Systm kvality mus obsahova: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) opis organizanej truktry a rozpis zodpovednost, prslun prehliadku a skku, kontrolu kvality, poistenie kvality a pracovn postupy, ktor bud pouit, zznamy o kvalite, ako s sprvy z prehliadok, skobn daje, daje o kalibrcii a osvedenia, revzie manamentu, aby sa zabezpeila inn prevdzka systmu kvality, vychdzajc z auditov vykonanch v slade s bodom 6.2.5.7.3.2, postup na kontrolu dokladov a ich revzie, prostriedok na kontrolu nevyhovujcich tlakovch ndob a programy kolen a kvalifikan postupy pre prslun personl.

6.2.5.7.3.2

Audit Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky a jej systm kvality sa musia podrobova auditu za elom zistenia, i plnia poiadavky ADR na uspokojenie prslunho orgnu. Audit sa mus vykona ako sas vstupnho schvaovacieho procesu (pozri bod 6.2.5.7.4.3). Audit me by vyadovan ako sas rznych postupov schvaovania (pozri bod 6.2.5.7.4.6). Pravideln audity sa musia vykonva na uspokojenie prslunho orgnu, na uistenie, e organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky priebene pln poiadavky ADR. Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky mus by oboznmen s vsledkami akhokovek auditu. Oznmenie mus obsahova zvery auditu a akkovek poadovan npravn opatrenia.

6.2.5.7.3.3

Udriavanie systmu kvality Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky mus udriava systm kvality v takom stave, ako bol schvlen, aby bol primeran a inn. Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky je povinn oznmi prslunmu orgnu, ktor schvaoval systm kvality, akkovek zaman zmeny v slade s postupom na modifikciu schvaovania poda bodu 6.2.5.7.4.6.

325

6.2.5.7.4

Postup schvaovania organizcii na vykonvanie periodickej prehliadky a skky Vstupn schvlenie

6.2.5.7.4.1

Organizcia elajca si vykonva periodick prehliadku a skku tlakovch ndob v slade s normou na tlakov ndobu a ADR mus poiada, zska a uchovva Osvedenie o schvlen (Approval Certificate) vydan prslunm orgnom. Toto psomn schvlenie sa mus na poiadanie predloi prslunmu orgnu krajiny pouvania.

6.2.5.7.4.2

iados mus by vystaven pre kad organizciu na vykonvanie periodickej prehliadky a skky a mus obsahova: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) nzov a adresu organizcie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky, a ak iados predklad poveren zstupca, aj jeho meno a adresu, adresu kadho zariadenia vykonvajceho periodick prehliadku a skku, meno a postavenie osoby(osb) zodpovedajcej(ich) za systm kvality, oznaenie tlakovch ndob, postupy periodickch prehliadok a skok a prslun normy na tlakov ndobu splnen systmom kvality, dokumentciu o kadom zariaden, vybaven a systme kvality, ako s uveden v bode 6.2.5.7.3.1, zznamy o kvalifikcii a kolen personlu vykonvajceho periodick prehliadku a skku a podrobnosti o akomkovek zamietnut schvlenia alebo podobnej iadosti akmkovek inm prslunm orgnom.

6.2.5.7.4.3

Prslun orgn je povinn: (a) (b) preskma dokumentciu, aby si overil, e postupy s v slade s poiadavkami prslunch noriem na tlakov ndobu a ADR a vykona audit v slade s bodom 6.2.5.7.3.2 na overenie, e prehliadky a skky sa vykonvaj ako to poaduj prslun normy na tlakov ndobu a ADR a na uspokojenie prslunho orgnu.

6.2.5.7.4.4

Po vykonan auditu s uspokojujcimi vsledkami a splnen vetkch pouitench poiadaviek bodu 6.2.5.7.4 sa mus vyda Osvedenie o schvlen. Uvdza sa v om nzov organizcie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky, registran znaka, adresa kadho zariadenia a nevyhnutn daje na identifikciu jeho schvaovacch innost (naprklad oznaenie tlakovch ndob, postup na vykonvanie periodickej prehliadky a skky a normy na tlakov ndoby). Ak je organizcii zamietnut schvlenie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky, prslun orgn poskytne podrobn psomn zdvodnenie takhoto zamietnutia. Modifikcia schvaovan organizcie na vykonvanie periodickej prehliadky a skky

6.2.5.7.4.5

326

6.2.5.7.4.6

Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky mus pri nasledujcom schvlen oznmi prslunmu orgnu akkovek modifikciu informci predloench poda bodu 6.2.5.7.4.2 tkajcich sa pvodnho schvlenia. Tieto zmeny sa musia zhodnoti s cieom rozhodn, i poiadavky prslunch noriem na tlakov ndoby a ADR bud splnen. Me sa poadova vykonanie auditu v slade s bodom 6.2.5.7.3.2. Prslun orgn mus psomne prija alebo zamietnu tieto modifikcie a v nevyhnutnom prpade vyda upraven Osvedenie o schvlen. Prslun orgn mus na poiadanie akhokovek inho prslunho orgnu oznmi informcie tkajce sa vstupnch, modifikovanch a odobranch schvlen.

6.2.5.7.4.7

6.2.5.7.5

Periodick prehliadka a skka a osvedenie Pouitie znaky o vykonanej periodickej prehliadke a skke na tlakovej ndobe sa povauje za prehlsenie, e tlakov ndoba vyhovuje pouitm normm a poiadavkm ADR. Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky je povinn na kad schvlen tlakov ndobu upevni znaku o vykonanej periodickej prehliadke a skke vrtane svojej registranej znaky (pozri bod 6.2.5.8.7). Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky je povinn urobi zznam osvedujci, e tlakov ndoba prela periodickou prehliadkou a skkou pred naplnenm tlakovej ndoby.

6.2.5.7.6

Zznamy Organizcia na vykonvanie periodickej prehliadky a skky si mus necha zznamy o vykonanch (spench aj nespench) periodickch prehliadkach a skkach tlakovej ndoby vrtane umiestnenia skobne po dobu najmenej 15 rokov. Vlastnk tlakovej ndoby mus uchovva rovnopis takejto sprvy a do termnu konania nasledujcej periodickej prehliadky a skky, pokia tlakov ndoba nebola vyraden z prevdzky.

6.2.5.8

Oznaovanie tlakovch ndob s UN na opakovan pouvanie Tlakov ndoby s UN na opakovan pouvanie musia by jasne a itatene oznaen certifikanmi, prevdzkovmi a vrobnmi znakami. Tieto znaky musia by uroben trvanlivm spsobom (naprklad vyrazenm, vyrytm alebo vyleptanm) na tlakov ndobu. Znaky musia by na ramene, hornom konci alebo hrdle tlakovej ndoby alebo na trvanlivo pripevnenej sasti tlakovej ndoby (naprklad navaren prstenec alebo plata, odoln proti korzii, privaren k vonkajiemu plu uzavretej kryognnej ndoby). Okrem symbolu na obale UN, najmenia vekos znaiek mus by 5 mm na tlakov ndoby s priemerom vm alebo rovnm 140 mm a 2,5 mm na tlakov ndoby s priemerom menej ako 140 mm. Najmenia vekos symbolu na obale UN mus by 10 mm na tlakov ndoby s priemerom vm alebo rovnm 140 mm a 5 mm na tlakov ndoby s priemerom menm ako 140 mm.

6.2.5.8.1

Musia sa poui nasledujce znaky: (a) UN (OSN) symbol obalu

327

Tento symbol mus by vyznaen len na tlakovch ndobch, ktor vyhovuj poiadavkm ADR na tlakov ndoby s UN; (b) (c) (d) (e) 6.2.5.8.2 technick norma (naprklad ISO 9809 1) pouit na projekt, kontrukciu a skanie; znak(y) identifikujci(e) krajinu schvlenia, ako s uren rozliovacmi znakami na motorov vozidl v medzinrodnej premvke; identifikan znaka alebo peiatka inpeknej organizcie, ktor je registrovan prslunm orgnom krajiny schvaujcej oznaenie; dtum vstupnej prehliadky: rok (tyri slice) nasledovan mesiacom (dve slice), oddelen zlomkovou iarou (naprklad /).

Musia sa pouva nasledujce prevdzkov znaky: (f) skobn tlak v baroch, ktormu predchdzaj psmen PH a nasleduj psmen BAR ;

(g) hmotnos przdnej tlakovej ndoby vrtane vetkch trvanlivo pripevnench neoddelitench ast (naprklad prstenec hrdla, prstenec dna a pod.) v kilogramoch nasledovan psmenami KG. Tto hmotnos nesmie zaha hmotnos ventilu, ventilovho poklopu alebo ochrany ventilu, iadny povlak alebo provit hmotu pre acetyln. Hmotnos mus by vyjadren tromi podstatnmi slicami zaokrhlenmi hore na posledn slicu. U flia s hmotnosou menej ako 1 kg sa hmotnos mus vyjadri dvoma podstatnmi slicami zaokrhlenmi hore na posledn slicu; (h) najmenia garantovan hrbka steny tlakovej ndoby v milimetroch nasledovan psmenami MM. Tto znaka nie je poadovan na tlakov ndoby s objemom vody menm ako alebo rovnm 1 liter alebo na zloen fae alebo na uzavret kryognne ndoby; v prpade tlakovch ndob na stlaen plyny UN 1001 acetyln, rozpusten a UN 3374 acetyln, bez rozpadla, pracovn tlak v baroch, ktormu predchdzaj psmen PW. V prpade uzavretch kryognnych ndob hodnote najvyieho povolenho prevdzkovho tlaku predchdzaj psmen MAWP; v prpade tlakovch ndob na kvapaln plyny a schladen skvapalnen plyny, objem vody v litroch vyjadren tromi podstatnmi slicami zaokrhlenm dole na posledn slicu, nasledovan psmenom L. Ak hodnota najmenieho alebo menovitho objemu vody je cel slo, slice po desatinnej iarke sa mu zanedba; v prpade tlakovch ndob na UN 1001 acetyln, rozpusten je celkov hmotnos przdnej ndoby, armatr a prsluenstva nesnmanho poas plnenia, provitej hmoty, rozpadla a saturanho plynu vyjadren dvoma podstatnmi slicami, zaokrhlen dole na posledn slicu nasledovan psmenami KG, v prpade tlakovch ndob na UN 3374 acetyln, bez rozpadla je celkov hmotnos przdnej ndoby, armatr a prsluenstva nesnmanho poas plnenia a provitej hmoty vyjadren dvoma podstatnmi slicami, zaokrhlen dole na posledn slicu nasledovan psmenami KG.

(i)

(j)

(k)

(l)

328

6.2.5.8.3

Musia sa pouva nasledujce vrobn znaky: (m) (n) identifikcia zvitu fae (naprklad 25E). Tto znaka sa nevyaduje pre uzavret kryognne ndoby; vrobn znaka registrovan prslunm orgnom. Ak krajina vroby nie je t ist ako krajina schvlenia, potom vrobnej znake mus predchdza znak(y) identifikujci(e) krajinu vrobcu, ako je uren rozliovacmi znakami na motorov vozidl v medzinrodnej premvke. Znak krajiny a vrobn znaka sa musia oddeli priestorom alebo zlomkovou iarou; sriov slo pridelen vrobcom; v prpade oceovch tlakovch ndob a zloench tlakovch ndob s oceovou vlokou urench na prepravu plynov s nebezpeenstvom krehnutia spsobenho vodkom, psmeno H preukazujce znanlivos ocele (pozri ISO 111141: 1997).

(o) (p)

6.2.5.8.4

Vyie uveden znaky musia by umiestnen v troch skupinch. Vrobn znaky musia by v hornom zoskupen a musia by v porad danom v bode 6.2.5.8.3. Prevdzkov znaky v bode 6.2.5.8.2 musia by v stredovom zoskupen a musia zaha skobn tlak (f), ktormu mus bezprostredne predchdza pracovn tlak (i), ak je neskr poadovan. Certifikan znaky sa musia umiestni v spodnom zoskupen a musia by uveden v porad danom v bode 6.2.5.8.1.

Niie je uveden prklad oznaenia pouit na fai. (m) 25E (i) PW200 (a) (n) D MF (o) 765432 (g) 62,1KG (c) F (p) H (j) 50L (d) IB (h) 5,8MM

(f) PH300BAR (b) ISO 98091

u n

(e) 2000/12

6.2.5.8.5

In znaky s povolen na plochch inch ako je bon stena za predpokladu, e s uroben na nzko namhanch plochch a vekosou a hbkou nebud zvyova koncentrcie kodlivho namhania. V prpade uzavretch kryognnych ndob sa takto oznaenie me umiestni na osobitn tabuku pripevnen k vonkajiemu plu. Takto znaky nesm spsobova nedorozumenia s poadovanmi znakami.

329

6.2.5.8.6

Navye k predchdzajcim oznaeniam, kad tlakov ndoba na opakovan pouvanie vyhovujca poiadavkm na periodick prehliadku a skku poda bodu 6.2.5.5 mus nies nasledujce oznaenia: (a) znaky identifikujce krajinu poverujcu organizciu na vykonvanie periodickej prehliadky a skky. Toto oznaenie sa nevyaduje, ak je tto organizcia schvlen prslunm orgnom krajiny schvaujcej vrobcu; registran znaku organizcie poverenej prslunm orgnom vykonva periodick prehliadku a skku; dtum periodickej prehliadky a skky, rok (dve slice) nasledovan mesiacom (dve slice) oddelen zlomkovou iarou (naprklad /). tyri slice sa mu poui na oznaenie roka.

(b) (c)

Tieto oznaenia sa musia uvdza v danom porad. 6.2.5.9 Oznaovanie jednorazovch tlakovch ndob s UN Jednorazov tlakov ndoby s UN musia by oznaen jasne a itatene osvedenm a pecifickmi znakami pre plyn alebo tlakov ndobu. Tieto znaky musia by trvanlivm spsobom nanesen (naprklad namaovanm ablnou, vyrazenm alebo vyleptanm) na tlakov ndobu. Okrem namaovania ablnou, znaky musia by na ramene (pleci), hornej asti alebo hrdle tlakovej ndoby alebo na trvanlivo pripojenej sasti tlakovej ndoby (naprklad navaren prstenec). Okrem symbolu na obale UN a znaky ZNOVA NEPLNI, najmenia vekos znaiek mus by 5 mm na tlakov ndoby s priemerom vm alebo rovnm 140 mm a 2,5 mm na tlakov ndoby s priemerom menm ako 140 mm. Najmenia vekos symbolu na obale UN mus by 10 mm na tlakov ndoby s priemerom vm alebo rovnm 140 mm a 5 mm na tlakov ndoby s priemerom menej ako 140 mm. Najmenia vekos znaky ZNOVA NEPLNI mus by 5 mm. 6.2.5.9.1 Znaky vymenovan v bodoch 6.2.5.8.1 a 6.2.5.8.3 sa musia pouva s vnimkou odsekov (g), (h) a (m). Sriov slo (o) me by nahraden slom srie. Navye psmen v slovch ZNOVA NEPLNI musia ma vku najmenej 5 mm. Poiadavky bodu 6.2.5.8.4 sa musia poui. POZNMKA: Na jednorazovch tlakovch ndobch sa mu tieto znaky s ohadom na ich vekos nahradi bezpenostnmi znakami. 6.2.5.9.3 In znaky s povolen za predpokladu, e s uroben na nzko namhanch plochch inch ako bon stena a vekosou a hbkou nebud zvyova koncentrcie kodlivch namhan. Takto znaky nesm spsobova konflikty s poadovanmi znakami.

6.2.5.9.2

330

KAPITOLA 6.3 POIADAVKY NA KONTRUKCIU A SKANIE OBALOV URENCH NA LTKY TRIEDY 6.2 POZNMKA: Poiadavky tejto kapitoly sa nevzahuj na obaly pouvan na prepravu ltok triedy 6.2 v zmysle obalovej intrukcie P621 bodu 4.1.4.1. 6.3.1 6.3.1.1 Veobecne Obal, ktor spa poiadavky tohto oddielu a bodu 6.3.2, sa mus po vydan rozhodnutia prslunho orgnu oznai: (a) (b) (c) (d) (e) (f) (g) symbolom OSN na obaly: kdom oznaujcim typ obalu poda poiadaviek bodu 6.1.2, textom TRIEDA 6.2, poslednmi dvomi slicami oznaujcimi rok vroby obalu, znakou ttu, ktor schvauje pridelenie oznaenia, s uvedenm rozliovacej znaky pre motorov vozidl v medzinrodnej premvke 1, nzvom vrobcu alebo inou identifikciou obalu urenou prslunm orgnom, pri obaloch vyhovujcich poiadavkm bodu 6.3.2.9 psmenom U vloenm ihne po oznaen poda psmena (b).

Kad lnok oznaenia pouit v slade s odsekmi (a) a (g) mus by jasne oddelen naprklad zlomkovou iarou alebo priestorom tak, aby bol ahko identifikovaten. 6.3.1.2 Prklad oznaenia 4G/TRIEDA 6.2/01 S/SP-9989-ERIKSSON 6.3.1.3 ako v bode 6.3.1.1 (a), (b), (c) a (d) ako v bode 6.3.1.1 (e), (f)

Vrobcovia a nasledujci distribtori obalov musia poskytn informcie poadovan nasledujcimi postupmi a opisy typov a rozmery uzverov (vrtane poadovanch tesnen) a akchkovek alch sast potrebnch na ubezpeenie, e obaly, ako s podan na prepravu, s schopn prejs pouitenmi skkami uvedenmi v tejto kapitole.

Rozliovacia znaka motorovch vozidiel v medzinrodnej premvke, predpsan Viedenskm dohovorom o cestnej premvke (1968).
331

6.3.2 6.3.2.1

Skobn poiadavky na obaly Pri obaloch inch ako pre iv zvierat a organizmy musia by vzorky z kadho obalu pripraven na skanie poda postupu predpsanho v bode 6.3.2.2, a potom sa tieto obaly musia podrobi skkam poda bodov 6.3.2.4 a 6.3.2.6. Ak si to povaha obalu nevyhnutne vyaduje, povouje sa rovnocenn prprava a skky pod podmienkou, e sa me preukza, e s najmenej rovnako inn. Vzorky z kadho obalu sa musia pripravi tak, ako na prepravu, s vnimkou toho, e sa ltka, ktor sa m prepravova, nahrad vodou, alebo ak je pecifikovan kondiciovanie pri 18 C, zmesou vody a nemrzncej ltky. Kad primrna ndoba sa mus naplni na 98 % svojej kapacity. Poadovan skky Materil vonkajieho obalu zvl pevn lepenka x x plasty in vntornho obalu plasty x x x x x x x x x x x in Poadovan skky odkaz na bod 6.3.2.5 (a) (b) x x (c) x x x x (d) ak sa x pouije x such ad x x x x odkaz na bod 6.3.2.6

6.3.2.2

6.3.2.3

6.3.2.4

Obaly pripraven ako na prepravu sa musia podrobi skkam poda bodu 6.3.2.3, ktor na ely skania triedi obaly poda ich materilovch charakteristk. Pri vonkajch obaloch sa hlavika tabuky tka zvl pevnej lepenky alebo podobnch materilov, ktorch vlastnos me by znane ovplyvnen vlhkosou, alej plastov, ktor mu pri nzkej teplote krehn, a inch materilov takch, ako s kovy, ktorch vlastnos nie je ovplyvnen vlhkosou alebo teplotou. Ak s primrna ndoba a sekundrny obal vyroben z odlinch materilov, vhodn skka je uren materilom primrnej ndoby. V prpadoch, ke je primrna ndoba vyroben z dvoch materilov, potom na vhodnos skky je urujcim materil nchylnej na pokodenie. (a) Vzorky sa musia podrobi skke vonm pdom na pevn, neprun, ploch a vodorovn povrch z vky 9 m. Ke maj vzorky tvar debny, mus sa vykona p pdovch skok v tomto porad: (i) (ii) jeden plone na zkladu, jeden plone na vrchn stranu,

6.3.2.5

(iii ) jeden plone na dlhiu stranu, (iv) (v) jeden plone na kratiu stranu, jeden na roh.

Ke maj vzorky tvar suda, musia sa vykona tri pdov skky v tomto porad:

332

(vi)

jedna diagonlne na horn hranu, priom aisko mus by bezprostredne nad miestom nrazu,

(vii) jedna diagonlne na hranu zkladne, (viii) jedna naplocho na stranu. Nsledne po prslunom porad pdovch skok sa nesmie objavi iadny nik z primrnej ndoby (ndob), ktor musia zosta chrnen savm materilom v sekundrnom obale. POZNMKA: Hoci sa vzorka mus spusti v poadovanej orientcii, pripa sa, e z aerodynamickch prin nemus prs v tejto orientcii k nrazu. (b) Vzorky musia by vystaven vodnej sprche napodobujcej daov zrky pribline 5 cm za hodinu najmenej poas jednej hodiny. Potom sa musia podrobi skke opsanej pod psmenom (a). Vzorky musia by kondicionovan pri teplote vzduchu 18 C alebo niej poas najmenej 24 hodn a v priebehu 15 mint od ich vybratia z tohto prostredia sa musia podrobi skke opsanej pod psmenom (a). V prpade, e vzorky obsahuj such ad, as kondicionovania mono skrti na 4 hodiny. Ke m obal obsahova such ad, mus sa navye k skkam uvedenm pod psmenom (a) alebo (b) alebo (c) vykona dodaton skka. Jedna zo vzoriek sa mus skladova tak, e sa vetok such ad odpar, a potom sa podrob skke pod psmenom (a).

(c)

(d)

6.3.2.6

Obaly s celkovou hmotnosou 7 kg alebo menou sa musia podrobi skke opsanej alej v texte pod psmenom (a) a obaly s celkovou hmotnosou vou ako 7 kg skke opsanej pod psmenom (b). (a) Vzorky sa musia uloi na vodorovn, tvrd povrch. Oceov ty s hmotnosou najmenej 7 kg kruhovho prierezu s priemerom najviac 38 mm, priom polomer dopadajceho konca hrotu nie je v ako 6 mm, sa mus spusti zvislm, vonm pdom z vky 1 m meranej od nrazovho konca po povrch dopadu na vzorku. Jedna vzorka sa mus poloi na svoju zkladu. Druh vzorka sa mus uloi orientciou kolmou na pouit prv vzorku. V kadom prpade sa oceov ty mus nasmerova tak, aby narazila na primrnu ndobu. Po kadom nraze sa pripa preniknutie do sekundrneho obalu pod podmienkou, e nie je preukzan iadny nik z primrnej ndoby (ndob). Vzorky musia dopadn na koniec oceovej tye s kruhovm prierezom. Ty mus by postaven v kolmom smere na tvrdom, vodorovnom povrchu. Mus ma priemer 38 mm a polomer hornho konca hrotu nesmie prekroi 6 mm. Ty mus z povrchu vynieva vo vke najmenej rovnej vzdialenosti medzi primrnou ndobou a vonkajm povrchom vonkajieho obalu, ktor mus by najmenej 200 mm. Jedna vzorka sa mus spusti zvislm, vonm pdom z vky 1 m meranej od vrchnho konca oceovej tye. Druh vzorka sa mus spusti z takej istej vky, a to orientciou kolmou na pouit prv vzorku. V kadom prpade mus by obal orientovan tak, e oceov ty by mohla prenikn do primrnej ndoby (ndob). Nsledn kad nraz nesmie spsobi iadny nik z primrnej ndoby (ndob).

(b)

333

6.3.2.7

Prslun orgn me povoli vberov skanie obalov, ktor sa lia len v menej miere od skanho typu, naprklad menie rozmery vntornch obalov alebo vntorn obaly s niou istou hmotnosou; a tak obaly, ako sudy, vrecia a debny, ktor boli vyroben len s malm zmenenm vonkajch rozmerov. V prpade, e sa udria rovnak technick podmienky, bez alieho skania kompletnho obalu sa povouj nasledujce varianty primrnych ndob umiestnench v sekundrnych obaloch: (a) Primrne ndoby s rovnakmi alebo menmi rozmermi v porovnan so skanmi primrnymi ndobami sa mu pouva za predpokladu, e: (i) (ii) primrne ndoby s podobnej kontrukcie ako skan primrne ndoby (naprklad okrhleho, pravouhlho a podobnho tvaru), materil kontrukcie primrnych ndob (naprklad sklo, plasty, kov) poskytuje odolnos proti nrazu a silm pri stohovan rovn alebo vyiu ako skan primrne originlne ndoby, primrne ndoby maj rovnak alebo menie otvory a uzver je rovnocennej kontrukcie (naprklad skrutkov uzver, zasvac uzver a in), na vyplnenie przdnych priestorov a na zabrnenie vonho pohybu primrnych ndob sa pouije dostaton dodaton mnostvo vypchvkovho materilu a primrne ndoby s vntri sekundrnych obalov orientovan rovnakm spsobom ako v skanej kusovej zsielke.

6.3.2.8

(iii) (iv)

(v) (b)

Me sa poui ni poet skanch primrnych ndob alebo alternatvnych typov primrnych ndob uvedench pod psmenom (a) pod podmienkou, e na vyplnenie vonho priestoru a na zabrnenie vonmu pohybu primrnych ndob je pridan dostaton mnostvo vypchvkovho materilu.

6.3.2.9

Vntorn ndoby akhokovek typu sa mu uklada do strednho (sekundrneho) obalu a mu sa prepravova vo vonkajom obale bez skania za nasledujcich podmienok: (a) (b) Kombincia strednho/vonkajieho obalu mus by spene vyskan v slade s bodom 6.3.2.5 (a) s krehkmi (naprklad sklenmi) vntornmi ndobami. Celkov kombinovan hrub hmotnos vntornch ndob nesmie prekroi polovicu hrubej hmotnosti vntornch ndob pouitch pri skke pdom uvedenej pod psmenom (a) vyie. Hrbka vypchvky medzi vntornmi ndobami a medzi vntornmi ndobami a vonkajm strednm obalom sa nesmie zni pod zodpovedajcu hrbku pvodne skanho obalu. Ak sa pri pvodnej skke pouila jedin vntorn ndoba, hrbka vypchvky medzi vntornmi ndobami nesmie by menia ako hrbka vypchvky medzi vonkajm strednm obalom a vntornou ndobou v pvodnej skke. Ke sa pouije men poet alebo menie vntorn ndoby (v porovnan s vntornmi ndobami pri skke pdom), mus sa na vyplnenie priestoru poui dostaton dodaton mnostvo vypchvkovho materilu. Vonkaj obal mus spene vyhovie skke stohovanm poda bodu 6.1.5.6, ak je przdny. Celkov hmotnos rovnocennch obalov sa mus zaklada na kombinovanej hmotnosti vntornch ndob pouitch pri skke pdom pod psmenom (a) vyie.
334

(c)

(d)

(e)

Pri vntornch ndobch s obsahom kvapalnch ltok sa mus poui zodpovedajce mnostvo savho materilu, ktor absorbuje cel obsah kvapalnej ltky vntornch ndob. Ak s vonkajie obaly uren obsahova vntorn ndoby na kvapaln ltky, a nie s tesn alebo maj obsahova vntorn ndoby na pevn ltky, a nie s prachotesn, mus sa poui prostriedok na zadranie akhokovek obsahu kvapalnej ltky alebo pevnej ltky v prpade ich presakovania alebo niku, a to v podobe nepriepustnej vloky, vreca z plastu alebo inho rovnako innho prostriedku na ich zachytenie. Pri oznaen predpsanom v bode 6.3.1.1 (a) a (f) sa obaly musia navye oznai poda bodu 6.3.1.1 (g).

(f)

(g) 6.3.3 6.3.3.1

Protokol o skke Mus sa vypracova protokol o skke obsahujci najmenej nasledujce daje a mus by dostupn pouvateom obalu: 1. 2. 3. 4. 5. 6. nzov a adresa skobne; nzov a adresa objednvatea (v prpade potreby); jednoznan identifikcia protokolu o skke; dtum protokolu o skke; vrobca obalu; opis kontruknho typu obalu (naprklad rozmery, materily, uzvery, hrbka a pod.) vrtane vrobnej metdy (naprklad vyfukovanie), ktor me obsahova nkres(y) a/alebo fotografiu(e); najv vntorn objem; charakteristiky skobnch obsahov, naprklad viskozita a relatvna hustota pri kvapalnch ltkach a vekos astice pri pevnch ltkach; opisy a vsledky skky; protokol o skke mus by podpsan, s uvedenm mena a funkcie podpisujceho.

7. 8. 9. 10. 6.3.3.2

Protokol o skke mus obsahova vyhlsenie, e obal pripraven ako na prepravu bol skan v slade s prslunmi poiadavkami tejto kapitoly a e pouvanie inch metd balenia alebo sast me ho urobi neplatnm. Kpia protokolu o skke mus by k dispozcii prslunmu orgnu.

335

336