Konferencia Vzdelávania

VCHOVN PORADCA NA KOLCH V SASNOSTI
Zbornk z II. ronka Vronej konferencie o vzdelvan
Vchovn poradca na kolch v sasnosti
ZBORNK
Z II. RONKA VRONEJ KONFERENCIE O VZDELVAN NA TMU:
MESTO TRNAVA 27. november 2008
Vron konferencia o vzdelvan
Za spen priebeh konferencie akujeme vetkm astnkom, organizanmu a odbornmu garantovi i prispievateom za podnetn prspevky.
O VZDELVAN 2008 NA TMU: VCHOVN PORADCA NA KOLCH V SASNOSTI SA KONAL POD ZTITOU TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE
II. RONK VRONEJ KONFERENCIE
Hlavn organiztor konferencie: Mesto Trnava, Odbor vzdelvania, portu a kultry Odborn garant konferencie: Trnavsk univerzita v Trnave
II. ronk Vronej konferencie o vzdelvan 2008 sa uskutonil v svislosti s plnenm Programu hospodrskeho a socilneho rozvoja Mesta Trnava.
Obsah
1. Vchovn poradca a iaci s rozlinm druhom postihnutia.......................... prof. PhDr. Ladislav Por, CSc. 7
2. Vchova a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno - vzdelvacmi potrebami ...................................... 12 Mgr. ubica Jakaboviov 3. Vchovn poradca ako sprostredkovate a koordintor vchovnho poradenstva v kole ............................................ 21 Mgr. Marta midkov 4. Vchovn poradca v zkone o pedagogickch zamestnancoch...................... 30 Mgr. Jarmila Blaekov 5. Vchovn poradca ako sas poradenskho systmu .................................. 42 Mgr. Ivica Kuracinov 6. Problmy sinnosti vchovnho poradcu na kolch s PPP a lekrom ...... 52 PaedDr. Miroslava Dobkov 7. Vchovn poradenstvo na strednch kolch v Trnavskom samosprvnom kraji ................................................................. 59 Mgr. Marta Jedlikov / Ing. Karol Kunovsk 8. Preventvne poradenstvo v kolch pri uplatnen na trhu prce ................. 62 Mgr. Zuzana Benkov 9. Inovatvne metdy karirovho poradenstva................................................. 65 doc. Ing. Rbert Riedlmajer, PhD. 10. Strun analza sasnho stavu vchovnho poradenstva a jeho perspektvy ......................................................................................... 73 Mgr. Mria Luptkov
Prhovor primtora
esto Trnava patr od nepamti k vznamnm centrm vzdelanosti na Slovensku. Nie je to inak ani v roku 2008, kedy si pripomname 770. vroie udelenia slobodnch krovskch vsad nmu mestu. Dynamicky sa rozvjajca spolonos, meniace sa podmienky ivota a vysok nroky Otvorenie konferencie primtorom mesta kladen na dnenho mladho Trnava, Ing. tefanom Bonkom loveka zsadne menia vznam vzdelvania. Preto meme poveda, e vzdelvanie v sasnosti tvor najvznamnejiu sas ivota kadho loveka i celej spolonosti, o om sved aj irok zastpenie kl, kolskch zariaden a vzdelvacch intitci, ktor zabezpeuj formlne aj neformlne vzdelvanie obanov nielen mesta Trnavy. Mesto Trnava ako neprehliadnuten metropola Slovenska a strednej Eurpy je sasou rozvjajceho a meniaceho sa trhu prce. Cielen podpora vchovy a vzdelvania v oblasti vchovnho a karirovho poradenstva podporuje zujem investorov a podnikateov v prepojenosti na prpravu pracovnch sl. Preto je prioritou v dnenej vedomostnej spolonosti vzdelan oban, ktor doke prune reagova na aktulne potreby trhu prce, schopn kriticky myslie, analyzova spoloensk javy a neustle rozvja svoje vedomosti a zrunosti. Mesto Trnava v spoluprci s partnermi psobiacimi vo verejnej sprve, so vzdelvacmi intitciami a vznamnmi intitciami reginu, zaoberajcimi sa vchovnm poradenstvom na kolch, vytvorili na
2. Vronej konferencii o vzdelvan 2008 s tmou Vchovn poradca na kolch v sasnosti odborn a kvalifikovan komunikan priestor s cieom podpori postavenie vchovnho poradcu na kolch v sasnosti, analyzova poiadavky na vchovn poradenstvo a vchovnch poradcov na kolch v sinnosti s aktulnou legislatvou, podporova monosti alieho vzdelvania vchovnch poradcov v rmci celoivotnho vzdelvania a ich karirovho rastu, podpori monosti zlepenia karirovho poradenstva vchovnch poradcov v prepojen kl s trhom prce, podpori vytvorenie fra vchovnch poradcov zkladnch a strednch kl.
Vron konferencia o vzdelvan 2008 tak vaka odbornej a kvalifikovanej asti pripravila alie monosti na aktvnu a dlhodob spoluprcu vetkch zastnench partnerov.
Ing. tefan Bonk primtor mesta Trnava
1/ Vchovn poradca a iaci s rozlinm druhom postihnutia

Ladislav Por
Anotcia
Prspevok je zameran na vymedzenie kompentenci vchovnho poradcu vzhadom k iakom s rozlinm druhom postihnutia. Autor predovetkm zdrazuje, e vchovn poradca by mal pozna zkladn psychick osobitosti dieaa s danm druhom postihnutia, prof. PhDr. Ladislav Por, CSc., najm osobitosti poznvania, Pedagogick fakulta TU osobnosti a komunikcie. Autor vid najm tri oblasti, v ktorch me vchovn poradca njs svoje uplatnenie. Je to oblas vchovy nepostihnutch iakov, zameranej na pochopenie spoluiaka s postihnutm, prprava iakov danej triedy na to, e sa spolu s nimi bude ui iak s postihnutm a napokon pomoc pri bench vchovnch problmoch. V zvere poukazuje na nevyhnutnos vychdza pri prci s postihnutmi iakmi nielen z ich postihnutia, ale najm z toho, o je neporuen. Kov slov: iak s postihnutm, vchova nepostihnutch, inklzia, podmienky spenej inklzie
vod
Vchovn poradca jednoznane patr do systmu poradenstva. Kee ide o uitea danej koly, s iakmi sa stretva prakticky denne a asto je to prve on, kto me iakom s vchovnmi problmami pomc. V ostatnch rokoch sa v naich kolch mono stle astejie stretn so iakmi s rozlinm druhom postihnutia (zrakovo, sluchovo, telesne i mentlne
postihnutmi ako aj so iakmi s naruenou komunikanou schopnosou). Aby mohol poskytn radu a pomoc tmto iakom, mal by ma aspo zkladn poznatky o danom druhu postihnutia. Ak ide o starieho uitea, potom je pravdepodobn, e v priebehu svojho vysokokolskho tdia tieto poznatky nemohol nadobudn. Ak ide o uitea mladieho, potom bude zlea na tom, ktor fakultu ukonil. Jestvuje na Slovensku iba mlo faklt pripravujcich uiteov, ktor maj vo svojom programe aj predmety zameran na iakov s rozlinm druhom postihnutia. Fakulta, na ktorej v sasnosti psobm (Pedagogick fakulta TU v Trnave), m v svojom programe zaradench dokonca niekoko predmetov, ktor tudentom umouj oboznmi sa so zkladnmi psychologickmi osobitosami iakov s postihnutm, s osobitosami ich komunikcie, poznvania, nadobdania vedomost a aj s hlavnmi pedagogicko-psychologickmi podmienkami a problmami integratvneho resp. inkluzvneho vzdelvania. Maj k dispozcii aj zkladn odborn literatru z tejto oblasti (pozri napr.: Por, 2000; 2007). Monosti pomoci zo strany vchovnho poradcu Vchovn poradca nie je, samozrejme, pecilnym pedaggom a neme iakom s postihnutm pomha pri ich vzdelvan. M vak in monosti, ako prispie k spenej integrcii. a) Inklzia (resp. integrcia) nie je jednostrannm procesom, ktor by predpokladal iba prispsobenie sa iaka s postihnutm nepostihnutm spoluiakom. Ide o dvojsmern proces, priom prispsobovanie sa iakov intaktnch, nepostihnutch a adekvtna akceptcia ich postihnutch spoluiakov je asto vm problmom ako prispsobovanie sa samotnch postihnutch iakov svojim nepostihnutm spoluiakom. Vygotsk o tom svojho asu vo vzahu k zrakovo postihnutm napsal: Je nevyhnutn, aby sa prelomili steny naich pecilnych kl. Je potrebn tesnej kontakt s vidiacimi, prenikn hlbie do ivota. irok styk so svetom, zaloen nie na pasvnom skman, ale na aktvnej a innostnej asti v ivote. irok spoloensk vchova, ktor nevidiaceho vyvedie z zkeho kruhu, vymedzenmu mu jeho nedostatkom, as v detskom a mldenckom hnut to s tie najvie pky socilnej vchovy, pomocou ktorch je mon zapoji obrovsk vchovn sily. A alej: Tu sa prejavuje loha ani nie tak vchovy nevidiacich, ako prevchovy vidiacich. Vidiaci musia zmeni vzah k slepote a k nevidiacim. Prevchova vidiacich je obrovskou veobecno-pedagogickou lohou (Vygotskij, 1983, s.75). Prve v oblasti zmeny vzahu iakov ku svojmu spoluia-
kovi s niektorm druhom postihnutia vidm vek monosti pre vchovn innos vchovnho poradcu. b) S predchdzajcou monosou vchovnho psobenia bezprostredne svis alia monos. Je znme, e ak m by integrcia spen, je nevyhnutn, aby bol splnen rad podmienok (pozri: Por, 2006). Jednou z nich je, e trieda, do ktorej prichdza iak s postihnutm, mus by na spolon vchovu a vzdelvanie pripraven. iakom treba vysvetli, ak problmy me ma postihnut iak, ako k nemu treba pristupova, ako s nm komunikova, ako mu mono pomha. Nie kad pomoc je toti vtan. Rozhodne netreba pomha postihnutm iakom v takch innostiach, ktor doku samostatne zvldnu. Ak je pomoc potrebn, potom tu plat znme heslo: Pom mi, aby som to mohol spravi sm. Vchovn poradca me vea spravi pri utvran adekvtnych postojov k iakom s rozlinm druhom postihnutia, resp. pri zmene neadekvtnych postojov k nim. c) alou oblasou s vchovn problmy. To u je priamo tradin pole psobnosti vchovnho poradcu. Ak ide o iaka s postihnutm, neznamen to, e by nemusel ma rovnak vchovn problmy, problmy so sprvanm, ako iak nepostihnut. Vchovn poradca, samozrejme, neme mnoh tieto problmy riei sm, ale mal by vedie, na koho sa me obrti, mal by vo svojom okol pozna zariadenia, ktor sa zaoberaj pomocou a poradenstvom pre iakov s rznym druhom postihnutia. Ak je v danej kole pecilny pedagg, prpadne kolsk psycholg, mal by s nimi tesne spolupracova. Ak tam tak odbornci nepracuj, potom by sa mal obraca bu na pecilno-pedagogick poradu, na Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie, resp. na Detsk integran centrum. Zverom tohto krtkeho refertu by som si dovolil ete raz zacitova niektor mylienky L.S.Vygotskho. V citovanej prci kritizuje skutonos, e pri prci s postihnutmi iakmi sa tak pedaggovia, ako aj psycholgovia zameriavali najm na nedostatky, na to, o postihnut iak neme, ale nevmaj si to, o me a o by bolo mon rozvja. Pe doslova: : Najvia chyba spova v tom, e v postihnutch deoch vidia iba chorobu a zabdaj, e v nich je, okrem choroby, aj normlny psychick ivot, ktor v dsledku osobitnch podmienok nadobda tak primitvnu, jednoduch a pochopiten podobu, s ktorou sa nestretvame u normlnych det. Tto obrovsk chyba vidie detsk nenormlnos iba ako chorobu priviedla nau teriu i prax k vemi nebezpenm omylom. Vemi starostlivo
10
skmame zrnk defektu, tie hrudky choroby, s ktormi sa stretvame u postihnutch det, - tak rozsah slepoty, tak rozsah hluchoty, tak stupe zpalu eustachovej trubice, tak stupe zvrtenosti chuti at. a nevmame si metrick centy zdravia, ktor s zaloen v kadom detskom organizme, nech u trp akmkovek postihnutm(Vygotskij, 1983, s. 67). Bol by som rd, keby nai vchovn poradcovia pristupovali k iakom s postihnutm prve z hadiska toho pozitvneho, veobecne udskho. Nie nadarmo sme v ostatnom ase zaali pouva termn iak s postihnutm. Chceme tm zdrazni, e predovetkm ide o iaka, loveka, ktor m rovnak problmy, rovnak primrne i zkladn psychick potreby ako kad in iak, a a v druhom rade ide o to, e tento iak, trp nejakm druhom postihnutia. Termn iak so pecilnymi potrebami, alebo so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ktor sa dostal do naej legislatvy, nepovaujem za vhodn. Ak sa nad nm zamyslme, potom zistme, e iak s postihnutm nem nijak pecilne potreby. K tomuto problmu sa u ns vyjadrila aj Repkov, ktor pe: Ako sa veobecne vnmaj situcie, ke sa o niekom alebo o nieom povie, e pre svoju existenciu potrebuje nieo pecifick? Automaticky nm asociuje nronos, prekraovanie poiadaviek nad rmec tandardu. Otvra sa priestor pre pochybnosti o socilne spravodlivom rozdeovan prostriedkov, o privilegovan a zvhodovan. A alej: Potrebuj udia so zdravotnm postihnutm v ivote nieo plne in ako udia bez neho tj. by sti, odet, dstojne bva, ma zabezpeen osobn hygienu, milova a by milovan, zaloi si rodinu, vzdelva sa, pracova a za svoju prcu by spravodlivo odmeovan, kultrne a portovo sa realizova, zapja do obianskeho ivota krajiny, v ktorej ij? Ak by sme mysleli, e potrebuj, popreli by sme predsa ich udsk podstatu (Repkov, 1999, s.82-83). pecilne teda nie s potreby, ale iba spsoby uspokojovania bench udskch potrieb. Tak naprklad psychickou potrebou nevidiacich nie je Braillovo psmo, ale vzdelvanie sa, tanie a Braillovo psmo je iba prostriedkom na uspokojenie tejto zkladnej psychickej potreby. V novom kolskom zkone (2008) s dokonca pomerne presne vymedzen pecilne vchovno-vzdelvacie potreby. Doslova sa v 2 pe: pre potreby tohto zkona sa rozumie: h) vchovno-vzdelvacou potrebou poiadavka na zabezpeenie podmienok, organizcia a realizcia vchovno-vzdelvacieho procesu spsobom, ktor primerane zodpoved potrebm telesnho, psychickho a socilneho vvinu det alebo iakov. Teda nejde o nijak pecilne potreby, ale o zabezpeenie podmienok, ktor by zodpovedali benm potrebm psychickho a socilneho vvinu. A prve k adekvtnemu uspokojovaniu bench udskch potrieb iakov s postihnutm, priom mme na mysli najm vyie, psychick potreby, me vchovn poradca vznamne prispie.
11
Literatra: POR, L.: Zklady psycholgie ud s postihnutm. Typi Universitatis Tyrnaviensis a VEDA, SAV, Bratislava 2007, s. 22-32, ISBN 978-80-8082-147-0 POR, L.: Psycholgia det a mldee s poruchami zraku. PdF TU, Trnava 2000, 254 str. ISBN 80-88774-74-8 REPKOV, K.: Zdravotn postihnutie. EPOS, Bratislava 1999 VYGOTSKIJ, L.S.: Obije voprosy defektologii (Veobecn otzky defektolgie). Sobranije soinenij, diel 5, Moskva, Pedagogika, 1983 ZKON z 22. mja 2008 o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov, . 245/2008 Z.z. prof. PhDr. Ladislav Por, CSc., Pedagogick fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Priemyseln 4, PO BOX 9, 918 43 Trnav
12
2/ Vchova a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami

ubica Jakaboviov Zkladn sasn legislatva k problematike kolskho zalenenia iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami / alej VVP / vychdza z medzinrodnch zmlv a dohovorov, stavy SR a novho kolskho zkona . 245/2008 Z.z. o vchove a vzdelvan / kolsk zkon / a o zmene Mgr. ubica Jakaboviov, a doplnen niektorch zkonov, Krajsk kolsk rad v Trnave ktor nadobudol innos dom 1. septembra 2008 a jeho vykonvacch predpisov: Vyhlky M SR . 306 z 23.7.2008 o materskej kole . 307 z 23.7.2008 o vchove a vzdelvan iakov s intelektovm nadanm . 320 z 23.7.2008 o zkladnej kole . 326 z 23.7.2008 o druhoch a nleitostiach vysveden a ostatnch kolskch tlav . 322 zo 6.8.2008 o pecilnych kolch . 323 zo 6.8.2008 o pecilnych vchovnch zariadeniach . 325 zo 6.8.2008 o kolskch zariadeniach vchovnho poradenstva a prevencie Nevyhnutnou sasou vchovy a vzdelvania iakov so VVP v bench kolch je efektvny vchovno-poradensk servis (pecilno-pedagogick, psychologick, socilne, karirov poradenstvo ako sas vchovnho poradenstva v kolstve) pre iakov a rodiov, pre uiteov, o je jednou z loh vchovnho poradcu na kole.
13
iak so VVP je iak, ktor m zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie diagnostikovan VVP, okrem det umiestnench v pecilnych vchovnch zariadeniach. Zariadeniami vchovnho poradenstva a prevencie s zariadenia vchovnho, psychologickho a pecilnopedagogickho poradenstva t. j. - centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie / bval pedagogicko-psychologick poradne /, - centrum pecilno-pedagogickho poradenstva / bval detsk integran centrum, pecilnopedagogick poradne /, - k alm zlokm vchovnho poradenstva patria vchovn poradca, kolsk psycholg, kolsk pecilny pedagg, lieebn pedagg, socilny pedagg a koordintor prevencie. iak so VVP je: 1) iak so zdravotnm znevhodnenm t.j. - iak so zdravotnm postihnutm - s mentlnym postihnutm, so sluchovm postihnutm, so zrakovm postihnutm, s telesnm postihnutm, s naruenou komunikanou schopnosou, s autizmom alebo inmi pervazvnymi vvinovmi poruchami, s viacnsobnm postihnutm /, - iak chor alebo zdravotne oslaben / s ochorenm dlhodobho charakteru /, iak s vvinovmi poruchami /s poruchou aktivity a pozornosti, s vvinovou poruchou uenia, s oneskorenm alebo nerovnomernm psychomotorickm vvinom /, iak s poruchou sprvania, 2) iak so socilne znevhodnho prostredia - je iak ijci v prostred, ktor vzhadom na socilne, rodinn, ekonomick a kultrne podmienky nedostatone podnecuje rozvoj mentlnych, vovch, emocionlnych vlastnost iaka, nepodporuje jeho socializciu a neposkytuje mu dostatok primeranch podnetov pre rozvoj jeho osobnosti, 3) iak s nadanm - je iak, ktor m nadpriemern schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo portu alebo v tchto oblastiach dosahuje mimoriadne vkony. Vchova a vzdelvanie iakov so zdravotnm znevhodnenm sa uskutouje: V kolch pre iakov so zdravotnm znevhodnenm s to pecilne koly, v ostatnch kolch poda tohto zkona 1. v pecilnych triedach, zriauj sa spravidla pre iakov s rovnakm druhom zdravotnho postihnutia,
14
2. v triedach alebo vchovnch skupinch spolu s ostatnmi iakmi koly, iak so VVP sa vzdelva poda individulneho vzdelvacieho programu. pecilnymi vchovno-vzdelvacie potrebami s poiadavky na pravu podmienok, obsahu, foriem, metd, prostredia a prstupu vo vchove a vzdelvan iaka ktor vyplvaj z jeho zdravotnho znevhodnenia, nadania alebo jeho vvinu v socilne znevhodnenom prostred. Ich zohadnenie zabezpe iakovi rovnocenn prstup k vzdelaniu, primeran rozvoj schopnost alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeranho stupa vzdelania a zalenenia do spolonosti. Zkladn podmienky vzdelvania iakov so VVP v bench triedach zkladnch kl a strednch kl kolskou integrciou sa rozumie vchova a vzdelvanie iakov so VVP v triedach kl a kolskch zariaden urench pre deti alebo iakov bez VVP. Nadobudnutm innosti novho kolskho zkona sa stretvame aj s niektormi a zmenami v terminolgii a novmi vrazmi, napr.: Integrovan iak = zalenen iak Informovan shlas je psomn shlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnorunho podpisu uvedie, e tto osoba bola riadne pouen o dsledkoch jej shlasu. kolsk vzdelvac program je zkladnm dokumentom koly, poda ktorho sa uskutouje vchova a vzdelvanie v kolch poda zkona. Vzdelvanie iakov so VVP sa uskutouje prostrednctvom individulneho vzdelvacieho programu a vzdelvacch programov urench pre koly, ktor vzdelvaj iakov so VVP. Poda vzdelvacch programov sa iaci so VVP vzdelvaj od 1. 9. 2009 iak so VVP / evidovan iak / Ak je zdravotn znevhodnenie iaka takho charakteru, e je potrebn vytvori pre neho pecilne podmienky na vzdelvanie, takto iak m VVP a mus by na kole evidovan ako iak so VVP, za podmienky shlasu jeho zkonnho zstupcu. iak me ma VVP poas celho vzdelvacieho cyklu alebo len poas limitovanho obdobia, o sa posudzuje na zklade vsledkov odbornho vyetrenia kolskho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie / nie kolskho psycholga /.
15
Psomn vyjadrenie o tom, e iak m VVP vydva na zklade odbornho vyetrenia poda kompetenci kolsk zariadenie vchovnho poradenstva a prevencie / zariadenie vchovnho poradenstva a prevencie zaraden do siete kl a kolskch zariaden, vrtane nettnych poradenskch zariaden, teda skromnch alebo cirkevnch, nie kolsk pecilny pedagg alebo osoba, ktor podnik so ivnostenskm listom v tejto oblasti /. iak, ktor m VVP mus ma vypracovan individulny vchovno-vzdelvac program, ktor vypracovva kola spolone so kolskm zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie poda kompetenci. Sasou povinnej dokumentcie iaka so VVP je tlaivo Nvrh na prijatie iaka so VVP do pecilnej triedy, do M, do M, do Z a do strednej koly / na individulnu integrciu, do pecilnej triedy /, schvlen 1.3.2006, EVT 49 282 0. iak so VVP, ktor sa vzdelva v benej triede zkladnej koly a strednej koly, mus ma zabezpeen odborn personlne, materilne, priestorov a organizan podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajcich jeho individulnym potrebm. Individulny vchovno-vzdelvac program Je sasou povinnej dokumentcie iaka so VVP, individulne integrovanho v benej triede zkladnej koly a strednej koly. Je to dokument, ktorho elom je plnovanie vzdelvania iaka poda jeho pecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb. Individulny vchovno-vzdelvac program obsahuje: - zkladn informcie o iakovi a vplyve jeho diagnzy na vchovno-vzdelvac proces, - poiadavky na pravu prostredia koly a triedy, - modifikciu uebnho plnu a uebnch osnov, - aplikciu pecilnych vzdelvacch postupov, - pecifick postupy hodnotenia uebnch vsledkov iaka, - pecifik organizcie a foriem vzdelvania, - poiadavky na zabezpeenie kompenzanch pomcok a pecilnych uebnch pomcok, - zabezpeenie servisu odbornkov pecilneho pedagga, lieebnho pedagga, psycholga, logopda a inch. Vetky pecifick pravy sa vypracovvaj v individulnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali VVP konkrtneho iaka. iak so VVP / neevidovan iak / Ak m iak zdravotn postihnutie, ktor si nevyaduje uplatnenie pecilno-pedagogickch postupov a alch zdrojov vo vzdelvan v benej
16
triede, poradensk zariadenie nevyd odporanie evidova ho ako iaka so VVP. iak, ktor nem vyjadrenie poradenskho zariadenia, teda nie je evidovan ako iak so VVP sa hodnot a klasifikuje poda l. 1 bod 8 MP na hodnotenie a klasifikciu iakov v Z: pri priebenom hodnoten uite zohaduje vekov a individulne osobitosti iaka a prihliada na jeho momentlnu psychick a fyzick disponovanos, pri shrnnom hodnoten objektvne hodnot kvalitu vedomost, zrunost a nvykov. Povinn kolsk dochdzka Nikoho nemono oslobodi od plnenia povinnej kolskej dochdzky Zkonn zstupca je povinn prihlsi diea na plnenie povinnej kolskej dochdzky Sasou iadosti zkonnho zstupcu o odklad povinnej kolskej dochdzky je odporanie veobecnho lekra pre deti a dorast a odporanie prslunho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie Nult ronk je uren pre iakov, ktor k 1. septembru dosiahli vek 6 rokov, nedosiahli kolsk spsobilos, pochdzaj zo socilne znevhodnenho prostredia Zkonn zstupca rozhodne, i bude diea navtevova nult ronk alebo M Ak 6-ron diea nedosiahne kolsk spsobilos a pochdza zo socilne znevhodnenho prostredia, riadite koly rozhodne o odklade povinnej kolskej dochdzky o 1 kolsk rok alebo o zaraden dieaa do nultho ronka a to vdy na zklade iadosti zkonnho zstupcu dieaa Ak diea po odloen zaiatku plnenia kolskej dochdzky a ani po dodatonom odloen nedosiahlo kolsk spsobilos, najneskr 1. septembra, ktor nasleduje po dni, v ktorom diea dovilo smy rok veku, bude zaraden do 1. ronka alebo so shlasom zkonnho zstupcu do nultho ronka Ak zkonn zstupca poiada plnenie povinnej kolskej dochdzky pre diea, ktor nedovilo 6. rok veku, je povinn predloi shlasn vyjadrenie zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie a veobecnho lekra pre deti a dorast iakovi so zdravotnm znevhodnenm, ktor je osloboden od povinnosti dochdza do koly a jeho zdravotn stav mu neumo-
17
uje vzdelva sa, sa vzdelvanie neposkytuje do pominutia dvodov / psomn odporuenie lekra pre deti a dorast a kolskho zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie / Skonenie plnenia povinnej kolskej dochdzky Nikoho nemono oslobodi od plnenia povinnej kolskej dochdzky. Povinn kolsk dochdzka skon: Ak od zaiatku plnenia iak absolvoval 10 rokov vzdelvania Dom 31. augusta prslunho kolskho roka, v ktorom iak dovil 16 rokov veku iakovi 8. ronka Z, ktor dovil 16 rokov, umon riadite dokoni 9. ronk S akm zdravotnm postihnutm riadite me umoni vzdelvanie v Z a do konca kolskho roka, v ktorom dovil 18 rokov Zkladn kola Diea zana plni povinn kolsk dochdzku u v nultom ronku / najmenej 8 iakov / Do triedy Z mono zaleni iak so VVP / do 1 triedy najviac 3 iaci / Preradenie zo ttneho vzdelvacieho programu koly do ttneho vzdelvacieho programu iaka so VVP mono na zklade nvrhu triedneho uitea, iadosti zkonnho zstupcu alebo jeho informovanho shlasu a odporuenia zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie Ak sa poas dochdzky do Z zmen charakter potrieb iaka alebo jeho zaradenie nezodpoved charakteru jeho potrieb, riadite koly po vyjadren prslunho poradenskho zariadenia odporu zkonnmu zstupcovi poda nvrh na prijatie do inej koly, prpadne na zklade iadosti zkonnho zstupcu rozhodne o osloboden od povinnosti dochdza do koly Riadite rozhoduje o individulnom vzdelvan iaka, ktorho zdravotn stav mu neumouje as v kole, iaka 1. stupa alebo iaka, vzatho do vzby na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu / plnoletho iaka / a vyjadren lekra pre deti a dorast Riadite zru individulne vzdelvanie na zklade iadosti zkonnho zstupcu iaka / plnoletho iaka / alebo ak zkonn zstupca nepln podmienky individulneho vzdelvania poda zkona V kole so shlasom zriaovatea mono zriadi aj pecializovan triedu pre iakov, ktor potrebuj kompenzan program a pre iakov, ktor boli vzdelvan poda vzdelvacieho programu pre iakov so
18
zdravotnm znevhodnenm / napr. aj iaci so socilne znevhodnenho prostredia / Vkonom prv zalenenho iaka nemu by obmedzen prva ostatnch
Asistent uitea Asistent uitea je pedagogick zamestnanec, ktor vykonva vchovno-vzdelvac proces v kolch a podiea sa na utvran podmienok nevyhnutnch na prekonvanie najm jazykovch, zdravotnch a socilnych barir dieaa pri zabezpeovan vchovno-vzdelvacieho procesu. Podmienky jeho zavedenia na kole uruje Smernica . 19/2006-R, ktorou sa uruje systm rozpisu finannch prostriedkov na mzdy a odvody do poistnch fondov asistentov uitea na jednotliv krajsk kolsk rady a postup ich poskytnutia zriaovateom zkladnch kl a pecilnych zkladnch kl. Prijatie asistenta uitea na kole je viazan na zvanos postihnutia iaka Pri vchove a vzdelvan iakov koly s jazykovmi a socilnymi barirami je zavedenie asistenta uitea viazan na triedy, ktor navtevuje viac ako 5 takchto iakov, tu odporan poet iakov na 1 asistenta je 20 Stredn koly Riadite strednej koly pri rozhodovan o prijat prihliada aj na zdravotn spsobilos na tdium, ur kritri na prijmanie iakov / me uri prispsoben kritri iakom so VVP /. iak so zdravotnm znevhodnenm pripoj k prihlke vyjadrenie veobecnho lekra o schopnosti tudova zvolen odbor vchovy a vzdelvania. Je vemi dleit spoluprca pecilneho pedagga a vchovnho poradcu Evidencia iakov so VVP a poiadavky na VVP na strednch kolch s obdobn ako na Z Pri tdiu nronejch tudijnch odborov sa mu prejavi vraznejie problmy Kad ben kola, ktor navtevuj aj iaci so VVP by mala poda svojich monost zamestnva kolskho pecilneho pedagga a taktie aj kolskho psycholga. D sa opodstatnene predpoklada, e nie kad uite, ktor vzdelva iakov so VVP m kvalifikciu zo pecilnej pedagogiky. Pre tchto uiteov je dleit, aby mali monos konzultova osobitosti vzdelvania iakov so VVP priamo na svojom pracovisku.
19
Ak kola nem svojho odbornho zamestnanca, o je ia stav ete stle vo vekom pote zkladnch a strednch kl, ktor formou individulnej integrcie vzdelvaj iakov so VVP, je nevyhnutn, aby takto kola zko spolupracovala s prslunm kolskm zariadenm vchovnho poradenstva a prevencie. Vetko so vetkm svis...preto je vhodn pozna v Trnavskom kraji nasledovn centr pecilno-pedagogickho poradenstva, na ktor sa mu iaci, pedaggovia a rodiia obrti: Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, ajkovskho 55, 917 08 Trnava (033/5521165 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, Beethovenova 27, 917 08 Trnava (033/5331989 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, Nm. sv. Cyrila a Metoda 9, 922 03 Vrbov (033/7792324 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, M. R. tefnika 38, 920 01 Hlohovec (033/7421219 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, afrikova 38, 924 00 Galanta (031/7876446 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, Brezov 1, 905 01 Senica (034/6514791 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, Jaton 4, 909 01 Skalica (034/6644295 Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva, Gygypedaggiai Tancsad Kzpont, Ul. Gyulu Szaba . 1, Dunajsk Streda-Dunaszerdahely (031/5524226 Pri zvanch poruchch sprvania sa mete obrti na: Lieebno-vchovn sanatrium, 930 40 akany 7 / M, Z- prv stupe / (031/5602972 In kontakty napr.: www.minedu.sk, www.statpedu.sk, www.andreas.sk, www.predys.szm.sk, www.pistalka.sk, www.grada.sk, www.dyscentrum.sk, www.portal.sk
20
Jedine spolonm silm vetkch zastnench sa d docieli, aby vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami bolo o najefektvnejie a popritom repektovalo prva vetkch zastnench.
Mgr. ubica Jakaboviov Krajsk kolsk rad v Trnave lubica.jakabovicova@ksutt.sk 033/5550177
21
3/ Vchovn poradca ako sprostredkovate a koordintor vchovnho poradenstva v kole

Marta midkov Anotcia prspevku: 1. Osobnos vchovnho poradcu osobnostn predpoklady VP 2. Vchovn problmy v sasnej kole sksenosti z praxe 3. Rieenie problmovho sprvania det, iakov a iaok Z opora v zkonoch 4. Vchovn komisia, jej zloenie a innos v Z Gorkho 21 Mgr. Marta midkov, 5. Potreby VP trningy a ko- Zkladn kola Gorkho 21 v Trnave lenia, potrebn pre innos VP 6. Spoluprca s intitciami a organizciami zameranmi na prcu s rodinou a mldeou sksenosti vedenia koly a uiteov/iek. V prspevku sa zameriam na innos vchovnho poradcu, vchovnej poradkyne. Budem sce spomna vchovn problmy, ktor poznm osobne z praxe naej koly, ale bola by som rada, keby ste prspevok vnmali ako veobecn sksenosti, ktor sa tkaj kadej koly, lebo sporadicky sa vyskytuj vade. kola je ustanovize, ktor, aj poda Milnia, m nielen vzdelva, ale aj vychovva. Jednm z hlavnch garantov vchovnho psobenia v kole je vchovn poradca, vchovn poradkya.
22
1. Osobnos vchovnho poradcu osobnostn predpoklady VP

Vchovn poradca, poradkya poskytuje odborn sluby v oblasti vchovy a poradenstva. Vykonva innos prieskumn, identifikan, vyhodnocovaciu, konzultan, informan, metodick, osvetovo-preventvnu, administratvnu, organizan a ete stle som nevymenovala vetky aktivity, ktor do povinnost vchovnho poradcu patria a ktorm sa ned vyhn. Prca a innosti vchovnho poradcu/poradkyne vyaduj pecifick osobnostn a kvalifikan kompetencie. Osobnostn predpoklady VP: m monos vrazne ovplyvova postoje iakov a iaok, m monos usmerova ich konanie a rozhodnutia, preto sa od neho oakva, e bude spa kritri charakternosti, profesionlnej etiky, invennosti, zaangaovanosti, pedagogickho taktu a umenia komunikcie. VP je ochrancom iakov vo vchove a poradcom v ich budcom profesijnom zameran. Je odbornm poradcom riaditea, riaditeky koly pre rieenie problmov v oblasti vchovy a profesijnej orientcie. Vo vzahu k triednym uiteom, uitekm a ostatnm pedagogickm zamestnancom je hlavnm odbornm garantom a koordintorom innosti v oblasti vchovnho poradenstva. Etick profesionlny kdex kladie na uitea vek nroky. Nemusm vm hovori, e to o si me dovoli zamestnanec v ktoromkovek inom povolan, si uite, uiteka dovoli neme. Z jednoduchho dvodu s nositemi morlnych a mravnch hodnt. Ak chc toto poslanie plni do dsledkov, nemu si dovoli neriadi sa zsadami, ktor poaduj dodriava od iakov, objektu svojho pedagogickho a mravnho psobenia. Optika, ktorou hadia na vchovnch poradcov rodiia, vedenie koly aj iaci je ete prsnejia. Kvalifikan predpoklady VP: Je to pedagg, pedagogika s kvalifikciou pre prslun stupe koly (zkladn alebo stredn kolu), s ubovonou odbornou pecializciou. M vak aj kvalifikciu z vchovnho poradenstva. VP bu absolvoval/la kurz vchovnho poradenstva, alebo v poslednom obdob pecializan inovan tdium zameran na VP. Okrem toho m vchovn poradca disponova kvalitnm penzom vedomost a schopnost, hlavne z oblasti pedagogiky a psycholgie, ale aj z inch vednch discipln, ktor me zska v rmci alieho vzdelvania, prostrednctvom kurzov, seminrov, aktvov, work-shopov a pod.
23
Pracovn npl VP: Vymedzen pracovn npl vchovnho poradcu je irok, nron a v plnom rozsahu nezvldnuten. Ak nem pritom vytvoren ani vhodn pracovn podmienky, nedostaton ohodnotenie a nzky socilny status, k tomu sa pridru preaenos a nava, me skznu prca vchovnho poradcu do formlnosti a v konenom dsledku neefektvnemu vsledku. Preto sa o vchovnho poradcu, poradkyu treba stara a do istej miery selektova jeho predimenzovan pracovn npl. Aj preto je dleit vytvori v kole alie pracovn pozcie pozciu kolskho psycholga a asistenta uitea, v prpade existencie pecilnych tried aj pecilneho pedagga, ktor sa s vchovnm poradcom podelia o innosti vkonn aj administratvne. Samozrejme vytvorenie spomenutch pracovnch pozci finanne zaa rozpoet koly. Na zklade viacronch sksenost vak potvrdzujem, e je to jedna z najlepch investci v kolstve. Nov strecha pre kolu, nov vykurovacie mdium v kotolni, okn, zateplenie s vemi potrebn investcie, ktor prispievaj k prjemnmu pracovnmu prostrediu a samozrejme k zveniu komfortu a rovne v kole pre iakov i zamestnacov, ale objektom nho prvoradho zujmu je diea, iak, iaka a vetko, o s ich vchovou a vzdelvanm svis. V prspevku pod nzvom Vchovn poradca ako sprostredkovate a koordintor vchovnho poradenstva v kole sa zameriam nie na innos VP v oblasti profesijnej orientcie a poradenstva o budcom monom povolan det a mladch ud, ale prspevok som zamerala na innos vchovn, ktor bva v prci VP asto posudzovan ako druhorad a podrun. Pritom spolu s riaditeom/kou koly rieia najplivejie vchovn problmy, tie, ktorch rieenie sa nedar uiteom, triednym uiteom/ km, vychovvatekm. Sksim pomenova najastejie sa vyskytujce vchovn problmy so iakmi a iakami.
2. Vchovn problmy v sasnej kole sksenosti z praxe

Poznte povestn kli, ke udia v rokoch hodnotia mladch a malch ako najhoriu mon generciu, a takej zlej ete nebolo. V kolskch slubch psobm 35. rok. To u je obdobie, pre ktor ma mete podozrieva zo syndrmu generanho problmu. V rozhovoroch s uitemi a uitekami venujeme tme miery tolerancie problmovho sprvania det vea asu a pozornosti. A v duchu spomnanej okrdlenej frzy musme kontatova, e stav nie je idelny.
24
Prirodzene, v mnohch ohadoch si mlad genercia zasluhuje nau ctu a obdiv. Ke sledujete/me dievat a chlapcov, ich technick, jazykov, komunikan zdatnos, orientciu vo svete obchodu, finannctva, umenia, hudby a pod., tak asto nm/vm prichod uzna, e v istch situcich na nich nemme/te. V 15 rokoch maj sksenosti, ak my sme zskavali po 25-ke. ia, tm e sa prli ponhaj do sveta dospelch a dospel im to umouj, s vystaven tlaku a rizikm. Prevaj stres, bytostne sa ich dotkaj zlyhania najblich rozchody rodiov, alkoholizmus, nsilie pchan na ench a deoch v rodine, agresivita spoluiakov, nzke sebahodnotenie, pre niektorch oraz aie monosti presadi sa,... Ani niet divu, e vchovnch problmov pribda. K najastejie sa vyskytujcim problmom patr: - zkolctvo - nerepektovanie noriem a pravidiel kolskho poriadku - ikanovanie spoluiakov a spoluiaok - agresvne prejavy slovn fyzick voi spoluiakom, uiteom a v poslednej dobe aj rodiom - tendencie nii majetok demolova, detruova... - pribda poet det so zdravotnm znevhodnenm - vrazne narast poet det z neplnch rodn, kde chba jeden z rodiov, najastejie z dvodu rozchodu partnerov. Poviete si, asi m tieto sksenosti len na jej kole. Nepochybne s u ns zhutnen, lebo psobm v kole, ktor m nemal vchovn problmy so iakmi, nakoko sdli v lokalite, kde je sstreden znan mnostvo obyvateov zo socilne menej zdatnch vrstiev spolonosti a v tejto asti mesta je sstreden siln komunita rmskeho minority. Napriek tomu si myslm, e obdobn vchovn problmy neobchdzaj ani in koly. Ich rieenie patr ku kadodennej prci uiteov a uiteliek kl. Vchovn poradca, poradkya, spolu s lenmi/kami vedenia sa v zkonoch, kolskch vyhlkach a smerniciach oznauj za hlavnch zodpovednch pri rieen vchovnch problmov iakov a iaok. A tak hadme monosti, ako pomc tm, ktor s stredobodom nho zujmu u nie iakom a iakam, ale veobecne deom, ktor rznym spsobom o pomoc volaj. Rada by som vm predstavila prcu vchovnej komisie v Z Gorkho 21 v Trnave.
25
Viem, e vchovn komisia nie je benm kazom v zkladnch kolch a mono sme v meste jedinou kolou, v ktorej je takto pomocn a poradn orgn vedenia koly zriaden. Nebva toti zriedkavosou, ke sa cel archa vchovnho problmu nech len na uiteov a uiteky, dokonca s odvodnenm, e za to ber triednick prplatok. no, vetko m svoju subordinciu. Iste sa vchovn poradkya, ani riaditeka koly nezaoberaj kadm preapom dieaa. Ke vak problm prerast kompetencie triednej uiteky, zasahuje vchovn komisia. Zvan vchovn problmy neostvaj bez povimnutia. V kole pracuje vchovn komisia zriaden za elom rieenia problmovch situci vo vchove a vzdelvan iakov. Vchovn komisia organizane podlieha do seku vedenia koly. Jej zvolvanie patr do nplne prce vchovnej poradkyne v Z. lohou vchovnej komisie je prizva na rieenia vchovnch priestupkov det zstupcov orgnov zodpovednch za vchovu, ako aj najkompetentnejch vychovvateov a to rodiov iakov. Z kadho zasadnutia komisie je vyhotoven zpisnica. Zodpovedn za jej zostavenie je vchovn poradkya. Vchovn komisia pracuje v zloen: -riaditeka koly -zstupkya riaditeky pre prslun stupe -vchovn poradkya koly - prizvan pracovnk spolupracujcej organizcie (psychologika, prslunk polcie, kurtor...) - triedny uite, triedna uiteka iaka, iaky - asistentka uitea - prizvan zkonn zstupca dieaa Postup prce vchovnej komisie: Pred lenmi vchovnej komisie a za prtomnosti zkonnho zstupcu je prednesen vchovn problm iaka. Kad zo zastnench strn sa k predloenej problematike vyjadr. V spolonej rozprave hadaj astnci zasadnutia optimlny spsob rieenia vchovnch akost, aby sa dosiahlo o najlepie rieenie v prospech dieaa. Vchovn komisia, jej zasadnutia a postup maj znan silu. V asti prpadov s inn a prinaj oakvan efekt, teda ved k nprave. Niekedy doasnej, inokedy trvcnejej, obas definitvnej.
26
Treba bra do vahy skutonos, e vchovn komisia riei zvan problmy vo vchove dieaa a asto je len otvorenm, zaiatkom cesty k definitvnemu rieeniu. Najmenej v 50 % prpadoch sa iada aby vchovn psobenie a zsah pre poskytnutie pomoci priiel z intitcie, ktor pomha m a me, ktor nastupuje vtedy, ke kola vyerp vlastn monosti psobenia, teda ukladania opatren a trestov. Lebo kola, okrem dobrej vle uiteliek, vchovnej poradkyne, leniek vedenia koly pomc dieau, m k dispozcii len vemi mlo regresvnych prostriedkov. Vlastne v zkladnej kole iba jedin a to s vchovn opatrenia alebo znen znmka zo sprvania. Ke vezmeme do vahy skutonos, e na rieenie do vchovnej komisie sa dostvaj vchovn problmy det z rodn, kde neexistuj normy a pravidl, kde sa asto d hovori o asocilnych prejavoch, kde znen znmka zo sprvania aj najvyieho stupa, i vchovn opatrenie neznamen celkom ni, iadnu hrozbu, iadnu obavu, iadnu vstrahu, potom sa veci musia uja in kompetentn organizcie. V rodine, kde neplatia iadne pravidl, kde sa ije bez ambci, perspektvy, v pretrvvajcich prvoplnovch postojoch k ivotu, je sebavedomie dieaa nzke a jeho status zanedbaten. Tu neme znen znmka zo sprvania predstavova prostriedok na disciplinovanie. Preto vedenie koly a vchovn poradkya pozvaj na zasadnutia vchovnej komisie zamestnancov inch intitci, ktor sa tie zaoberaj otzkou vchovy, prevchovy a usmerovania det a ich zkonnch zstupcov, a to kurtorov/ky odboru socilnych vec, prslunkov polcie, psycholgov, socilnych pracovnkov. Robme tak v oakvan, e nm pomu dokoni proces poskytovania pomoci a z pozcie radu, ktor predstavuj, zasiahnu. Musm poveda, na zklade viac ako desaronch sksenost, e naa snaha ostva len v tdiu tartu. Do finle sme sa dostali za pomoci spomnanch radov len zriedkakedy. Ide o miziv percento prpadov, ktor v prospech det vyrieil socilny rad. Pritom sme od tohto radu zaaen masvnou administratvou, neustle na vzvy odboru socilnych vec peme charakteristiky a posudky na tch istch iakov, cel roky a ni sa nevyriei. iak aj prestane by iakom koly a nikto ni pre npravu jeho ivotnch peripeti neurobil. kola me len dve veci pochvalu alebo trest v podobe znenej znmky zo sprvania. Diea sa to v zaarovanom kruhu, z ktorho sa mu nedar vykroi.
27
kola sa doaduje pomoci od odboru socilnych vec, odbor odpora vola polciu, polcia bu zasiahne, prevezme prpad, ale km prde k jeho rieeniu, iak u ani nie je iakom koly, aj dva roky po jeho odchode chodme poskytova svedeck vpovede na obiansko-prvne konanie, o je samozrejme pre ns celkom zbyton. A z problmovho dieaa sa medzitm stal problmov mlad mu. Socilny rad sa vyhovra na pomalos sdov, nedostatok miest v resocializanch zariadeniach, ... Skrtka, rieenie v nedohadne, a ak sa z dieaa mohol sta slune ijci mlad lovek, lebo by sme zasiahli vas a sprvne v jeho prospech, urite sme ho astlivo dotlaili na scestie, do bezndeje a ako dobre natelovan koliesko zapadol do skolia priam fatlne urenho. Sotva sa z neho dostane ale celkom iste sa postar o vlastn reprodukciu, ktorej, obvam sa budeme rovnako npomocn. Tak aj tieto skutonosti s predmetom zujmu vchovnho poradcu, lebo patria do jeho popisu prce.
3. Odborn potencil vchovnho/nej poradcu/kyne.

Aby vchovn poradca/kya zvldal lohy na neho kladen, mus by vybaven aspo najzkladnejm mnostvom vedomost a schopnost v oblasti komunikcie, psycholgie, sociolgie. Mal by by sm silnou osobnosou a mal by vedie zvlda stres, mal by ovlda techniky asertvneho sprvania a mal by vedie mnoho alch vec. Vzhadom na narastajci poet problmovch det v kolch, je prce v oblasti vchovnho poradenstva toko, e by aj dvaja mali o robi. Je preto naozaj vekou prednosou, pokia kola m aj kolskho psycholga a asistenta uitea, na ktorch je mon presun as pracovnch povinnost vchovnho poradcu. Vchovn poradca zskal zkladn vedomosti v kurze, ktor absolvoval. Ak bol kurz dobr, mono mu poskytol aj mal trning socilnych a komunikanch zrunost. Kedysi, na zaiatku. Potom s tm mus vydra dlho. Pravideln stretnutia vchovnch poradcov, organizovan CPPPaP akcentuj v innosti VP skr oblas profesijnej orientcie. Len vemi sporadicky sa venuj aj otzkam vchovy a prevchovy det.
4. o potrebuje vchovn poradca?

VP absolvoval vzdelvanie, kurz. Ale potrebuje trningy. Stretva sa a komunikuje s umi, m pomha riei ich problmy. Mus zvlda spoloensk stres a npor.
28
Potrebuje obasn stretnutia s intitciami pre vmenu sksenost, porady a usmernenia, sptn vzbu. (aj v oblasti vchovnho psobenia, nielen v oblasti profesionlneho usmerovania det ). A e by sa niekedy z vlastnej iniciatvy stretli predstavitelia odboru socilnych vec radu prce s vchovnou poradkyou alebo pedagogickmi zamestnancami koly, na tak kaz si nespomnam vbec. Vchovn poradca potrebuje spolupracova s intitciami, podieajcimi sa na starostlivosti o deti a mladch ud. Vyjasni si stanovisk, vies cielen a zmyslupln, odborn debaty o tom, ako postupova, sledujc predovetkm prospech a prosperitu dieaa. Predstavitelia radu prce, odboru socilnych vec sa ns nikdy neoptaj, i nepotrebujeme poradi, pomc, ako zvldame situcie, ktor momentlne nevedia pre ns riei... o vak chc pravidelne, vdy znova a znova na tch istch iakov psa charakteristiky, aj v krtkej dobe za sebou, bez toho, aby kole poskytovali sptn vzbu, ako prpad pokroil, ak je rieenie, kedy bude uzatvoren a o pre to vlastne socilny odbor urobil. Jedin organizcia, ktor sa s nami kontaktuje a obas s zvedav, ako sa deom dar je nadcia smev ako dar. Take vemi by sme privtali uiu a hlavne neformlnu, cieavedom spoluprcu s odborom socilnych vec. Ve pracovnky odboru vedia, z ktorej lokality mesta maj najviac klientov, ich pravideln nvteva koly mi teda pripad celkom samozrejm a nutn. Nae doterajie sksenosti: Prtomnos zamestnank OSVa R na zasadnutiach vchovnej komisie, spoiatku otvoren poznaen zujmom pomc sa za posledn roky vemi zmenila. A sme nakoniec dospeli k neprjemnmu pocitu, e svojimi poiadavkami obaujeme zamestnancov tohto radu a aj ich vystupovanie na zasadnutiach vchovnej komisie zaalo vyznieva celkom kontraproduktvne. Navodzovalo atmosfru nerieitenosti a defenzvy. V naom prpade sme dospeli k nzoru, e asi najviac pre deti vieme urobi sami a sme v tom problme len my sami. Akoby sa kauza za cel roky nikde od ns neposunula. Vedeli by sme ponknu cel rad mien, kedy sme iadali o pomoc, t vak neprila.
5. o kola navrhuje?
V oblasti rieenia problmovho sprvania det v zkladnej kole (zdrazujem v zkladnej kole, lebo v strednej je rieenie jednoduchie iak
29
bude v krajnom prpade vylen zo tdia ) vedenie koly okrem toho, e m vkonnho a fundovanho vchovnho poradcu, psycholga, asistenta uitea, potrebuje ale aj fungujcu a zmyslupln spoluprcu s odborom socilnych vec, polciou, intitciami, schopnmi a kompetentnmi pomc deom, km je as. Ptrosia politika v tomto prpade je len predplcanm alch, ovea zvanejch problmov. Neviem ako vy vnmate zmeny v postojoch ud, ale nemono si nevimn zvovanie sa skupiny ud, ktor je neprispsobiv, nem zujem o pozitvne zmeny, nem zujem o prcu a leglne zskavanie prostriedkov na existenciu, nem zujem o vzdelvanie, nie to celoivotn vzdelvanie a profesijn flexibilitu. A tto skutonos by ns nemala necha ahostajnmi. Bojme sa nevzdelanch, v bezndeji ijcich ud. V spolonosti sa vdy vyskytuj okrem zdatnch a spench aj menej spen, ba aj celkom nespen udia. Nemali by sme vak dopusti, aby narastal poet bezperspektvnych mladch ud. Ak je mon im pomc, tak to treba urobi, alebo sa o to aspo poksi. Potrebujeme tie viac informci o fungovan resocializanch a reedukanch zariaden, aby sme vedeli poskytn informcie rodiom: na koho sa maj obrti, koho poiada, ako zabezpei primeran starostlivos, ak pravidl platia pri prijman na vlastn iados, ak pri prijman po rozhodnut sdom,... Preto navrhujeme o.i.: - vytvori v Trnave resocializan centrum, - zriadi v Trnave diagnostick stav - zriadi reedukan domov To s ustanovizne, do ktorch umiestnenie det bva problmom aj preto, e v sasnosti existujce nemaj dostaton kapacitu a na umiestnenie dieaa treba aka dlh obdobie. Trnava je vek mesto, s vekm mnostvom obyvatestva. Vzrast kriminality je kaz urite neiaduci. Preto by mono nebolo od veci myslie na slovensk prslovie: Ohbaj ma mamko...
Mgr. Marta midkov, Z Gorkho 21, 91702 Trnava
30
4/ Vchovn poradca v zkone o pedagogickch zamestnancoch

Jarmila Blaekov Prezentovan historick pohad na prvne predpisy o vchovnom poradenstve, ktor s v texte zoraden poda ich prvnej vhy, je dleit z viacerch dvodov: pomha nm pochopi, ak bolo v danom obdob chpanie vchovy v spolonosti ukazuje, ak chyby a deforMgr. Jarmila Blaekov, mcie sa v nich vyskytli a oho Asocicia vchovnch poradcov by mali sme sa vyvarova poukazuje na oprvnenos toho, o sa vo VP osvedilo a mali by sme to zachova Tento pohad by mal nae zkonodarstvo posun na vy stupe vvoja, na ktorom je vchova a vchovn poradenstvo posudzovan nielen z hadiska prtomnosti teda toho, ak podmienky potrebuj vchovn poradcovia pre svoju prcu dnes, nielen z hadiska toho, i je na vchovu dostatok financi, ale najm z hadiska toho, akch mladch ud chceme pripravi pre spolonos po udskej aj odbornej strnke o 10-15 rokov. Pri porovnvan prvnych predpisov v tlaenej aj v elektronickej podobe, uverejnenej na rznych portloch, itate niekedy nechpavo krti hlavou, ak nepresnosti, rozdiely a niekedy aj odborn nezmysly sa v nich vyskytuj... Tie je smutn a pre pedaggov ako pochopiten, e mnoh oprvnen poiadavky vchovnch poradcov, tkajce sa vchovy neboli akceptovan ani za 46 rokov od zavedenia funkcie vchovnho poradcu do naich kl!
31
Postavenie vchovnho poradcu do roku 1989

Pre rozvoj odbornch poradenskch sluieb na medzinrodnej rovni boli dleit dva dokumenty: Odporuenie . 25 o rozvoji psychologickch sluieb vo vchove, resp. o rozvoji kolskch psychologickch sluieb, prijat na 11. medzinrodnej konferencii UNESCO o vchove v roku 1948 v eneve - uplatovanie hadiska psychickho vvoja - poskytovanie rd uiteom - zriaovanie pecilnych odbornch sluieb Odporuenie . 56 o organizcii kolskho resp. vchovnho a profesionlneho poradenstva, prijat na 26. medzinrodnej konferencii UNESCO v eneve v roku 1963 - objektvna potreba existencie odbornch poradenskch sluieb - poradensk sluby typu profesionlneho poradenstva - funkcia kolskho poradenstva Rozvoj poradenskch sluieb u ns po zriaden funkcie vchovnho poradcu: 1962 Smernica na vybudovanie sstavy VP, zriadenie funkcie vchovnho poradcu na vetkch zkladnch devronch kolch 1963 Smernica M a kultry o vchove k vobe povolania na strednch veobecnovzdelvacch kolch 1964 M SSR zriadilo Vskumn stav detskej psycholgie a patopsycholgie (VDPaP) - ilo o intitciu, ktor mala vedecky riei otzku vvinu dieaa a metodicky usmerova celkov rozvoj poradenskch zariaden 1967 M SSR vydalo pokyn na zriaovanie krajskch odbornch psychologicko-vchovnch pracovsk 1976 dokument al rozvoj eskoslovenskej vchovno-vzdelvacej sstavy - pomoc pri predkolskej prprave - vyhadvanie problmovch iakov - iakov s poruchami uenia - postihnutch iakov - zavdzanie funkcie kolskho psycholga do kl 1979 oddelenie vchovnho poradenstva a zriadenie Komisie vldy pre vchovn poradenstvo 1984 zriaovanie mestskch pedagogicko-psychologickch poradn v rmci mestskch nrodnch vborov - funkciu vedecko-vskumnho
32
a vedecko-metodickho centra pre VP plnil v SR Vskumn stav detskej psycholgie a patopsycholgie v Bratislave 1989 negcia predchdzajceho stavu
Postavenie vchovnho poradcu po roku 1989

Veobecne zvzn prvne predpisy Zkon 29/1984 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (od 1.9.1984) 46 Vchovn poradenstvo kolm, kolskm zariadeniam, orgnom a zariadeniam nrodnch vborov zabezpeujcim starostlivos o deti a mlde a rozmiestnenie mldee, organizcim, iakom a ich zkonnm zstupcom a pestnom sa v otzkach vchovy a vzdelvania det a mldee poskytuje poradensk sluba vchovnho poradenstva. lohy a organizciu vchovnho poradenstva upravuj osobitn predpisy. Zkon 350/1994 Zb. o sstave zkladnch a strednch kl (od 1.9.1994) 46 Vchovn poradenstvo kolm, kolskm zariadeniam, orgnom a zariadeniam orgnov ttnej sprvy v kolstve zabezpeujcim starostlivos o deti a mlde a rozmiestnenie mldee, organizcim, iakom a ich zkonnm zstupcom a pestnom sa v otzkach vchovy a vzdelvania det a mldee poskytuje poradensk sluba vchovnho poradenstva. lohy a organizciu vchovnho poradenstva upravuj osobitn predpisy. Komentr: Tento zkon predstavoval pln znenie zkona 29/1984, ktor bol cca 18 krt novelizovan a tchto predpisov: 188/1988, 171/1990, 522/1990, 230/1994, 231/1994. Ale ani jedna z novelizci sa podstatne nedotkla asti o vchovnom poradenstve. Zkon 245/2008 Z.z. o vchove a vzdelvan (od 1.9.2008) 3 Princpy vchovy a vzdelvania Vchova a vzdelvanie poda tohto zkona je zaloen na princpoch e) rovnocennosti a neoddelitenosti vchovy a vzdelvania vo vchovno-vzdelvacom procese, f) celoivotnho vzdelvania, g) vchovnho poradenstva poda 130 Komentr: Definovanie vchovnho poradenstva ako princpu vchovy a vzdelvania v naom kolskom systme by ho malo aj v slade s doku-
33
mentmi Eurpskej nie pozdvihn v alom obdob na vyiu rove. Je potrebn rozpracova predstavu, ako by mal tento princp v praxi fungova. 131 innosti vchovnho a psychologickho poradenstva (1) Psychologick innos (2) pecilnopedagogick innos Komentr: V zkone celkom chba pedagogick (vchovno-preventvna) innos. 132 Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie (5) sa me leni na oddelenia f) metodiky vchovnho poradenstva Komentr: kolsk zkon uvdza monos zriadenia uvedenho oddelenia. AVP povauje za potrebn, zriaova tieto oddelenia v kadom regine tak, aby sa vchovn poradcovia mali na koho obrti so svojimi problmami a aby pre nich metodici pre VP (poradensk pedaggovia) organizovali frum potrebn na vmenu sksenost. 134 Vchovn poradenstvo (1) Vchovn poradenstvo sa poskytuje deom, zkonnm zstupcom a zamestnancom kl v kolch poda 27 ods. 2 psm. b) a f) a v kolskch zariadeniach poda 112 ods. 1 psm. b), 113 psm. d) prostrednctvom innosti vchovnch poradcov. (2) lohou vchovnho poradenstva je vykonvanie poradenstva pri rieen osobnostnch, vzdelvacch, profesionlnych a socilnych potrieb det a karirovho poradenstva. (3) Vchovn poradca v prpade potreby sprostredkuje deom a ich zkonnm zstupcom pedagogick, psychologick, socilne, psychoterapeutick, reedukan a in sluby, ktor koordinuje v spoluprci s triednymi uitemi. zko spolupracuje so kolskm psycholgom, kolskm pecilnym pedaggom a odbornmi zamestnancami poradenskch zariaden. Komentr: V poslednom nvrhu pred schvlenm zkona bola tto formulcia zhadne vymenen a prisden kolskmu psycholgovi, s m vyjadrila Asocicia vchovnch poradcov zsadn neshlas. Nae stanovisko bolo u neplnej podobe uverejnen aj v Uiteskch novinch . 13/2008. Ale podobn nzor vyslovili aj niektor riaditelia kl vetou, e ke bud ma na kole kolskho psycholga, vchovnho poradcu u nebud potrebova... Koordinan funkciu VP povaujeme v sasnosti za zvl vznamn. (4) Odborno-metodick pomoc v oblasti vchovnho poradenstva poskytuje poradensk zariadenie spravidla poda zemnej psobnosti.
34
Zkon . 279/1993 o kolskch zariadeniach (od 26.11.1993) 25 Vchovn poradca, kolsk psycholg a kolsk pecilny pedagg (1) Vchovn poradca pln lohy kolskho poradenstva v otzkach vchovy, vzdelvania a profesijnej orientcie det a v oblasti prevencie problmovho a delikventnho vvinu det. Sprostredkva prepojenie koly s odbornmi zariadeniami, ktor sa zaoberaj starostlivosou o deti. Poskytuje metodick a informan pomoc pedagogickm pracovnkom koly a zkonnm zstupcom dieaa. (2) kolsk psycholg a kolsk pecilny pedagg sa priamo zastuj na prci koly alebo pecilneho vchovnho zariadenia a poskytuj odborn psychologick alebo pecilno-pedagogick pomoc deom, zkonnm zstupcom a pedagogickm pracovnkom pri rieen vchovnch a vzdelvacch problmov. Komentr: Zkon nedefinoval pojmy vchovn poradenstvo a kolsk poradenstvo , ale pouval ich ako synonym. Tie je pozoruhodn, e v niektorch jeho podobch (napr. IP) sa namiesto formulcie kolsk psycholg vyskytuje formulcia kolsk pedagg! Na strnkach JASPI web je vak sprvne uveden psycholg. Tento zkon bol zruen kolskm zkonom . 245/2008, ktor riei u aj koly a kolsk zariadenia. Zkon 222/1996 Z.z. o organizcii miestnej ttnej sprvy (od 24.7.1996) l. XXIII 4 (1) V psobnosti krajskho radu s a) stredn koly a stredn odborn uilitia, b) pecilne koly, c) pecilne matersk koly (matersk koly pre deti mentlne, zmyslovo alebo telesne postihnut a pre deti s naruenou komunikanou schopnosou), d) pecilne vchovn zariadenia (reedukan detsk domovy, reedukan domovy pre mlde, diagnostick centr, lieebno-vchovn sanatri), e) kolsk hospodrstva pri strednch odbornch kolch, f) zujmovo-vzdelvacie zariadenia okrem jazykovch kl pri zkladnch kolch, g) domovy mldee, i) stredisk odbornej praxe, j) kolsk vpotov stredisk, k) pedagogicko-psychologick poradne pre stredn koly, (2) V psobnosti okresnho radu s zkladn koly, zkladn umeleck koly a kolsk zariadenia okrem kolskch zariaden uvedench v odseku 1. Komentr: Tmto zkonom bol tie novelizovan kolsk zkon z roku
35
1984. Zkon vymenva kontaktn koly a zariadenia dleit pre prcu vchovnch poradcov. Zkon 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve (od 1.1.2004) l. I , 10 (5) Krajsk kolsk rad zriauje a zruuje poda siete: k) zariadenia pecilno-pedagogickho poradenstva l) pedagogicko-psychologick poradne pre predkolsk zariadenia a Z m) pedagogicko-psychologick poradne pre stredn koly Komentr: Tento zkon vniesol do praxe VP roztrietenos kolskch zariaden psobnosti kolskch radov, ktor saovala komunikciu VP zkladnch a strednch kl. Zkon bol novelizovan zkonom . 245/2008 platnm od 1.9.2008, ktor zmenil uveden nzvy na Centr pecilno-pedagogickho poradenstva a na Centr pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie. Ale dodatok a prevencie sa v plnom znen zkona dokonca aj na portli JASPI vytratil. (Avak nielen tam!) 26 iacka kolsk rada (1) iacka kolsk rada (alej len iacka rada), ak je ustanoven, reprezentuje iakov strednej koly a zastupuje ich zujmy vo vzahu k riaditeovi a vedeniu koly. (2) iacka rada je ustanoven vtedy, ak poet jej lenov uren v odseku 3 v tajnom hlasovan nadpolovin vina iakov strednej koly. O vobch vyhotovia iaci zpisnicu, ktor predloia riaditeovi koly. (3) iacka rada m 5 a 11 lenov a tvoria ju t iaci, ktor vo vobch zskali najvy poet hlasov iakov zastnench na vobch. (4) iacka rada a) sa vyjadruje k podstatnm otzkam, nvrhom a opatreniam koly v oblasti vchovy a vzdelvania, b) sa podiea na tvorbe a dodriavan kolskho poriadku, c) zastupuje iakov vo vzahu k riaditeovi a vedeniu koly, predklad im svoje stanovisk a nvrhy, zastupuje iakov aj navonok, d) vol a odvolva zstupcu iakov do rady koly. (5) Podrobnosti o zloen iackej rady, o spsobe jej ustanovenia vrtane vmeny jej lenov, o vobe lena rady koly a o spsobe rokovania ur tatt iackej kolskej rady. Komentr: Asocicia vchovnch poradcov navrhovala zakotvi do kolskho zkona v roku 2008 prcu iackych kolskch rd aj v Z a ich metodick usmerovanie zveri vchovnm poradcom. Ale iadne
36
argumenty zatia nepomohli, tto poiadavku dosiahnu. Prezentcia k tejto tme sa nachdza na webovej strnke: http://asociaciavp.szm.sk/ konferencia_dieta.html Nariadenie vldy . 238/2004 Z.z. o rozsahu vyuovacej innosti a vchovnej innosti pedagogickch zamestnancov (od 1.5.2004) 3 (1) Zkladn vzok uitea vykonvajceho funkciu vchovnho poradcu sa zniuje: a) v zkladnej kole a v strednej kole s potom do 300 iakov o 1 hodinu 301 - 600 iakov o 2 hodiny 601 iakov a viac o 3 hodiny, b) v pecilnej kole s potom do 100 iakov o 1 hodinu 101 - 300 iakov o 2 hodiny 301 iakov a viac o 3 hodiny. Komentr: Platn znenie vzku VP je u v sasnosti nepostaujce, lebo t musia v praxi vynaloi na svoju prcu ovea viac asu. Npl prce VP sa za posledn roky znsobila nielen zvenm potom prihlok na stredn koly, potom inkludovanch iakov a iakov s problmami, ale aj asovmi nrokmi na rieenie problmov, konzultcie s rodimi a na tdium a vzdelvanie. AVP vypracovala na sledovanie asovej nronosti prce VP Vkaz prce, ktor bude vyhodnoten a predloen vlde SR ako podklad pre zmenu tohto doteraz platnho nariadenia. Vyhlka M SR .42/1996 o alom vzdelvan pedagogickch pracovnkov (od 1.3.1996) 7 pecializan inovan tdium (1) pecializan inovan tdium organizuj metodick centr, ttny pedagogick stav a vzdelvacie organizcie inch strednch orgnov. (2) Obsahom pecializanho inovanho tdia je prprava na vykonvanie pecializovanch pedagogickch innost a na vskumn innos. (3) pecializan inovan tdium trv najviac dva roky. Uskutouje sa poda jednotnho projektu vypracovanho vzdelvacmi organizciami uvedenmi v odseku 1 a schvlenho ministerstvom alebo inm strednm orgnom. (4) Na pecializan inovan tdium sa me pedagogick pracovnk prihlsi so shlasom riaditea koly alebo riaditea kolskho zariadenia.
37
(5) pecializan inovan tdium sa kon obhajobou zverenej prce pred trojlennou komisiou. lenov komisie vymenva riadite vzdelvacej organizcie uvedenej v odseku 1. (6) O skonen pecializanho inovanho tdia vydaj vzdelvacie organizcie uveden v odseku 1 osvedenie. Komentr: Tto vyhlka nerieila kvalifikan predpoklady vchovnch poradcov. Ich vzdelvanie bolo zabezpeen len v rmci pecializanho inovanho tdia. Vyhlka . 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o vchovnom poradenstve a o poradenskch zariadeniach (od 1.3.1996) 6 Vchovn poradca (1) Vchovn poradca psob v zkladnch kolch, strednch kolch, pecilnych kolch, a ak je to eln, aj v kolskch zariadeniach. (2) Funkcia vchovnho poradcu sa obsadzuje z radov pedagogickch pracovnkov koly. Za plnenie loh vchovn poradca zodpoved riaditeovi koly; lohy pln popri svojej pedagogickej innosti. (3) Vchovn poradca a) pln lohy kolskho poradenstva v otzkach vchovy, vzdelvania a profesijnej orientcie det, ako aj v oblasti prevencie problmovho a delikventnho vvinu det, b) venuje osobitn pozornos iakom zo socilne znevhodnenho prostredia, iakom so zmenenou pracovnou schopnosou, nadanm a talentovanm iakom, c) poskytuje konzultcie iakom a ich zkonnm zstupcom pri rieen vchovnch a vzdelvacch problmov, informuje ich o otzkach tdia na strednch kolch a na vysokch kolch a pri vobe povolania, d) sprostredkva prepojenie koly s poradenskmi zariadeniami a inmi odbornmi zariadeniami zaoberajcimi sa starostlivosou o deti. Komentr: Tto vyhlka bola zruen a nahraden vyhlkou .325/ 2008. AVP povauje vchovn poradenstvo za sas pedagogickej innosti vchovnho poradcu. Vyhlka . 325/2008 Z.z. o kolskch zariadeniach vchovnho poradenstva a prevencie (od 1.9.2008) 3 (2) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie metodicky usmeruje innosti a) koordintorov prevencie a kolskch psycholgov v kolch a kolskch zariadeniach poda 130 ods. zkona,
38
b) vchovnch poradcov, lieebnch pedaggov a socilnych pedaggov v zkladnch kolch, strednch kolch a v kolch pre iakov s nadanm 4 (2) Ternny pecilny pedagg vykonva poradensk, preventvnu, vchovno-vzdelvaciu a metodick innos spravidla v kole, v kolskom zariaden a v rodine;alie innosti vykonva spravidla v centre pecilnopedagogickho poradenstva. Komentr: Vchovn poradca je touto vyhlkou postaven do lohy druhoradho poradenskho zamestnanca a v rozpore so kolskm zkonom a za koordintora prevencie. Ani rozpracovaniu nplne prce vchovnho poradcu nevenuje tto vyhlka iadnu pozornos. Naopak, osobitne sa tu spomna ternny pecilny pedagg, ale takto pojem kolsk zkon vbec nepozn . (Zkon 245/2008, 130 ods. 3)
o (ne)navrhuje zkon o pedagogickch zamestnancoch

7 ods.7 Ministerstvo ustanov veobecne zvznm prvnym predpisom poadovan kvalifikan predpoklady a poiadavky pre jednotliv kategrie pedagogickch zamestnancov a odbornch zamestnancov. 32 ods.2 psm. b) c) Pedagogickm zamestnancom pecialistom je a) vchovn poradca, b) karirov poradca, 32 ods. 5 Vchovn poradca zabezpeuje poradenstvo v oblasti vchovy a vzdelvania deom, iakom, ich zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom kl formou informanch, koordinanch, konzultanch, metodickch a inch svisiacich innost. Zrove sprostredkva odborn terapeuticko-vchovn innos a vchovno-poradensk innos poda potrieb iaka. l. III (Zkon . 553/2003 Z.z. o odmeovan niektorch zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme) 14 ods.1 Zamestnvate prizn pedagogickmu zamestnancovi alebo odbornmu zamestnancovi v kolstve pecializan prplatok za vkon kadej pecializovanej innosti. 14 ods.2 pecializovanou innosou poda odseku 1 s innosti a) triedneho uitea, b) uvdzajceho pedagogickho zamestnanca alebo odbornho zamestnanca.
39
14a, ods. 1 Pedagogickmu zamestnancovi, ktor vykonva innos triedneho uitea, patr pecializan prplatok v iastke 5 % platovej tarify tvrtho karirovho stupa prslunej pracovnej triedy a platovej triedy, do ktorej je zaraden, ak tto innos vykonva v jednej triede, alebo v iastke 10 % platovej tarify tvrtho karirovho stupa prslunej pracovnej triedy a platovej triedy, do ktorej je zaraden, ak tto innos vykonva v dvoch triedach alebo vo viacerch triedach.
o navrhuj uzkoni vchovn poradcovia

vymedzi v zkone psobenie vchovnch poradcov vo vedeniach kl ako ich plnoprvnych lenov, a tm vyjadri skuton vznam ich prce v oblasti vchovy, osobitne karirovej vchovy a tie v oblasti prevencie socilno-patologickch javov v zkladnch a strednch kolch upravi vchovnm poradcom vzok primerane prci, ktor vykonvaj, ktor od nich oakvaj rodiia, iaci a cel spolonos (nsledne v nariaden vldy SR) spravodlivo ohodnoti prcu vchovnch poradcov prplatkom, vym ne je prplatok triedneho uitea, pretoe prca vchovnho poradcu je asovo aj odborne nronejia a zameriava sa na vchovu vetkch iakov koly bez vnimky stanovi kvalifikan predpoklady a poiadavky na vkon funkcie vchovnho poradcu a pripravova pre tto prcu na vysokch kolch kvalifikovanch odbornkov v pregradulnom aj postgradulnom tdiu venova primeran pozornos funkcii metodika pre vchovn poradenstvo (v slade so kolskm zkonom), jeho postaveniu v systme vchovnho poradenstva a tie jeho vzdelvaniu Pripomienky Asocicie vchovnch poradcov: http://asociaciavp.szm.sk
V om vidme problm?
v nerovnocennom postaven vednch odborov v spolonosti, ktor sa odra v preferovan niektorch hadsk (ekonmia, prvo) a v podceovan inch (sociolgia, pedagogika, psycholgia) pri tvorbe vetkch veobecne zvznch prvnych predpisov v nerovnomernom rozvoji vednch odborov, v ich (ne)komunikcii a (ne)spoluprci, ktorch dsledkom je neujasnenos a rzne vysvetovanie mnohch pojmov, ktor obsahuj veobecne zvzn prvne predpisy
40
v nepochopen podstaty vchovno-vzdelvacieho procesu ako vzjomnej sinnosti jeho teoretickej a praktickej strnky, v preferovan vsledkov vzdelvania (teoretickej strnky) a v nedoceovan vchovy a prevencie (praktickej strnky) v praxi kl a v celej spolonosti v neujasnenosti pojmov, ktor s pre vchovno-poradensk prax zvl dleit a ich vznamu: vchovn poradenstvo, karirov poradenstvo, spoluprca, koordincia, kompetencia, odbornos, pecializcia,... v neochote zodpovednch ministerskch zamestnancov zaobera sa hlbie problematikou vchovnho/pedagogickho poradenstva a pochopi jej vznam pre cel spolonos
Ako postupova alej?

Konzultova s riaditeom koly monos, aby vchovn poradca koordinoval prcu sekcie triednych uiteov, vedcich metodickch zdruen a predmetovch komisi a viedol tie sekciu poradenskch pracovnkov a socilnych partnerov (kad VP so svojim riaditeom) Presadzova v spoluprci s radou rodiov postavenie vchovnho poradcu ako metodika pre prcu iackej kolskej rady u v zkladnej kole s cieom rozvoja pozitvne motivovanch innost iakov (kad VP s predsedom RZ na kole) Posilni relne postavenie metodikov pre vchovn poradenstvo v CPPPaP, skvalitni ich vlastn pedagogicko-metodick innos a vzdelvanie (riaditelia CPPPaP) Na rovni miest a krajov organizova pre vchovnch poradcov zkladnch a strednch kl pravideln pracovn stretnutia zameran na vmenu sksenost Zaradi do funknho vzdelvania riaditeov kl problematiku vchovnho poradenstva a na poradch ich pravidelne oboznamova s lohami a problmami v prci vchovnch poradcov (MPC, vysok koly, K, VC) V tomto obdob, ke prve prebieha pripomienkov konanie k nvrhu zkona o pedagogickch zamestnancoch, by mohli vchovn poradcovia svojou aktivitou zmeni svoje doterajie postavenie. Ako ukazuje prehad dokumentov o vvoji vchovnho poradenstva, aby sme zabezpeili ich kvalitu, musia odbornci draznejie zasahova do ich tvorby. Dnes meme v porovnan s minulosou vyui jednu podstatn VHODU, ktorou je komunikcia prostrednctvom internetu. T je dnes tak rchla ako nikdy predtm, me by aj tak irok ako nikdy predtm a prve ona me urchli proces tvorby prvnych predpisov ako ni pred-
41
tm... (avak nielen tvorbu predpisov, ale aj vvoj vchovnho poradenstva vbec). Pramene: http://jaspi.justice.gov.sk http://www.minedu.sk http://www.uips.sk
Mgr. Jarmila Blaekov, Asocicia vchovnch poradcov, asociaciavp@gmail.com
42
5/ Vchovn poradca ako sas poradenskho systmu

Ivica Kuracinov vod V modernom kolskom a vchovnom systme maj podporn a npomocn orgny a intitcie svoje pecifick nezastupiten miesto. Tka sa to i vchovnho a psychologickho poradenstva, Prspevok odprednala v zastpen sasti vchovno-vzdelvacej PaedDr. Silvia Stanov, Centrum pedagogicko - psychologickho poradenstva a prevencie sstavy, ktor poskytuje odborv Trnave n pedagogick a psychologick starostlivos o deti, metodick a informan pomoc pedagogickm zamestnancom kl a zkonnm zstupcom det v oblasti edukcie, profesijnej orientcie iakov. kolsk zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie v zkone 245/2008 z.z. Princpy vchovy a vzdelvania Vchova a vzdelvanie poda tohto zkona s zaloen na princpoch, ktor s definovan v 3 zkona 245/2008 z.z. kolsk zkon. Jednm z princpov je aj princp vchovnho poradenstva poda 130. kolsk zariadenia vchovnho poradenstva a prevencie ( 130) Zkladnmi zlokami systmu vchovnho poradenstva a prevencie s zariadenia vchovnho, psychologickho a pecilnopedagogickho poradenstva a prevencie, ktorch sasou je: a) centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie, b) centrum pecilno-pedagogickho poradenstva.
43
K alm zlokm systmu vchovnho poradenstva a prevencie patr: a) vchovn poradca ( 130 odst. 5, 134), b) kolsk psycholg ( 135), c) kolsk pecilny pedagg ( 131 odst. 2), d) lieebn pedagg, e) socilny pedagg, f) koordintor prevencie. innosti vchovnho a psychologickho poradenstva ( 131) s psychologick innos, pecilnopedagogick innos a socilna innos. Ministerstvo kolstva metodicky usmeruje innos poradenskch zariaden. Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie ( 132) Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie poskytuje komplexn psychologick, pecilnopedagogick, diagnostick, vchovn, poradensk a preventvnu starostlivos deom okrem det so zdravotnm postihnutm, zkonnm zstupcom - poskytuje poradensk sluby a pedagogickm zamestnancom poskytuje poradensk sluby.
Zkladn fzy a oblasti vchovnho poradenstva a prevencie ( 130 odst. 8, 132 odst. 4, uznesenie vldy . 283/2007) diagnostick fza poradensk fza terapeutick fza preventvna a rehabilitan fza prevencia a socilno -psychologick trning pedagogick prevencia, reedukcia a psychagogika socilna prevencia a trning socilnej komunikcie komplexn prprava pre trh prce; doplnenie profesionlnych inform.
psychologick diagnostika
psychologick poradenstvo
psychoterapia psychologick
pedagogick diagnostika
pedagogick poradenstvo
lieebnopedagogick metdy
socilna diagnostika
socilne poradenstvo
socioterapia
komplexn diagnostika kompetenci jednotlivca
karirov poradenstvo (interdiscipli-nrne)
reorientcia, rekvalifikcia
44
Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva (133) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva poskytuje komplexn pecilnopedagogick innost, psychologick, diagnostick, poradensk, rehabilitan, preventvnu, metodick, vchovno- vzdelvaciu a in odborn innos a sbor pecilnopedagogickch intervenci deom so zdravotnm postihnutm vrtane det s vvinovmi poruchami. Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva sa podiea na zabezpeovan kompenzanch, reedukanch a pecilnych uebnch pomcok poda ich individulnych potrieb dieaa, u ho tieto pomcky vyuva, prehodnocuje ich innos vyuvania u uvatea. innosti CPP (vyhlka . 325/2008 4) Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva vykonva odborn innosti a sbor pecilnopedagogickch intervenci poda 133 zkona najm ambulantne v centre pecilno-pedagogickho poradenstva, ambulantne v rodine, v kole alebo v kolskom zariaden, ktor diea navtevuje, alebo formou krtkodobho pobytu v centre pecilno-pedagogickho poradenstva, ktorho dka spravidla nepresiahne p pracovnch dn. Ternny pecilny pedagg vykonva poradensk, preventvnu, vchovno-vzdelvaciu a metodick innos spravidla v kole, v kolskom zariaden a v rodine; alie innosti vykonva spravidla v centre pecilno-pedagogickho poradenstva. Centrum pecilno-pedagogickho poradenstva sa me pecializova len na jeden druh zdravotnho postihnutia alebo vvinovej poruchy. Vchovn poradenstvo (134) lohou vchovnho poradenstva je vykonvanie poradenstva pri rieen osobnostnch, vzdelvacch, profesionlnych a socilnych potrieb det a karirovho poradenstva. Vchovn poradca v prpade potreby sprostredkuje deom a ich zkonnm zstupcom pedagogick, psychologick, socilne, psychoterapeutick, reedukan a in sluby, ktor koordinuje v spoluprci s triednymi uitemi. zko spolupracuje so kolskm psycholgom, kolskm pecilnym pedaggom a odbornmi zamestnancami poradenskch zariaden.
Vchovn poradca
Ustanovenie do funkcie Vchovn poradca je pedagogick zamestnanec koly (uite), ustanoven do tejto funkcie riaditeom koly. Forma, akou by mal by VP ustanoven
45
do funkcie, by mal by menovac dekrt. Treba zdrazni, e v klasickom poat vchovn poradca v kole nie je profesia, ale len funkcia. V praxi to znamen, e na vkon tejto funkcie sa nevytvra osobitn pracovn miesto v zmysle vkonu, ale vchovnho poradcu vyber a menuje z radov pedagogickch zamestnancov riadite koly. Rob to so zreteom na osobnostn predpoklady zamestnanca, vchovno-vzdelvacie vsledky, ktor dosahuje, pedagogick prax minimlne 5 rokov, predchdzajcu odborn prpravu (absolvovanie pecializanho inovanho tdia) resp. inch predpokladov pre zskanie tejto spsobilosti.
Postavenie VP
Vychdzajc z platnej legislatvy riadite koly vymedzuje konkrtne postavenie a lohy VP vo vntornch dokumentoch koly (organizan poriadok, pracovn poriadok, vntorn mzdov predpis at.). Rob tak so zreteom na osobitosti a konkrtne podmienky koly (stupe, druh, typ koly, poet iakov, prostredie, v ktorom koly psob a pod.). Kee vchovn poradca zodpoved za svoju innos priamo riaditeovi koly, je dobr, ak s o najkonkrtnejie vymedzen kompetencie vchovnho poradcu, najm jeho: 1. koordinan funkcie: - vzahy k zstupcom riaditea, - k triednym uiteom, - ostatnm pedagogickm a vchovnm zamestnancom koly 2. systm transferu informci: - vylenen poradensk de - urenie spsobu prezentovania informci osobitne pre pedagogickch zamestnancov a osobitne pre iakov a ich rodiov, - permanentn sledovanie odbornej literatry a pod. - vzdelvanie 3. systm organizcie jeho prce (plnovanie): - spsob innosti, - asov rozsah a doba individulnych a skupinovch kontaktov so iakmi, rodimi resp. zkonnmi zstupcami (von de apod.) - miesto innosti 4. materilne a priestorov podmienky pre innos: - samostatn kabinet - PC s pripojenm na internet - odborn literatra 5. alie podmienky ovplyvujce prcu vchovnho poradcu: - zkladn vzok vchovnho poradcu, - odmeovanie funkcie vchovnho poradcu
46
Takto veobecn vymedzenie funkcie vchovnho poradcu a podmienok pre jeho prcu by mala my kola spracovan bez ohadu na skutonos, kto funkciu vykonva. Tieto podmienky je vhodn psomne dohodn medzi vchovnm poradcom koly a vedenm koly, resp. aby uveden skutonosti boli zahrnut vo vntornch predpisoch koly. vzok a odmeovanie VP Zkladn vzok uitea vykonvajceho funkciu vchovnho poradcu sa zniuje (Nariadenie vldy SR . 238/2004 3 ods. 1): a) v zkladnej kole a v strednej kole s potom do 300 iakov o 1 hodinu 301- 600 iakov o 2 hodiny 601 iakov a viac o 3 hodiny, b) v pecilnej kole s potom do 100 iakov o 1 hodinu 101 300 iakov o 2 hodiny 301 iakov a viac o 3 hodiny. Odmeovanie vchovnho poradcu sa rovnako ako u inch pedagogickch zamestnancov riadi zkladnmi mzdovo-prvnymi predpismi platnmi pre odmeovanie pedagogickch zamestnancov. Konkrtna vka zkladnho platu sa teda uruje poda kritri pre zaradenia zamestnanca do prslunej platovej tarify a to bez ohadu na skutonos, i pedagg funkciu vchovnho poradcu vykonva - alebo nie. lohy vchovnho poradcu lohy vchovnho poradcu meme definova z pohadu platnej legislatvy 130 ods. 3 a ods. 5 a 134 zkona 245/2008 z.z. kolsk zkon a veobecnho chpania poradenstva opierajc sa o odborn literatru a koncepciu pedagogicko-psychologickho poradenskho systmu a jeho implementcie do praxe. I. Veobecn chpanie loh VP VP vykonva innosti: 1. koordinan - sprostredkovanie prepojenia koly s poradenskmi zariadeniami a inmi odbornmi zariadeniami zaoberajcimi sa starostlivosou o deti a mlde - poskytovanie metodickej pomoci pedagogickm zamestnancom - poskytuje vedeniu koly nvrhy a doporuenia, ktor sa tkaj vchovy, vzdelvania, prevencie a npravy problmov jednotlivch iakov, 2. koncepno- plnovaciu 3. informan - poskytuje iakom, zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom koly informcie o innos i zariaden vchovnho poradenstva
47
a monostiach vyuvania ich odbornch sluieb, informcie z oblasti utvrania vestranne rozvinutej osobnosti iakov v procese vchovy a vzdelvania, informcie z oblasti prevencie a npravy problmov, ktor sa vyskytuj vo vvoji, vchove a vzdelvan det a mldee a informcie o tdiu na strednch kolch, vysokch kolch a vobe povolania, - poskytuje informcie zamestnancom intitci a organizci pracujcich s demi a mldeou v oblasti vchovy a vzdelvania, 4. vyhodnocovaciu analytick: - analyzuje a vyhodnocuje proces poradenstva v kole a poskytuje informcie a analzy vedeniu koly, iakom, zkonnm zstupcom a pedagogickm zamestnancom koly v oblasti rozvjania osobnosti iakov, ich vchovy a vzdelvania, rieen problmov, ktor sa u nich vyskytuj a v otzkach prpravy iakov na tdium a vobu povolania 5. prieskumn a selektvnu: - metodicky usmeruje a zjednocuje diagnostick innos triednych uiteov pri pouvan konkrtnych pedagogickch diagnostickch metd, analze, overovan, spracovan a interpretcii zskanch dajov, veden pedagogickej dokumentcie a pri spracovan osobnch charakteristk iakov, pri vyhadvan a sledovan mimoriadne nadanch a talentovanch iakov a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (vznamnch pre vobu alieho tdia a povolania), - uskutouje vlastn diagnostick innos u iakov, ktor vyaduj z vchovnch, vzdelvacch a socilnych dvodov zvltnu pozornos a vedie o nich evidenciu a dokumentciu, navrhuje iakov na odborn vyetrenie do pedagogicko- psychologickch poradn a pripravuje potrebn podklady; 6. in (rieenie konfliktnch situci medzi iakmi, uitemi a rodimi a pod). II. lohy VP poda oblast Vychdzajc z Koncepcie pedagogicko-psychologickho poradenskho systmu a jeho implementcie do praxe, psob vchovn poradca v troch zkladnch oblastiach. V osobnostnej oblasti vchovn poradca sstreuje pozornos predovetkm na iakov s poruchami sprvania a so znakmi socilnej neprispsobilosti, na iakov trpiacich vntornmi konfliktmi (zkosami, poruenm sebahodnotenm) a na iakov v nronch ivotnch situcich a vvojovch krzach (tranie, rozvod alebo mrtie rodiov, problmy vo vzahoch medzi rodinou a kolou, so spoluiakmi a pod.). V spoluprci s triednym uiteom a rodimi koordinuje preventvne a vchovn postupy v prci s tmito iakmi. V prpadoch, v ktorch vchovn
48
poradca ako uite neme odborne zabezpei starostlivos, odpora intervenciu a aliu odborn starostlivos prslunho centra, prpadne inej pecializovanej intitcie. V oblasti vzdelvania sa vchovn poradca zameriava na iakov so vzdelvacmi akosami i rizikami kolskej nespenosti (psobenie smerujce k prevencii kolskho zlyhania), na talentovanch iakov, na postihnutch iakov, ktor s individulne zalenen (integrovan). Sasou jeho innosti v tejto oblasti mus by spoluprca s uitemi a rodimi tchto iakov, prpadne s poradou pri zisovan prin vzdelvacch problmov a ich npravy. V spoluprci s poradenskm zariadenm by mal vchovn poradca alej zaruova rozsah a kvalitu starostlivosti individulne integrovanm postihnutm iakom. Mimoriadne nadanm iakom by mal pomha vytvra podmienky na rozvoj ich talentu v kole. V oblasti profesijnej orientcie vchovn poradca poskytuje metodick pomoc uiteom pri zisovan, sledovan a rozvjan individulnych dispozci iakov, ktor mu by vznamn pre vobu ich tudijnej alebo ivotnej drhy, a tak umoova iakom a ich rodiom, aby sa vyvarovali chybnej voby. V zloitch prpadoch (napr. iakov so VVP - iakov pochdzajcich zo socilne znevhodnenho prostredia, talentovanch, alebo iakov so vzdelvacmi i vchovnmi akosami apod.) je jeho lohou sprostredkova iakom a ich vchovnm zstupcom pomoc poradenskho zariadenia. lohou poradcu v tejto oblasti je tie zhromaova informcie o monostiach alieho tdia a praxe a poskytova ich formou skupinovej alebo individulnej prce iakom a ich rodiom. Ako inn sa jav spoluprca s okresnmi radmi prce.
Prva a povinnosti VP
I. Zkladn prva a povinnosti vchovnho poradcu vyplvaj zo vetkch pracovnoprvnych predpisov, najm zo Zkonnka prce a zkona . 313/2001o verejnej slube II. pecifick povinnosti mono odvodi u z vyie citovanho ustanovenia 130 ods. 3 a ods. 5 a 134 zkona 245/2008 Z.z. kolsk zkon III. alie prva a povinnosti me vchovnmu poradcovi vymedzi riadite koly vo vntornch predpisoch koly, najm v organizanom poriadku koly. Konkrtne lohy a z nich vyplvajce kompetencie me riadite koly operatvne uri napr. aj na zklade priebehu a zverov pedagogickej rady, porady vedenia koly, ale tie na zklade odporan predmetovch komisi a metodickch zdruen.
49
Pracovn npl VP 1. VP vykonva innos prieskumn, identifikan, vyhodnocovaciu, diagnostick, depistnu, konzultan, metodick, informan, osvetovo-preventvnu, koncepno- plnovaciu, organizan a administratvnu. 2. VP pln lohy vchovnho poradenstva spravidla v spoluprci s triednymi uitemi: a) rob prieskumy, prieskumov tdie a vyhodnotenia, b) monitoruje iakov s problmami vo vchove, vzdelvan a vvine osobnosti; rob pre nich pedagogick diagnostiku a depist, zabezpeuje a sprostredkva im psychologick a in odborn sluby a starostlivos c) informuje a pomha iakom, rodiom (zkonnm zstupcom) pri vobe tdia, povolania a pracovnho zaradenia, v spoluprci s triednymi uitemi zabezpeuje pre tto oblas potrebn agendu a poskytuje im metodick pomoc pri jej veden, d) triednym uiteom poskytuje sprostredkovanie pomoci pri prci so iakmi intelektovo nadanmi a talentovanmi, socilne znevhodnenmi, segregovanmi, iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami a iakmi nastupujcimi do prvho ronka Z a pri prechode na vy stupe koly alebo in kolu, e) spolupracuje s odbornkmi pri poskytovan socilneho poradenstva a poradenstva zameranho na zlepovanie socilnych vzahov v triedach a v kole, f) zabezpeuje a podiea sa na realizcii preventvnych aktivt pre iakov, rodiov a zamestnancov koly, g) poskytuje odborn, metodick, konzultan a informan pomoc iakom, rodiom a pedagogickm zamestnancom koly, h) koordinuje vchovn proces koly a sprostredkva kole odborn sluby pedagogick, psychologick, informan, socilno-prvne, medicnske a in, i) spolupracuje s vedenm koly, s rodimi, uitemi a triednymi uitemi, koordintorom prevencie, majstrami odbornej vchovy, vychovvatemi, socilnymi kurtormi, s lekrom, kolskm psycholgom, pecilnym pedaggom, pracovnkmi pedagogicko-psychologickch poradn, pecilnopedagogickch poradn a almi kolskmi zariadeniami, s orgnmi ttnej sprvy a samosprvy a almi intitciami (aj skromnmi, cirkevnmi, charitatvnymi, mimorezortnmi, mimovldnymi), podieajcimi sa na vchove a vzdelvan, j) zabezpeuje spoluprcu koly so slubami zamestnanosti, so zamestnvateskmi intitciami v regine a s ostatnmi socilnymi partnermi, k) na pedagogickch radch informuje o vchovno-poradenskch aktivitch a o opatreniach potrebnch pre rieenie problmov,
50
l) vedie kabinet vchovnho poradenstva (vyuva informano-komunikan technolgie pri prci so systmami profesijnch informci, informan a poradensk programy, dokumentciu, prvne normy, metodick, informan a propagan materily, prruky, odborn literatru, audiovizulne pomcky), m) roziruje svoje vzdelanie z oblasti vchovnho poradenstva, db o svoj profesionlny rast, n) aktvne sa zastuje na poradch, metodickch stretnutiach, seminroch a koleniach pre vchovnch poradcov. Pri optimalizcii a humanizcii vchovno-vzdelvacieho procesu koly uplatuje vchovn poradca intervenn stratgie: a) vcvikov programy, prednky a besedy pre iakov so zameranm na kognitvny, socilny a emocionlny vvin iakov, prevenciu problmov v prospechu a sprvan, osvojenie si adekvtnych metd samouenia, rozvoj motivcie k ueniu, rozvoj tvorivosti a tvorivho myslenia b) prednky a besedy pre pedagogickch zamestnancov koly o existujcich problmoch iakov v prospechu a sprvan a o monostiach ich odstraovania, c) prednky a besedy pre rodiov iakov o existujcich problmoch det v prospechu a sprvan, d) individulne rozhovory s rodimi det s poruchami sprvania a prieskumy vchovnej situcie v rodinch problmovch iakov, e) priame zsahy do vyuovania vypracovanie individulnych plnov uenia a vyuovania, zsahy do rozvrhu hodn alebo vyuovacch tlov pedagogickch zamestnancov, dodriavanie psychohygienickch aspektov vchovno-vzdelvacieho procesu, f) aplikcia humanistickch princpov do vchovno - vzdelvacieho procesu a medziudskch vzahov v kole. Pri hodnoten vedomost a zrunost, ktor najviac chbaj sasnm vchovnm poradcom sa na prvom mieste objavuje potaov gramotnos, ktor sa sce zlepuje ale stle s tu vek rezervy. Ide o ben vyuvanie informano- komunikanch technolgi a orientciu v mnostve vyuvanch informanch zdrojov. Poradcovia by mali by informovan aj o prvnych predpisoch tkajcich sa systmu vchovnho poradenstva. Poradcom chba prehad o vvinovch zmench v celoivotnom priebehu na rznych rovniach a o adekvtnom vchovnom psoben, flexibilnom reagovan na tieto zmeny, rovnako ako aj znalosti a aplikovanie pedagogickej diagnostiky. Naim poradcom chba optimizmus a dostatok sebavedomia , o vyplva jednak s absencie znakov zlepovania sa situcie
51
v asovom dotovan poradenskej innosti ale aj patrinho morlneho i finannho ohodnotenia ich prce. Mgr. Ivica Kuracinov, Centrum pedagogicko- psychologickho poradenstva a prevencie, M. Sch. Trnavskho 2, 917 01 Trnava, ivica.kuracinova@gmail.com
52
6/ Problmy sinnosti vchovnho poradcu na kolch s PPP a lekrom

Miroslava Dobkov V modernom kolskom a vchovnom systme maj podporn a npomocn orgny a intitcie svoje pecifick nezastupiten miesto. Do poradenskho kolskho systmu patria najm: vchovn poradca, kolsk psycholg, kolsk pecilny pedagg ,koordintor prevencie na kole a in odborn zamestnanci v kolskom poradenskom zariaden.
PaedDr. Miroslava Dobkov, Stredn odborn kola elektrotechnick v Trnave
Vchovn a psychologick poradenstvo poskytuje odborn pedagogick a psychologick starostlivos o deti, metodick a informan pomoc pedagogickm zamestnancom kl a zkonnm zstupcom det najm v oblastiach vchovy a vzdelvania. Napriek tomu, e kles poet det, zujem rodiovskej verejnosti o sluby kolskho poradenstva narast. Na vchovnho poradcu sa v sasnosti klad zven nroky v svislosti s nrastom vchovnch a vzdelvacch problmov v kole, ktor s priamym odzrkadlenm problmov celej populcie.
innos vchovnho poradcu
Legislatvny rmec vchovnho poradenstva je uren Vyhlkou M SR o podrobnostiach o vchovnom poradenstve a poradenskch zariadeniach. Vyhlka definuje ciele a lohy systmu vchovnho poradenstva ako celku i ciele a lohy jeho jednotlivch lnkov. Vyhlka predstavuje
53
bzu, na ktor by mali nadvzova tatt vchovnho poradcu, ktor by mal konkrtne uri : - kvalifikan predpoklady pre vkon funkcie vchovnho poradcu - podmienky a lohy vchovnho poradcu v kole vo vzahu k iakom, rodiom, uiteom, vedeniu koly, PPP - postavenie vchovnho poradcu (vrtane avy na vyuovacom vzku) - finann ocenenie funkcie vchovnho poradcu. V sasnosti je pozcia vchovnho poradcu v kole pomerne asto diskutovanou otzkou. Aj ke u spomnan vyhlka hovor o vchovnom poradcovi a jeho funkcii, neviau sa na u zatia osobitn odporania i usmernenia, ktor by presnejie vymedzovali pozciu vchovnho poradcu v kole ako je to pri inch funkcich. Toko diskutovan morlne a najm finann ocenenie je plne v kompetencii riaditea koly. Nerobme si ilzie o harmonickch vzahoch v pedagogickch kolektvoch. V svislosti s postupom niektorch uiteov do vyej platovej triedy (za presne stanovench podmienok) sa socilna klma v mnohch uiteskch kolektvoch zhorila. Ak sa napr.: tento platov postup tkal uitea vchovnho poradcu, stalo sa, e finann ohodnotenie jeho vchovno poradenskej prce bolo znen. Zven poiadavky na innos a kompetencie vchovnho poradcu, ako poradcu prvho kontaktu v kole s kladen aj na jeho celoivotn vzdelvanie a predpokladaj posilnenie jeho postavenia v kole. K tomu je potrebn vytvori relne podmienky na jeho existenciu, aby jeho psobenie bolo efektvne, napr. vraznejm znenm zkladnho vzku vchovnho poradcu, motivujcim finannm ohodnotenm, napr. stanovenm navenia mzdy uritmi percentami z tarifnej mzdy. Aktulny spoloensk vvoj sa zkonite premieta do ivota koly, men a roziruje zber vchovno - poradenskej prce. koly s tak trochu zaskoen dopadmi javov socilnej patolgie, hadaj a potrebuj informcie, spsoby a monosti rieenia, preventvne opatrenia. Problmy socilno - patologickho charakteru plone zasahuj vetky typy strednch kl. V rmci jednotlivch typov S aiskom poradenskej prce na gymnzich je proces profesijnho rozhodovania. Pre SO s typick problmy s adaptciou na tudijn odbor a pomoc reorientovanm iakom. Problematika na SOU, v sasnosti SOE, sa v poslednch rokoch vykrytalizovala v dvoch smeroch. Okrem problmov s naplnenm odborov
54
iakmi vchovn poradca riei problmy dochdzky, sprvania, nezujem o tdium, obavy z maturitnej skky, voba povolania ako a kde sa zamestna. Vchovn poradca sa okrem tandardnch innost , ktor s v jeho psobnosti, mus venova aj deom, ktor maj zmyslov, telesn a in zdravotn postihnutie, vyadujce si pri vzdelvan pecifick postupy. Existuje i alia nezanedbaten skupina det, ktor iadne pozorovaten postihnutie nemaj, ale napriek tomu si vyaduj osobitn prstup pri vzdelvan (napr. deti s akosami v uen, deti s prejavmi niektorch prznakov vvinovch porch uenia, citovho prevania, ale i deti s nadpriemernm intelektovm nadanm, portovo talentovan jedinci a pod.). Stpa poet det s osobnostnmi a emocionlnymi problmami vrtane det trpiacich neurzami, psychosomatickmi chorobami a vvinovmi poruchami uenia, det zo socilne znevhodnenho prostredia ohrozench chudobou (30% ). V kolch narastaj vne vzahov problmy a konflikty, a to nielen v komunikcii iakov medzi sebou navzjom, ale aj vo vzahu k rodiom a k uiteom. Deti s asto vystaven nemernej zai a krzovm situcim. Vchovn a psychologick poradenstvo sa vznamnou mierou podiea na zefektvovan a humanizcii vzdelvania iakov so zmerom obmedzova vskyt ich kolskho zlyhvania, zvyova ance ich spenho uplatnenia sa na trhu prce a podiea sa na prevencii socilno-patologickch javov. Sasn rove ohrozovania psychickho vvinu det si vyaduje ist zmeny v obsahu a hlavne rozsahu komplexnej i zko pecializovanej poradenskej innosti. Posdenie stavu, schopnost a potencilu dieaa, a teda odporanie vhodnho typu vzdelvania psycholgom a kolskm pecilnym pedaggom by malo by nutnm minimom.
Spoluprca vchovnho poradcu s PPP
Pokia rieenie kolskch problmov prekrauje kompetencie vchovnho poradcu a hranice pedagogickho poradenstva, poiada vchovn poradca o pomoc poradenskho / kolskho psycholga. Poradensk psycholg bva astm partnerom vchovnho poradcu pri rieen problmov iakov alebo problmov so iakmi. V prvom prpade je klientom psycholga iak, ktor sa poradcovi zveril s osobnm problmom, a ten mu po zven svojich kompetenci a okolnost prpadu doporu konzultciu so psycholgom. Psycholg me od zaiatku zvoli
55
stratgiu pomoci, lebo iaci / rodiia prichdzaj ako klienti so iadosou o pomoc. Druh prpad je zloitej uite m problm so iakom, ktor m nedostatky v uen alebo v sprvan a iada o pomoc psycholga. Nie je vnimkou, e uveden problm iak ani rodiia nepociuj alebo o om nechc hovori. Vynten spoluprca neprina poadovan efekt a me byt prinou mnohch nedorozumen medzi psycholgmi, vchovnm poradcom a rodimi iakov. Mnohokrt sa vchovnmu poradcovi vyplat, pokia s doporuenm dieaa do psychologickej starostlivosti ist as pok. Me sa sta, e prijat opatrenia (po konzultcii s kolegami a vedenm koly) zmiernia alebo odstrnia problmy, a tm zmizne dvod intervencie psycholga a prinesie niektor vhody (napr. vasn intervencia zo strany vchovnho poradcu, nezaaovanie preaench poradn, podpora spoluprce v tme pedaggov, posilnenie vlastnej sksenosti). Vchovn poradca doporuuje vyetrenie / konzultciu v kolskch poradenskch zariadeniach po dlhodobej vahe a spoluprci s rodimi. Stva sa, e rodi dieaa je zaskoen poiadavkami na psychologick vyetrenie. V prirodzenej snahe brni normalite svojho dieaa me spoluprcu so psycholgom povaova za ponenie a nvrh vchovnho poradcu odmietnu. Rodiovskm postojom mono predchdza pri nstupe iaka do koly formou informci o primrno-preventvnom poslan tchto intitci, o prci psycholgov a charakteristikch spoluprce medzi psycholgom a pedaggom. Vchovn poradca by mal pozna prcu poradenskho psycholga, aby dokzal zaskoenm rodiom zodpoveda otzky ohadom poradenskho procesu. Touto cestou me poradca zska od rodiov shlas, ktor ho oprvuje objedna diea k psychologickmu vyetreniu. Rodi by mal pozna dvod podnetu k psychologickmu vyetreniu, oakvania poradcu a pedaggov, miesto realizcie vyetrenia, as a metdy diagnostickej prce. Uveden snaha o zskanie shlasu rodiov neplat v prpadoch aktneho ohrozenia telesnho alebo duevnho zdravia dieaa. Pokia vyetrenie iaka doporuuje vchovn poradca, mal by v zujme spenej spoluprce zretene sformulova svoje oakvania. Skr ako pokusy o vysvetovanie prin, interpretcie a hodnotenie sprvania iaka zo strany poradcu, psycholgovi pome popis kolskch problmov iaka, jeho sprvanie a informcie o pokusoch k nprave. Od psycholga nemono oakva presn diagnzu a okamit zmenu dochdza k nej v prirodzenom prostred iaka (kolsk a rodinn
56
prostredie). Psycholg vna do problmov nov pohad a npady, ktor sa vytvorili v priebehu konzultcie s rodimi a demi a s logickm vystenm vyetrenia. Je na vchovnom poradcovi a pedaggoch ako tieto npady vyuij v praxi. Nie vdy sa v praxi stretvam s tm, e psycholg je ochotn sa s vchovnm poradcom o tchto novch pohadoch a npadoch otvorene rozprva. Od psycholga mono oakva proces poradenstva, terapie, diagnostiky a nsledn doporuenia administratvneho charakteru vyuitie legislatvnych postupov, zmena triedy, zmena koly, nvrh na integrciu dieaa, opakovanie ronka a pod. Vetky psychologick vstupy maj charakter doporuen a nemu byt naplnen bez shlasu rodiov. Pre efektvne uplatnenie vetkch pokynov a doporuen je dleit, aby vchovn poradca a pedaggovia rozumeli psomnm psychologickm zverom a doporueniam. Predpokladom spenej starostlivosti o iaka je osobn kontakt a zka spoluprca psycholga, vchovnho poradcu i pedaggov. Poradensk psycholgovia sa venuj nasledujcim typom problmov: a) problmy iakov v uen (vvinov poruchy uenia, nzke nadanie, nedostaton uebn nvyky, adaptan problmy ), b) problmy iakov v sprvan (provokatvne sprvanie, agresivita, zkolctvo, ikana ), c) rodinn a vchovn problmy, d) stresov situcie e) vyetrenie profesijnej orientcie, f) osobnostn a rodinn akosti, g) zdravotn akosti.
Spoluprca kolskho pecilneho pedagga a koly
Psycholg a kolsk pecilny pedagg s v sasnosti zamestnancami PPP. Svoje sluby a starostlivos poskytuj jednorzovo, alebo opakovane, priom oba druhy s realizovan individulnou, alebo skupinovou formou. Svoju innos uskutouj ambulantne v priestoroch poradne a nvtevami odbornch zamestnancov v kolch a v kolskch zariadeniach. Zkon o kolskch zariadeniach zaviedol aj funkciu kolsk pecilny pedagg, ktor sa priamo zastuje na prci koly alebo pecilneho vchovnho zariadenia a poskytuje odborn pecilnopedagogick pomoc deom, zkonnm zstupcom a pedagogickm pracovnkom pri rieen vchovnch a vzdelvacch problmov. Spoluprca kolskho pecilneho pedagga a koly je nesmierne dleit. Skutonos, e pedagogicko-psychologick poradne pred desiatimi rokmi vykazovali pribline u 10% populcie opodstatnenos svojich sluieb, v sasnosti sa toto slo pohybuje nad 20% a akacie lehoty na vybavenie iadosti s tri tdne a mesiac, hoci efektivita prce
57
je tm vyia, m skr je poskytnut potrebn odborn starostlivos. Z toho vyplva, e by bolo vhodn z u aj tak preaench poradn vyleni kolskho pecilneho pedagga a zaleni ho ako zamestnanca strednej koly. Jeho innos je neoddelitenou sasou poradenskho systmu v rezorte kolstva a preto by sa mala rozpracova funkcia kolskho pecilneho pedagga v pracovnej pozcii ako zamestnanca strednej koly. Sasne je potrebn riei otzky pracovnho zaradenia, vzku, asovho harmonogramu prce a odmeovania jednotlivch zamestnancov pecilnopedagogickho poradenstva zaradench priamo v strednch kolch tak, aby ich postavenie bolo na rovni uitea pecilneho pedagga. Tento krok by mohol vies k vyej efektvnosti spoluprce kolskho pecilneho pedagga s kolektvom pedaggov v kole. Realizcia uvedenho nvrhu by znamenala prenesenie aiska prce pecilnopedagogickho poradenstva do prirodzenho prostredia det a iakov so VVP, a to do kl.
Spoluprca vchovnho poradcu s lekrom
Opatrenia na skvalitnenie sinnosti vchovnho poradcu na kolch sa netkaj len jeho spoluprce s PPP a jej zamestnancami, ale je potrebn spolupracova aj s praktickm lekrom pre deti a dorast. V sasnosti prepojenie lekr PPP kola funguje nasledovne: 1. Lekr potvrd peiatkou a podpisom, e iak me tudova vybran uebn, alebo tudijn odbor, ak je zdrav a spsobil tdia. 2. Ak sa u iaka vyskytne dispenzarizcia (Dispenzarizcia je aktvne a systematick sledovanie zdravotnho stavu osoby, u ktorej je predpoklad zhorovania zdravotnho stavu, jej vyetrenie a lieba.) do ktorej spadaj aj vvinov poruchy uenia dislexia, disgrafia, diskalkulia... praktick lekr pre deti a dorast doporu vyetrenie u odbornho lekra a v PPP. Na zklade vsledkov s iakovi navrhnut uebn, alebo tudijn odbory, na ktor je spsobil a bude schopn vykonva navrhnut povolanie. 3. Ak sa u iaka vyskytne vny zdravotn problm, ktor ho zarad do kategrie ZPS navrhne iakovi lekrska komisia vhodn uebn, alebo tudijn odbor. Rezort zdravotnctva v SR by mal prostrednctvom okresnch a krajskch zstupcov raz rone distribuova praktickm lekrom pre deti a dorast
58
adresr zariaden pecilnopedagogickho poradenstva, ktor mieni vydva M SR s pokynom na spoluprcu s tmito zariadeniami. Ide o informovanos PLDD, ktor najlepie mu poradi rodiom pri orientcii a vbere vhodnho kolskho zariadenia. V rmci spoluprce vchovnho poradcu s lekrom sa v sasnosti vyskytuj dva typy problmov: a) falovanie ospravedlneniek iaci si skenuj peiatky lekra s ich podpisom a pouij ich na ospravedlnenie vieho potu dn neprtomnosti na vyuovan, o om lekr vo vine prpadov ani nevie. b) pri preverovan pravosti ospravedlneniek potvrdench lekrom sa stva, e lekr potvrd aj ospravedlnenku popsan v bode a). Rieenie problmu popsanho v bode a) je v kompetencii pedagogickch pracovnkov, ktor spolupracuj s vchovnm poradcom a v potrebnej miere aj s lekrom. Vyriei problm tkajci sa bodu b) nie je jednoduchou zleitosou.
Zver
Problematika vchovnho poradenstva je vemi komplexn a rozsiahla. Celospoloensk zmeny v oblasti ekonomickej, socilnej a morlnej sa priamo prejavuj v nraste potreby vchovnho poradenstva v naom kolskom systme. Pre spen zvldnutie tchto narastajcich potrieb je nevyhnutn systmovo, komplexne a prune riei existujce nedostatky a problmy. Treba ma pritom na zreteli, e jednotliv zloky poradenstva s svojou innosou priamo prepojen. Tmou mjho prspevku boli Problmy sinnosti vchovnho poradcu na kolch s PPP a lekrom. V prspevku som naznaila aj niektor aspekty postavenia a vkonu innosti vchovnho poradcu na kole a z praxe vychdzajcu potrebu zmeny v oblasti kolskho pecilneho pedagga. Verm, e aj moje sksenosti vychdzajce z praxe, prispej k vytvoreniu optimlnejch podmienok pre prcu vchovnho poradcu a ostatnch zainteresovanch zloiek poradenskho kolskho systmu.
PaedDr. Miroslava Dobkov, SO elektotechnick, Sibrska 1, 91700 Trnava
59
7/ Vchovn poradenstvo na strednch kolch v Trnavskom samosprvnom kraji

Mgr. Marta Jedlikov, Ing. Karol Kunovsk Vchovn poradenstvo: Vchova a vzdelvanie Rodina a kola Karira pecilna vchova a vzdelvanie Negatvne javy a prevencia problmovho a delikventnho vvinu mldee
Mgr. Marta Jedlikov, Trnavsk samosprvny kraj
Vchovn poradca S: Kvalifikan predpoklady (V vzdelanie pedagogickho smeru, zskanie odbornej spsobilosti z vchovnho poradenstva po spenom absolvovan pecializanho tdia z vchovnho poradenstva Profesionalizovan charakter zriadenie funkcie v kole = znenie vzku (3 ods. 1 nariadenia vldy SR . 238/2004) + vymedzenie psobnosti poradenstva v kole a prepojenie s externmi poradenskmi zariadeniami a pracoviskami Pracovn npl: - Poskytovanie odbornej psychologickej a pedagogickej starostlivosti iakom, rodiom a pedaggom koly - kolsk poradenstvo v otzkach vchovy, vzdelvania, profesijnej orientcie - Metodicko-informan pomoc pedaggom a zkonnm zstupcom iaka
60
Spoluprca na realizcii prevencie socilno-patologickch javov mldee Vedenie pedagogickej dokumentcie vchovnho poradcu (pln innosti, dennk, zznamy a posudky (pri dodran zkona . 428/2002 o ochrane osobnch dajov)
Interakcia innost vchovnho poradcu - G, SO
KP - Karirne poradenstvo VP - iacke vchovn problmy VzP - iacke vzdelvacie problmy a integrovan iaci KsRo - Komunikcia s rodimi KsPP - Komunikcia s pedagogickmi pracovnkmi AaI - Agenda a in
Interakcia innost vchovnho poradcu - SO (v rozdelen pvodnch SOU, ZS a SO)
KP -
Karirne poradenstvo VP - iacke vchovn problmy VzP - iacke vzdelvacie problmy a integrovan iaci KsRo - Komunikcia s rodimi KsPP - Komunikcia s pedagogickmi pracovnkmi AaI - Agenda a in
61
Zhrnutie Vchovn poradca strednej koly v rozsahu znenej hodinovej dotcie neme dostatone plni svoje poslanie V 23 % SO vykonva vchovn poradca aj funkciu koordintora prevencie socilno-patologickch javov mldee Poadovan kvalifikan vzdelanie pre vkon funkcie vchovnho poradcu spa len cca 17 % pedaggov V alom vzdelvan vchovnho poradenstva je zainteresovanch 25% vchovnch poradcov z gymnzi a 46 % zo SO Najastejie uvdzan partner spoluprce je KPPP, PZ, PSVaR
Vzhadom na rastci vvoj delikvencie mldee, zvyujci sa poet iakov s vnymi poruchami sprvania a uenia sa je nutn zvi: vrazn znenie zkladnho vzku vchovnho poradcu pre skupinu kl zriadi funkciu kolskho psycholga skvalitni spoluprcu s Metodickm centrom, Asociciou vchovnch poradcov a vchovnch poradcov navzjom na rovni reginu zabezpei zlepenie kvality a odbornosti prce vchovnch poradcov. Zdroje informci: tatistick daje - Odbor kolstva a telesnej kultry TTSK, spracovan z dotaznka pre vchovnch poradcov strednch kl v zriaovateskej psobnosti TTSK
Mgr. Marta Jedlikov, Ing. Karol Kunovsk, Trnavsk samosprvny kraj, Odbor kolstva a telesnej kultry, Starohjska 10, 917 01 Trnava jedlickova.marta@trnava-vuc.sk, kunovsky.karol@trnava-vuc.sk
62
8/ Preventvne poradenstvo v kolch pri uplatnen na trhu prce

Zuzana Benkov rad prce, socilnych vec a rodiny Trnava, oddelenie informano-poradenskch sluieb zriadil v rmci Nrodnho projektu VIIA Modernizcia sluieb zamestnanosti podporou rozvoja nstrojov a foriem informanch a poradenskch sluieb SOP Z informan a poradensk stredisko (IPS). Mgr. Zuzana Benkov, rad prce, socilnych vec a rodiny v Trnave V rmci projektu pracujeme s cieovmi skupinami, ktor tvoria okrem uchdzaov o zamestnanie, zujemcov o zamestnanie aj iaci zkladnch a tudenti strednch odbornch kl. Informan a poradensk stredisko sa nachdza v priestoroch radu prce, socilnych vec a rodiny Trnava na I. pochod a ponka klientom (uchdzaov o zamestnanie, zujemcov o zamestnanie, iakom zkladnch a tudentom strednch odbornch kl) radu prce monos bezplatnho prstupu na internet, samoobslun znu, literatru, DVD o povolaniach a mapy povolan (obsahuj textov typov pozcie z programu ISTP). Preventvne poradenstvo pre iakov zkladnch kl a tudentov strednch kl organizujeme individulnou a skupinovou formou. alou aktivitou preventvneho poradenstva s burzy informci o trhu prce. Zkladn koly. iaci zkladnch kl v psobnosti radu prce, socilnych vec a rodiny mu vyui testovanie iakov jednotlivo, s rodiom prpadne vchovnm poradcom alebo v mench skupinkch. Preventv-
63
ne poradenstvo uskutoujeme v informano-poradenskom stredisku prostrednctvom programov Integrovan systm typovch pozci (ISTP) a Sprievodca svetom povolan. Integrovan systm typovch pozci je dostupn na internetovej strnke www.istp.sk. Projekt ISTP je orientovan na skvalitnenie a uahenie procesu profesijnho poradenstva a sprostredkovania prce. Obsahuje tri hlavn oblasti AIP Analza individulneho potencilu, KTP Kartotka typovch pozci a KPM Katalg pracovnch miest. AIP vyuvame pre testovanie iakov zkladnch prpadne strednch kl. Ponka 6 oblast, ktor mus testovan iak vyplni, aby bol spracovan jeho profil. (Oblasti AIP typ klienta, vber postupu, typ povolania, oblas zujmov a zdravotn stav.) iak si v ponuke typ klienta vyberie skupinu iak (som iak zkladnej koly alebo jeho rodi) a alej postupuje po jednotlivch astiach dotaznka poda intrukci uvdzanch v texte. Postupnm vypanm si vytvra profil, ktor si me uloi pod heslom bez uvedenia mena. V prpade zujmu sa k nemu me optovne vrti a upravova ho. Vstupom dotaznka analzy individulneho potencilu je ponuka vhodnch povolan. Farebnm prkom je vyjadren miera vhodnosti povolania po kvalifikanej a osobnostnej strnke. iaci mu vyui aj KTP kartotku typovch pozci, ktor obsahuje sbor informci o povolaniach a typovch pozcich. Uvdza popis jednotlivch pozci, poskytuje informcie o pracovnch innostiach, charaktere a predmete prce, pracovnch prostriedkoch a podmienkach, zdravotnch, osobnostnch a kvalifikanch poiadavkch. Program Sprievodca svetom povolan (SSP) je mon njs na strnke www.povolania.eu. Program je uren uvateom, ktor hadaj pomoc pri vobe povolania a pri vstupe na trh prce. Je zostaven z dotaznkov (dotaznk zujmov jednoduch, rozren a dotaznk zrunost), vberu poda vyuovacch predmetov, obleenia pri prci, charakteru pracovnej innosti, predmetu prce, pracoviska a abecednho poradia povolan. Ponka rzne postupy pre vobu povolania. Dotaznky s zostaven z jednoducho koncipovanch viet. iak vyber odpove s piatich monost, ktor mu program ponka. Vsledkom dotaznka je zoznam povolan zodpovedajci odpovediam. Porovnanie programov urench pre testovanie iakov zkladnch kl. Dotaznky v programe SSP s zostaven jednoduchie. Z praxe vyplva, e Sprievodca svetom povolan je pre iakov zrozumitenej, prstupnej. Integrovan systm typovch pozci m otzky dotaznkov zloitejie a obrnejie.
64
Stredn koly. Stredn koly vyuvaj preventvne poradenstvo v obdob pred maturitnmi alebo zverenmi skkami tudentov koniacich ronkov. S organizovan po dohode s vchovnm poradcom prpadne triednym uiteom alebo vedenm koly. Preferovan je skupinov forma prednok na kolch prpadne v Informano-poradenskom stredisku spojench s diskusiou (pre vetky triedy koniacich ronkov naraz alebo jednotlivo po mench skupinch triedach). tudenti s oboznmen s monosami, ktor maj po ukonen koly. Na prednke s im poskytnut informcie o dokladoch potrebnch k evidencii, o prvach a povinnostiach, o trhu prce, podmienkach evidencie a jej ukonenia o podmienkach absolventskej praxe, o podmienkach aktivanej innosti, o monostiach uplatnenia sa absolventov na trhu prce po ukonen koly, o monostiach vyuitia internetu a samoobslunej zny v IPS a monosti spracovania dokladov potrebnch pre zamestnvatea pri uchdzan sa o pracovn pozciu (iados, ivotopis, motivan list...). Prstup k spsobu prednky je volen individulne poda skladby tudentov, ich potrieb, prpadne zujmu o niektor z ponkanch tm. Okrem prednok mu tudenti vyui sluby informano-poradenskho strediska (bezplatn prstup k internetu, testovanie pomocou programov ISTP, Sprievodca svetom povolan, samoobslun znu) . Burzy informci a burzy informci o trhu prce (BI) organizujeme pre iakov zkladnch a tudentov strednch kl a ich rodiov. Burzy informci s uren iakom zkladnch kl. Prezentuj sa stredn odborn koly (prezentcia koly, jednotlivch odborov v PowerPoint, prpadne praktick ukky, vrobky). iakom a rodiom poskytuje lep prehad o strednch odbornch kolch a o jednotlivch odboroch. BI je rozdelen do blokov. V prestvke je mon prejs jednotliv stanovitia strednch odbornch kl, pozrie si letky, propagan materily, porozprva sa so zstupcami kl a pod. Burzy informci o trhu prce s uren tudentom koniacich ronkov strednch odbornch kl. Zskaj prehad o trhu prce, vonch pracovnch miestach, o zamestnvateoch v regine a o monostiach zamestna sa. Burza je postaven na prezentcich zamestnvateov (odvetvie, zameranie, vrobky, ukky, von pracovn miesta).
Mgr. Zuzana Benkov, rad prce, socilnych vec a rodiny, J. Bottu 4, 91701 Trnava, zuzana.benkova@upsvar.sk
65
9/ Inovatvne metdy karirovho poradenstva

Rbert Riedlmajer vod Vchovn poradenstvo je vysoko odborn innos, ktor vyaduje znan silie a mnoho asu nad rmec bench pedagogickch povinnost. Problematika, ktor musia vchovn poradcovia kadodenne riei, sa neustle vyvja, men a roziruje. V dsledku technologickch a kultrno-spoloenskch zmien doc. Ing. Rbert Riedlmajer, PhD., sa podstatne zvila intenzita Materilovotechnologick fakulta STU v Trnave udskch problmov a vchovn problmy, ktor boli kedysi prznan pre adolescentov na prahu dospelosti, sa dnes posvaj niekedy a vrazne pod hranicu 15. rokov.
Stratgia vldy SR v oblasti poradenstva a koncepcia politiky mldee
Stratgia celoivotnho vzdelvania (CV) a celoivotnho poradenstva (CP) bola schvlen vldou SR, uznesenm . 382/2007 v aprli 2007. Najvznamnejm dvodom vzniku stratgie CV a CP bola potreba systmovo zastrei existujce subsystmy vzdelvania, vzjomne ich otvori a prepoji do funknch vzahov doplnench celoivotnm poradenstvom tak, aby spali relne potreby obanov, zamestnvateov, verejnej sprvy a vzdelvacch intitci uahi prstup k vzdelvaniu, nadobdaniu novch kvalifikci a zamestnanosti poas celho aktvneho ivota obanov. Tohoto roku, 26. marca 2008, bol schvlen koncepn materil Kov oblasti a akn plny ttnej politiky vo vzahu k deom a mldei v Slovenskej republike na roky 2008 2013 uznesenm vldy Slovenskej republiky . 184. Tieto kov oblasti definuj ciele, princpy, prioritn
66
oblasti psobnosti ttu, samosprvy a inch subjektov vo vybranch oblastiach ivota det a mldee. Tie pomenvaj zkladn lohy truktr, podieajcich sa na ich vykonvan a popisuj kroky, ktor zabezpeia ich efektvne napanie. Z uvedenho uznesenia vyplva realizcia loh ttnej politiky mldee na obdobie dvoch rokov prostrednctvom aknho plnu. Nvrh aknho plnu politiky mldee na roky 2008 2009, ktor vyplva z Kovch oblast a aknch plnov ttnej politiky vo vzahu k deom a mldei v Slovenskej republike na roky 2008 2013 m snahu komplexnm a integrovanm spsobom podporova a zlepova ivot mladch ud, ich vzdelvanie, prstup k informcim, bvanie, zamestnanos, zdravie a aktvne vyuvanie vonho asu. Z pohadu neformlneho vzdelvania mldee je dleit podpora asti mldee na riaden spolonosti a vchova k aktvnemu obianstvu a vlasteneckmu cteniu. Jednou z jeho loh v oblasti zamestnanosti je venova osobitn pozornos mladm uom v rmci poskytovania sprostredkovateskch sluieb, informanch a poradenskch sluieb a odbornch poradenskch sluieb, poskytova informcie o vobe povolania, predpokladoch na vkon povolania a vbere zamestnania v rmci Slovenskej republiky. (bod 2.3)
Kontrast medzi vchovou v kole a psobenm na ne-miestach
Je dobr ma udan smer vo vchove, nartn stratgie, koncepcie a potom tieto veobecn mylienky rozmeni na drobn. Aby sme vak mohli pristpi k vytvraniu konkrtnych plnov a vyui niektor zaujmav inovatvne metdy, ktor sa u udomcnili v podobnch oblastiach ivota, musme dobre otvori oi a sledova zmeny, ktor sa v sasnosti dej. Kedysi platilo: M problm? Cho za uiteom! Dnes je vak situcia in, treba bra do vahy a repektova fenomny postmodernej doby, v ktorej ijeme. kola ako jedno z prioritnch miest vchovy iakov a tudentov dnes asto zlyhva a stva sa oraz viac len miestom odovzdvania vedomost. Ete raz: miestom odovzdvania vedomost. Problematikou miesta sa zaober franczsky antropolg Marc Aug. Poda neho, ak sa nedar definova miesto, je to preto, e je problematick definova socilne vzahy. Aug preto zaviedol pojem ne-miesta, ktor svis predovetkm s rozrastanm miest do aglomerci, cirkulciou ud medzi centrom a perifriou, i architektonickou brutalitou (parkovsk, skladov, vekch obytnch komplexov na sdliskch, dianic i obchvatov), kde prevldaj
67
pocity vytrhnutosti a bezasovosti. Zrove sa obracia na vetkch, ktor s v rznej miere zodpovedn za n priestor, ale tie as a ivot, aby sa snaili spja zmysel miesta a slobodu ne-miesta, napriek tomu, e jedno i druh sa mu zamiea v zvislosti od jednotlivca. V krajnch situcich mu toti vies miesta presten vznamom k diktatre predsudkov, zatia o sloboda ne-miesta me zachdza a k ialenstvu samoty (Aug 1999). Ak som na zaiatku spomenul fenomn technologickch a kultrno-spoloenskch zmien, treba doda, e jednm z megatrendov sasnej doby je prve rchle tempo inovci v technolgich, najm informano - komunikanch. Preto ne-miesta by sme mali rozri aj na internet (surfovanie, e-mail, chatovanie, blog, Skype, ...) a mobiln komunikan technolgie (TV, mobil, SMS, MMS, ...), ba dokonca aj bankomaty i supermarkety. Nesta len vidie tieto megatrendy, ba dokonca nesta ich pochopi. Musme kona, by prtomn a vychovva aj na tchto ne-miestach. alm vraznm fenomnom je globalizcia sveta, ktor prina obrovsk zmeny a monosti pre loveka, spolonos, ale zrove prina aj neustle intenzvnej konkurenn boj na svetovch trhoch. Z tohto vyplva pre vzdelvac systm potreba rozvja flexibilitu schopnost iakov a tudentov, rchlu adaptabilitu, neustle nov rieenia problmov. Globalizcia nesie v sebe aj nebezpeie stratenia sa loveka vo svete, zabudnutie na svoje korene, zosilnenie trnho tlaku na osobnos, tlaku na jej etick kvality a hodnotov systm. kola aj v tomto smere me vyvin silie na prpravu loveka budcnosti, ktor by odolval negatvnym tlakom globalizcie a na druhej strane bol by schopn prevzia na seba globlnu zodpovednos.
Karirov poradenstvo ako sas vchovnho poradenstva
Poradenstvo vo veobecnosti je metda, pomocou ktorej nadvzujeme vzah a pomhame udom, s cieom poskytn im prleitos k objavovaniu seba a objasovaniu problmu spsobom, ktor im me prinies viac osobnho uspokojenia a alch zdrojov. Pod pojmom vchovn poradenstvo rozumieme organizovan sstavu pecilnych odbornch poradenskch sluieb (v oblasti vchovy a vzdelvania det a mldee), ktor s uskutoovan zamestnancami intitci vchovnho poradenstva (funkcia vchovnho poradcu v kole, metodici pedagogicko-psychologickch poradn a pod.). Nezastupiten lohu v kolskom systme vchovy a vzdelvania a karirovej prpravy m vchovn poradca zkladnej a strednej koly. Vchovn poradenstvo predstavuje jednotne organizovan sstavu pe-
68
cializovanch odbornch sluieb, ktor s integrlnou sasou systmu vchovy a vzdelvania v zkladnch a strednch kolch. Hlavnou lohou vchovnho poradcu je pomha riei pecifick otzky psychickho, vchovnho a socilneho vvinu det a mldee a poskytova karirov poradenstvo v oblasti voby alieho tdia a povolania. Karirov poradenstvo tvor ucelen proces, ktor zana nstupom iaka do zkladnej koly a pokrauje po cel ivot. Zkladn a stredn kola mus poskytn tudentom nielen kvalitn vzdelanie, ale zrove ich mus vybavi dostatonmi vedomosami a kompetenciami, ktor s potrebn k vobe alieho tdia a povolania. Medzi zkladn lohy karirovej prpravy na zkladnch a strednch kolch patr: a) sprostredkova systm tudijno-profesijnch informci, b) sledova a hodnoti fyzick, psychick a socilny vvin a individulne schopnosti (dleit pre vobu povolania) poas vchovno-vzdelvacieho procesu, c) rozvja veobecn a pecilne schopnosti iakov, formova tudijn a mimokolsk zujmy, d) poskytova iakom individulnu pomoc pri vytvran profesionlnych plnov, e) zabezpeova informano-poradensk, konzultan a diagnostick innos v procese voby povolania prostrednctvom vchovnho poradcu a kolskch poradenskch zariaden. V karirovom poradenstve treba prejs od staticky ponmanho profesijnho (vocational) poradenstva k dynamicky ponmanmu kolskmu, i vchovnmu (educational) poradenstvu a integrovanmu, celoivotne ponmanmu karirovmu poradenstvu (career counselling), ktor reflektuje dynamiku trhu prce, zko svis s konceptom celoivotnho vzdelvania v modernej znalostnej spolonosti. Systmov prstup v celoivotnom poradenstve v sebe zaha komplexn odborn pomoc loveku pri rieen jeho rozmanitch vvinovch loh, situci. To znamen, e karirov vvin nie je izolovan, zko svis s vvinom osobnostnm, vzdelvacm, socilnym, partnerskm, rodinnm a pod. V karirovom poradenstve sa v sasnosti vyuvaj PC programy Cesta k povolaniu a Sprievodca svetom povolan. S obbenmi informano-poradenskmi pomckami, priom s vhodn najm pre nerozhodnch iakov. Potaov program Cesta k povolaniu umon tudentom vytipova na zklade ich zujmu adekvtnu klu povolan a je odrazovm mostkom poradcu pre aliu poradensk prcu. Takto postup doplnen o aktulne profesijn informcie umon tudentom sprvne sa rozhod-
69
n, uvedomi si svoje alie profesijn smerovanie v slade so svojim osobnm potencilom. Projekt a program Sprievodca svetom povolan, dostupn aj na internete (www.povolania.eu) poskytuje informcie o viac ako 650 povolaniach formou textovch informci, fotografi a zvukovch zznamov, ponka niekoko spsobov, ako si vybra najvhodnejie povolanie - poda zujmov, zrunost a alch vberovch kritri, umouje zska informcie a uiton nvody o tom, ako spene vstpi (i opakovane) na trh prce. Inpirciou nielen pre vchovnch poradcov, triednych uiteov, ale aj pre kolskch psycholgov, rodiov, uiteov vtvarnej, i etickej vchovy me by kalendr Cesta za povolnm pre 8. ronk (obr.1), ktor ponka Ministerstvo kolstva eskej republiky. Nmet prevzali z kanadskho originlu. Tento kalendr pome iakovi zorientova a formova jeho vber pri vobe povolania.
Kalendr pre vobu povolania Prprava na povolanie by sa mala v poiatonej etape orientova na veobecn schopnosti, spsobilosti a zrunosti a nie zrunosti pecifick, tie by sa mali vyuova neskorie oproti terajiemu stavu nho kolstva. To umon, aby sa zvila pracovn flexibilita a mobilita loveka, ale aj jeho tvorivos v globlnom priestore nielen Eurpy.
70
Cesty k zlepeniu
Zlepenie karirovho poradenstva pre mladch ud si vo veobecnosti vyaduje riei problmy v povinnej kolskej dochdzke, stredokolskom vzdelvan, tercirnom vzdelvan a problmy rizikovch skupn mladch ud. Potrebn je doriei medzery v dostupnosti sluieb a zlepi ich charakter, rove a kvalitu. Najvou vzvou na kolch je njs dostaton udsk a finann zdroje vhodnho charakteru, a to ako v rmci koly, tak aj v rmci okolitej komunity, zabezpei, aby sa tieto zdroje vyuili na karirov poradenstvo a o najlepie sa s nimi nakladalo. Nedostatky v dostupnosti sluieb s zreten predovetkm na zkladnch kolch a v odbornom vzdelvan na strednch kolch. Koncepcia by sa mala zamera na formlne posilnenie spoluprce medzi vetkmi zainteresovanmi stranami, na zacielenie nplne prpravy k vobe povolania na zskavanie zrunost pre riadenie vlastnej kariry u tudentov a na zlepenie mechanizmov zodpovednosti. Informano-komunikan technolgie (ICT) otvorili plne nov cestu vzdelvania pre rzne intitcie, nielen edukan a akademick, ale aj ekonomick, ktor sa nachdzaj na rznych miestach, v rznych ttoch, kontinentoch. Uiaci mu pracova a vzdelva sa bez prekok vo virtulnej spolonosti, na virtulnej univerzite. alia etapa vvoja vzdelvania je teda spojen s intenzvnym vyuvanm informci, informanch a komunikanch technolgi. Internet nm dnes poskytuje vemi siln nstroje. Vsledkom s (alebo by mali by) vznamn zmeny nielen v oblasti vzdelvania, ale v kadej oblasti nho ivota. Pre oblas vzdelvania sa v tejto svislosti zaali pouva pojmy a zavdza do praxe: e-vzdelvanie, e-Learning, ditann vzdelvanie, e-Learning manament systmy. Tieto pojmy ale maj dve zkladn roviny: ako technick systm ako nov systm vzdelvania Spolon psobenie tchto systmov je zkladnm predpokladom vytvorenia novho vzdelvania v informanej spolonosti. Zkladom napredovania kadej spolonosti je modern a kvalitn vzdelvanie, ktor sa bude prune prispsobova tmto zmenm.
Vyuitie inovatvnych metd karirovho poradenstva
V trnavskom regine m systm vchovnho resp. karirovho poradenstva dos vek rezervy. Zd sa, e chba riadiaci prvok, ktor by jednotliv prvky systmu manaoval v rmci reginu. Kee vznamnmi podpornmi intitciami systmu poradenskch sluieb v rezorte kolstva s
71
Metodicko-pedagogick centr a 1. janura 2008 reorganizciou vzniklo Metodicko-pedagogick centrum s piatimi alokovanmi pracoviskami (2x Bratislava, Trenn, Bansk Bystrica a Preov), znamen to, e v naom regine MPC chba. Z tchto dvodov je potrebn vykona rchle opatrenia, ktor zaktivizuj jednotliv prvky systmu. Odporania smerom zhora nadol: Efektvnejie vyuva partnerstvo medzi intitciami, ktor realizuj vznamn aktivity v oblasti vzdelvania a karirovho poradenstva. Pred rokom, 22.11.2007, na trnavskej radnici podpsali predstavitelia mesta, Trnavskho samosprvneho kraja, Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Materilovotechnologickej fakulty STU a radu prce, socilnych vec a rodiny v Trnave Dohodu o partnerstve pre vzdelvanie a zamestnvanie. Podporova napanie stratgia celoivotnho vzdelvania Trnavskho samosprvneho kraja, v ktorej prv strategick cie je konkretizovan pecifickm cieom: vytvori Regionlne centrum CV a P pri rade TTSK. Uskutoni regionlnu resp. viacer miestne konzultcie s riaditemi kl, zamestnvatemi, rodimi a tudentmi ohadom potreby karirovho vzdelvania a poradenstva na kolch. Pri tchto konzultcich sa zamera na preskmanie stanovsk a nzorov, tkajcich sa elatenej miery poskytovania sluieb, spsobu, ktorm by mali by nroky tudentov zadefinovan a implementovan a spsobu zaistenia jednotnho prstupu a kvality. Nvrh na vyuitie inovatvnej metdy (smer zhora nadol): Vytvori prepojenia vzdelvacej sfry so svetom prce a vroby: organizova Otvoren dni kariry (pracovn nzov), na ktor bud pozvan iaci koniacich ronkov zkladnch kl, aby vyuili monos vidie prezentcie vetkch strednch kl v kraji, a mohli sa tak lepie rozhodn pri vbere strednej koly. iaci strednch kl sa bud mc bliie zoznmi s ponukou tudijnch odborov na univerzitch psobiacich v Trnave a s pracovnmi prleitosami prezentujcich sa firiem, m sa vrazne zvia ance tudentov koniacich ronkov strednch kl njs si uplatnenie na trhu prce. Odporania smerom zdola nahor: Zabezpei na kolch, prpadne alch prvkoch regionlneho systmu CP spoluprcu poradcov a ud zo sveta prce - podporova vytvranie partnerstiev kl pri poskytovan karirovho
72
poradenstva. Prizva vznamnch partnerov rodiov, bvalch tudentov, zstupcov firiem, odborovch zvzov a mimovldnych organizci, ktor sa podieaj na programoch karirovho vzdelvania. Zahrn do stratgi kl karirov poradenstvo pre identifikciu, podchytenie a pomoc mladm uom, ktor opaj kolu predasne alebo bez kvalifikcie: pomc im njs vznam v zotrvan na kole, alebo vypracova stratgie, ktor im umonia optovne sa zapoji do vzdelvacieho procesu a spene dokoni stredokolsk vzdelanie a odborn prpravu. Nvrh na vyuitie inovatvnych metd (smerom zdola nahor): Vytvori distribun sie informci a materilov pre poradenstvo zaloen na internetovch technolgich. Prostrednctvom prevdzky mobilnho karirovho poradenstva doplnenho innosou karirovho informanho internetovho portlu (a karirovej info-linky pre tudentov strednch kl) podpori rozvoj karirovho poradenstva na strednch kolch v Trnavskom samosprvnom kraji. Vydva regionlny elektronick asopis o aktulnych otzkach karirovho poradenstva, ktor me by distribuovan na vetky stredn koly v trnavskom regine aj v tlaenej forme. Svet prce je oraz komplexnej a rozmanitej a otzka zmyslu prce a naplnenia vlastnch potrieb a tob sa stva oraz naliehavejou. Mlad udia by sa nemali pri vobe svojho povolania prispsobova len normm a profilom povolan, ale primrne sa zamera na svoje zuby a vne. Pre ud, ktor nemaj jednoduch predpoklady njs si zamestnanie, je oraz dleitejie pozna svoje monosti a prednosti. Tie sa nachdzaj asto v celkom neakanch oblastiach. Preto v dnenej dobe je potrebn naa prtomnos a vchovn psobenie aj na ne-miestach, ktor vytvorili modern informano-komunikan technolgie. Zrove si vak musme uvedomi, e zkladnou metdou kadho vchovnho poradcu je osobn prstup, ktor nm iadna technolgia nenahrad. Iba ak virtulne...
doc. Ing. Rbert Riedlmajer, PhD., Materilovotechnologick fakulta STU, stav materilov, J. Bottu 25, 917 24 Trnava, robert.riedlmajer@stuba.sk
73
10/ Strun analza sasnho stavu vchovnho poradenstva a jeho perspektvy

Mria Luptkov O pevnom a nezastupitenom mieste vchovnho poradcu v systme vchovnho poradenstva a prevencie niet pochb. Sved o tom okrem inho i snaha tvorcov sasnch moderne chpanch legislatvnych dokumentov zabezpei mu trval miesto v duchu naej nrodnej tradcie. iadne zveren znenia zkonov, nevynmajc tie, ktor sa tvoria v priebehu tchto mesiacov na ministerstve kolstva a nsledne sa prejednvaj a schvauj vo vlde a v parlamente sa nerodia ahko. Predchdza im prca v odbornch tmoch, sekcich a pod. Nie vetky pripomienky zo strany odbornej i laickej verejnosti prostrednctvom kompetentnch pracovnkov a rezortov s a bud akceptovan. Ned sa vak nevimn si siln hnutie vchovnch poradcov celho Slovenska za dosiahnutie ich opodstatnench poiadaviek, ktor s deklarovan na mnohch verejnch vystpeniach po celej republike. Aj na tomto mieste si uvedomujeme, e na pecifickos prce pedagga, vchovnho poradcu v kole, v obdob, kedy sa potreby a poiadavky na ivot loveka menia stle rchlejie a rchlejie, sa kladie stle viac odbornch vedomost i profesijnch nrokov, a preto ich poiadavky treba podpori. Z vymedzenia poslania vchovnho poradcu na kolch je zrejm, e napanie poadovanch loh vchovnho poradenstva si vyaduje v osobnosti vchovnho poradcu empatickho loveka s odbornmi kvalitami, so schopnosami vedie uplatni v praxi okrem vedomost z pedagogiky, minimlne aj poznatky zo psycholgie, zo socilnej prce a prva.
74
Poslanie vchovnho poradenstva nemono zi len na psychologick poradenstvo. Preto s namieste otzky, do akej miery, za akch podmienok, s akm vslednm efektom a hlavne, i bez fungujceho systmu vchovnho poradenstva, mu vchovn poradcovia, resp. al odbornci a pecialisti v kolstve, patriaci do systmu vchovnho poradenstva, zvlda lohy informan, odborno-metodick, diagnostick, poradensk a in. Z praktickch sksenost vetkch zainteresovanch pracovnkov vieme, e doteraj systm poradenstva v rezorte kolstva je nepostaujci a mus sa nevyhnutne prispsobi meniacim sa socilno-ekonomickm poiadavkm doby. Zmeny veobecnch ekonomickch podmienok a demokratizcia naej spolonosti priniesli okrem pozitvnych zmien aj negatvne ako s napr. nrast kriminality, toxikomnie, delikvencie mladistvch a maloletch, agresivity, rasizmu, intolerancie, xenofbie at. Fenomnom doby v poslednom obdob sa stala nezamestnanos, ktor prina stle nov, pre nau spolonos doteraz nepoznan sprievodn ohrozujce socilne problmy ud, ako s napr. rozpad rodiny, naruen mentlne i fyzick zdravie, trestn innos a alie socilno-patologick javy. V sasnosti sa aktulnym problmom stva vysok nezamestnanos absolventov kl, ktor asto aj z dvodu nesprvneho vberu odboru tdia a nedostatonej informovanosti o trhu prce, stle astejie vyuvaj odborn poradensk sluby. Systm poradenstva v rezorte kolstva, i u psychologick, pedagogick alebo vchovno-poradensk, aj ke ich treba chpa v celistvosti, prostrednctvom diagnostickej, intervennej, konzultanej, informanej, poradenskej innosti, okrem inch dleitch loh, pomha riei otzky profesijnej voby det a mldee. Poda J.Kou (1987) sasn poradenstvo nachdza svoje vyjadrenie v rozvoji koncepcie celoivotnho biodromlneho vzdelvania, v rozvoji vetkch foriem vchovno-vzdelvacej starostlivosti o loveka v priebehu jeho celho ivota. Toto tzv. karirov poradenstvo v rezorte kolstva, ktor mono povaova poda doterajch sksenosti, za sas innosti vchovnch poradcov, je potrebn koordinova a odborno-metodicky usmerova. Bez systematickho vzdelvania pracovnkov vetkch zloiek systmu vchovnho poradenstva prostrednctvom rznych kurzov, seminrov, pregradulneho, postgradulneho vzdelvania, at., o pokroku v oblasti, o ktorej hovorme, nememe pre budcnos uvaova. Je potrebn op zaangaova do tejto lohy vetky intitcie, ktor s poveren odbornou a metodickou koordinciou poradenskch zariaden v rezorte kolstva Vskumn stav detskej psycholgie a patopsycholgie (VDPaP), ttny pedagogick stav (PU), ttny intitt odbor-
75
nho vzdelvania (IOV), stav informci a prognz kolstva (IP) a in intitcie podieajce sa na vchove a vzdelvan. Je poteiten, e nevyhnutn profesijn rozvoj a karirov rast odbornch i pedagogickch zamestnancov bude rieen v pripravovanom zkone o pedagogickch zamestnancoch formou kontinulneho vzdelvania, poda prslunej odbornosti v akreditovanch intitcich. Niet pochb o tom, e boli zrealizovan projekty za innej podpory Eurpskeho socilneho fondu (ESF) a pripravuj sa alie. Systematick vzdelvanie a poiadavka zvyovania kvalifikcie rezonuj oraz viac v rozhovoroch medzi kolegami v systme CPPPaP, ale i v prieskumnch sondch. Vskumn stav detskej psycholgie a patopsycholgie v spoluprci s Asociciou vchovnch poradcov zorganizoval v doch 3. a 4. oktbra 2008 odborn kolokvium v Tesroch, pod nzvom Perspektvy innosti vchovnch poradcov vo vzahu k reforme systmu pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie Na kolokviu boli prtomn odbornci oboznmen s vyhodnotenm vsledkov prieskumnho dotaznka, ktorm boli osloven metodici pre vchovn poradenstvo, psobiaci v CPPPaP, v mesiaci september 2008. Dvodov na jeho realizciu bolo viacero. Najdleitejm z nich bolo zisti, ak je a i vbec je zujem o sfunknenie systmu vchovnho (vrtane karirovho) poradenstva v podmienkach, za ktorch metodik psob na pracovisku. Priznvame, e na zskanie relevantnch informci, z ktorch by sme mohli robi definitvne zvery, by bolo potrebn vypracova dotaznk renomovanmi profesionlnymi intitciami. Avak analzou odpoved na dotaznkov otzky sme zskali aspo prvotn informciu o tom, e zujem o uveden problematiku je a je na kompetentnch intitcich, aby sa ou zaoberali. Z vsledkov dotaznka uvedieme aspo niektor daje. Dotaznkom sme oslovili 82 metodikov pre vchovn poradenstvo z CPPPaP ( PPP) na zem Slovenska. Dotaznk vrtilo 54 respondentov(65,8%), z toho 2 poradne odpovedali, e u nich momentlne nepsob metodik pre VP resp. funkciu doasne vykonva in odborn pracovnk. Celkom sme vyhodnotili 52 vyplnench dotaznkov, o predstavovalo 63,4% oslovench respondentov. Dotaznk bol rozdelen do troch ast pozostvajcich zo 7 otzok, pre nedostatok miesta uvdzame iba niektor, pre dokreslenie naej tmy iste zaujmav vsledky. V asti A sme mali za cie zisti odborn spsobilos a kvalifikan predpoklady na vykonvanie odbornej innosti metodika pre VP, dku
76
praxe vo funkcii, praktick sksenosti s prcou vchovnho poradcu na kole. Po vyhodnoten tejto asti sme zistili, e vetci respondenti maj vysokokolsk vzdelanie a poteujce je, e do funkcie metodika s obsadzovan odbornci pedagogickho vzdelania ( 73%). Pre prehadnos uvdzame nasledujci graf . 1. Vzdelanie
Odbor tdia Uitestvo veob. vzdelvacch predmetov Psycholgia pecilna pedagogika Socilna prca Socilna pedagogika Andragogika Sociolgia Spolu Poet respondentov 32 4 6 3 2 1 3 52 61 7,6 11,5 5,7 3,8 1,9 5,7 %
Sociolgia pec. pedagika Socilna. pedagika Socilna. prca Andragogika a Psycholgia
Vzdelanie
Uite . v eob. Uite vzdel. pred.. veobecno vzdelvacch Psycholgia

predmetov Psycholgia Andragogika
Socilna prca
Uite veobecno vzdelvacch predmetov Socilna. prca Socilna. pedagika pec. pedagika
Andragogika
Socilna pedag. pec. pedagogika Sociolgia
Sociolgia
77
V otzke, tkajcej sa alieho vzdelvania metodikov potrebnho na profesijn rast v tejto innosti, sme zskali nasledovn informcie, ktor uvdzame v grafe . 2 Druh tdia
Druh tdia I vchovn poradca PG kolsk riadenie In Neuviedli Poet respondentov 15 6 4 21 6 % 28,8 11,5 7,6 40,3 11,5
Druh tdia
Neuviedli I vchovn poradca In PG kolsk riadenie
I vchovn poradca I vchovn PG

poradca PG
kolsk riadenie In
kolsk riadenie In
Neuviedli Neuviedli
Za povimnutie stoja vsledky vyhodnotenia otzky, v ktorej sme zisovali, i metodici pre vchovn poradenstvo maj praktick sksenosti s prcou vchovnho poradcu na kole. Zistili sme, e iba 17 metodikov (32,6%) z 52 respondentov podieajcich sa na prieskume, m priame sksenosti z praxe, z psobenia vchovnho poradcu na kole. Jeden respondent na otzku neodpovedal. Na tomto mieste sa natska otzka pre kompetentnch pracovnkov ministerstva kolstva, akm prnosom pre fungujci systm vchovnho poradenstva, ktorho sasou s odborn pracovnci poveren vchovnm a karirovm poradenstvom v CPPPaP, bud pre prcu vchovnch a karirovch poradcov odborn pracovnci bez znalosti pracovnej klmy v kole, bez znalost fungovania kolskej problematiky, znalosti chodu celej koly a hlavne neznalosti potrieb vchovnch poradcov.
78
Zaujmav je, e v sasnosti, ke sa zdrazuje potreba celistvosti vchovno-poradenskho systmu, potreba odbornosti na vetkch stupoch riadenia, metodickho usmerovania, vykonvania supervznych innost, s poradensk zariadenia, kde metodik pre vchovn resp karirov poradenstvo pracuje vo svojej funkcii na pomerne nzky vzok 10%, 20% , niekde iba na 4 hod. v tdni. Nedostatone jasne stanoven status pedagga poverenho vykonvanm vchovnho a karirovho poradenstva a potieranie vye 50-ronej tradcie funkcie metodika pre vchovn poradenstvo v poradenskom systme, je krokom sp. Je iadce nadviaza na doteraj stav poznania zkonitost karirovho vvinu a vchovnho poradenstva u ns a v zahrani. Je potrebn posilni profesijn rast odbornch zamestnancov pre vchovn poradenstvo, vytvori nevyhnutn podmienky pre ich innos okrem inho aj budovanm kabinetov karirovej vchovy a poradenstva i v CPPPaP. Vekm prnosom a subnou perspektvou pre innos a psobenie metodikov a tie vchovnch poradcov, je pripravovan projekt prezentovan PhDr. Darinou Lepeovou, odbornou pracovnkou VDPaPu, pod nzvom Kabinet karirovej vchovy a karirovho poradenstva. V asti B dotaznka sme zisovali kontaktn daje, adresu, mail, na metodika, s cieom vytvori databzu metodikov pre vchovn resp. karirov poradenstvo. Uveden databza nie je u sasti aktulna, pre prve prebiehajce organizan zmeny v rezorte kolstva a tkajce sa kolskch zariaden. V asti C dotaznka sme sa zamerali na zskanie informci o publicistickej a lektorskej innosti metodikov. Zistili sme, e iba 11% optanch publikovalo svoje prce v mdich, 86% respondentov neuviedlo iadnu informciu o lektorskej innosti. V jednej z poslednch otzok sme dali monos psomne sa vyjadri k doterajej prci metodikov Tto monos vyuilo celkom 21% respondentov a ich pripomienky mono sformulova do nasledujcich vyjadren: - chba metodick orgn koordinujci prcu metodikov, iada sa systematick metodick usmerovanie prce metodikov, nastolila sa poiadavka pracovnch stretnut metodikov i u v rmci kraja, alebo na celoslovenskej rovni. Poslednou otzkou v dotaznku pre metodikov pre vchovn resp. karirov poradenstvo bolo zisti, akch vzdelvacch aktivt sa metodici zastnili v k. r. 2007/2008. A 30% respondentov uviedlo, e sa nezastnili iadnej aktivity. Bolo by zaujmav zisti, i im neboli ponknut iadne aktivity, alebo sa ich z inch dvodov nezastnili. Analza vsledkov prieskumnho dotaznka jednoznane ukzala, e je potrebn venova nleit pozornos celmu systmu vchovnho po-
79
radenstva, vetkm jeho zlokm, odbornm pracovnkom, nevynmajc odbornho pracovnka poverenho odborno-metodickm usmerovanm prc vchovnho/ karirovho poradcu. Nie je toti mon zabezpei komplexn metodick servis pre vchovnch poradcov, ak absentuje zujem o tch, ktor ho maj zabezpeova.
Pouit literatra: 1. urdiak, .- Gatial,V.: Psychologick aspekty vchovnho a karirovho poradenstva. PF UKF, 2006 2. Koo,J.: Poradensk psycholgia. Bratislava: SPN,1987. In Zveren prca k 2. kvalifikanej skke.Bratislava.2005. Starostlivos o iakov s vchovnmi a vyuovacmi akosami. Mgr. Mria Luptkov 3. Lepeov, D.: Stratgia rozvoja a optimalizcie karirovej vchovy a poradenstva v kolstve a budovanie kabinetov karirovej vchovy a poradenstva. Materil na rokovanie pracovno-odbornho seminra: 50 rokov vchovnho a psychologickho poradenstva na Slovensku. MVKVaPP pri VDPa P, 2007 4. Luptkov, M.: Informcia o vsledkoch prieskumu o metodikoch v CPPPaP. Tesre, 2008 Mgr. Mria, Luptkov, asociacia@gmail.com
80
Mesto Trnava ako spracovate Zbornka k Vronej konferencii o vzdelvan 2008 nezodpoved za obsahov npl jednotlivch prspevkov. Prspevky nepreli jazykovou korektrou.
Partneri:
1. Trnavsk samosprvny kraj v Trnave
2.
Trnavsk univerzita v Trnave
3.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
4.
Materilovotechnologick fakulta STU v Trnave
5.
rad prce, socilnych vec a rodiny v Trnave
Zbornk Z II. RONKA VRONEJ KONFERENCIE O VZDELVAN NA TMU VCHOVN PORADCA NA KOLCH V SASNOSTI Zostavovate: Mgr. Daniela Bnikov Ing. Zuzana Lanariov Tla: B-print, Frantiknska 2, Trnava Nklad 200 kusov Zbornk vyiel nkladom Mesta Trnava

Zbornk z II. ronka Vronej konferencie o vzdelvan Vydalo Mesto Trnava Mestsk rad Trnava, odbor vzdelvania, portu a kultry Nklad 200 ks Nvrh oblky a grafick prava: Andrej Grossmann Foto: Elena Ursinyov Tla: B-print Trnava

Konferencia Vzdelávania

Diunggah oleh

Informasi Dokumen

Judul Asli

Hak Cipta

Format Tersedia

Bagikan dokumen Ini

Bagikan atau Tanam Dokumen

Opsi Berbagi

Apakah menurut Anda dokumen ini bermanfaat?

Apakah konten ini tidak pantas?

Hak Cipta:

Format Tersedia

Konferencia Vzdelávania

Diunggah oleh

Hak Cipta:

Format Tersedia

VCHOVN PORADCA NA KOLCH V SASNOSTI

Zbornk z II. ronka Vronej konferencie o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

VCHOVN PORADCA NA KOLCH V SASNOSTI

MESTO TRNAVA 27. november 2008

Vron konferencia o vzdelvan

II. RONK VRONEJ KONFERENCIE

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

1/ Vchovn poradca a iaci s rozlinm druhom postihnutia

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

2/ Vchova a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

3/ Vchovn poradca ako sprostredkovate a koordintor vchovnho poradenstva v kole

Vron konferencia o vzdelvan

1. Osobnos vchovnho poradcu osobnostn predpoklady VP

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

2. Vchovn problmy v sasnej kole sksenosti z praxe

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

3. Odborn potencil vchovnho/nej poradcu/kyne.

4. o potrebuje vchovn poradca?

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

4/ Vchovn poradca v zkone o pedagogickch zamestnancoch

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Postavenie vchovnho poradcu do roku 1989

Vron konferencia o vzdelvan

Postavenie vchovnho poradcu po roku 1989

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

o (ne)navrhuje zkon o pedagogickch zamestnancoch

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

o navrhuj uzkoni vchovn poradcovia

Vron konferencia o vzdelvan

Ako postupova alej?

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

Vron konferencia o vzdelvan

5/ Vchovn poradca ako sas poradenskho systmu

Vchovn poradca na kolch v sasnosti

komplexn diagnostika kompetenci jednotlivca