Metodicko-pedagogick centrum, AP

Tomikova 4
820 09 Bratislava




Vchovn poradca
na zkladnej a strednej kole

tandard povolania/funkcie


Analza a zvery prieskumu
Projekt SOP Z 2004/4-013, kd projektu 11230310039 / 11230310161














Bratislava, jl 2008


2


PROJEKT BOL SPOLUFINANCOVAN EURPSKOU NIOU













Projekt SOP Z 2004/4-013
Priorita 3, Podopatrenie 3.3.A Rozvoj poradenstva o povolaniach
a zamestnaniach
Kd projektu ITMS: 11230310039 nov: 11230310161

Vedca autorskho kolektvu: Hargaov Marta
Expertn tm:
Lepeov Darina, Matula tefan, Slovkov Mria, Kopnyiov Alena, Smikov
Eva, ikrov Marta, Dostl Jozef, Remiov Jindra, Blaekov Jarmila,
Hitkov Da, Tholtov Jana, Hybenov Viera a al

Koordintorka projektu: Lepeov Darina


Metodicko pedagogick centrum Bratislava
3
Obsah


vod 4

1. Zisovanie kompetenci vchovnho poradcu 5
1.1 Predvskum 5
1.2 Prieskum kompetenci vchovnho poradcu 5

2. Kompetencie vchovnho poradcu 7
2.1 Vlastnosti a schopnosti vchovnho poradcu 7
2.2 Odborn vedomosti a zrunosti vchovnho poradcu 9
2.3 pecilne kompetencie vchovnho poradcu pre poradenstvo 11
v osobnostnom, vzdelvacom a karirovom vvine
2.4 Poradie dleitosti vlastnost, schopnost, vedomost, zrunost a 15
pecilnych kompetenci vchovnho poradcu poda hodnotenia expertov
2.5 Ktor kompetencie najviac chbaj vchovnm poradcom na Slovensku 18

3. Medzinrodn kompetenn rmce pre vchovnch 20
a karirovch poradcov
3.1 Spolon prvky pre vetky poradensk pozcie 20
3.2 Kompetenn rmec pre vchovnch a karirovch poradcov 20
3.3 Kov a pecilne kompetencie pre vchovnch a 21
karirovch poradcov
3.4 Medzinrodn modely kompetenci poradcu v oblasti vzdelvania, 22
profesijnho a karirovho poradenstva

4. Nvrh kompetennho rmca pre vchovnch poradcov 24
na Slovensku

5. Posudzovacia kla kompetenci vchovnho poradcu 26


Informan zdroje

Predvskum kompetenci vchovnho poradcu, I.etapa, 2006
tatistick vyhodnotenie prieskumu kompetenci vchovnho poradcu, II. etapa, 2008




4

vod


Vchovn poradca na zkladnch a strednch kolch m v slovenskom kolskom
systme svoje miesto u viac ako tridsa rokov, hoci mnoh otzky s dosia nevyrieen.
V sasnosti sa v rmci systmu celoivotnho vzdelvania a celoivotnho poradenstva vea
diskutuje o formlnom, neformlnom a informlnom vzdelvan a vchove a do popredia sa
dostvaj otzky zvyovania kompetenci vchovnho poradcu, ktor m plni dleit
lohy v karirovej vchove, vzdelvan a poradenstve. Nie s to lohy nov, ale prostriedky a
metdy prce s dnes sofistikovanejie ako v minulosti, pretoe sa vyuvaj modern
postupy a nov informano-komunikan technolgie. Technolgie vak nenahrdzaj udsk
faktor a naalej ostva podstatnm prvkom poradenstva osobnos vchovnho poradcu, jeho
vlastnosti a schopnosti, vedomosti a zrunosti, pecifick kompetencie.
Ke nazrieme do histrie kolstva SR je zrejm, e podnet k presadeniu vchovnch
poradcov ako integrujcich initeov medzi kolu, alm vzdelvanm a svetom prce
vychdza z uznesenia I. eskoslovenskho seminra o kolskej a profesijnej orientcii
(1961) a poiadavka sa objavuje u v zvznej podobe v smerniciach M pre budovanie
systmu vchovnho poradenstva na zkladnch devronch kolch (1962), na
strednch veobecnovzdelvacch kolch a odbornch kolch (1963). Veobecne sa prijal
nzor, e kola je prvm vchodiskovm a zkladnm lnkom orientcie a poradenstva.
Smernica M o Krajskch psychologickch vchovnch klinikch a strediskch pre vobu
povolania (1967) sa stala predpokladom celottnej smernice budovania poradenskej siete.
V jli 1970 pod dohode so zainteresovanmi rezortmi a intitciami vydalo M smernicu na
zriaovanie okresnch poradenskch zariaden. Vchovn poradca zastval v tomto systme
lohu prvho realiztora a koordintora poradenskch sluieb.
lohy vchovnho poradenstva a voby povolania presadili sa ako integrlna sas
programov a spoloenskej funkcie koly. Hlavnmi nositemi ide a osobitne zodpovednmi za
lohy poradenstva v kole sa stali vchovn poradcovia. Pravda, km sa dorieili otzky ich
odbornej prpravy na kvalifikovanej vkon takejto funkcie (od krtkodobch kolen a po
dvojron postgradulne formy tdia na vysokej kole), km sa dorieilo aj postavenie
vchovnch poradcov v kolskom pedagogickom kolektve, a najm ich finann
odmeovanie (vyhlka . 9600/72 Zvesti MK/72) prelo takmer jedno desaroie.
V skutonosti a dnes uzatvrame prv kapitolu v tomto smere. Treba upozorni, e
v utvran predpokladov a v nronosti prpravy odbornho personlu na poradenstvo sme
dosiahli vysok medzinrodn rove.
J. Koo, z refertu na II. eskoslovenskom seminri o otzkach
kolskho a profesijnho poradenstva (1972)


Od ias tchto zverov uplynulo u tridsaes rokov a v postaven vchovnch
poradcov, ich finannom hodnoten ostva stle vea nevyrieench otzok. Predpokladme,
e naa analza kompetenci vchovnho poradcu a nvrh tandardu prispej k dorieeniu
niektorch naliehavch problmov tak, aby vchovn poradcovia zskali svoje jasne
definovan miesto v poradenskom systme, a mali monos i as vyui svoje schopnosti,
vedomosti a svoju tvorivos v individulnom a skupinovom poradenstve so iakmi.

5
1. Zisovanie kompetenci vchovnho poradcu

1.1 Predvskum

Cieom prieskumu (ankety) v rmci dotaznkovho zisovania bolo zska nmety a
nvrhy respondentov na vytvorenie tandardu funkcie vchovnho poradcu na zkladnch a
strednch kolch. V predvskume bola pouit prv verzia Posudzovacej kly kompetenci
vchovnho poradcu vytvoren na zklade posdenia obsahu innosti vchovnho poradcu.
Vyuili sa tie medzinrodn materily tkajce sa vzdelvania a obsahovho zamerania
innosti poradcov v oblasti vzdelvania a vchovy.
lohou vyplnenia a doplnenia posudzovacej kly v predvskume bolo zska aktulne
informcie od vchovnch poradcov, uiteov a pracovnkov v kolstve o kompetencich,
ktor povauj za dleit pre vkon funkcie vchovnho poradcu. Respondenti mali
kvantifikova jednotliv poloky dotaznka zameran na identifikciu osobnostnch
predpokladov, odbornch vedomost a zrunost vchovnch poradcov. Na zklade
tatistickho spracovania a vyhodnotenia sa stanovila hierarchia jednotlivch poiadaviek na
osobnostn vlastnosti, vedomosti a zrunosti a pecilne kompetencie, znova sa posdili
jednotliv poloky, potvrdili alebo vylili a niektor doplnili. Pvodn posudzovacia kla sa
upravila tak, aby slila pre prieskum a umonila vytvori tandard povolania VP. Na
zklade tandardu sa bude da modifikova obsah odbornho vzdelvania a prpravy
vchovnch poradcov. Zskan informcie bud zrove sli orgnom ttnej sprvy
v kolstve ako podklad pri spracovvan zkonnch noriem, pri aktualizcii vyhlok,
tkajcich sa vchovnho poradenstva.

Predvskumu sa zastnilo 284 respondentov. Najvyie zastpenie mali respondenti,
ktor posudzovali kompetencie vchovnho poradcu na zkladnej kole (60,21%, n = 171),
27,82% (n = 79) bolo respondentov, ktor posudzovali kompetencie vchovnho poradcu na
strednej kole a 11,97% (n = 34) na gymnziu.

Podrobn informcie zo tatistickho spracovania predvskumu a zvery z I. etapy
prieskumu kompetenci vchovnho poradcu s uveden v sprve Predvskum kompetenci
vchovnho poradcu, I. etapa, 2006.


1.2 Prieskum kompetenci vchovnho poradcu


V I. fze realizcie prieskumu bolo hlavnm cieom zska o najviac podnetov a vytvori
tak metodiku, ktor by bola vhodnm nstrojom na zisovanie kompetenci vchovnho
poradcu. Metodika Posudzovacia kla kompetenci vchovnho poradcu bola upraven
poda vsledkov kvantitatvnej a kvalitatvnej analzy predvskumu, doplnen a posden
skupinou expertov, ktor tvorili sksen vskumnci, metodici, psycholgovia, pedaggovia a
vchovn poradcovia. Tto skupina schvlila konen verziu dotaznka, ktor sa vyuil
v prieskume osobnostnch predpokladov, odbornch vedomost a zrunost vchovnho
poradcu. Cieom II. fzy prieskumu bolo zisti a na zklade tatistickho vyhodnotenia uri
dominantn kompetencie vchovnho poradcu, ktor tvoria jadro tandardu funkcie
vchovnho poradcu.
tandard je defincia alebo urenie vkonu na zklade poadovanch vedomost,
schopnost a ich aplikcie. tandardy musia by hodnotiten a jednoznane zrozumiten
6
vetkm zainteresovanm tudujcim, uiteom, lektorom, radom prce, zamestnvateom
apod. (Vymedzenie zkladnch pojmov nvrhu koncepcie vzdelvania vo verejnej sprve).
Najdleitejie s tandardy povolania (tie profesijn tandardy), v ktorch s
definovan poiadavky na jednotliv povolania ako minimum garantovanch kompetenci
pre vkon uritej innosti. Zamestnvatelia nimi definuj zsadn vchodisk pre
prerokovanie odbornho vzdelvania.
Vo vzdelvacch tandardoch s definovan rovne vedomost (vrtane ich pochopenia
a schopnosti aplikcie) a zrunost potrebnch pre zvldnutie uritho predmetu, ronka,
stupa koly, obligatrna poiadavky na povinn zvldnutie uritho mnostva vedomost a
zrunost na zskanie uritej kvalifikcie.
tandard povolania je normatvna kategria, ktor obsahuje relatvne stle
charakteristiky, znaky povolania profesiogram tj. komplexn charakteristika povolania
poven na normatvnu kategriu. Obsahuje vkonnostn kritri, stupne, normy,
poadovan spsobilosti, vzdelanostn poiadavky, osobnostn predpoklady, fyzick a
zdravotn predpoklady pre vkon povolania.
Do prieskumu bolo zaangaovanch 106 vybranch expertov z jednotlivch typov kl,
ktor dobre poznaj prcu vchovnho poradcu z vlastnej praxe a vedia dobre posdi ak s
poiadavky na osobnostn vlastnosti, schopnosti vchovnho poradcu, jeho odborn
vedomosti a zrunosti, ktor s zkladn a pecifick. pecifick kompetencie sa tkaj
poradenstva v osobnostnom, vo vzdelvacom, v karirovom vvine iakov a poradenstva pre
uiteov. V prieskume bolo zastpench 54,7% (n = 58) expertnch posudzovateov zo
zkladnch kl, 20,8% (n = 22) zo strednch odbornch kl a 24,5% (n = 26) z gymnzi.
V prieskume bola pouit upraven verzia Posudzovacej kly kompetenci vchovnho
poradcu, ktor je uveden v zvere tejto sprvy.
Respondenti mali pri vypan Posudzovacej kly kompetenci vchovnho poradcu tieto
dve lohy:
1) Ak by ste mali vybra do funkcie vchovnho poradcu novho uchdzaa, ohodnote
vznam/dleitos nasledovnch vlastnost a schopnost pre spen vkon tejto
funkcie.
2) Podiarknite tie vlastnosti a schopnosti, ktor poda vho nzoru najviac chbaj
sasnm vchovnm poradcom.
Podrobn informcie zo tatistickho spracovania a vyhodnotenia prieskumu a zvery z
II. etapy zisovania kompetenci vchovnho poradcu s uveden v sprve tatistick
vyhodnotenie prieskumu kompetenci vchovnho poradcu, II. etapa, 2008.
V nasledujcej asti uvedieme prehad najvznamnejch zisten usporiadanch poda
obsahovch celkov a poradia dleitosti tak, aby sa uveden poadovan
A/ osobnostn vlastnosti, schopnosti,
B/ odborn vedomosti a zrunosti, vrtane pecilnych profesionlnych kompetenci
pre poradenstvo
v osobnostnom vvine iakov,
vo vzdelvacom vvine iakov,
v karirovom vvine iakov
pre uiteov mohli premietnu do tandardu povolania/funkcie vchovnho
poradcu.
2. Kompetencie vchovnho poradcu

7
2.1 Vlastnosti a schopnosti vchovnho poradcu


Medzi zkladn predpoklady spenho vykonvania poradenskej innosti patria na
vetkch typoch kl komunikan zrunosti. Komunikcia m svoju obsahov, jazykov,
spoloensk a psychologick rovinu. Od poradcu sa vyaduje, aby bol majstrom komunikcie
a zvldol vetky uveden roviny. V psychologickej rovine sa od neho oakva aktvne
povanie, kladenie otzok a jasn formulcia mylienok, diskusia a argumentcia,
nedirektvne vedenie, motivcia a podpora samostatnho rozhodovania. Vchovn poradca sa
v otvorenej komunikcii dostva do dvernej sfry ivota iakov i rodiov a zsadnou
poiadavkou je taktnos a diskrtnos, schopnos zachova tajomstvo. Psobenie vchovnho
poradcu je priamo mern tomu, ak obraz o sebe v iakoch vyvolva. Ak vzbudzuje ctu a
repekt a sm prejavuje k iakom dveru, vnma ich ako jedinen udsk bytosti, je
primerane sebavedom optimista stva sa jeho sprvanie modelom aj pre iakov. Uia sa
otvorene komunikova a asertvne sa presadzova. Okrem racionlnej orientcie
v problmoch iakov sa od vchovnho poradcu vyaduje aj emocionlna orientcia,
schopnos vctenia sa, empatia. Medzi poiadavkami na vlastnosti a schopnosti vchovnho
poradcu na rznych typoch kl nie s zsadn rozdiely. Vetky uveden poiadavky sa
vyskytuj v kvalitatvnom hodnoten medzi vemi dleitmi. Vchovn poradca m by
schopn tmovo spolupracova, m ma organizan schopnosti, m vedie zvlda zaov
situcie a ovlda sa, zdokonaova sa vo svojom odbore a by lovekom, ktorho pomoc a
radenie inm te, nie vyerpva.
Vlastnosti - schopnosti vchovnho poradcu na Z
3,8 4 4,2 4,4 4,6 4,8 5
vie efektvne komunikova so iakmi
vie efektvne komunikova s dospelmi
(uitemi, rodimi a i.)
je taktn a diskrtny
vzbudzuje dveru a m prirodzen
repekt u iakov
m organizan schopnosti
je empatick
doke zvldnu zaov situcie
vie spolupracova s inmi
zdokonauje sa vo svojom odbore
vie iakov motivova
vie sa ovlda
8


Vlastnosti - schopnosti vchovnho poradcu na G
3,6 3,8 4 4,2 4,4 4,6 4,8 5
vie komunikova so iakmi
je empatick
vie komunikova s dospelmi (uitemi,
rodimi ai.)
je taktn a diskrtny
je optimista, primerane sebavedom
vzbudzuje dveru a m prirodzen repekt u
iakov
doke iakov motivova
kadmu ochotne pome a porad
vie sa ovlda
zdokonauje sa vo svojom odbore
doke zvlda zaov situcie
Vlastnosti - schopnosti vchovnho poradcu na SO
4 4,2 4,4 4,6 4,8 5 5,2
vie komunikova s dospelmi (uitemi,
rodimi ai.)
vie komunikova so iakmi
je taktn a diskrtny
vie spolupracova s inmi
je empatick
vie sa ovlda
zdokonauje sa vo svojom odbore
m organizan schopnosti
vie zna psychick za
vie racionlne riei problmy
vzbudzuje dveru a m prirodzen repekt
u iakov
9
2.2 Odborn vedomosti a zrunosti vchovnho poradcu


Na zkladnej kole sa povauje koopercia za najdleitejiu zrunos vchovnho
poradcu, ktor zko svis s efektvnou komunikciou. Za rovnako dleit sa povauj
znalosti a zrunosti svisiace s vyuvanm IKT a orientciou v rznych informanch
zdrojoch. Vchovn poradca mus pozna a prakticky ovlda metdy vchovnho
ovplyvovania iakov, pedagogick diagnostiku, postupy individulneho a skupinovho
poradenstva. Z vedomost s podstatn poznatky o celoivotnom vzdelvan, zkonitostiach
psychickho a fyzickho vvinu iakov, vvinovch lohch a tranzitnch tdich v
celoivotnom priebehu a potrebch iakov v prslunch vvinovch tdich.
Na gymnzich sa objavuje v draz na poznatky z celoivotnej vvinovej
psycholgie tkajce sa zmien predovetkm v psychickom vvine a flexibility reagovania na
vvinov zmeny jednotlivcov. Ostatn vedomosti a zrunosti s podobn ako na ostatnch
typoch kl.
Rovnako je aj na strednch odbornch kolch na prvom mieste v poiadavkch na
vedomosti a zrunosti spoluprca s uitemi, rodimi a ostatnmi socilnymi partnermi. Km
na gymnzich sa na druhom mieste objavuje poiadavka pozna zkonitosti fyzickho a
psychickho vvinu iakov na SO dominuje poiadavka ovlda a vyuva pedagogick
diagnostiku a lepie pozna vvinov lohy a potreby iakov.



Vedomosti a zrunosti vchovnho poradcu na Z
0 1 2 3 4 5
spolupracuje s uitemi, rodimi a inmi
socilnymi partnermi
vyuva IKT a vie sa orientova v rznych
informanch zdrojoch
vyuva a rozvja svoje komunikan
zrunosti
ovlda metdy vchovnho ovplyvovania
sprvania iakov
ovlda a vyuva pedagogick diagnostiku
pozn a vyuva postupy individulneho
poradenstva
chpe vznam celoivotnho vzdelvania
pozn prvne predpisy z oblasti
vchovnho poradenstva
pozn zkonitosti psychickho a fyzickho
vvinu iakov
pozn vvinov lohy a potreby iakov
prslunho vvinovho tdia
pozn a vie vyuva postupy skupinovho
poradenstva
10


Vedomosti a zrunosti vchovnho poradcu na G
0 1 2 3 4 5
spolupracuje s uitemi, rodimi a inmi
socilnymi partnermi
pozn zkonitosti psychickho a fyzickho
vvinu iakov
vyuva IKT a vie s aorientova v rznych
informanch zdrojoch
rozvja a vyuva svoje komunikan
zrunosti
chpe vznam celoivotnho vzdelvania
pozn vvinov lohy a potreby iakov
ovlda a vyuva pedagogick diagnostiku
pozn a vyuva postupy individulneho
poradenstva
pozn a vyuva postupy skupinovho
poradenstva
pozn prvne predpisy v oblasti vchovnho
poradenstva
flexibilne reaguje na zmeny vo vvinovej
dynamike jednotlivca
Vedomosti a zrunosti vchovnho poradcu na SO
3,7 3,8 3,9 4 4,1 4,2 4,3 4,4 4,5 4,6
spolupracuje s uitemi, rodimi a inmi
socilnymi partnermi
pozn vvinov lohy a potreby iakov
ovlda metdy vchovnho ovplyvovania
ovlda a vyva pedagogick diagnostiku
pozn a vie vyuva postupy individulneho
poradenstva
vyuva IKT a vie sa orientova v rznych
informanch zdrojoch
pozn zkonitosti psychickho a fyzickho
vvinu iakov
chpa vznam celoivotnho vzdelvania
vyuva a rozvja svoje komunikan
zrunosti
flexibilne reaguje na zmeny vo vvinovej
dynamike jednotlivca
pozn a vie vyuva postupy skupinovho
poradenstva
11

2.3 pecilne kompetencie vchovnho poradcu pre poradenstvo v osobnostnom,
vzdelvacom a karirovom vvine




Poiadavky, tkajce sa kompetenci vchovnch poradcov pre poradenstvo
v osobnostnom vvine sa javia ako relatvne najintenzvnejie na strednch odbornch
kolch, kde s vetky vybran poiadavky hodnoten ako vemi dleit (4 5). Na
gymnzich je draz relatvne ni, prevane na miere dleitosti medzi hodnotou 3 4. Na
zkladnej kole sa kompetencie v podstate zhoduj s poadovanmi na SO len s niou
intenzitou.

Mono teda uzavrie, e v rmci poradenstva v osobnostnom vvine na vetkch
typoch kl sa od vchovnch poradcov oakva, e bud realizova tieto innosti:
spolupracuje so kolskm lekrom a psycholgom,
venuje sa iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami,
spolupracuje pri rieen socilno-patologickch javov,
- pri zniovan agresivity iakov,
- optimalizcii socilneho vvinu iakov,
- pri rieen medziudskch konfliktov medzi iakom a uiteom alebo
rodiom,
podporuje adekvtne hodnotenie iaka, rozvoj jeho realistickho sebahodnotenia
a zdravho sebavedomia, koriguje komplexy menejcennosti.
pecilne kompetencie VP pre poradenstvo
v osobnostnom vvine
0 1 2 3 4 5
spolupracuje so kolskm lekrom a
psycholgom
sprostredkva pomoc iakom so VVP
spolupracuje pri rieen socilno-
patologickch javov
spolupracuje pri zniovan agresivity iakov
pomha prekonva socilnu izolciu iakov
riei interpersonlne problmy
podporuje rozvoj zdravho sebavedomia
iakov
Z G SO
12




Rovnako ako v predchdzajcom vyhodnoten aj pri pecifickch kompetencich
vchovnch poradcov pre poradenstvo vo vzdelvacom vvine sa na SO objavuje v
draz na vetky uveden kompetencie ne na Z a gymnzich, kde s takmer identick.
Meme teda kontatova, e realizcia poradenstva vo vzdelvacom vvine vyaduje
od vchovnch poradcov nasledovn aktivity:

pomha pri tudijnch problmov iakov zo socilne znevhodnenho prostredia,
venuje sa neprospievajcim iakom,
venuje sa vzdelvaciemu vvinu iakov so zdravotnm postihnutm,
sprostredkva korekciu pecifickch porch uenia,
pomha pri zvyovan vkonovej motivcie a zefektvovan procesu uenia sa
iakov,
pomha pri odstraovan trmy a kolskej fbie,
zabezpeuje optimalizciu vzdelvacieho vvinu nadanch iakov.







pecilne kompetencie VP pre poradenstvo
vo vzdelvacom vvine
0 1 2 3 4 5
pomha riei tudijn problmy iakov zo
socilne znevhodnenho prostredia
venuje sa neprospievajcim iakom
venuje sa vzdelvaciemu vvinu iakov so
zdravotnm postihnutm
sprostredkva korekciu pecifickch
porch uenia
spolupsob pri zvyovan vkonovej
motivcie iakov
pomha iakom zefektvova ich proces
uenia
pomha pri odstraovan trmy a kolskej
fbie
zabezpeuje optimalizciu vzdelvacieho
vvinu nadanch iakov
Z G SO
13






pecifick kompetencie VP
pre poradestvo uiteom
0 1 2 3 4
prerokva s uitemi kritri harmonickho a
disharmonickho vvinu iakov
pomha uiteom pri vleovan poradenstva
do obsahu vzdelvania a prpravy
poskytuje uiteom metodick pomoc pri
zefektvovan vchovy a vzdelvania
optimaliztuje vchovno-vzdelvacie metdy
na kole (prevencia syndrmu vyhorenia)
Z G SO
pecilne kompetencie VP pre poradenstvo
v karirovom vvine
0 1 2 3 4 5
poskytuje informcie o tudijnch odboroch,
povolaniach, zamestnaniach
m prehad o faktoroch, ktor ovplyvuj
vobu tdia a povolania
sleduje vvin tudijno-profesijnch zujmov
iakov
u iakov vyuva IKT pri vyhadvan infor-
mci o kolch, povolaniach, zamest.
spolupracuje s inmi odbornkmi pri vobe
tdia a povolania iakov so VVP
podporuje vzdelanostn apircie iakov
poskytuje informcie o monostiach vzde-
lvania a zamestnania v regine, SR a E
vie vyuva rzne postupy prehlbujce seba-
poznanie iakov, silnch a slabch strnok
u iakov vnma svoje schopnosti a
zrunosti vo vzahu k svetu prce
pozn problematiku trhu prce a pracovnho
prva
Z G SO
14
Poiadavky na pecilne kompetencie vchovnch poradcov pre poradenstvo
v karirovom vvine sa intenzvnejie prejavuj na zkladne kole a strednej odbornej kole.
V prpade poradcov na Z ide o vznamn poradenstvo pri I. smerovej vobe, ktor m
vznamn miesto v karirovom vvine, pretoe uruje smer vzdelvacej cesty o v mnohch
prpadoch znamen aj vobu povolania. Na SO ide zasa o II. smerov vobu, ktor znamen
prechod zo koly a tka sa len menieho potu absolventov. Pre vinu iakov znamen
ukonenie strednho odbornho vzdelvania prechod zo koly do praxe, a na tento prechod
iakov do vysoko konkurennho prostredia trhu prce by mali by pripraven, v om zohrva
dleit lohu aj vchovn poradca.
Veobecne s poadovan kompetencie pre vkon poradenstva v karirovom vvine
na vetkch typoch kl podobn s tm, e na SO sa poradcovia viacej sstreuj na
hadanie vhodnho zamestnania ne na vobu vzdelvacej cesty alebo povolania iakov.
Vchovn poradca v oblasti karirovho poradenstva:

poskytuje informcie o tudijnch odboroch, povolaniach, zamestnaniach a
poiadavkch, ktor klad na loveka,
m prehad o faktoroch, ktor ovplyvuj vobu tdia a pomha iakom, aby si
vybrali tie najvhodnejie tudijn odbory alebo povolania,
dlhodobo sleduje profesijn zujmy iakov a pomha im zoslaova vlastn
zujmy s poiadavkami povolan a s pracovnmi prleitosami,
poskytuje alebo sprostredkuje informcie o monostiach vzdelvania a
zamestnania v regine, na Slovensku a v E,
vedie iakov k prehlbovaniu sebapoznania, k definovaniu svojich silnch a slabch
strnok,
u iakov vnma svoje vedomosti, schopnosti a zrunosti vo vzahu k svetu prce
a svojmu budcemu zamestnaniu,
dobre pozn aktulne problmy trhu prce a vie sa orientova v problematike
pracovnho prva.


Vo vzahu ku kolegom, uiteom sa najviac ukazuje poiadavka na strednch
odbornch kolch, aby vchovn poradca s nimi prerokovval problmy harmonickho a
disharmonickho vvinu iakov, pomhal im pri zaleovan poradenskch cieov do obsahu
vzdelvania a prpravy na povolanie, poskytoval uiteom metodick pomoc pri
zefektvovan vchovno-vzdelvacieho procesu a psobil pri prevencii neurotizcie uiteov
a vskytu syndrmu vyhorenia.














15
2.4 Poradie dleitosti vlastnost, schopnost, vedomost, zrunost a pecilnych
kompetenci VP poda hodnotenia expertov


P. .

Vlastnosti a schopnosti
Vemi
dleit
%
1. Vie efektvne komunikova so iakmi. 99,0
2. Vie efektvne komunikova s dospelmi (s uitemi, rodimi,
poradcami, zamestnvatemi apod.)
98,7
3. Je taktn a diskrtny. 95,3
4. Pozitvne psob na myslenie a sprvanie sa iakov. 91,5
5. Vie sa vcti do inch, je empatick. 89,6
6. Vzbudzuje dveru a m prirodzen repekt u iakov. 88,7
7. M vysok frustran toleranciu, doke zvlda zaov situcie. 85,8
8. Zdokonauje sa vo svojom odbore, m prehad o novinkch. 85,8
9. Vie spolupracova s inmi. 84,0
10. M organizan schopnosti. 81,1
11. Doke motivova, aktivizova iakov. 80,2
12. Vie racionlne riei problmy. 77,4
13. Kadmu ochotne pome a porad. 76,4
14. M dobr pozorovacie schopnosti. 76,4
15. Je optimista a m dostatok sebavedomia. 73,5
16. Je dobre informovan o spoloenskom dian. 55,6


P. .

Vedomosti a zrunosti
Vemi
dleit
%
1. Spolupracuje s uitemi, rodimi, poradcami a inmi socilnymi
partnermi.
91,5
2. Vie sa dobre orientova v rznych informanch zdrojoch, vyuva
IKT, osobitne internet.
84,9
3. Ovlda metodolgiu vchovnho ovplyvovania sprvania iakov. 80,1
4. Optimlne vyuva a rozvja svoje komunikan, socilne zrunosti. 77,4
5. Chpe vznam celoivotnho vzdelvania, inovcie poznatkov,
princpy aplikuje do vchovnej praxe.
76,4
6. Pozn a propaguje alie pecializovan poradensk sluby,
poskytuje iakom kontakty.
75,5
7. Pozn prvne predpisy upravujce organizciu a riadenie systmu
vchovnho poradenstva.
75,5
8. Ovlda a vyuva pedagogick diagnostiku. 75,4
9. Pozn a vie vyuva postupy individulneho poradenstva. 73,6
10. Pozn zkonitosti psychickho a fyzickho vvinu iakov. 70,7
11. Vie organizova besedy, prednky, diskusn kluby pre iakov
v rmci hromadnho poradenstva.
69,8
12. Pozn vvinov lohy a potreby iakov prslunho vvinovho tdia. 66,1
13. Pozn a vie vyuva postupy skupinovho poradenstva. 64,2
14. Flexibilne reaguje na zmeny vo vvinovej dynamike jednotlivca. 61,3
15. Vie uplatova metdy optimalizcie osobnostnho vvinu. 60,0
16. Pozn a podporuje realizciu programov duevnho zdravia. 41,5
16




P. .

pecilne kompetencie
Poradenstvo v osobnostnom vvine

Vemi
dleit
%
1. Spolupracuje so kolskm psycholgom a lekrom. 81,1
2. Sprostredkva odborn pomoc iakom so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami.
80,2
3. Diagnostikuje a poradensky psob na zniovanie agresivity iakov. 66,0
4. Stimuluje socilnu integrciu iakov so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami.
65,1
5. Pomha jednotlivcom prekonva ich socilnu izolciu. 64,2
6. Rozvja prosocilne sprvanie iakov. 64,2
7. Poskytuje poradensk pomoc pri ivotnom plnovan, hadan
zmyslu ivota.
63,2
8. Rozvja primeran sebahodnotenie iakov, podporuje zdrav
sebavedomie, koriguje komplex menejcennosti.
58,4
9. Harmonizuje vzahy medzi jednotlivcom a skupinou, riei
interpersonlne problmy.
57,5
10. U iakov primerane komunikova. 56,6
11. Zlauje socilne vzahy medzi iakmi a dospelmi (uitemi,
rodimi).
54,8




P. .

pecilne kompetencie
Poradenstvo vo vzdelvacom vvine

Vemi
dleit
%
1. Poradensky pracuje s neprospievajcimi iakmi(neprospech, kolsk
podvkonnos) diagnostika, optimalizcia a prevencia.
52,8
2. Sprostredkva korekciu pecifickch porch uenia. 51,9
3. Pomha pri rieen tudijnch problmov iakov zo socilne
znevhodnenho prostredia.
50,9
4. Spolupracuje s uitemi pri zvyovan vkonovej motivcie u
iakov.
49,0
5. Zabezpeuje a stimuluje vzdelvac vvin u iakov so zdravotnm
postihnutm.
45,3
6. Poradensky psob pri zefektvovan procesu uenia iakov. 43,4
7. Pomha pri odstraovan trmy a kolskej fbie. 38,7
8. Poradensky spolupracuje pri rozvjan tvorivosti iakov v procese
uenia.
37,7
9. Zabezpeuje optimalizciu vvinu nadanch iakov. 32,1
10. Spolupracuje pri posudzovan kolskej spsobilosti u det. 28,3


17

P. .
pecilne kompetencie
Poradenstvo v karirovom vvine

Vemi
dleit
%
1. Poskytuje alebo sprostredkva informcie o poiadavkch odborov
prpravy, rznych povolan alebo zamestnan na loveka.
86,9
2. M prehad o faktoroch, ktor treba bra do vahy pri vobe
alieho tdia a povolania.
83,0
3. Sleduje vvin tudijno-profesijnch zujmov iakov. 74,6
4. Spolupracuje s inmi odbornkmi pri vobe tdia alebo povolania
iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
71,7
5. Poskytuje alebo sprostredkva informcie o monostiach odbornho
vzdelvania a prpravy, uplatnenia sa na trhu prce v regine, na
Slovensku, v E.
71,7

6. Pozn problematiku karirovho vvinu v celoivotnom priebehu,
tranzitnch tdi a vvinovch loh.
70,7
7. Pomha iakom stanovi si realistick vzdelvacie a profesijn ciele,
vytvra si karirov plny.
69,8
8. U iakov vyuva IKT, osobitne internet pri vyhadvan
informci o kolch, povolaniach a zamestnaniach.
69,8
9. Podporuje vzdelanostn apircie iakov. 68,8
10. Pomha prekonva socilnu izolciu jednotlivcov. 67,7
11. Spolupracuje s inmi odbornkmi mimo koly pri rozhodovan
iakov o alom tdiu alebo povolan.
66,9
12. U iakov vnma svoje vedomosti, zrunosti, zujmy a hodnoty vo
vzahu k svetu prce.
65,1
13. Spolupracuje s uitemi jednotlivch predmetov pri rozvjan
tudijno-profesijnch zujmov iakov.
62,3
14. Pozn problematiku trhu prce a pracovnho prva. 59,4
15. U iakov vyuva rozhodovacie stratgie pri prechode zo koly
do koly, zo koly do praxe.
56,6
16. Pozn regionlny, nrodn a eurpsky systm poradenskch sluieb
v kole i mimo koly, v radoch prce, v rznych skromnch
agentrach ai.
51,9



P. .

pecifick kompetencie
Poradenstvo pre uiteov

Vemi
dleit
%
1. Prerokva s uitemi kritri harmonickho a disharmonickho
vvinu iakov.
50,9
2. Poskytuje metodick pomoc uiteom pri zefektvovan vchovy a
vzdelvania na kole.
42,5
3. Zabezpeuje optimalizciu vzdelvacieho vvinu nadanch iakov. 40,6
4. Optimalizuje vchovno-vzdelvacie metdy na kole (prevencia
neurotizcie uiteov, syndrmu vyhorenia).
35,8

18
2.5 ktor kompetencie najviac chbaj vchovnm poradcom na Slovensku

















































Vlastnosti, schopnosti, ktor najviac chbaj sasnm
vchovnm poradcom
0 5 10 15 20 25 30
Optimizmus a dostatok sebavedomia
Vzbudzovanie prirodzenho repektu a dvery
Schopnos motivova a aktivizova iakov
Dobr informovanos o spoloenskom dian
Schopnos zvlda zaov situcie
Zujem o novinky v odbore
pecilne kompetencie, ktor najviac chbaj sasnm
vchovnm poradcom
0 5 10 15 20 25 30
Znalosti trhu prce a pracv nho prv a
Orientcia v regionlny ch, nrodnch a eurpsky ch
slubch zamestnanosti
K - zniov anie trmy a kolskej f bie
K - zniov anie agresiv ity iakov
K - zlepov anie komunikcie iakov
Optimalizcia v v inu nadanch iakov
Prev encia sy ndrmu v y horenia uiteov
Odborn vedomosti a zrunosti, ktor najviac chbaj
sasnm vchovnm poradcom
0 5 10 15 20 25 30
Vyuvanie IKT, orientcia v informanch zrojoch
Znalos prvnych predpisov tkajcich sa systmu
VP
Sksenosti s organizovanm besied a diskusnch
klubov
Sksenosti s uplatovanm skupinovch technk
Flexibiln reagovanie na vvinov zmeny iakov
Znalosti a vyuvanie pedagogickej diagnostiky
19
Vlastnosti a schopnosti

Z prehadu na predchdzajcej strane vyplva, e nejasn situcia tkajca sa
postavenia poradcu v kolskom pedagogickom sa odra aj v hodnoten vlastnost
vchovnho poradcu. Naim poradcom chba optimizmus a dostatok sebavedomia, o
vyplva jednak z absencie znakov zlepovania sa situcie v asovom dotovan poradenskej
innosti ale aj patrinho morlneho i finannho ohodnotenia ich prce. Situcia je
paradoxn, lohy, ktor vchovn poradca pln sa veobecne pokladaj za dleit ale asto
sa iniciatva poradcu berie automaticky, ako prejav jeho zujmu a ochoty pomha inm.
Nejasnos pozcie vplva aj na prest vchovnho poradcu, pretoe jeho innos sa asto
berie len ako doplnkov a nie tak dleit ako je vzdelvanie. Pritom, predovetkm na
zkladnej kole je vchovn poradca pre mnohch iakov tou osobou, ktor im pomha
orientova sa v alom vzdelvan, na gymnziu zasa njs si svoju identitu a ivotn
smerovanie, na strednch odbornch kolch pripravi sa na prechod do sveta prca a na
vysoko konkurenn trh prce. Motivova a aktivizova inch me len lovek pln
optimizmu, zdravo sebavedom a pln energie. Je zrejm, e vonkajie podmienky a
nejasnosti neposkytuj na vetkch kolch vhodn stimuly, aby poradcovia mohli tieto svoje
prejavy rozvja a kultivova. e sa napriek tomu angauj, je prejavom ich skutonho
zujmu o ivotn osudy a perspektvy svojich iakov. Medzi alie poiadavky tkajce sa
vlastnost a schopnost vchovnch poradcov patr, aby sa neuzatvrali za brny koly,
sledovali spoloensk dianie, zaujmali sa o novinky vo svojom odbore a boli psychicky
odoln voi neustle sa zvyujcej psychickej zai v kole.


Vedomosti a zrunosti

Pri hodnoten vedomost a zrunost, ktor najviac chbaj sasnm vchovnm
poradcom sa na prvom mieste objavuje potaov gramotnos, ktor sa sce zlepuje, ale
stle s tu vek rezervy. Ide jednak o ben vyuvanie informano-komunikanch
technolgi a orientciu v mnostve informanch zdrojov. Poradcovia by mali by
informovan aj o prvnych predpisoch tkajcich sa systmu vchovnho poradenstva.
Poradcom chba prehad o vvinovch zmench v celoivotnom priebehu na rznych
rovniach a o adekvtnom vchovnom psoben, flexibilnom reagovan na tieto zmeny,
rovnako aj znalosti a praktick aplikovanie pedagogickej diagnostiky. Medzi poadovan
zrunosti patr organizovanie besied, diskusnch klubov a rznych akci v rmci hromadnho
poradenstva a sksenosti so zitkovm uenm v rmci skupinovho poradenstva.


pecifick schopnosti

V oblasti karirovho poradenstva, poda posdenia expertov, najviac chbaj znalosti
trhu prce a pracovnho prva. Zbliovanie vzdelvacieho systmu so svetom prce je
aktulnou lohou v rmci E a tto poiadavka sa stva aj pre naich vchovnch poradcov
vemi naliehavou. zko svis s alou vzvou, a tou je otvori kolu iriemu prostrediu,
nadviaza kontakty s ostatnmi socilnymi partnermi a dobre sa orientova v regionlnych,
nrodnch a eurpskych slubch zamestnanosti. V oblasti osobnostnho vvinu je
najaktulnejou poiadavkou prispieva k zniovaniu agresivity iakov, zniovaniu trmy a
kolskej fbie iakov. Vo vzdelvacom vvine s rezervy v angaovan sa vchovnch
poradcov pri optimalizcii vvinu nadanch det a vo vzahu ku kolegom zasa v prevencii
syndrmu vyhorenia uiteov.
20

3. Medzinrodn kompetenn rmce pre vchovnch a karirovch
poradcov

3.1 Spolon prvky pre vetky poradensk pozcie
Eurpske stredisko pre rozvoj odbornej prpravy (CEDEFOP European Centre for
the Development of Vocational Training) formulovalo spolon prvky prce pre
vetky poradensk pozcie.

Spolon prvky prce pre vetky poradensk pozcie


Informan manament vzdelvanie, odborn prprava, karira a profesia, trh
prce, podporn sluby.
Prca s jednotlivcami hodnotenie, poskytovanie informci, poradenstvo.
Prca so skupinami karirov vzdelvanie prprava na kariru, skupinov
Poradenstvo, organizovanie svojpomocnch skupn.
Sprostredkovanie prce spojenie so zamestnvatemi,
koovanie/sebaprezentcia, zaraovanie.
Vedenie a sledovanie.
Vytvranie siet (networking) podpora neformlnych vzahov medzi
poradenskmi a almi intitciami.
Vedenie.
Obhajoba.
Sptn vzba.
Riadenie plnovanie a hodnotenie sluieb, vonkajie vzahy.


3.2 Kompetenn rmec pre vchovnch a karirovch poradcov
Eurpske stredisko pre rozvoj odbornej prpravy (CEDEFOP) publikovalo v roku
1992 na zklade rozboru nrodnch sprv z 12 lenskch zem Eurpskeho
spoloenstva sprvu Odborn profily profesijnch poradcov. V tejto sprve sa
nastolila poiadavka ustanovi veobecne platn kompetenn model poradenstva.
Podobne sa tto poiadavka objavila aj v sprvach OECD (Organisation for Economic
Co-operation and Development) a inch dokumentoch. Od roku 1999 sa iniciatvy
vytvori Medzinrodn tandard poradenskej kvalifikcie ujala IAEVG. V roku
2003 bol tento cie preformulovan do menej ambicizneho zmeru vytvori
medzinrodne uznvan rmec poradenskej kvalifikcie v podobe ustanovenia
systmu kompetenci poradcu.
Kvalifikovan profesionl

rove vcviku
- kvalifikcie
Profesionlne kompetencie Profesionlny vkon
Poda: IAEVG International Association of Educational and Vocational Guidance
21
3.3 Kov a pecilne kompetencie pre vchovnch a profesijnch poradcov



Medzinrodn kompetencie pre vchovnch a profesijnch poradcov

Kov kompetencie

Preukzanie prslunho etickho, profesionneho sprvania a zodpovednosti pri
napan rol.
Preukzanie schopnosti zastva klientove pozcie (vcti sa do jeho postavenia) a
vies ho k aliemu vzdelvaniu, ku karirovmu vvinu a k rozvjaniu jeho
zujmov.
Preukzanie pripravenosti a porozumenia voi kultrnym odlinostiam klienta a
efektvneho psobenia na vetky kategrie populcie.
Integrcia terie a vskumu do poradenskej praxe, karirovho vvinu a do
konzultci s klientmi.
Preukzanie schopnosti plnova, realizova a hodnoti poradensk programy a
intervencie.
Preukzanie vedomia svojej vlastnej kapacity a limitov.
Schopnos efektvne komunikova s kolegami a klientmi, vyuva zodpovedajce
komunikan zrunosti.
Znalos aktulnych informci o vzdelvan, odbornej prprave, trendoch
zamestnanosti, trhu prce asocilnych tmach.
Socilna a medzikultrna citlivos.
Schopnos efektvne spolupracova v tme profesionlov.
Preukzanie znalost o procese celoivotnho karirovho vvinu.


pecilne kompetencie

1) Hodnotenie.
2) tudijn poradenstvo.
3) Karirov vvin.
4) Poradenstvo.
5) Informan manament.

6) Konzultcie a koordincia.
7) Vskum a hodnotenie kvality.
8) Riadenie programu/sluieb.
9) Rozvoj komunikanch zdrojov.
10) Sprostredkovanie zamestnania.





22
3.4 Medzinrodn modely kompetenci poradcu v oblasti vzdelvania,
profesijnho a karirovho poradenstva




Medzinrodn model kompetenci poradcu
v oblasti vzdelvania a profesijnho poradenstva
as 4. Poradenstvo


Aby si vchovn a karirov poradcovia u ns mohli porovna svoje vedomosti,
zrunosti a predpoklady profesijn kompetencie, uvdzame prehad, vychdzajci
z medzinrodnho modelu kompetenci poradcu pre inn realizovanie
poradenstva.



1. Rozumie hlavnm faktorom, ktor ovplyvuj vvin osobnosti klientov a dynamikm
ich individulneho sprvania.
2. Je empatick, m repekt ku kadmu klientovi a doke s nimi vytvra kontruktvne
vzahy.
3. Vyuva techniky individulneho poradenstva.
4. Vyuva techniky skupinovho poradenstva.
5. Pomha klientom
pri prevencii osobnch problmov,
v osobnostnom rozvoji,
pri rieen osobnch problmov,
pri rozhodovan,
pri formovan identity (profesijnej, socilnej, sexulnej),
pri rozvjan socilnych zrunost,
pri osvojovan si princpov zdravho spsobu ivota,
pri vyuvan vonho asu.
6. Vie oslovi aj rizikovch iakov (depresvni, manipulatvni, agresvni ai.).
7. Pomha klientom formulova osobn ivotn plny.
8. Poskytuje informcie a zabezpeuje kontakty s inmi zdrojmi pomoci a
pecializovanmi slubami.










23


Medzinrodn model kompetenci karirovho poradcu
v oblasti vzdelvania a profesijnho poradenstva
as 3. Karirov vvin


Pre porovnanie vlastnch kompetenci vchovnch a karirovch poradcov na
Slovensku uvdzame mierne modifikovan prehad znalost o karirovom vvine,
ktor sa od praktikov vyaduj.


1. Pozn problematiku voby povolania, karirovho vvinu a dynamiky profesijnho
sprvania.

2. M prehad o faktoroch, ktor ovplyvuj vobu tdia, povolania a karirov vvin.

3. Vyzn sa v plnovan, projektovan a realizovan programov a intervenci
v celoivotnom karirovom vvine.

4. Pozn problematiku tranzitnch tdi a stratgie rozhodovania v obdob prpravy a
plnovania prechodu: zo koly do koly, zo koly do prce, pri zmene zamestnania,
prepusten zo zamestnania alebo preraden na niiu pozciu, odchode do dchodku.

5. Vie identifikova
- Faktory, ktor ovplyvuj karirov vvin (rodina, priatelia, vzdelvacie prleitosti
a finann monosti) a
- Zaujat postoje (streotypy vyplvajce z rodovch rozdielov, rasy, veku a kultry)
pri rozhodovan o budcom povolan.
-
6. Pomha jedincovi stanovi si vzdelvacie a profesijn ciele ale pri hadan vhodnch
stratgi s rozhodujce klientove ciele, hodnoty, zujmy a karirov rozhodnutia.

7. Pozn nrodn a regionlny systm poradenskch sluieb, pracovn agentry, rzne
zdroje socilnej a finannej pomoci.

8. Pozn rzne materily a potaov informan systmy, internet a online prostriedky,
ktor sa daj vyui pri plnovan kariry.

9. M aj patrin zrunosti, ako vyuva tieto informan zdroje.

10. Pozn a uplatuje rzne spsoby ako vychdza v strety potrebm pecifickch
skupn (etnick skupiny, znevhodnen a rizikov skupiny, migranti).

11. Pomha klientom vytvra karirov a ivotn projekty.



24
4. Nvrh kompetennho rmca pre vchovnch poradcov na Slovensku
tandard povolania/ funkcie vchovnho poradcu

Vlastnosti a schopnosti

Vie efektvne komunikova so iakmi, s uitemi, rodimi, poradcami a inmi
socilnymi partnermi.
Je kooperatvny, doke tmovo spolupracova.
Je taktn a diskrtny.
Vie sa vcti do inch, je empatick.
Vie sa ovlda, doke zvlda zaov situcie.
M organizan schopnosti.
Vie motivova a aktivizova iakov.
Vedomosti a zrunosti
.
Vie sa dobre orientova v rznych informanch zdrojoch, vyuva IKT, osobitne
internet.
Pozn zkonitosti fyzickho a psychickho vvinu iakov, ich vvinov lohy
a potreby.
Flexibilne reaguje na zmeny vo vvinovej dynamike jednotlivcov.
Ovlda a vyuva pedagogick diagnostiku.
Pozn a vie vyuva postupy individulneho a skupinovho poradenstva.
Pozn a vyuva metdy vchovnho ovplyvovania sprvania sa iakov.
Vie sa orientova v problematike celoivotnho vzdelvania a celoivotnho
poradenstva.
Pozn prvne predpisy svisiace s innosou vchovnho poradenstva a ovlda
pracovno-prvne minimum.


pecilne kompetencie
Poradenstvo v osobnostnom vvine
Spolupracuje so kolskm psycholgom a lekrom.
Sprostredkva odborn pomoc iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami.
Stimuluje socilnu integrciu iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi
potrebami.
Spolupracuje pri rieen socilno-patologickch javov, pri zniovan agresivity
iakov, rieen medziudskch problmov a optimalizcii socilneho vvinu iakov.
Poskytuje poradensk pomoc pri ivotnom plnovan, hadan zmyslu ivota.
Rozvja primeran sebahodnotenie iakov, podporuje zdrav sebavedomie, koriguje
komplex menejcennosti.
25
Poradenstvo vo vzdelvacom vvine
.
Poradensky pracuje s neprospievajcimi iakmi a so iakmi uiacimi sa pod svoje
monosti.
Sprostredkva korekciu pecifickch porch uenia.
Pomha pri rieen tudijnch problmov iakov zo socilne znevhodnenho
prostredia.
Spolupracuje s uitemi pri zvyovan vkonovej motivcie u iakov.
Zabezpeuje a stimuluje vzdelvac vvin u iakov so zdravotnm postihnutm.
Pomha pri odstraovan trmy a kolskej fbie.
Poradensky spolupracuje pri rozvjan tvorivosti iakov v procese uenia.
Zabezpeuje optimalizciu vvinu nadanch iakov.
Poradenstvo v karirovom vvine
.
Poskytuje alebo sprostredkva informcie o poiadavkch odborov prpravy,
rznych povolan alebo zamestnan na loveka.
M prehad o faktoroch, ktor treba bra do vahy pri vobe alieho tdia
a povolania a pomha iakom, aby si optimlne vybrali.
Sleduje vvin tudijno-profesijnch zujmov iakov.
Spolupracuje s inmi odbornkmi pri vobe tdia alebo povolania iakov so
pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.
Poskytuje alebo sprostredkva informcie o monostiach odbornho vzdelvania a
prpravy, uplatnenia sa na trhu prce v regine, na Slovensku, v E.
Pozn problematiku karirovho vvinu v celoivotnom priebehu, tranzitnch tdi
a vvinovch loh.
U iakov vyuva IKT, osobitne internet pri vyhadvan informci o kolch,
povolaniach a zamestnaniach.
Podporuje vzdelanostn apircie iakov.
U iakov vnma svoje vedomosti, schopnosti a zrunosti vo vzahu k uplatneniu
sa na trhu prce.
Dobre pozn aktulne problmy trhu prce, vie sa orientova v problematike
pracovnho prva.
Pripravuje iakov na vstup na trh prce.


Poradenstvo pre uiteov
.
Prerokva s uitemi kritri harmonickho a disharmonickho vvinu iakov.
Poskytuje metodick pomoc uiteom pri zefektvovan vchovy a vzdelvania na
kole.
Zabezpeuje optimalizciu vzdelvacieho vvinu nadanch iakov.
Optimalizuje vchovno-vzdelvacie metdy na kole (prevencia neurotizcie
uiteov, syndrmu vyhorenia).



26
5. Posudzovacia kla kompetenci vchovnho poradcu

POSUDZOVACIA KLA
kompetenci vchovnho poradcu
na zkladnej kole
na strednej odbornej kole
na gymnziu
A / Osobnostn predpoklady, kompetencie vchovnho poradcu
Ak by ste mali vybra do funkcie vchovnho poradcu novho uchdzaa, ohodnote v-
znam / dleitos nasledovnch vlastnost a schopnost pre spen vkon tejto funkcie.
Oznate krikom v prslunom tvoreku 1-5.
Podiarknite tie vlastnosti a schopnosti, ktor chbaj sasnm vchovnm poradcom
najviac.
menej vemi
dleit dleit dleit
VLASTNOSTI, SCHOPNOSTI: 1 2 3 4 5

1. vie efektvne komunikova so iakmi 1 2 3 4 5
2. vie efektvne komunikova s dospelmi umi (s
uitemi, rodimi, poradcami, zamestnvatemi ap.)
1 2 3 4 5
3. pozitvne psob na myslenie a sprvanie iakov 1 2 3 4 5
4. vie spolupracova s inmi 1 2 3 4 5
5. m organizan schopnosti 1 2 3 4 5
6. vie sa vcti do inch (empatia) 1 2 3 4 5
7. je taktn a diskrtny 1 2 3 4 5
8. ovlda svoje emcie, sebaovldanie 1 2 3 4 5
9. m vysok frustran toleranciu, doke zvlda
zaov situcie
1 2 3 4 5
10. kadmu ochotne pome a porad 1 2 3 4 5
11. m dobr pozorovacie schopnosti 1 2 3 4 5
12. vie racionlne riei problmy 1 2 3 4 5
13. je dobre informovan o spoloenskom dian 1 2 3 4 5
14. zdokonauje sa vo svojom odbore, m prehad o
novinkch
1 2 3 4 5
15. vzbudzuje dveru a m prirodzen repekt 1 2 3 4 5
16. doke motivova, aktivizova iakov 1 2 3 4 5
17. je optimista s dostatkom sebavedomia 1 2 3 4 5
27
B / Odborn vedomosti a zrunosti VP
Ak by ste mali vybra do funkcie vchovnho poradcu novho uchdzaa, uvete, ak
dleitos pripisujete nasledovnm zkladnm a pecilnym vedomostiam a
zrunostiam pre spen vkon tejto funkcie.
Oznate krikom v prslunom tvoreku 1-5.
Podiarknite tie vedomosti a zrunosti, ktor chbaj sasnm vchovnm poradcom
najviac.
menej vemi
dleit dleit dleit
1 2 3 4 5
I. ZKLADN, KOV VEDOMOSTI A ZRUNOSTI:
1. pozn zkonitosti psychickho a fyzickho vvinu
iakov
1 2 3 4 5
2. pozn vvinov lohy a potreby iakov prslunho
vvinovho tdia
1 2 3 4 5
3. vie uplatova metdy optimalizcie osobnostnho
vvinu iakov
1 2 3 4 5
4. pozn a podporuje realizciu programov duevnho
zdravia
1 2 3 4 5
5. optimlne vyuva a rozvja svoje komunikan,
socilne zrunosti
1 2 3 4 5
6. ovlda metodolgiu vchovnho ovplyvovania
sprvania iakov
1 2 3 4 5
7. spolupracuje s uitemi, rodimi, s poradcami, s inmi
socilnymi partnermi
1 2 3 4 5
8. ovlda a vyuva pedagogick diagnostiku 1 2 3 4 5
9. pozn a vie vyuva techniky individulneho
poradenstva
1 2 3 4 5
10. pozn a vie vyuva techniky skupinovho
poradenstva
1 2 3 4 5
11. flexibilne reaguje na zmeny vo vvinovej dynamike
jednotlivca
1 2 3 4 5
12. chpe vznam celoivotnho vzdelvania, inovcie
poznatkov, princpy aplikuje do vchovnej praxe
1 2 3 4 5
13. vie sa dobre orientova v rznych informanch
zdrojoch, vyuva IKT, osobitne internet
1 2 3 4 5
14. pozn prvne predpisy upravujce organizciu
a riadenie systmu vchovnho poradenstva
1 2 3 4 5
15. pozn a propaguje alie pecializovan poradensk
sluby, poskytuje iakom kontakt
1 2 3 4 5
16. vie organizova besedy, prednky, diskusn kluby pre
iakov v rmci hromadnho poradenstva
1 2 3 4 5
28
menej vemi
dleit dleit dleit
II. PECILNE KOMPETENCIE 1 2 3 4 5

II/1 Poradenstvo v osobnostnom vvine iakov
1. zlauje socilne vzahy medzi iakmi a dospelmi
(uitemi, rodimi)
1 2 3 4 5
2. harmonizuje vzahy medzi jednotlivcom a skupinou,
riei interpersonlne problmy
1 2 3 4 5
3. pomha prekonva socilnu izolciu jednotlivcov 1 2 3 4 5
4. rozvja prosocilne sprvanie iakov 1 2 3 4 5
5. poskytuje poradensk pomoc pri hadan zmyslu ivota,
ivotnom plnovan
1 2 3 4 5
6. stimuluje socilnu integrciu iakov so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami
1 2 3 4 5
7. spolupracuje pri rieen socilno - patologickch javov
(zkolctvo, delikvencia, toxikomnia, gamblrstvo,
agresivita, ikanovanie a i.), zapja sa do prevencie
1 2 3 4 5
8. rozvja sebahodnotenie iakov, podporuje zdrav
sebavedomie, koriguje komplexy menejcennosti
1 2 3 4 5
9. spolupracuje so kolskm psycholgom a lekrom 1 2 3 4 5
10. sprostredkuje odborn pomoc iakom so pecilnymi
vchovno-vzdelvacmi potrebami
1 2 3 4 5
11. diagnostikuje a poradensky psob na zniovanie
agresivity iakov
1 2 3 4 5
12. u iakov primerane komunikova 1 2 3 4 5
II/2 Poradenstvo vo vzdelvacom vvine iakov
1. poradensky psob pri zefektvovan procesu uenia
iakov
1 2 3 4 5
2. poradensky spolupracuje pri rozvjan tvorivosti iakov
v procese uenia
1 2 3 4 5
3. pomha pri rieen tudijnch problmov iakov zo
socilne znevhodnenho prostredia
1 2 3 4 5
4. poradensky pracuje s neprospievajcimi iakmi
(kolsk neprospech, kolsk podvkonnos)
diagnostika, optimalizcia a prevencia
1 2 3 4 5
5. spolupracuje s uitemi pri zvyovan vkonovej
motivcie u iakov
1 2 3 4 5
6. spolupracuje pri posudzovan kolskej spsobilosti
u det
1 2 3 4 5
7. zabezpeuje optimalizciu vzdelvacieho vvinu
nadanch iakov
1 2 3 4 5
8. zabezpeuje a stimuluje vzdelvac vvin u iakov so
zdravotnm postihnutm
1 2 3 4 5
9. sprostredkuje korekciu pecifickch porch uenia 1 2 3 4 5
10. pomha pri odstraovan trmy a kolskej fbie 1 2 3 4 5
29
II/3 Poradenstvo v karirovom vvine iakov
1. pozn problematiku karirovho vvinu v celoivotnom
priebehu, tranzitnch tdi a vvinovch loh
1 2 3 4 5
2. m prehad o faktoroch, ktor treba bra do vahy pri
vobe alieho tdia a povolania
1 2 3 4 5
3. vie aplikova rzne postupy prehlbujce sebapoznanie
iaka, jeho silnch a slabch strnok
1 2 3 4 5
4. sleduje vvin tudijno-profesijnch zujmov iakov 1 2 3 4 5
5. spolupracuje s uitemi jednotlivch predmetov pri
rozvjan tudijno-profesijnch zujmov iakov
1 2 3 4 5
6. u iakov vnma svoje vedomosti, zrunosti, zujmy a
hodnoty vo vzahu k svetu prce
1 2 3 4 5
7. poskytuje alebo sprostredkva informcie
o poiadavkch odborov prpravy, rznych povolan
alebo zamestnan na loveka
1 2 3 4 5
8. podporuje vzdelanostn apircie iakov 1 2 3 4 5
9. u iakov vyuva rzne rozhodovacie stratgie pri
prechode zo koly do koly, zo koly do praxe
1 2 3 4 5
10. pomha iakom stanovi si realistick vzdelvacie a
profesijn ciele, vytvra si karirov plny
1 2 3 4 5
11. spolupracuje s inmi odbornkmi mimo koly pri
rozhodovan iakov o alom tdiu alebo povolan
1 2 3 4 5
12. spolupracuje s inmi odbornkmi pri vobe tdia alebo
povolania iakov so pecilnymi vchovno-
vzdelvacmi potrebami
1 2 3 4 5
13. u iakov vyuva IKT, osobitne internet pri
vyhadvan informci o kolch, povolaniach a
zamestnaniach
1 2 3 4 5
14. poskytuje alebo sprostredkva informcie
o monostiach odbornho vzdelvania a prpravy,
uplatnenia sa na trhu prce v regine, na Slovensku,
v E
1 2 3 4 5
15. pozn problematiku trhu prce a pracovnho prva 1 2 3 4 5
16. pozn regionlny, nrodn a eurpsky systm
poradenskch sluieb v kole i mimo koly v radoch
prce, v rznych skromnch agentrach ai.
1 2 3 4 5

II/4 Poradenstvo pre uiteov
1. optimalizuje vchovno-vzdelvacie metdy na kole
prevencia neurotizcie uiteov, syndrmu vyhorenia
1 2 3 4 5
2. poskytuje metodick pomoc uiteom pri
zefektvovan vchovy a vzdelvania na kole
1 2 3 4 5
3. pomha uiteom pri implementcii poradenstva do
obsahu vzdelvania a prpravy
1 2 3 4 5
4. prerokva s uitemi kritri harmonickho a
disharmonickho vvinu iakov mladieho a starieho
kolskho veku
1 2 3 4 5
30
LEGENDA:

Frustran tolerancia schopnos zdolva bez vnejch vkyvov a nsledkov,
prejavov agresivity alebo apatie situcie, kedy je zmaren, znemonen silie dosiahnu
svoj cie alebo uspokoji niektor zo svojich potrieb.
Harmonick vvin iaka vyven vvin jednotlivch zloiek osobnosti.
IKT - informano-komunikan technolgie predstavuj modern zdroj informci
mobiln komunikan zariadenia, vpotov a telekomunikan technika, multimedilne
systmy, Internet
Karira - je nepretrit sled ivotnch a pracovnch sksenost, socilnych rol
v priebehu celho ivota loveka..
Karirov vvin napr. Z, S, V, prv zamestnanie, obdobie nezamestnanosti,
dokolenie, druh zamestnanie, sben neformlne vzdelvanie, postup v zamestnan na
in pracovn pozciu, pozcia zruen hadanie inho zamestnania at. Vinou to nie
je plynul postup v jednom zamestnan ale sria rozhodnut, plnov a kompromisov medzi
vlastnmi predpokladmi, oakvaniami a vonkajmi monosami, poiadavkami.
Komplex menejcennosti je sbor rznych predstv, pocitov, postojov k sebe spojench
spolonm afektom zkosti a prejavuje sa znenm sebavedomm, plachosou,
uzavretosou, pesimizmom. Vznik KM sa vysvetuje dlhodobm nedostatkom primnch
medziudskch vzahov, nedostatkom citu spolupatrinosti. Siln komplexy sa mu sta
trvalmi nevedommi motvmi sprvania.
Motivcia je vntorn stav loveka, ktor aktivuje alebo uvdza do pohybu vetky jeho
vntorn sily priania, tby, silie apod. Motivcia tak zaha ciele, silie, vytrvalos.
Je v nej prianie odvdza vkon.
Prosocilne sprvanie sprvanie, ktor sa spja s morlne akceptovanmi hodnotami,
s nezitnm pomhanm, bez oakvania odplaty.
Socilno-patologick javy napr. zkolctvo, delikvencia, kriminalita, protispoloensk
sprvanie, alkoholiznus, fajenie, uvanie inch drog, ikanovanie.
kolsk spsobilos stren termn, ktor integruje pojmy kolsk zrelos a
pripravenos vo vzjomnej sinnosti, priom do istej miery rozliuje medzi tmi
schopnosami a zrunosami, ktor diea dosahuje v prevanej miere v procese zrenia a
tmi, ktor dosahuje skr pod vplyvom prpravy a ncviku pod vedenm inej osoby.
pecifick poruchy uenia pecifick vvinov poruchy uenia rozdeujeme na tri
zkladn skupiny: vvinov porucha tania (dyslexia), vvinov poruchy psania
(dysgrafia, dysortografia), vvinov porucha potania (dyskalklia).
Vkonov motivcia tendencia loveka uplatova relatvne stabiln model zvldania
vkonovch situci. Vysok vkonov motivcia predstavuje snahu jednotlivca
stanovova si a dosahova nron (ale relne) ciele, v spoloenskej oblasti tba po
vysokom spoloenskom postaven, po spoloenskom vzostupe a sebauplatnen.
Vvinov lohy predstavuj poiadavky prostredia, oakvania a podnety, s ktormi sa
udsk bytos vyrovnva spravidla v ase, kedy je vntorne na tieto vzvy najcitlivejia,
zrel. Medzi vvinov lohy v obdob pubescencie a adolescencie patr napr.: utvranie
priatestiev na zklade vlastnej voby, formovanie vlastnch nzorov a postojov, voba
tdia, povolania, odptanie sa zo zvislosti od rodiov, samostatn rozhodovanie,
preberanie zodpovednosti za seba, prijatie sexulnej roly ai.
Vzdelanostn apircie rove a truktra cieov, ktor si iak vyti v oblasti
vzdelania a vzdelvania