11.

Purizmus a funkcionalizmus na Slovensku Friedrich Weinwurm a Ignacz Vecsei, Emil Bellu, Juraj Tvaroek,Vladimr Karfk
predstavitelia II. genercie a ich najvznamnejie realizcie
Purizmus na Slovensku 1919 vznik republiky, hospodrska krza a nedostatok bytovch jednotiek... rozpad Raksko - Uhorska,
1938 rozbitie SR
Vplyv Loosovej a nemeckej vecnosti, nov vecnos - funkne podmienen spsob navrhovania predmetov (pri anglickom Arts &
Crafts), 1926 vecnos ako pojem na oznaovanie socialistickho prstupu k architektre a od vtedy nesie socilno-politick
konotcie. Neskr okolo 1930 je to vyjadrenie k nesentimentlnemu vzahu k prrode a spolonosti. Na Slovensku je je vecnos
oznaovan ako purizmus. Je to modernizcia klasickej arch. tradcie.
Spoloensk situcia - rozpad monarchie, vznik novej republiky, siln klasicistick tradcie, vplyv Brna a Viedne.
Architekti na SVK bojovali s vplyvmi tradcie a novej modernej architektry.
puristick domy - obytn dom Manderla 1935 - Ludwig, Danielis, Spitzer.
- obytn a obchodn dom Centrl pas 1929 - Wimmer a Szonyi.
- Royko pas 1931 - Steiner
- u ns nebolo toto obdobie isto exkluzvne, vznik tu perifrny hybrid, nie je dodran pln slohov istota.
monumentlny purizmus Artura Szalatnaia (Schlesinger)
- Synagga ortodoxnej idovskej obce - 1923- 1926, Heydukova Ba,
- kpe Sina - Trenianske Teplice, 1931
- Vila Dr. Weizsa na Bartoovej Ba, 1934
- sanatri v Trenianskych Tepliciach a Pieanoch,
Friedrich Weinwurm ( 1885 1942 )
Nekompromisne sledoval lniu vecnosti. Bol idovsk architekt; tudoval v Dranoch; 1919 prchod do Ba, projektov
kancelria (s Ignczom Vcseiom, 1924-1938). Stavia v BA, iline, Nitre. Bol modernista. O modernch architektoch meme
uvaova od momentu ke prdu s nejakou novou priestorovou vahou tomuto sa Weinwurm pribliuje. Presah priestorov cez
niekoko podla tento jeho princp potom pouval Bellu. S Loosom s puristi (je ale otzka do akej miery je Loos purista, lebo
napr. jeho interiry vbec nie s puristick). V jeho tvorbe je siln avicov orientcia; socilne bvanie; mnostvo vl pre
bohatch klientov. V 1936 tu (na Slovensko)pozva na prednky Hannesa Meyera, o bol architekt s radiklnymi vziami (na
vtedajie slovensk pomery). Zakladate veernch kurzov UR. V R: Manifest stavby: - iadny arch. sa nem zaobera estetikou
stavby, pokia udia nemaj kde bva (vtedy mus s estetika bokom) => npad na socilne bvanie.
Schizofrnia avantgardnch architektov: na 1 strane chc stava socilne bvanie utpia; na 2. strane robia luxusne vily pre
bohatch. Ako idobolevik bol po 38 vznen, v 1942 ho dajne zastrelili.
Dostavba budovy Sanatria Schlesinger (pri vstupe dal drsky stp ), v BA.
Vila je projektovan u jeho kancelriou - je monochromatick, oisten, hore ma vrazn
rmsu, okrem rizalitu, tu budovu len u len rznos okien, ich rznorodos poukazuje na
rzne typy miestnost, ale ich vznamy sa nijak oividne vntri neprejavuj (plochou /
vkou), nie je pre neho prznan, e objem pridva, ale uber tmto postupom niekedy
dom dostva svetlo.
Vila Sommerfeld- viacgeneran dom (kad podlaie separ), lodia ako spolon priestor,
bavia ho kontrasty, napr. ma vek plochu strechy, ale odohrvaj sa na nej rznosti, o ju
rytmizuje.
Budova ilinskej cementrne (administratvna)- tu sa prejavuje aj ta hra s vekosou a pozciou okien
- Weinwurm m celkovo po Bratislave vea polyfunknch
objektov, mali siln parter a na om bola u klasick puristick
architektra.
- nedostavan budova Caf + Astorka ( Hodovo nmestie)
Vila v Nitre - stupovit terasovit princp - aj Loos mal
obdobie nvrhov terasovch domov, ako keby tu prehodil
funkno - objemov logiku, lebo priestory s menm objemom
a vm prstupom svetla psobia ako podstatnejie ne tie spolon vek, vekorys, psob to cel labyrinticky.
Budova banky v iline (zbran) kompletne obloen v kameni, strohos a jednoduchos; hladk fasda a repetcia okien
Budova poisovne s bytmi hore (Grsslingova ulica) - zas tu vybral t hmotu; kvli svetlu

Socilne bvanie UNITAS 1930 - espodlan domy rozdelen do troch sekci, tvar U-ka, riadkov zstavba, v parteri s
obchody; dovntra zhradky; pavlae; socilne byty, chceli tam aj na mieru roben vstavan interir a mobilir z trubkovho
nbytku, ale nakoniec sa to nezrealizovalo kvli predraeniu stavby. U Loosa s ast farebn psy; Weinwurm tu priznal
materil kontrukcie, m od seba jednotliv asti farebne odlil. Teige sa Unitasom zaoberal v publikcii Nejmen byt.
komplex pre ttnych radnkov NOV DOBA - 1. krt pouit oceov kontrukcia na obytnej stavbe

polyfunkn dom Schn 1934 - celozasklenen parter, franczske okn s drtenm zbradlm, , terasovit podlaie posledn,
Dunajsk banka 1937 (tam kde je mc donald na hviezdku)
Vila Pfeffer (tie Vila Schwadron)
Vila T 1929 a Vila L 1935 - slovensk vila Tugendhat, Njomn vila Stein v Ba 1933
poslednou budovou od Weinwurma je budova poisovne, na ktorej robili spolu s Bellsom.
Organizoval vstavy sovietskej architektry, prednky Mayera a Krohu o arch a bytovej kultre v sovietskom zvze. Socilne
zameran avantgardn architektra. Prekroil perifrne limity prostredia, v ktorom pracoval. Jedin dsledn nosite
avantgardnho nzoru na architektru na SVK. Krsa je podmienen vntornm fungovanm prevdzky. Politick avantgardnos.
Sdob funkcionalizmus na Slovensku
Snaha riei konkrtne miestne problmy ne manifestova nejak ideolgiu. Funkcionalizmus bol u ns v podstate zbaven
vlunosti modifikovan verzia modernej arch. Josefa Franka. Objavila sa i isto exkluzvne vily Vila Dr. Dvoka - Merganc,
Klime v Ba (na Mudroovej), Baln Grossman - Vila riaditea J. Karoa.
Mal a menie byty - rieenie socilneho bvania, malometrne byty. Pavlaov dom na Kaliniakovej od ilingera, Belluov don
v tvare H na Miletiovej, Nov doba, Unitas, Nowotn na Vajnorskej, J. Marek - Avion,
UR - Baln & Grossman 1928-37, Bauhaus na Slovensku.
Komplexy sanatri, stavali ich socilne poisovne, existencia praskho centralizmu a avantgardnch mylienok, na sai sa
podieali len esk architekti.
Vyn Hgy sanatrium na lieenie tuberkulzy - Vysok Tatry Kan a Libra, 1932, pre robotnkov, ekonomick rieenie, idel
moderny - rozlenenie funkci, symetrick rieenie s modernmi rtami.
Bohuslav Fuchs - Zotavova Morava v Tatranskej Lomnici,
Stockar - Slia,
Jaromr Krejcar - Machn - Masarykov lieebn dom pre Nemocensk poisovu pre skromnch radnkov a zriadencov.
Predobraz kolektvnych domov.
Okresn socilna poisova - Baln & Grossman, Bezruova,
rozvoj telesnej kultry - Termlne kpalisko zelen aba, Trenianske Teplice, Fuchs,
Konrad - Nemeck veslrsky klub v Bratislave, 1931 - "vlajkov lo funkcionalizmu na Slovensku"
vydvaj sa asopisy Forum, Slovensk stavite, Technick obzor slovensk a Nov bratislava od 1931.
EMIL BELLU - pragmatick moderna (1893 1976)
lnia funkcionalizmu klasicizujca; palcov formy talianske (inpircia rano renesann florentsk palce; prenanie prvkov
do bos a pod.) Bol z Banskej Bystrice; tudoval mimo SR, lebo na Slovensku nebolo kde, v Budapeti (krtko), neskr v Prahe
(rozpad Raksko -Uhorska).
V Prahe bola prask puristick kola, pedaggovia boli tradicionalisti - predvojnov akademizmus, iaci boli novtori. T ist
genercia o Weinwurm. Jeho prof. bol Antonn Engel (iak Wagnera). Napsal aj autobiografiu, ale nikdy ju nevydali. 2
monografie: 1. od Kusho; 2. od Mata Dullu. Na rozdiel od Weinwurma je o Beluovi dos info, konaj sa aj konferencie
zaoberajce sa jeho prcou. V BA a okol ma mnoh stavby. Zaloil architektonick kolstvo na Slovensku; uil na STU- so svojim
zujmom o kolstvo mal problm preto, e uil na STU aj poas Slovenskho ttu, ke mu pomohol spoluiak (toto ho dos
poznailo). Snail sa zaloi architektonick vedu. Vyiel zbornk. Zvolva vedeck konferenciu: O vedeckch problmoch
architektry (jedin v SR); od 1964 pe srie textov zaoberajce sa ivotnm prostredm. Zaklad asopis architektra a
urbanizmus. Jeho tvorba je rozsahom podobn Weinwurmovej. Je o om znme, e asto menil plny ete aj poas vstavby a

do poslednho momentu. Dvody preo sa stiahol do zadia: r. 1950 mal opusti BA (politick dvody); sa na hradn vrch
poas 1. Slovenskho ttu. Preil niekoko reimov, o sa odzrkadlilo na tvorbe - socialistick realizmus, imperialistick arch.(
idey rano renesannch florentskch palcov). Prv realizcia (ete poas tdia) most v BB. Na rozdiel od Weinwurma, Bellu
rd robil technick= stavby: sil, vodojemy, mosty Nadvzuje priamo na svetov modernu prostrednctvom eskej avantgardy.
Odstup od vtvarnej tylizcie.
Nrodny dom v BB; komplex hotela a divadla. Dostal III. miesto -> napokon aj tak zkazku dostal, ale s pozmenenm nvrhom monumentlny vstup; preczna prca s dlabou a stropmi.
V Bratislave si zaloil vlastn atelir, 1925
vek zujem o technick strnku architektry
- obytn domy v Ruovej doline (u modernistick) do bytov sa vchdza cez mal pavla, 4 byty na
podla, dom m tvar H -hygienick zariadenia na
pavlai. Siln socilny nboj zadania.
- rd zdrazuje portly
- slovensk veslrsky klub 1931, sm vesloval.
Pouen
holandskou
architektrou, vytvoril
erbov typ avantgardnej
stavby - zaocensky
parnk. Von prieelie,
stpy za fasdou. Bol
radiklne
modernistick.

Pouil i rrkov nbytok a biele zvesy v interiri.

Budovy PROPELLER-ov po oboch stranch Dunaja maj charakter portlov. Vlajkov stoiare, rrkov zbradlie s kovovou
mreou, stren terasy, psov okno aj na veslrskom klube.
Potov a telegrafick rad v Pieanoch, 1931 - zaoblen nroie.
Kolondov most v Pieanoch (1933) tradcia obytnch domov/mostov ( v Anglicku, Bentkach, Florencii ) na rozdiel od
Weinwurma spolupracoval s vytvarnkmi ( robili tu vitre ), Benka monumentlne umenie, hovoril, e dvere s nru ->
preto robil tak zaoblenia, o tu nru akoby pripomnaj (toto pouil astejie, tento fge)

- bol dobr kresliar; rd si potrpel na mobilir, kachliky, dladice, dvere

3 budovy Drustva na nmest SNP (AGRASOL) Drustevn domy- m parter, profilovan vstup s tmi zaobleniami, je prsne
symetrick; dolu bolo kino, tri pase, (dom je preniknuten). Je z troch objektov,
vek automatick mlyn v Trnave - bol publikovan aj v zahrani + vodojem v Trnave
Budova Nrodnej banky; 1936 - monumentlna stavba; vstup cez trezor kovov dvere; pripomna rske stavby; hore otvor
pre sochu Merkura (my ho tam ale dodnes nemme)
3 Belluove vily

koly, mestsk rady, mestsk sporitene.

Robil aj scnografick nvrhy ( s avantgardnmi reisrmi ); Jamnickho inscencie - s to relatvne vyisten scny.
Internt Mlad Garda - funkcionalistick prevdzka - mal tm vytvori model Slovenskho socialistickho realizmu -> on sa toho
zhostil historizujco (ak sa obracal do histrie, tak vdy do renesancie) - obrovsk arel so portoviskami - v atikch s lastoviie
chvosty. Hotel Devn
Prv osadenstvo STU bolo z vekej asti esk; vea z nich pozval osobne Bellu fajn bipolarita bola s Karfkom, ktor bol
svetobenk - ani 1 z nich vak nebol dekanonom

Juraj Tvaroek
Narodil sa v rodine kova. Odmalika sa til sta maliarom. 1898 1903 tudoval na gymnziu v BA, ale pre socilne
podmienky zamenil tdium za murrske remeslo. 1904 1907 tudoval na ttnej priemyselnej kole v Budapeti. Nemal
vysok kolu. V roku 1908 sa zamestnal v Prahe u architekta Aloisa Dryka, ktor prve pracoval na pomnku Fr. Palackho a sv.
Vclava. Navtevoval veern kurzy kreslenia prof. Benea. V rokoch 1911 1914 pracoval v budapetianskom ateliri M. M.
Harminca a Roberta Flesha. Zskal odmenu za nvrh na kalvnsky kostol.V roku 1914 narukoval na vojnu, priom padol do zajatia.
V zajat sa mu podarilo projektova bansk mesteko. Neskr u ako prslunk esko-slovenskch lni bol v USA a po nvrate
zloil stavitesk skky. Neskr priiel do Bratislavy, kde sa natrvalo usadil a zaal svoju samostatn tvoriv innos. V roku 1944
bol aktvnym astnkom Slovenskho nrodnho povstania. V 50 tych rokoch bol zatknut, z vzenia sa vrtil s podlomenm
zdravm.
Obytn dom a kino Metropol (BA)
- nron dom, parter, telo, ukonenie (vrazn rmsa), dolu bolo kino; interier inspirovany Atr Deco
1929 - 1. miesto sai na regulan pln Bratislavy spolu s A. Drykom a K. Chlumeckm
1929 - 1931 Mestsk sporitea. Tto zkazku zskal Juraj Tvaroek od svojho brata Toma riaditea Mestskej sporitene, na
hlavnom schodisku a vo vstupe do vkladovej haly bol pouit zlat nyx, presklen zavesen fasda pred kontrukciou,
osvetlenie vntra sklobetnovmi klenbami. Koncom 90. rokov 20. storoia bola budova Mestskej sporitene obnoven poda
nvrhu ateliru Jna Bahnu. Vedom a manifestan poin moderny.

Vladimr Karfk
Bol esko-slovensk architekt a vysokokolsk profesor, odbornk vo viacerch druhoch stavieb, osobitne priemyselnch,
dopravnch, administratvnych a distribunch. Jeho prce charakterizuje vyspel technick, funkn a kontrukn poatie.
1919-24 tdium na Fakulte architektry a pozemnho stavitestva VUT, Praha
1925-26 prax u Le Corbusiera v Pari
1928-29 prax u F. LI. Wrighta v Taliesine
1930-1946 vedci projeknho oddelenia firmy Baa v Zlne
1946-1971 Profesor na Fakulte architektry SVT v Bratislave
1971-1978 prca na Urbione (ttny intitt urbanizmu a zemnho plnovania) v Bratislave
V rokoch 1931-1956 je tie lenom medzinrodnho zdruenia CIAM. V Anglicku sa zoznamil s pouvanim ocele a celkovho
vyahovania stavieb. Psal skript a knihy a bol pozvan na prednanie aj na mnoh zahranin univerzity (tam chodil
predna ete aj na dchodku)
Obchodn domy Vekho a Malho Bau v Bratislave
Projektoval tie administratvnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave. Obchodn dom Centrum v Brne (1931), obchodn
domy v Liberci, Olomouci, v Pieanoch i v Amsterdame. Jeho dielom s projekty vstavnch pavilnov v Prahe, Bruseli a v Pari
kostol v Bratislave Petralke (star kostol)
V roce 1936 byla realizovna stavba
spoleenskho domu tak v Baov Otrokovicch. Architektem byl Vladimr

Karfk. lenn objektu do hvzdicovho tvaru je v pojet tradinch konstruktivistickch staveb neobvykl.
Budova pre Batu ( Zlin )
staval aj vela obchodnych domov v: Chomutov, Olomouci, Teplicch, slavi, Jihlav, Prahe-Vysoanoch, Prahe-Vrovicch,
Hustopech, Bratislave, Pieanoch, Trnave, Klatovoch a Otrokovicch.
Filmov ateliry a filmov laboratria firmy Baa na Kudlov pri Zln
Kpalisko v Otrokoviciach a v Zlne (1939)
Kryt plavre v Zln (1946-1948) v Bratislave (1947-1949)
Chemicko-technologick fakulta SVT v Bratislave (1947-1949)
Prv experimentlne vekopanelov domy v SR s vyuitm keramzitu na
Kmeovom nm. v Bratislave (1952)
Vysok kola ekonomick a farmaceutick fakulta v Bratislave(1953-1955)
Prstavba Univerzity Komenskho v Bratislave(1977)
Kostol v Partiznskom, Svit - tovre a mesteko - Spoloensk dom,
dvojdomy s plochou strechou, spoluprca na byt. domoch na Bielom kri