7.

Postmodern architektra (Amerika: Venturi, Johnson, Moore, graves, Stern, Eurpa: Rossi, Botta, Hollein, regin Ticino)
Postmodern architektra sa tie opisuje ako neoeklekticistick.
Na fasdu sa vracia nznakovos a ornament a nahrdza agresvne neornamentlnu fasdu modernizmu. Tento eklekticizmus je
asto spojen s pouitm nepravch uhlov a netradinch povrchov.
Internacionlny tl moderny nahradil regionalizmus, geometrick abstrakciu zasa obraznos. Ciele postmodernizmu, s
prekvapujco jednotn pre stavby tohto obdobia, navrhnut architektmi, ktor spolu vinou vbec nespolupracovali.
Typickm pre je ornament, pluralizmus, dvojit kdovanie pre verejnos a pre architektov, irnia a paradox.
1.Guild House (1960- 1963) Filadelfia, Pensylvnia
Dom pre seniorov vo Filadelfii granitov stp pred vchodom, plytk segmentov okno, symetrick bon krdla, historizujce
prvky, dierovan plech na balknoch, zrezy nad poslednm poschodm poukazuje na neexistujce poschodie. Budova je
prsne symetrick - v ostrom protiklade s vtedajou asymetrickou modernou produkciou. Vo vrchole vstupnej fasdy je oblkov
okno, tak isto provokatvne historick, ak by iaden modernista nikdy nepouil. Nad vstupom je jasn npis o ak dom ide a
samotn vstup je lievikovite zvraznen so stpom uprostred - presne tak, ako to bolo pri vstupnch portloch gotickch katedrl.
Polkruhov okno- odkaz na Palladia.

Zreten hra medzi fasdou a formou, hned tehlov steny s vysunutmi krdlami pripomnaj tradin filadelfsk domy. Vek
kruhov stp v strede osovo umiestnenho rizalitu a bielou podmurovkou je obloen iernou ulou- zvrazuje dleitos
vstupu. Plytko vsaden segmentov okno v najvyom poschod vyjadruje zvltne usporiadanie spoloenskej miestnosti za nm
a odkazuje k vchodu. Dekorovan zlat povrch symbol starho loveka. Vek mnostvo historizujcich prvkov, vekos okien je
odstupovan tak, e prevracia perspektvu a jemn zrezy poukazujce na neexistujce podlaie, kontrastujce psmo maniery Venturiho tdia. Ostenie vchodu je ikmo rezan, pouil niekoko historickch zsad princp historickch alzi.
2.Rodinn dom Venturiho mamy: Chestnut Hill Filadelfia (1959-1964)

Dom pre Vannu Venturiov (chesnuthill) ikm cesta k vstupu, otoen k fasde o 90stupov, schody ved okolo komna, v
hornom poschod sa dvere otvraj alm schodom, ktor vak slia len ako sklad na zavraniny. Architekt sa tu usiloval
vytvori dom archetyplne - tak ak by ho nakreslilo mal diea. Dom je kompaktn a symetrick, m ikm strechu, je smern
a vstup m v strede hlavnho prieelia. Jeho symetria vak nie je dkladn a je naruen niekokmi drobnmi zmernmi
posunmi. V strede hlavnej haly je kozub, ktor akoby zpasil o miesto so schodiskom, ktor vedie nahor. Ale kozub, ktor je
symbolicky dleitej ako schodisko "vaz" a rameno schodiska mus by v jednom seku uie.
Architekt sa tu usiloval vytvori dom archetyplne - tak ak by ho nakreslilo mal diea. Dom je kompaktn a symetrick, m
ikm strechu, je smern a vstup m v strede hlavnho prieelia. Jeho symetria vak nie je dkladn a je naruen niekokmi
drobnmi zmernmi posunmi. V strede hlavnej haly je kozub, ktor akoby zpasil o miesto so schodiskom, ktor vedie nahor.
Ale kozub, ktor je symbolicky dleitej ako schodisko "vaz" a rameno schodiska mus by v jednom seku uie. Tu architekt
poruil stredn dogmu funkcionalizmu forma sleduje funkciu a nadradil nad u princp vznamu a nemu formu prispsobil.

Budova je zloit i jednoduch, otvoren i uzavret, vek i mal. Dispozcia je zloit/ pokriven, ale zvonku je to stavba
jednoduch a sdrn. Prieelie kombinuje dvere, okna, komn a tt- tvor symbolick obraz domu. Vntorn zloitos
a vonkajia jednoduchos sa prestupuj. Vonkajie otvory odraj nahodil vntorn priestory, kde komn sper so schodiskom
o stredn postavenie. Navzjom sa sklouj: krb je pokriven, ustupuje schodisku, ale inde sa schodisko zuuje kvli komnu.
Kolzia schodiska a krbu- zdanliv formlna a funkn chyba je zmerom. Zmena mierky schodiska od irokho na przem kde si
mono sadn, odloi veci...a po schodisko nikam, takmer ako rebrk na umvanie okna. Steny s pouit tak, aby uzatvrali
a zrove s prerezan tak, aby otvrali (predn prieelie). V protireen je osov a asymetrick princp. Je to nehomognny
dom, prevdzkov chyby, spjanie viacerch kompozinch princpov.
nedostatky- vznam- nov interpretan roviny
dom m by AMBIGUITA- dvojznan
istm spsobom obaujca architektra.
3.Hasisk stanica Dixwell
jednoduch stavba sa stva v inak v bezvraznej polohe u kriovatky dominantnm prvkom. zky okenn ps, funkn technick
brna a psmo pripomnaj architektru tridsiatych rokov.

4.Poiarna stanica v Colombuse (1966)

5.Filadelfsk pamtnk Benjamina Franklina (1972 1976)
pouitie domu ako archetypu. Tu namiesto u neexistujceho domu Benjamina Franklina postavil z oceov kontrukciu, ktor
opisuje obrysy pvodnej stavby aj s komnmi na streche.

6.Prstavba Allenova umeleckho mzea v Oberline(1973)

7.Campus Gordon Wu Hall pre nskych tudentov univerzity Princeton(1980)

8.umeleck mzeum v Seattly (1991)

9.Detsk mzeum v Houstonu (1992)
10.Dom Brant v Greenwichi, Connecticut

vzdut osovo symetrick fasda, obloen zeleno glazovanmi kamemi, ktorch truktra nara symetriu. Prchod na znenej
garovej rovni. Za vkovm stupovanm plnu tume Adolfa Loosa, ktor je Venturiho vzorom.
Dom Tuckerovcov

bol kritizovan za nvrat k eklekticizmu (tlu 19. storoia)

Eurpa
dostavba nrodnej galrie Londn-Sainsburyovo krdlo (1986-1991)

na Trafalgarskom nmest (bola to tam posledn von parcela). Rieil ju ako liznami lenen hmotu so sriou korintskch hlavc
a priamou kpiou kompozitnho stpa z portiku pvodnej galrie od WILLIAMA WILKINSA z 19. storoia. Priblil sa tak
konzervatvnemu chpaniu galrie i charakteru okolitho prostredia.
Postmodern architektra
moderna vs. postmoderna
rchly nstup vedy techniky, no zrove aj akhosi sentimentu.
EKLEKTO- vybera si, zvoli si,
neosloh eklekticizmus nem iadnu protoformu v histrii, no najviac sa podob postmoderne. Zvol si z viacerch tlov a
budova naber heterognny charakter.
-vznik 60-70 roky
-inkluzvna, prestva veri utpim= antiutopistick doba konca vekch prbehov
-umenie sa stalo omnoho viac filozofick a duchovnm
-pouitie vetkch monch prostriedkov (modernistickch i historickch)
- de architecture- SITE Projects- skupina architektov sochrov. Pracovali s rozpadom, odlupovanm fasdy (a znova sa skrvala
nedotknut budova-kocka) napr:
BEST Indeterminate Facade, Houston, Texas, 1974

-Charles Moore: Piaza dItalia- New Orleans.1979

Prstup: dom v dome, kulisa. Pouil klasick stpov rd (drske triglify, tosknsky rd, zvery z nerezovej ocele)
-1980 Bentske bienle (kurtor Paolo Portoghesi Prtomnos minulosti a Koniec prohibcie). Expozcia v arsenle: La
Strada Novissima (vytvorenie Novej ulice) - poklad sa za manifest postmodernizmu. Fasdy v skutonej mierke, zhotoven
vrobcom kuls, talianskych filmovch tdi (vnimkou bol Leon Krier- trval na relnych materiloch), nevystavuj sa klasick
modely a modely v mierke 1:1. V Arzenale bola postaven ulica. Ilo o obnovenie ulice ako prvku mesta. Reaguje na
modernistick znovanie mesta a na diskusie po Atnskej charte.
otzka polyfunkcie v urbanizme.
Hans Hollein v Bentkach urobil budovu ako podstavu stpu- pokus v nies do neo slohu nov ironick prvky.
-zaiatok postmodernej literatry:
Venturi- Complexity and contradiction in architecture1966
Schulz- Intention of architecture1963: architektra by sa mala posudzova semioticky( ako druh komunikcie)
Genius Loci
Existencia , priestor, architektra.1970
Aldo Rossi- Architecture of the city 1966
Jenks Jazyk postmodernej architektry 1977
-Postmoderna pracuje s kontextom a vznamom. Postmodern architektra ako symbolick jazyk-symbolick vznam.
Priestorov terie nahradili semiotick- ZNAKOV, Prili semiotick terie, namiesto priestorovch teri, ktor fungovali
dovtedy.
-Eklektizmus- ako vlastnos- je znakov nesrodos formy.
-postmodern eklektizmus je radiklny. Na kadej strane in fasda- ad hoc princp- prispsobenie sa uritej situcie...tj. situcia
uruje charakter budovy. Citovanie prvkov historickej architektry.
Kritika Postmoderny: vedom rozvrat formy, rozvrat tlu. Kanibalsk poieranie formy. Architektra ako maska. Scnografia.
Architekt strca nad svojimi prvkami kontrolu.
-Kritici postmoderny: Frampton, Zevi, Stan Allen, Somol.
-Frampton o postmoderne: americk populizmus, eklektick pardie, samoba dekadencia - redukcia architektry na pardiu.
-postmodernizmus na Slovensku:
-vracia sa k histri- me by vnman ako konzervatvny, me by sympatick dvojznanm jazykom (nie je jednoducho
rtorick ako soc. realizmus)
-neuil sa, ale dostval sa medzi tudentov cez zahranin asopisy, na niektorch stavoch sa o tom diskutovalo.
-1.postmodern stavba: Obchodn dom Ruinov(dnes u len skelet). Bol postaven brutalisticky, ale mal postmodern interiry
napr. rzne portly)
Moderna ako hnutie hlsa utpiu, revolciu, zmenu v myslen a v tvorbe architektry.
Od 60.tych rokov sa objavuj zvltne prognzy, hlavne od intelektulnych skupn a vencov (rmsky klub). Tvrdia, e ak bude
modern spolonos veri svojim idelom bude bujnie, bude zahladen do seba, povedie to k nsledkom (zneistenie,
populan boom...) - kataklyzma
(v predchdzajcej otzke je uveden ako sa s tmto vyrovnvali nove urbanistick tdie utopickch avantgrd 60tych rokov).
Toto tvrdenie reaguje hlavne na modernistick utpiu.
Oproti modernistickej utpii (urbanistick truktry, nov modely spolonosti, ktorej postupy striktne a pevne vymedzovali
architektru a jej lohu v spolonosti) prichdza postmoderna ako doba konca vekch prbehov.
Je antiutopistick!
Typickm produktom moderny bola veda. Veda a technika mala dleit lohu v architektonickej praxi.
Anglian Charles Percy Snow v 1959 ale definuje tzv. "Dve kultry" (kultra fyzikov/kultra lyrikov).
Postmoderna sa objavuje sa na Bentskom bienle v 1980.
Frampton sa kriticky vyjadruje k postmoderne (aspon podla mna) - V americkch mestch je problm monopolizcie a
konzumencie v architektre. Akoby iadna forma nemohla odola cyklu vroba/spotreba, redukova vetky obianske intitcie
na aksi druh konzumenstva a podkopa vetky tradin kvality. Dnes sa architektra rob na zklade ekonomiky. T redukuje

architektonick formu na obaly vo vekej mierke. Postmoderna podriauje architektru podmienkam "obchodu s obalom" ktor
ovlda stavebnk/podnikate a architekt je preduren prispie vbnou maskou. (Jencks si myslm o tomto hovor v rei
postmodernej architektry kde toto kritizuje - architektra sa zredukovala na biznis, je produktom vekch atelirov, kde sa
strca kontrola nad dizajnom a aj kontakt s klientom a ich osobn vzah).
- dochdza k schizme medzi vntornou substanciou stavby a vonkajou formou, ale forma bu popiera svoj kontrukn zklad
alebo premruje jeho monosti.
Moderna je striktne exkluzivna. Architektonick formy si starostlivo vyber. Radej redukuje a vyrauje ako zahruje. Aj o tomto
pe Venturi v zloitosti a protireivosti:
"Mm rd prvky, ktor s skr hybridn ako ist, radej spochybujce ako jasn, skr
pokrten ako priamoiare, radej viacvznamov ako vymedzen, zvrten, ako aj neosobn,
nudn ako aj zaujmav, radej tradin ako "dizajnovan", zahrujce mnohos ako vymedzujce, pecifickos, skr nadbyton
ako iba zkladn, degenerujce ako aj inovujce, radej nekonzistentn a nejasn ako priame a jasn."
Postmoderna teda vystupuje ako inkluzvne hnutie.
- je citlivejia na rozdiely, tie rada zdrazuje
- meninov umenia
- jemn diferencicia
- dleit je porozumenie a akceptovanie odlinosti nielen medzi umi, ale aj vntri ma
samho. Treba si uvedomi e ja ako osoba tie nemem by chpan samostatne. "Mm v
sebe niekoko ja"
V 20. storo sa men zmysel a lohy umenia. Objavuj sa otzky nao je vlastne umenie. (svis to s faktom, e sa v etapch
moderny definovali prdy, v ktorch sa umenie javilo skr ako nieo naviac - Loos, Bauhaus, Corbusier - architekt vs. ininier)
Umenie sa teda zaober samm sebou. Neodkazuje na vonkajie prvky ale na seba sam. Je sebareferenn.
Zatia o moderna m svoj manifest exkluzivity, chce by ist (Loos - oistit sa od historickych foriem, ornamentu a jeho
symboliky, treba sa zodpoveda potrebm sasnosti a nelipn na minulosti, treba by pragmaticky a eln a teda sa zbavi
inch vznamov.
Aj Hannes Meyer hovor e architektra nikdy nemala by umenm.
(architektra neme by umenie, umenie m v sebe viacvyznmovos alebo si vezme predmet a prisdi mu nov vznam, toto
sa v architektre neme sta. Nesmie odkazova na nieo viac ako na seba).
Postmoderna sa stala konceptulnym, sebakritickm, sebareflexvnym hnutm. Popierala tieto modernistick vroky. Chce by
viacznanou. ?? Z toho vyplva kee je inkluzvna nemoze byt sebareferenn ??
Prdy postmoderny: USA, Eurpa
USA:
Charles Moor
osobit tl vypracovan pouvanm mnohch tradinch motvov, pracuje s ilziu, do popredia stavia asto disproporn
fasdy, vyuva prelomen steny, akoby "dom v dome".
Jeho prstup odra rados z architektry,
Ironick realizcia, ktor postavili pre talianskych emigrantov Piazza dItalia v New Orleans (1978 - 79), psob ako javiskov
kulisa, toto nmestie je poda Jencksa typick postmodern subjekt. M jasn dvojit kdovanie pre verejnos i architektov,
otvoren pre vklad. Je to vlastne nmestie obkolesen kulisami pripomnajcimi taliansky barok. V strede je napodobenina
rmskej fontny Di Trevi, z ktorej vytek voda do vrstevnicovej mapy Talianska. Vea prvkov je tu transponovanch do sasnej
podoby: hlavice stpov s z nerezu, telo stpa nahradzuj rovnoben prdy vody, hojne sa pouvaj nenov svetl a jeden
chrli m podobu tvre samotnho architekta.
Podobn kulisovit rieenie, zbaven vak akejkovek nadsdzky a vytvrajce prjemn lenit prostredie, vytvoril Moore roku
1973 na komplexe Kresge College v Santa Cruz, California (1965 - 1974).
Moore (spolupracoval asto s WILLIAMOM TURNBULLOM) je vak je aj autorom radu seriznejch socilnych obytnch stavieb,
v ktorch sa usiloval postihn ducha miesta, na ktorom s postaven.

Phillip Johnson
historik umenia ho

zaali ho trivilne vzorce opakujca moderna nudi.

Odskal si niekoko klasicizujcich konceptov: najcharakteristickejia je budova vskumnho stavu pre Yale Kline Center v
New Haven (1964 - 1966), ktor je zaven kolondou domnelch stpov (s to vak komnov vystenia klimatizcie).
Johnsonovm vekm postmodernm dielom je administratvna budova AT&T (Americkej telefnnej a telegrafnej spolonosti)
v New Yorku (1978 - 1984). Podobne ako na predchdzajcej stavbe aj tu klasicky len telo vekho mrakodrapu na podno (so
vstupnm portlom vysokm 7 podla), telo s jednoduchm vertiklnym lenenm a na vrchol, ktor tu provokatvne korunuje
trojuholnkov tt s kruhovm preruenm, ak pouval na skriniach anglick nbytkr Chippendale.

Gotiku pripomna zasa jeho alia administratvna budova PPG Place v Pittsburghu (1984) posiata picatmi gotizujcimi
veikami a s kompletne celozasklenou fasdou.
Prestavby supermarketov BEST Products realizovan skupinou SITE - Sculpture in the Environment pripjaj protiklad detrukcie,
"de-architecture". Chaos ostva pod kontrolou.
BIELI - NEW YORSK PAKA
Koncom esdesiatych rokov sa v USA sformovala skupina architektov, ktor pokraovali v rekombincich modernho dedistva
predovetkm po Corbusierovi a De Stijl. Charakteristick pre nich bola biela farba ich budov. Na ich ele stla tzv. Newyorsk
pka (alebo aj "bieli"): Peter Eisenman, Michael Graves, Charles Gwathmey, John Heyduk a Richard Meier. Experimentovali s
vraznou skladobnosou, prienikmi plch a
abstraktnmi kompozciami. Pomenovan boli poda vstavy, ktor sa udiala v Mzeu modernho umenia v NY v roku 1969. Biela
nebola chpan len ako redukcia, ale aj ako najlepia voba, sstredili sa na matematick presnos a odmietali umeleck vraz.
Reagovali na Corbusiera a na Terragniho.
MICHAEL GRAVES (1934)
vak od konca sedemdesiatych rokov preiel na pozcie postmoderny a stal sa jednm z autorov, ktorho rieenia zskali vek
popularitu v postmodernom tbore. Pouval motvy, ktor sa daj vidie na jeho dvoch znmych budovch. Prvou je Portland
Building (administratva sprvy mesta Portland v Oregone, USA, 1979 - 1982).
Graves tu sformoval fasdy (za ktormi s obyajn vekopriestorov kancelrie s komunikanm jadrom v strede) do podoby i
u abstraktnch sto farebnch symetrickch kompozci alebo a priamo historizujcich motvov vysokho stporadia s
girlandami, ktor nadvzuj na ben eklektick stavby v okol. Bola terom kritiky nielen spsobom zasadenia do prostredia, ale
aj falonosou fasdy kde niektor
okenn tabule boli iba predsaden pred betnov stenu.
Aj v abstraktnom tvarovan sa vak objavuje nieo ako klenk - odkaz na histriu v tylizovanej podobe. Hmotovo lenitejia je
administratvna budova Humana Building v Louisville USA (1986), na ktorej s aj alie neskr asto napodobovan prvky a
kompozin schmy (symetrick "ak" vstavba, ploch ikm rmsa a pod.)
JAMES STIRLING
tandardn narky na historick komponovanie s high-tech sklonmi
ttna galria v Stuttgarte (s MICHAELOM WILLFORDOM, sa 1977, realizcia 1984) pozostva zo srie rozlenench
objemov, dominuje otvoren rotunda a hmota hlavnho vstupu so zvlnenou zasklenou stenou. Vodorovne psovan kamenn
obklad svojou prirodzenou farebnosou kontrastuje s ostrmi farbami doplnkovch kovovch kontrukci (mohutn rrov prvok
zbradlia). Galria sa so svojimi terasami a priechodmi stala integrlnou sasou mesta.
Stirling navrhol ete jednu vznamn dostavbu a to takisto galriu - dostavbu Tate Gallery v Londne krdlom Core
Gallery (1987) pre obrazy slvneho anglickho maliara Turnera. Takisto ako v Nemecku aj tu sa objekt jemne vklad do
miestneho kontextu. Tehly v bledom tvorcovom skelete ladia s okolitmi tehlovmi domami. Vstup m klasick trojuholnkov
podobu,
ale
je
rieen
inverzne
celozasklenou
stenou.
V rmci berlnskej IBA navrhol Stirling komplex vedeckho centra (1981 - 1988). Jednotliv bloky hutnch a lapidrnych tvarov
tvoria (v pdoryse polkruh, esuholnk, obdnik, apsida) spolu s pvodnou budovou, ku ktorej s pristavan uzavret dvor s

technicisticky
poatm
prstrekom.
Stirling bol jednm z najvraznejch svojbytnch reprezentantov postmoderny, do ktorej vloil integrovane svoju osobn
vvojov trajektriu.

V Eurpe:
Aldo Rossi (1931): radil sa k hnutiu talianskeho neoracionalizmu, regionalizmus, kontextualizmus. (povodny tal racionalisti terragni Gruppo 7, faistick arch.)
Bol ovplyvnen talianskou metafyzickou mabou, ktor chcel prenies do architektry.
Neoracionalisti zamietaj modernisticky "ergonomicky" princp pri tvorbe arch., podla ktorho by mala forma sledovat funkciu.
Naproti tomu stavaju autonomiu architektonickej formy. Rossi sm tto autonmiu had v tdiu historickch
architektonickych elementov, v istch formch postulovanch v druhej polovici 18.st Piranesim, Bouleom, Ledouxom
(vpravo).
V knihe Architektura mesta(1966) reaguje na krzu mesta jeho identity...Rossi prichdza s myslenm malch sebestanch
komunt (ako avizoval rmsky klub a aj prce archigramu) a zrove navrhuje nvrat ku klasickm usporiadanm mesta (je
konzervatvny oproti spomenutm utpim). Hovor o meste ako o kolektvnej pamati ktor je v meste uloen vrstevnato
(dolezita histria a vyvoj mesta).
-pracuje na roznych pomnkoch: cintorn v Modene
(1971 - 1974)
Tento projekt m iste brutalistick formy spolu so
svojou pecifickou farebnosou. Vyuiva tu klasickejie
tvarostlovie - piliere vytvrajce systm rastra.
Stelesnuje rossiho zujem o architektru ako mesto.
Tvrd e mesto je kolektvna pama svojich obyvateov
a ako pama je asociovan do objektov a miest.
Tento cintorn sa tiez da chapat ako urbanisticka
schma tajuplnho mesta mtvych.
kola v Broni (1979-1982)
Dom v Berlne
Plvajce divadlo (1980)
ahk kontrukcia +
usemuholnkov vea na
krovom podoryse.
- elemtrna architektra

Poda Rossiho m by architektra analogick. Nie kontextulna v zmysle napodobovania.

Nema napodobnova. Skor prena kompozin situcie do nejakch vlastnch abstraktnych jazykov. Analgiou sa m vytvori
nieo nov. Analogick architektra sa inspiruje a formy odvodzuje z miestnych, vernakulrnych zdrojov(stopy regionalizmu nielen podoba ale aj staveb postupy a tradcie ktore sa vyvjali a do dnes). Analgia je racionlny postup ktor dr tradciu.

Je to ako analgia teologick ktor vrav e boha nemono spozna. Spoznvame ho iba prostriedkami (sochy, ikony, biblia).
Analgia je priblenm sa.
Radnica v Terste - svojou formou pripomna vezenie, zrove je poctou miestnej stavebnej tradcie 19. st
obytn blok v Gallaratese, Milno 1969 - 1973 - evokuje architekturu tradinho Milnskeho njomnho domu. Hovor:
Je tu pritomn analogicky vztah k urcitym inzinierskym dielam, ktore sa zroven daju volne kombinova na jendnej strane s
typologiou chodbovho domu, na druhej s pocitom ktory ho sprevdza a ktor som vzdy ctil v tradicnych milanskych najomnhc
domoch, kde chodby vyjadruju zivotny styl poznamenany kazdodennymi udalosami.(citt z knihy Framptona)

M. Botta
Sria postmodernch vl, casa bianchi, rotonda

San Francisco, muzeum moderneho umenia 1995

vajiarsky regin Ticino(Juh s Tal.) - tu racionalistick kola kvitla s pozoruhodnou energiou u na poiatku 60tych rokov. Diela
tchto architektov vznikali pod irmi racionalistickmi vplyvmi. Napr Galfetti a jeho neocorbusierovsky dom Rotalinti v
Bellizone-svajciarsko 1961.(bolo to skor ako rossi pe Architekturu mesta).
Pred vojnou mal tento regin siln vzah k talianskemu predvojnovemu racionalizmu, tento vztah hlavne u Sartorisa a Tamiho zrejme tu posobili)
Viede:
al postmoderny prstup mome vidiet u Hansa Holleina.
V
jeho
projekte
mzea
v
Mnchengladbach-u

(1983)

vidme

ponranie

foriem

pod

zem.

1980, Bienle bentky - anti facade

Rozohrva hru medzi ilsiou a skutonostou
medzi umenm a prrodou.
- rob interiry