Experiment v architektre

Diagramatick vzia Petra Eisenmana

Ivana Zavillov

D sa prekroi zait princp vnmania architektry, alebo je to dogma, ktor preila stroia? Ostvame neustle pri
Vitrviom definovanom firmitas -pevnos, utilitas - elnos a venustas - ladnos. Mme sa k tomuto faktu stava s
pokorou, alebo sa ho mme snai narui?

Jednu z monch odpoved nartva svojim dielom architekt Peter Eisenman. Tvrd sce, e tieto dogmy, firmitas,
utilitas a venustas, nemono plne zrui/vymaza, ale mono ich destabilizova, a tak zo silnch znakov, ikon, urobi
znaky slab. Tento proces nazva procesom rozmazvania / znejasovania (bluring).

Spomnan architekt je ...jednm z mla tch, ktor cieavedome a premyslenie stavia okrem architektr aj
architektonick myslenie. Jeho diela, nech u maj akkovek lokalitn programy, nech s sasou rozmanitch etp
utvrania autorskej signatry, s ete osi viac; s otzkami poloenmi architektre v snahe vyprovokova ju k
odpovediam o vlastnch predpokladoch, ... k dialgu samej so sebou. [1]
Vo svojej srii experimentlnych domov sa zaober skmanm autonmnej podstaty architektry. Prema nimi
(projektmi experimentlnych domov) u predtm vytvoren projekty, najm diela L Corbusiera. Spomnan sriu
experimentlnych domov povauje Eisenman, za svoj vlastn prspevok nie, k rehabilitcii moderny, ale k jej nastoleniu.
Vyslovuje domnienku, e a na niektor vnimky sa moderna v architektre doposia neuskutonila. Vyslovuje ju v
nvznosti na Foucaultovu koncepciu novej epistmy a z toho vyplvajce zmeny v systmoch oznaovania, slov a
vec ako aj z dvodu decentralizcie subjektu predznaujcej koniec humanizmu a autora. Rezignuje na monos
zdvodni architektru vonkajm elom a funkciou a had podstatu architektry v samoreferencii. [2] Vstavbu
autorskej terie nikdy nenechva v stave statickom. Ak objav pojem/proces, ktor by mohol objasni resp. vysvetli
jeho ponanie zana s nm pracova. Sptne tento pojem/proces stopuje a vyhadva vo svojej prci. Je akoby sieou/
optikou cez ktor momentlne vnma skutonos, znovu pomenva postupy a redefinuje u zaveden pojmy.
Domnievam sa, e skr ako pre architektonick exhibciu to rob pre ostr obraz o svojej tvorbe a pre mon
nachdzanie novch poiatkov a podnetov pre svoju aliu prcu, ktor dovtedy neobjavil, alebo sa mu zdali by
dovtedy nepodstatn.

KnihuDiagram Diaries(1999) mono povaova za takto sptn tanie. Je zznamom, ako keby rekapitulciou tvorby
tohoto architekta. Je snahou o pochopenie vlastnho diela prostrednctvom kritickho vyrovnvania sa s aktulnym
filozofickm diskurzom. Vyznieva ako otzka mieren diagramu, i vie vysvetli jeho ponanie, i unesie za by
spolonm menovateom tvorby. [3] Kniha ako tak, ponka rzne monosti tania: tradin, chronologick tanie
(od zaiatku do konca) alebo tanie nechronologick. T.j. ako prv tanie teoretickch vchodsk, potom aplikovanej
terie v praxi a v strede knihy prehad projektov v indexe. [3]
V teoretickch astiach knihyDiagram Diariesobjasuje zkladn pojmy a nartva vchodiskov stanovisk tvorby.
Pre pochopitenos textu uvdzam defincie:

Interiorita: sbor architektonickch praktk, loh, nstrojov na ich rieenie, nespochybnitench vchodsk. Je vlastnm
kritickm diskurzom architektry.
Architektra sa v tomto zmysle nespredmetuje, ale deje sa, me sce zska charakteristiku sprtomnenia, ale
neredukuje sa len na fyzick prtomnos.

Exteriorita: prelnanie diskurzov. Je charakteristika narbania s miestom. Je tm, o poda Eisenmana prichdza z
oblast mimo architektru a stva sa sasou jej prce a men radiklne jej orientciu.

Anteriorita: Nie je osi medzi interioritou a exterioritou. Eisenman ju situuje skr do sfry interiority a predstavuje
akumulciu trpov, rtoriku pouvan v rozlinch asovch obdobiach architektry. Je predpokladom kritickosti
vlastnho architektonickho diskurzu.
Na jednej strane vyjadruje rovinu rozlinch architektonickch presveden a vier, na strane druhej je neodmyslitenou
monosou kritickej architektonickej prce. [3]

!
!

Autorsk koncept diagramu pribliuje v kapitolePvodn / originlna scna psania. Povauje ho (diagram) za kritick
prostriedok operujci medzi interioritou, anterioritou, exterioritou s cieom iniciova architektonick udalosti.
Architektra sa tak stva komplexnm znakom, zahajcim v sebe motivciu i dianie nemotivovanosti, o dosahuje
prve pomocou diagramu.

!
!

Dleitm textom pre pochopenie spomenutej asti, pojmov motivovanos a nemotivovanos, a vlastnho diela je
zveren text knihy:Diagram a stvanie sa znaku nemotivovanm.
Ako vchodiskov stanovisko textu uvdza defincie prebrat od Charelesa Piercea, ktor rozliuje dve kategrie znaku:
znak indexov a znak ikonick. Odliuj sa tm, o Chareles Pierce nazva: motivciou. Indexov znaky maj poda
neho prirodzen, vntorn vzah medzi znakom a oznaovanm. Symbol, ikonick znak, tento priamy vzah medzi
znakom a oznaovanm nem, ich vzah je umel a vonkaj.

[4]
V nadvznosti na tieto defincie Peter Eisenman uvdza, e architektru mono povaova za systm motivovanch
znakov (stp -> znakom stpa... preto v diskurzvnej interiorite architektry stp, stenu, podlahu a strop meme
povaova za motivovane oznaujce a teda za ni viac, ne prve to, m s, alebo to, m sa javia, e s... [5]).

Poda neho, architekt tradine pracuje s pvodne vntorne motivovanmi objektmi a usiluje sa ich premeni na umel
sadu oznaujcich, na komunikatvny jazyk toto dianie povauje za formu externej motivcie. Vzhadom na
spomenut v architektre rozliuje intern a extern motivovanos. Poda toho i pochdza z architektry samotnej
(intern) alebo z nearchitektry (extern); stp je znak motivovan a tvorca chce jeho komunikciu, preto ho tvaruje, ale
tento motv nepochdza od stpa samotnho, ale od tvorcu, take nie je stpu vlastn. Tradine sa poda Eisenmana
diagram pouval tak, e uchopil vntorn motivovanos a transformoval ju na vonkajiu.

Ako prklad uvdza ... diagram deviatich tvorcov, ktor je abstrahovan z Palladiovskej vily a ktor je v alom
procese navrhovania transformovan tak, aby z neho vyplynula modern/nov stavba... Prvm krokom je teda redukcia
vonkajej motivovanosti vily na vntorne motivovan diagram. Potom v nslednej transformcii diagramu na sdob/
nov stavbu tento proces motivciu vracia tam, kde vznikla: do relnej budovy... Diagram je tu stavom medzi dvoma
rovnako motivovanmi, ale tylisticky odlinmi budovami.... [5] Eisenman navrhuje, aby bol diagram uvan opane,
aby prevrtil motivovan proces navrhovania.

V kapitolchDiagramy interiorityaDiagramy exterioritypopisuje postupy svojej doterajej prce cez optiku diagramu.
Do astiDiagramy interiorityzarauje projekty ktormi dokazuje, e architektra sa nemus zaobera, resp. vychdza z
externch fenomnov ako politika, socilne podmienky, kultrne hodnoty a.i. Svojimi prvmi prcami tvrd a dokazuje,
e architektra me manifestova sam seba, svoju vlastn interioritu a to priamo v realizovanej budove. Diagram
povauje za spsob ako otvori vzah/komunikciu medzi interioritou architektry a individulnou stavbou. V
astiDiagramy exteriority vysvetuje svoje poiaton vchodisk po spracovan projektov House X, The House El Even
Odd , and The Find out House. Diagram tu u nie je len vysvetujcim, objasujcim nstrojom, ale tie nstrojom
generatvnym. Diagram nevysvetuje len vzah medzi jednotlivou stavbou a interioritov architektry, ale navrhuje a
zavdza alternatvny vzah medzi subjektom/autorom a dielom. VDiagramoch exteriorityobjasuje taktie
diagramatick proces, ktor u nie je zaloen na geometrii, ale na vonkajom texte (external text). Tmto vonkajm/
inicianm textom me by temer okovek; tradovan prbeh, reazec DNA, historick mapy, atd.

Ako bolo u naznaen prca a myslenie Petra Eisenmana nestagnuje, neustle sa vyvja. Zanechal vieru v jazyk,
lingvistiku a semiotiku. Dnes pracuje s inmi mylienkami, ale stle pracuje systmom metdy.
V sasnosti sa zaober rozlenm medzi zmerom/mylienkou (idea) a obrazom (image). Poda neho, vizulny obraz
ovlda predstavu viny ud o architektre. Tvrd, e vizulny vnem nie je zaleka tak dleit ako samotn
mylienka/zmer architektry. Vo svojich terajch prcach/projektoch sa sna prve o zviditenenie architektonickho
zmeru. Pozoruje a sleduje reakciu loveka v prostred zobrazench architektonickch zmerov. Skma ako s
lovekom tieto idee chpan a ako ho ovplyvuj, nie svojim vznamom ale tm o nazva dojem/zitok/psobenie
(aect).
Had sekundrne podmienky (ke idete do kina vidte film, a hudba, sekundrna podmienka, vytvra jeho emon
pozadie) v architektre. Chce njs vetky veci, ktor nie s primrne ako obraz, funkcia, atd., ktor s ako hudba vo
filme. Sna sa vystopova ako architektra komunikuje na somatickej a perceptvnej rovn cez zvuk, materil; nie len
cez zrak, viditen. Sna sa spochybni dominanciu vizulneho v architektre.

Meme sa domnieva e ide o aliu ikonu architektry, ktor sa poka destabilizova a urobi z nej znak slab a nie

primrny. No na skuton odvodnenie si musme poka a dfa, e neopust svoje zvyky a bude sa sptne zama
nad svojou tvorbou a poka sa ju objasni vo svetle novch poznatkov a optk.

[1] Zervan, Marian:Marian Zervan ta knihu Peter Eisenman: Diagram Diaries. Projekt 6/2002. Bratislava: SAS, 2002.
str.33.
[2] prevzat z; Zervan, Marian:Pojem aury v diele Petra Eisenmana. Projekt 2/98. Bratislava: SAS, 1998. str.82.
[3] Parafrzovan zMarian Zervan ta knihu Peter Eisenman: Diagram Diaries. Projekt 6/2002. Bratislava: SAS, 2002.
str. 32-34.
[4] napr. jablko: je znakom skutonho jablka, no zrove znakom naprklad Krovskho jablka, alebo znakom hriechu
spchanho v raji; ie objekt jablko obsahuje aj podmienku reprezentcie, ktor samotn objekt presahuje.
[5] Peter Eisenman:Diagram diaries. London: Thames and Hudson, 1999, str. 211-212.