> Do roku 1950 se MODERNISMUS veobecn rozil po svt. Ovem tyto velk
modernistick projekty (msto Brasilia) se prokzaly jako fiasko. Betonov sdlit se bouraj.
Hlasem zmny se stal kritik Charles Jencks, autor knihy The Language of Postmodern
Architecture (1977). Podle Jenckse pouil poprv vrazu postmodernismus r. 1934
panlsk spisovatel Federico de Onis a popsal jm reakci bsnk na modernistickou poezii, r.
1975 vraz postmodernismus pouil historik Arnold Toynbee k charakteristice pluralismu a
vzrstu vznamu nezpadnch kultur.
Koeny postmodernismu jsou spojeny s anglickou skupinou ze edestch let kolem pop
artu, fascinovanou americkou kulturou. Vytveli kole takovch pedmt byl to prvn
pop art. V Americe vytvoil Andy Warhol prvn obrazy masov kultury': opakovan zbry
Marilyn Monroe, plechovek s polvkou Campbell.
V sedmdestch letech vydal Ihab Hassan esej POSTmodernISM: a Paracritical
Bibliography, m oficiln bylo postmodernistick hnut zaloeno.
Podle Jenckse je velmi dleit posteh Umberta Eca, kter objevil v postmodernismu
dvojakost. Podle Jenckse a Eca je postmodernismus modernismem s postmodernm vztahem
k minulosti. Minulost nelze zniit, mus tedy bt znovu navtvena, tentokrt ale s ironi.
Postmodern mu neme en u ct, e ji len miluje, protoe ten vraz zdiskreditovaly
kovit serily. Me jen ct, Jak se to k v kovitch serilech, kter to zdiskreditovaly,
miluju t len.
Tak oba ztratili svou nevinnost a definovali se ironickm vztahem k minulosti. A zase mohou
autenticky hovoit o lsce.
Jencks tedy definoval postmodernismus jako dvojit zakdovn: je to souinnost
modernistick techniky s nm jinm. Toto dvojit zakdovn se komunikuje
prostednictvm eklekticismu. Kontrastovnm jev ze dvou epoch vznik parodie,
dvojznanost, paradox. Budova m konotace a aluze. M vznam. Postmodern architektura
mus bt zrove lidov i profesionln. Mus mt nco pro dti (barevn zbradl) i
klasicistick citace staroeckch forem pro elite. Postmodern architektura mus pouvat
nov techniky i star vzorce. Pouvat modernismu a jt dl. Citovat z minulosti, ale ironicky.
Podle Jenckse m postmodernismus 10 charakteristik:
Je pluralistick, radikln eklektick a oslavuje rozdlnost a jinakost
Vede k disharmonick krse, je to oxymoron, paradox
Nestoj sm
Postmodern budovy jsou antropomorfick, napodobuj lovka
Ukazuj vztah mezi ptomnost a minulost
Je v nich touha po obsahu a po vznamu
Kontrast stylu obsahuje dvoj kdovn. Je tu ironie, dvojznanost. Jsou tu rozpory.
Postmodern budovy jsou multivalentn, mohou znamenat zrove rzn vci.
Postmodern architektura nov interpretuje tradici
Postmodern budovy tou po nvratu k centru, ale uvdomuj si, e neexistuje. Pro ho
tedy nenaplnit hodinami?
Pestoe tedy dnen generace architekt nechce bt oznaena za postmodernisty, uznv, e v irm
smyslu nle k postmodern kultue, je zahrnuje film, literaturu, filosofii, vdu a adu dalch discipln.
Uznvaj tak, e dnes u nelze vyprvt jedin pbh, e zde mus bt mnoho rznch hlas, je
zahrnuj i dve odmtan prvky (figurativnost, ornament, protichdnost a dvojznanost, atd.). Nap.
dnen posedlost obrazem a ikonografickmi symboly pedstavuje zjevnou manifestaci pokraujc
relevance postmodernismu. Postmoderna zstv problematick, protoe nastoluje obtn, ivouc
otzky, kter architektura neme nikdy pominout.
Postmodern mylen m trvalou platnost v projektech, kter jsou dobr, avak nikoli utopick,
akceptuj, e nejsou penosn a u se z prosted, je ns obklopuje.
Dnen postmoderna tak podle tohoto textu ani v architektue nen protiklad moderny, ale jej
pokraovn v jinch podmnkch a s novou vbavou. Nen to jej znovuzrozen a toto ani nen naim
clem.
Charkles Jencks je teoretik a krtik architektury, kter je ve svch nzorech pozoruhodn konzistentn ji
po dobu nkolika desetilet. Znm jej od druh poloviny 70. let, kdy jsem si peetl jeho prkopnickou
knihu The Language of Post-Modern Architekture (1977). V dnen diskuzi se ozvalo, e postmoderna
asto symbolizovala tu nejhor etapu komenciolizovan a korportn architektury, stala se pmo
symbolem epochy pzemnho konzumu (a pmo nevyeno - jako takov pat do propadlit djin).
Nic z toho ovem Jencks neadoroval, zachovval si vdy hodnotovou neutralitu. Zrove je teba si
uvdomit (co je prv typick pro Jenckse a jeho analzy), e postmoderna pedstavovala irok
nzorov proud, kter zahrnoval mnoho rznch tendenc (a u byly vce historizujc, i dvaly
pednost pluralit) a smr a spojoval ji nejspe odpor k do t doby pevldajcmu pesvden, e
jedin ppustn jazyk soudob architektury je takov, jen je jednotn, internacionln a modern. V
tpomto pesvden o nezbytnosti vcehlas architektury byla nakonec postmoderna spn a
pispla k vt rozmanitosti soudob arch. tvorby.
1. AS:
Smr modernej architektry
(letisko vtk) Kostol mus ma vraz kostola, letisko by sa malo vraz, ktor sa vzahuje
k letu. V tomto duchu navrhol Saarinen odbavovaciu letin budovu, ktor pripomna vtka
s rozprestretmi krdlami. Je to objekt, ktor neskr R. Venturi zaraoval do typu dom-kaica,
t.j. dom cel ako ikonick znak. (zdroj Dulla)
Metafory na Ronchamp
Slov arch. jazyk mus pozna jednotky vznamu, preto sa robia slovnky,
tandardizcie..in sa stan znakom (napr. klinov forma/tvar = auditrium Melnikov,
Rusakov Klub) symbolick znaky dominuj nad indexmi a ikonami, funguj na nauenej
konvencii (nikdy nebud fungova len ako chce architekt) modern architekti chceli zmeni
kultrny vkus a sprvanie (napr. idelne domy v Amerike sa daj zaradi do semiotickch
kategrii pozn. semiotika=nuka o znaku)
Exposition Signs of Life Washington 1976, Robert Venturi, Denise Scott Brown dokumentovali dom,
ulicu, komerciu
Historizmus, zaiatok postmoderny Johnson, Saarinen, ale aj new Japan style 60-tych
rokov, by mohol by definovan ako semi-historick, pol-postmodern spjaj tradin
a nrodn elementy s klasickm Corbusierovskou syntaxou.
- Venturi - Zloitos a protiklad v arch. (1966) sria vizulnych preferenci proti moderne odmietanie jednoduchosti, aj aj pred bu alebo dva zdroje: 1.vyrabovanie historickch
tlov 2. zuba v pop-arte, lekcie symbolizmu, symboly v americkom meste
modernistick zeitgeist,
Vraznou rtou takhoto kontextualizmu s ad hoc, t.j. situcii prispsoben rieenia, ktor
mu vemi dobre udriava miestne kdy, truktry a artefakty. R. Erskin realizoval znmy
Baker Wall v Newcastle upon Tyne sdlisko pre 9500 bvajcich, kde 80% pvodnch
obyvateov zostalo poas vstavby bva. Projektoval ho na mieste, v kontakte s budcimi
uvatemi, ktor sa spolupodieali na viacerch rieeniach. Pouil tu rad lnkov zo starej
zstavby, napr. hlavice stpov ako stoliky na oddychov posedenie a pod. (Dulla)