KATOLCKA UNIVERZITA V RUOMBERKU

FILOZOFICK FAKULTA

Hypnoterapia
(Seminrna prca)

tudijn odbor:

psycholgia

Ronk:

1. magistersk stupe tdia

Predmet :

Psychologick postreh a jeho hadisko

Vyuujci:

doc. PhDr. Vladimr Chrz, PhD.

Dtum odovzdania : december, 2015

2015

Bc. Adam Prikler

Psychologick postreh a jeho hadisko

Hypnoterapia
Z filozofickho hadiska sa poiatky vyuvania sugescie a sily vlastnej mysle ako
prostriedku na lepie psychick i fyzick bytie datuj a do antickej Indie. Zklady hypnzy
ako terapeutickho nstroja vychdzaj z hinduizmu (Durant, 1997). V Indii chorch
odvdzali do chrmu, kde ich lieili meditciou spojenou s hypnotickmi sugesciami (Tomio,
1994).
Ako prv oddelil hypnzu od klasickho spnku perzsk myslite, spisovate a lekr
Avicenna. Hypnotick tranz vo svojej knihe The Book of Healing (Kniha uzdravovania)
popsal ako ilziu spnku (al-Wahm al-Amil)1 a vyjadril sa, e v tomto stave je mon
vytvori v druhej osobe podmienky, za ktorch prijme realitu v hypnze ako skuton realitu
(Haque, 2004).
Zpadn kultra mala monos prvkrt sa stretn s hypnzou vaka rakskemu lekrovi
Franzovi Mesmerovi okolo roku 1770, ktor priviedol svoje techniky lieenia do Para
a verejne ich demontroval. Sm veril, e vo vetkom dchajcom prdi aksi magnetick
energia, a e choroby s vyvolvan blokovanm tejto energie. Na obnovenie toku energie
u svojich pacientov pouval zvltne kovov prstroje, hudbu a teatrlne vystupovanie. udia
asto po kontakte s prstrojmi upadali do rznych hysterickch stavov. Tieto techniky vzbudili
podozrenie u kra udovta XVI., ktor nechal cel zleitos preetri komisiou
medicnskej fakulty a vylo najavo, e Mesmerove metdy fungovali iba vaka imagincii
jeho pacientov (Ellenberger, 1981).
Hoci Mesmer po tchto udalostiach upadol do veobecnho zabudnutia, ostalo zopr
nasledovnkov, ktor tajne pokraovali v rozvjan jeho technk a stle verili v spomnan
energiu. Portugalsk mnch, Abb Faria, ktor takisto tudoval Mesmerovu prcu, vyjadril
v roku 1814 nzor, e hypnza nem ni spolon s magnetickmi energiami, ale funguje
isto na bze sugescie. Pojem hypnza potom zaviedol o tridsa rokov neskr ktsky
chirurg James Braid (z grckeho hypnos znamenajceho spnok).
Dnes u vieme, e hypnza je stav udskho vedomia, ktor zaha zven
koncentrciu pozornosti, zredukovan perifrne povedomie a rozren schopnos reagova
1 Von preklad z Arabiny

na sugescie. Hypnza sa obvykle navodzuje procedrovou zvanou hypnotick indukcia, ktor

zaha sriu predbench intrukci a sugesci (APA, 2015). Svoje klinick vyuitie nala vo
forme hypnoterapie, kedy ju lekri a psycholgovia uplatuj pri liebe depresie, zkosti,
porch spnku, kompulzvneho gemblerstva i posttraumatickho stresu. Hypnza me by
takisto innou pomckou pri zbavovan sa zlozvykov a pri chudnut. V niektorch prpadoch
sa hypnza vyuva ako anestetikum pri prodoch i operciach.
Hypnotick stav m svoje tdi chpan ako stupne miery pohrenia sa do hypnzy.
Forel ich rozdeuje na tieto tri:
1. Somnolencia prjemn svalov kud, zatvoren oi, spomalenie duevnch innost,
nava, z tohto stavu sa lovek doke svojvone kedykovek prebra
2. Hypnotaxia neschopnos otvori oi, vyhovenie nenronm sugescim
3. Somnambulizmus vysok sugescibilita, spontnna amnzia z celej hypnzy,
schopnos vykona vetky hypnotick fenomny (Forel in Winn, 2007)
Do akej miery je lovek schopn ponori sa do hypnzy uruje takzvan hypnabilita.
Ide o pomerne trval rtu udskej osobnosti, ktor sa spja najm s mierou predstavivosti
a otvorenosti novm zitkom (Bohuk, 2015). Hypnabilita je v populcii rozloen podobne
ako Gaussova krivka, o znamen, e mal percento ud je mimoriadne hypnabilnch
(hovorme o hyper-hypnabilite) a na opanej strane je mal as ud, ktor sa dajne ned
hypnotizova vbec. Ostatn tvoria priemern stred hypnability. Existuj vak autori, ktor sa
nazdvaj, e kad lovek je za vhodnch podmienok schopn zai plnohodnotn
hypnotick stav. Tmto tvrdenm bol znmy Milton Erickson, priekopnk nedirektvnej
hypnoterapie, ktor vyslovil mylienku, e neexistuj vzdorujci klienti, iba neflexibiln
terapeuti (Erickson in McKenna, 2012).
Ben hypnoterapeutick sedenie m svoj priebeh. Ak je klient na takomto seden po
prv raz, treba ho najskr o hypnze poui a eliminova akkovek obavy, ktor by mohli
psobi ruivo. Nasleduje hypnotick indukcia, po ktorej me hypnoterapeut pracova
priamo s podvedomm klienta a sprvne volenmi sugesciami pomc dosiahnu elanho
vsledku. Rovnako dleit ako indukovanie hypnotickho stavu je aj bezpen vyvedenie
klienta z neho. Zva bva sprostredkovan potanm od 1 do 10 za sprievodu sugesci
o pozitvnom naladen a osvieujcich pocitoch. Veobecne plat, e pri klientoch, ktor u
hypnoterapiu podspili predtm, prebieha navodzovanie hypnzy omnoho ahie.

Nasleduje krtky zoznam teoretickch termnov a ich vysvetliviek, s ktormi sa

meme pri hypnoterapii bene stretn:
Fixcia oka zameranie a sstredenie pozornosti klienta na jeden bod (naprklad na piku
prsta na jeho vystretej ruke), ktor po istom ase vedie k vysychaniu oka a prirodzenmu
reflexu oko zavrie
Frakcioncia technika optovnho navodzovania a prebdzania z hypnzy za elom
prehbenia stavu
Hypnotick regresia nvrat k spomienkam z minulosti klienta2
Katalepsia strnutie konatiny, jeden z fenomnov relatvne ahko vyvolatench
hypnotickou sugesciou
Negatvna halucincia sugescia zabraujca hypnotizovanmu vidie predmet alebo
osobu, ktor je v skutonosti prtomn
Post-hypnotick sugescia sugescia vloen do podvedomia klienta, ktor sa prejav a po
vyveden z hypnzy
Pozitvna halucincia navodenie halucincie predmetu i osoby, ktor v skutonosti
prtomn nie je
Pre-talk oboznamovanie klienta (zaiatonka) o princpoch hypnzy a odstraovanie
neiaducich kontruktov o nej
Rapdne hypnotick indukcie shrn technk na navodenie hlbokho hypnotickho stavu do
niekoko mlo mint (existuj aj instantn techniky, kedy sa as indukcie redukuje na
niekoko seknd)
Raport kongruentn vzah medzi hypnotizrom a klientom
REM (z anglickho rapid eye movement) rchle pohyby o pod zavrenmi viekami
charakteristick nie len pre znmu spnkov fzu, ale aj pre hlbok hypnotick stav
Sugescibilita miera v akej lovek reaguje na sugescie

2 Mme na mysli zitky z klientovho ivota. Existuj arlatnski hypnotizri, ponkajci

regresiu do minulch ivotov, ktor me ma pre ich klientov siln emon dopad, pritom
v skutonosti prevaj iba vlastn fantazijn vplody.

Tranz prenesen pomenovanie hypnotickho stavu

Azda najvm problmom, s ktorm sa hypnoterapia v sasnosti stretva, je jej skreslen
vnmanie irokou verejnosou. Mnoh udia sa hypnzy obvaj, pretoe s presveden, e je
spojen s rznymi rizikami. Naprklad, e hroz, e sa z nej u nikdy nepreber, alebo e sa
ocitn pod absoltnou kontrolou hypnotizra. e prezradia vetky najtajnejie tajomstv
a bud kona proti svojej vli. Niektor si dokonca myslia, e hypnotizri oplvaj magickou
mocou a hypnzu si spjaj s niem okultnm.
Tieto nepravdy a mty o hypnze pramenia najm z populrnej literatry
a hollywoodskych filmov, no negatvny vplyv na veobecn mienku me nies aj relatvna
mlados tejto terapeutickej pomcky. Hoci bola hypnza podroben mnohm tdim, jej
benefity boli oficilne uznan Americkou medickou acosiciou (AMA) a v roku 1958
(Menon, 2009).
Ete smutnejie vak je, e napriek preukzatenm priaznivm vplyvom m terapia
hypnzou mnoho odporcov aj vo vedeckch a lekrskych kruhoch. Nazdvaj sa, e
hypnoterapiu vyhadvaj iba klienti, ktor stratili kontakt s realitou a hadaj nieo
magick. In zase tvrdia, e lieba hypnzou zanechva len povrchn a krtkodob zmeny,
a nemono ju aplikova ako rieenie danho problmu. alou nechvlihodnou devzou je aj
alostn rozrenie hypnoterapie na Slovenku.
Mme za to, e hypnza ako terapeutick nstroj je z jednej strany nevemi
akceptovan irokou verejnosou a z druhej strany podceovan odbornou obcou, z oho
vyplva, e sa mrh jej potencionlom. Za optimlny stav by sme povaovali zmenu
veobecnej mienky nastolen novou generciou flexibilnch hypnoterapeutov, schopnch
efektvne a dlhodobo riei problmy svojich klientov.
Zaa treba od zkladov. Je pre ns zarajce, e dodnes najpouvanejm nstrojom
na meranie hypnability je standfordsk kla od Hilgarda a Weitzenhoffera, ktor vznikla pred
takmer 60 rokmi (Bohuk, 2015). Tto 12 polokov tandardizovan kla (konkrtne
SHSS:A) m postupne preveri probanda v reakcich na predkladan sugescie usporiadan
poda nronosti (klesanie hlavy, zatvorenie o, klesanie ruky, a tak alej). Vskumnk sa m
pri podvan sugesci dra skrpt (podotkame, e vypracovanch v polovici 20. storoia) a
test sa po cel as opiera o probandovu schopnos dobrej vizualizcie. Je nutn si uvedomi,
e nie kad disponuje dobrou schopnosou vizualizcie, a toto prpadn znevhodnenie
znane ovplyvn akkovek meranie hypnability.

Dnes u vieme vaka prci Bandlera a Grindera, e udia sa delia na zklade toho,
akm spsobom spracvaj informcie, na tri zkladn typy: vizulne, auditvne
a kinestetick (Bandler, Grinder, 1976). Na zklade tchto poznatkov by sme mali vytvori
nov kly hypnability obsahujce sugescie rovnomerne rozloen pre vetky senzorick
modality. Nejde vak len o toto konkrtne delenie. Je potrebn si uvedomi individualitu
kadho jedinca. Prca jednotlivch hypnoterapeutov by sa potom mala transformova do
podoby, v ktorej vedia by citliv k potrebm svojho klienta a doku pracova s lovekom na
vyej rovni porozumenia, nie ako s niem pokazenm, omu treba preta manul.
Hypnoterapia m potencil svojou rchlosou a vestrannosou prekona mnoh
prstupy a lekrske odvetvia. V podstate tak rob u aj dnes. Popsan boli u nespoetn
prpady bezbolestnch prodov, operci bez pouitia umelej anestzie, i vylieench tuhch
fajiarov. Nevhodou vak ostva, e hypnza nie je pre kadho za kadch okolnost.
Za najv let povaujeme u spomnan regresie do minulch ivotov spolu
s almi nadprirodzenmi fenomnmi, ktormi kvrnia meno hypnzy rzni arlatni. U od
ias Mesmera sa objavovali pochybn sprvy o tom, e jeho prstroje darovali obyajnm
uom arovn moc telepatie, jasnovidectva, a tak alej. Ostva na zven kadho z ns,
omu bude veri, a nad m len mvne rukou. Zrejme je to aj na kodu, e v dne dobe
informanej m kad, kto vie kde hada, prstup k technikm vyvolvania hypnotickho
stavu.

Zoznam pouitej literatry

APA (2015) Division 30 of the American Psychological Association

Bandler, R.; Grinder, J. (1976) The Structure of Magic II, Science and behavior Books Inc.,
ISBN: 0831400498
Bohuk, M. (2015) Vzkum hypnability v zvislosti na metod hypnotizace a vztah hypnability
se styly osobnosti, Magistersk diplomov prca, Univerzita Palackho v Olomouci,
Filozofick fakulta, Katedra psychologie
Durant, W. (1997) The Story of Civilisation, Book 1, Fine Communications, ISBN: 9781567310122
Ellenberger, H.F. (1981) The Discovery of the Unconscious, Basic Books, ISBN: 9780465016730
Haque, A. (2004) "Psychology from Islamic Perspective: Contributions of Early Muslim
Scholars and Challenges to Contemporary Muslim Psychologists", Journal of Religion and
Health 43 (4), doi:10.1007/s10943-004-4302-z
Tomio, S.N. (1994) The Bodhisattva Warriors: The Origin, Inner Philosophy, History and
Symbolism of the Buddhist Martial Art Within India and China, Motilal Banarsidass, ISBN:
978-8120817234
Winn, R.B. (2007) Dictionary of Hypnosis, Philosophical Library, ISBN: 978-0806530185

Zoznam internetovch odkazov

McKenna, P. - https://twitter.com/impaulmckenna/status/270965200184815618
Menon, R. - http://ennarhypnosis.com/myths.html