Po jedenástich rokoch prišiel naspäť. Bolo to začiatkom 90.

rokov v období keď všetci

odchádzali preč .Udalosti ktoré sa vtedy stali sú aj dnes základom politického života. Pre
ktorý je charakteristické hľadanie výnimky ,ospravedlňovanie a odpustanie.Tieto udalosti sú
aj dnes prekážkou pre Srbsko ktoré sa snaží dosiahnuť prístup k EÚ .Aleksa Djilas vravel ,
že ten čarodejný kruh môžme vyriešiť. Ako? Uznáva že je to ťažká otázka ale tvrdí , že nie
tak že všetci budeme musieť odísť preč. Preto aj prisiel naspäť .Vravel že to urobil kvôli tomu
, že chcel pomôcť aby sa urobili demokratické zmeny v state.
“ Myslel som si že mi ľudia pomôžu viac veriť ak sa zúčastním v ich osude ak budem tu
.Preto sa považujem , že som tu ako zrejmosť. Tu je prítomná aj nostalgia voči krajine v
ktorej som sa narodil. Niektorí vraveli že je to pocit , druhy len otáčajú hlavu ale ja som sa
rozhodol ten pocit sledovať.
Chcem sa Vás spýtať ,keď ste sa už rozhodli prísť naspäť, či ste cítili strach z toho že Vás
možno vtedajší režim bude brat ako ohrozenie pre seba.?
/Nepovažujem seba ako hrdinu. Ale ako vidíte z dokumentov ktoré som zverejnil v mojej
knihe” Z emigracije”opozicna činnosť mojich priateľov aj moja je vždy súvislá s rôznymi
nepríjemnosťami a nebezpecnostami.Anglicka polícia mi ponúkla 24 hodinovú ochranu.V
Nemecku , bol 5.februara zatknutý Vinko Sindicic bývalý príslušník statnej služby .On je
obvinený za vraždu Stjepana Djurekovica bývalého riaditeľa INA 1983. v Minhenu.Sindic už
raz bol odsúdení v Škótsku kvôli pokuse o vraždu Nikolu Sedula ,chorvátskeho emigranta. No
Sedul tvrdí že statná služba robila tlak na neho aby zabil mňa. Toto hovorím aby som vám
ukázal v akej atmospfere sme my v emigrácii robili. Ja som voči Milosevicovi od samého
začiatku mal kritický postoj. Podporoval som jeho zmenu lebo som myslel , že je to
podmienka aby Srbsko išlo do predu , aby urobilo pokrok. Ale len občas ma napadlo že by
som kvôli tomu mohol byt zavretý .Síce keď sa začalo bombardovanie 1999 . zabitý bol
Slávko Curuvija.Vtedy som dostal husaciu kozu .Myslel som že možno extremne skupiny
začínajú zabíjať “nepriateľov” a “vzratcov”. Našťastie , to sa nestalo.
Myslite , že sa Srbsko v minulých 20 rokoch podstatne zmenilo?
Teraz je taká situácia že sa cítim bezpečnejšie , necítim ohrozenosť ale priestor pre
informovanie .Predovšetkým kvôli Amerike a Europe.Ich diplomatické služby sa značia
posunúť na Marinu všetkých , ktorí majú voči nim kriticky postoj

Nevyhýbajte sa ukázať kriticky postoj voči západu a zapadnime instituciami.Rezim ktorý

považuje prístup k EU ako prioritu nemá rad takýto postoj.Citite sa kvôli tomu trosku ako
disident?
-Voči západu som bol kriticky aj keď som žíl v Anglicku aj v Amerike v 70. aj 80. rokoch
.Najviac som bol kriticky kvôli tomu že západ nepodporoval demokratické zmeny v období
Tita.Zapad sa vtedy snažil podporovať Titov rezim.Velky počet západných intelektuálov malo
podobný nazor.Aby som vám ukázal , ako je ťažko u nás byť kriticky voči západu , poviem
vám anekdotu , ktorá sa stala 2000.v britanskom časopise , ktorý sa vola “Prospekt” som
napišal političku satiru”Smutok pre Anglicko” .Redaktor mi gratuloval k textu a v Belehrade
som od mojich kamarátov dostal veľmi silnú kritiku.
Chcem sa Vás spýtať , či vám bolo ponúknuté aby ste sa pripojili k skupine intelektuálov ,
ktorí sa podpisovali na petíciu v ktorej sa žiada aby sa urobilo referendum kvôli prístupu v
NATO
- Tak, prečo by som sa podpisoval na petíciu keď som roky pišal kritičke texty a eseje voči
nasemu prístupu k NATO.
Nie ste veľmi šťastní kvôli najnovšiemu sľubu Američanov že môžme očakávať podporu v
budúcnosti , že ?
Amerika sa v minulých 20. rokoch ak ne priamy tak nepriamy nepriateľ Srbov.V Obamovej
vláde je veľký počet ľudí a tam sú aj mena ako Bajden , Hilari Klinton alebo
Holbruk.Nezabucnime že sa aj Milosevic snažil byt veľmi blízky snami ale oni to chápali ako
slabosť .Obava v podstate nevyužil krížu ako veľkú šancu pre veľké zmeny v zahraničnej
politike .Chcel byt “progresívny pragmatik” a vo vec sine dôležitých otázkach sa ukázal ako
oportunista . Pozitívna vec je to že sa zlep sily vzťahy s Rusmi.Vyvratil Bushove rozhodnutie
o raketovom štíte vo Výhodnej Európe a nevôľa viac Ukrajinu a Gruzínsko v NATO. No
napriek všetkému výsledky z boja oproti rôznym lobijami a financnimi skupinami je oveľa
horší ako s Talianmi v Afganistane. On veľmi dobre rozprava ale ne onuca nič noveco v
zahraničnej politike.
Obama nič urobil aby zmenšil budzet na výrobu nových zbraní- stále sa vyrábajú novšie
zbrane .V Afganistane používa viac bezpilotnych lietadiel ako Bush a to znamená že viac
civilov zomrelo. Ja si neverím , že Amerika je schopná ponúknuť koncept svetu ktorý by mal
integritu a autoritu a ktorý by obsahoval prvky ako( ekológia demokratického mieru)
Znamená to , že mame byt bližší Rusmi?
Nie, to znamená, že máme byť Srbmi, znamená to že musíme hľadať vlastný záujem, resp.
musíme byť neutrálny. Prvýkrát v histórii sa nám ukazuje šanca, aby sme v zahraničnej
politike nemuseli byť s nikým spolu. Myslím na veľké sily. Juhoslovanským komunistom sa
to skoro podarilo, ale Títo kvôli osobnému záujmu povolil príliš veľký vplyv Chruščova
a Brežneva.

Existuje vôbec dôvod skladať, resp. stavať zahraničnú politiku spolu s niekým, kto o ňu nemá
záujem.

Nemáme dôvod na niečo také, myslím si, že náš strategický cieľ má byť Európa. Áno, je
pravda, že nás viackrát zranila a robili nám zlé veci, urážala nás. Môžeme to očakávať aj
v budúcnosti. Ale liek pre európske choroby existuje- zjednotila Európu a vyvinula spoločné
inštitúcie. Ak pôjdeme k Európe, hoci to možno bude trvať dlho, ukazuje sa nám možnosť
vyvíjať sa spolu s ostatnými, mali by sme možnosť ovplyvniť Európu a zároveň ostať Srbmi.
Európa neničí, ale chráni nacionálnu identitu. Samozrejme aj osobnú slobodu. Napriek
niektorým negatívnym stránkam (napr. neofašizmus, imperializmus) je to miesto
s najdemokratickými a najhumánnejšími podmienkami pre život.

Existuje potencionálne nebezpečenstvo od odpájania ďalších častí Srbska? Napríklad,

Vojvodina ma osobitný štatút, Kosovo sa súdi a Bosniaci chcú zjednotiť 6 okruhov, kde majú
väčšinu.

Samozrejme, že áno. Jedinečnosť štátu musí byť hlavný cieľ pre každú politickú stranu. Preto
sa musí bojovať. Decentralizácia je dobrá, pretože zlepšuje riadenie a tým pádom stať sa
posilnuje.Regionalne charakteristike musíme pestovať ale nie tak že budeme vytvárať mini
krajine.Ked mensine bojuju o rovnocenost one hovore ze chcu obcansky stat.Dobre ale tim
padom mate povinost hranit taki to stat. Vy ste boli prví, ktorí ste podporovali ideu
o rozdelení Kosova
na dve časti, kde by 1/3 patrila Srbom. Chcem vedieť, či je podľa vás neskoro na
hľadanie akéhokoľvek nového východiska v čase, keď Albánci dostali skoro všetko a
keď to vyzerá tak, že medzinárodný súd nerozhodne , že nezávislosť je proti
medzinárodnému právu?

Nie je neskoro ale je to veľmi ťažké .No napriek všetkému sa nesmieme vzdať, ani Albánci sa
nevzdávajú ! Názor , že by sa Kosovo malo pripojiť k Albánsku je každodenne podporované
čo raz viac a viac. Otvára sa aj Macedónska otázka podľa ktorej sa majú Albánci odpojiť od
Macedónska. Pamätám si , že som v roku 1990 čítal program s názvom “Oslobodilacke
vojske Kosova” Albánci však tvrdili, že nič také neexistuje. Pamätám si jedno tvrdenie v
ktorom stálo, že je to armáda, ktorá bojuje proti slovanským barbarom avšak nie proti
Miloševičovi ale proti slovanským národom..Proti Srbom a Čiernohorcom aj proti tím, ktorí
ich podporujú (Rusko ,Bulharsko, Ukrajina ,Bielorusko)
Vadí vám, že sa v dnešných časoch útočí na „Juhoslovanstvo“ ?
Dnešný útok na „Juhoslovanstvo“ je v podstate výsledok nedorozumenia. Pre našich ľudí je to
utopistická idea a na druhej strane si mysli, že tento boj za túto ideu poškodí Srbov.
Môj názor na „Juhoslovanstvo“ je postavené na názore, že južní Slovania sú si v podstate
veľmi blízky a a navzájom sa potrebujú.
Samozrejme si nemyslím, že by Srbsko malo robiť nejaké ústupky k splneniu tejto idei. Som
ale presvedčený, že ak Srbsko bojuje za svoje presvedčenie demokratickým a moderným
spôsobom napĺňa myšlienky idei „juhoslovanstva“.

Ešte sa vyjadrujete ako „Juhoslovan“ ?

Áno, považujem sa za Juhoslovana, ale tým neodmietam svoj srbský pôvod.
Ako ste ako Čiernohorec prijali odtrhnutie Čiernej hory od Srbska, ktoré
Nastalo ako dôsledok boja za osamostatnenie Kosova.
Aký je váš názor na vznik národnosti, štátu a uzákonenie čiernohorského jazyka?
Verejne som proti tomu vystúpil, a aj teraz verím v spoločný osud Srbska a Čiernej hory. Politici sa
budú určite snažiť o zhoršenie vzájomných vzťahov zo zištných a sebeckých dôvodov. Myslím si, že
sa im bude v tomto snažení dariť. Som však presvedčený, že sa im nikdy nepodarí zmeniť podstatu
problému, lebo aj napriek tomu, že budú mať vlastný štát, históriu, jazyk, individualitu budú aj
naďalej časťou Srbského národa.
Myslím, že by Srbská politika mala byť voči Čiernej hore dostatočne tolerantná na to aby
nevznikali pokusy o násilne odtrhnutie sa od Srbska.

Váš otec už 50 rokov hovoril o tom, že sa narodil „nová trieda“ . Myslíte si, že aj dnes
vzniká nová trieda ktorá sa v podstate nebude veľmi odlišovať od tej ktorá zostarla?

Naši komunistický revolucionári veľmi rýchlo morálne zostarli. To znamená, že sa prestali

učiť a prispôsobovať sa novým trendom. Preto ich mladá generácia predbehla. Dnešná „nová
trieda“ nesľubuje to čo komunisti, ale sa snaží vybudovať novú spoločnosť v ktorej nebude
nikto utláčaný.
Napriek tomu, že ponúkajú skromné sľuby, nezakrývajú veľký apetít. Nechápte ma zle, ale
nie som proti tomu, aby boli ľudia bohatí. Myslím si, že povinnosťou bohatých je, aby
pomáhali chudobným a tým robili spoločnosť lepšou a spoločnými silami vytvorili ešte
bohatšiu spoločnosť. Mnohí porovnávajú súčasné a komunistické obdobie. Musíme priznať,
že pokrok dosiahnutý pri obnove štátu bývalej Juhoslávie v rokoch 1945 – 1955 je
neporovnateľne väčší než pokrok, ktorý urobila za posledných desať rokov „nová generácia“.

Ostávate aj ďalej presvedčený že v politike “ nemáte čo robiť” ? Aké sú dôvody /Nie je vam
blízka ani jedna politická strana ?
Ostávam pri tom , že nechcem byť v politike. Moje je aby som čítal a vnímal , robil vedeckú
cinnost.Ale nie som taký arogantný , že si myslím , že všetké politické strany sú rovnaké. Ešte
by som povedal , že náš politicky život je oveľa civilizovanejší ako v minulosti .Určitá
politická kultúra sa pomaly vyvíja. Nemám emocionálny vzťah voči hocijakej politickej
strane a nikto od politikov, úprimné povedané sa mi nepáči .Aby sa to zmenilo nutne je aby
sa verejnosti ukázala politická strana ktorá ma skutočnú víziu toho , čo chce. Politicky líder
tejto strany musí byť človek ktorý je vysoko mravný a ktorý je múdry, zároveň pripravený na
veľké riziká a obety.Take politické strany s takými lídrami v Európe neexistujú.

Vadí vám rehabilitácia ch etnika ako aj osudu “komunistického terora ”?

Ja som uz v 80. rokoch hovoril ze nutne zmeniť prístup k chetnistvu. On musí byť s
objektívneho aspektu. Písal som oproti Titovej propaganda , ktorá je o chetnicima písala
hlúposti. Drahý Michajlovicu musíme uznať všetko pozitívne čo urobil pre stat oproti
okupatoroch nasej krajiny aj vsetko co urobil v Bosniaj Hrvatsku pre ochranu od ustasa.No
nesmieme podceňovať partizánski pokret.Partizani dali veľa pre antifašistickí boj a to je
uznávané všade v Europe.Chcel by som pripomenúť že je v partizanima bolo najviac Srbov
(pod Srbmi považujem aj Čiernohorcov) .Podporujem ideu podľa ktorej naše ulice by mali
mat mena ruských a srbských partizana.Samozrejme ako starí disident mam kritický postoj
voči titovim generalom , ktory sú po ukončení vojny urobili kariery.Ale politika je politika a
oslobodenie krajiny je hrdinsky akt.

Mate dojem že u nás patriotizmus a nacionalizmus dostali pezuratívny význam že dnes v

Srbsku majú malú cenu.?
My sme národ ktorý má takú vlastnosť že ide z jedného konca na druhý. Chytí nás
nacinalistická eufória a potom padneme v nacionálny nihilizmus? No stavalo sa to aj druhým
narodom po ukoncení druhej svetovej vojny .No u nas tlak zo západu robí celkovú situáciu
este horsou Viac by sme mali koristi keby nam zapad na vlastnom príklade sebakritickým
vzťahu voči sebe samému dal prilklad.