Maarsk nrodnostn menina

vod
Hodnotiaca sprva bola spracovan na zklade zadania radu splnomocnenca vldy
Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny zo da 6. 4. 2015 a obsahuje odpovede na
otzky kladen vo vchodiskch k vypracovaniu hodnotiacich sprv poskytnutch radom
splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny.
Hodnotiaca sprva reflektuje subjektvne nzory prslunkov nrodnostnch menn,
ktor sa podieali na jej vypracovan, tam kde bolo mon vychdza z literatry alebo
vskumov je uveden zdroj bu priamo v texte alebo v poznmke pod iarou.
Vzhadom k tomu, e napriek poiadavke prslunkov maarskej meniny v roku
2014 bol na vypracovanie hodnotiacej sprvy poveren iba jeden odbornk s vemi
limitovanou asovou dotciou na prcu (60 hodn), nebolo mon poskytn komplexn,
detailne rozpracovan obraz o stave podpory kultry maarskej nrodnostnej meniny.
Ambciou tejto sprvy je vystihnutie najpodstatnejch udalost roka 2014 v oblasti podpory
kultry maarskej nrodnostnej meniny na Slovensku a podanie zoznamu najplivejch
problmov, ktor je potrebn riei v nasledujcom roku.
1

Kultrne intitcie

1.1

Zoznam vetkch existujcich intitci bez ohadu na prvnu formu, aj

organizci bez prvnej subjektivity

Zoznam vetkch existujcich intitci psobiacich v oblasti zachovania a rozvoja
maarskej kultry na Slovensku nepovaujeme za relne uvies v tejto sprve vzhadom na
poetnos takchto intitci, ako aj z dvodov uvedench v bode 1.3 tejto hodnotiacej
sprvy. tatistiku kultry vedie Ministerstvo kultry SR a vsledky kadorone vykonanch
tatistickch zisovan uvdza na svojom webovom sdle3. Sasou tchto dajov s aj daje
o kultre nrodnostnch menn, avak na uvedenej strnke njdeme informcie iba do roku
2011. Z dvodu prechodu problematiky kultry nrodnostnch menn do vecnej psobnosti
radu vldy Slovenskej republiky, ttne tatistick zisovanie v oblasti kultry
nrodnostnch menn za rok 2011 u zabezpeoval rad splnomocnenca vldy Slovenskej
3

http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/statistika-kultury-1a8.html

19

republiky pre nrodnostn meniny (ete vkaz Kult). daje o tomto tatistickom zisovan
vak nie s verejne dostupn, takisto ani za nasledujce roky. Pre programov obdobie rokov
2015 a 2017 bude rad vldy Slovenskej republiky realizova ttne tatistick zisovanie
prostrednctvom vkazu NM (V SR) 1-01 Ron vkaz o kultre nrodnostnch menn. Je
iaduce aby vsledky tatistickch zisovan pre oblas kultry nrodnostnch menn boli
verejne sprstupnen tak, ako je to v prpade ostatnej kultry vo vecnej psobnosti
Ministerstva kultry Slovenskej republiky.
1.2

Delenie kultrnych intitci poda oblasti psobenia

Vzhadom k tomu, e nie je znmi ani poet kultrnych intitci, nie je mon poda

ani ich delenie. Napriek tomu, e rozvoj intitucionlneho systmu maarskej meniny na
Slovensku je rozhodujci z hadiska zachovania a rozvoja jej identity vskum kultrnych
intitci skoro vbec neprebiehal v poslednch desaroiach4. Vzhadom na vek vznam
tchto intitci je potrebn venova adekvtnu pozornos aj monitorovaniu a skmaniu ich
innosti, postavenia a psobenia. V sasnosti iaden orgn verejnej moci, resp. verejn
intitcia takto lohu nepln. Je potrebn zvi zavedenie tejto tmy medzi innosti
Slovenskej akadmie vied, tak ako na to upozoruj hodnotiace sprvy za roky 2013 a 2012.
1.3

Databza organizci s aktulnymi dajmi

Databzou s najaktulnejmi dajmi organizci psobiacich v oblasti kultry

nrodnostnch menn je dotan program Kultra nrodnostnch menn 5, gestorom ktorho

je splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Databzu organizci
vedie tatistick rad SR6, vo verejne dostupnom registri vak nie je mon vyhadva
poda kritri relevantnch pre tto hodnotiacu sprvu. Databzu intitci a organizci
maarskej nrodnostnej meniny vedie aj Frum intitt pre vskum menn7, v tejto
databze je vedench vye 4000 intitci.
2

truktra systmu nrodnostnch intitci

Na spracovanie tejto asti hodnotiacej sprvy navrhujeme zriadi osobitn pracovn

skupinu Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny.

4

Frum Kisebbsgkutat Intzet: A szlovkiai magyar kultra helyzete. Gyorsjelents s vitaanyag. Somorja. 2005. strana
28.
5
http://dotacie.vlada.gov.sk/index.php
6
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2844
7
http://adatbank.sk/intezmenyek/

20

Hlavn a najdleitejie kultrne aktivity podujatia a vstupy v oblasti kultry

nrodnostnch menn
Maarsk nrodnostn menina je poetn nielen vzhadom na poet osb patriacich
k tejto komunite, ale aj o sa tka jej kultrneho ivota. Aj v roku 2014 bol vek zujem
o kultrne podujatia so zastpenm vetkch generci. Vo viacerch mestch junho
Slovenska oili mestsk kasna, ie spolky organizujce kultrne a spoloensk podujatia,
ktor zabezpeia pravideln stretnutia pre dan komunitu. Mnoh miestne festivaly sa
rozvjaj poda najnovch trendov a ponkaj pre nvtevnkov kvalitn program a sluby.
Tieto nov iniciatvy svedia o tom, e maarsk komunita na Slovensku je iv, progresvna.
Kalendr kultrnych aktivt, podujat a vstupov v oblasti kultry maarskej nrodnostnej
meniny vedie viacero subjektov. Najrozsiahlejm zdrojom informci je dotan program
Kultra nrodnostnch menn a databza podujat veden Frum intittom pre vskum
menn8. Vber hlavnch a najdleitejch kultrnych aktivt vzhadom na ich poetnos by
bol mon na zklade vopred stanovench objektvnych kritri, ktor by mal schvli Vbor
pre nrodnostn meniny a etnick skupiny. Na spracovanie kritri navrhujeme zriadi
osobitn pracovn skupinu Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny.

Vek objatie pre Krsnu Hrku

Zdroj: internet
8

http://adatbank.sk/rendezvenyek/?searchsection=event&searchyear=2014&searchmonth=1&searchday=1

21

20. 7. 2014 poobede astnci Gombaseckho letnho tbora v Krsnohorskom Podhrad

objali hrad Krsna Hrka (fotografia vyie). Vydaren akcia, na ktorej sa zastnilo
odhadom viac ako 1500 astnkov, ktor sa drali za ruky okolo celho hradu, bola
symbolickm vyjadrenm spolupatrinosti maarskej komunity na Slovensku a dodvala
pozitvnu energiu obnove Krsnej Hrky, ktor je aj po viac ako dvoch rokoch po
katastroflnom poiari bez strechy. Organiztori sa zrove pokaj o zpis do Guinessovej
knihy rekordov.

4 Finann a nefinann zdroje podpory pre kultru maarskej nrodnostnej meniny

4.1

ttna podpora
tt podporuje kultru nrodnostnch menn cez dotan program Kultra

nrodnostnch menn, o predstavuje projektov podporu innosti subjektov s vybranou

prvnou formou. Objem disponibilnch finannch prostriedkov v rmci dotanho programu
bol v roku 2014 znen na 3 829 250 , priom tto suma predstavovala v roku 2013 sumu 4
250 000 a v roku 2012 sumu 4 500 000 . Ide o 15%- percentn pokles finannch zdrojov.
Vzhadom na nedostaton rozpotov rmec, ktor bol na dotan program schvlen bolo
potrebn skrti aj dotcie vypotan pre jednotliv meniny poda novch pravidiel
alokcie. Napriek potreby skrtenia dotci mali by dodran stanoven maximlne vkyvy v
porovnan s trojronm priemerom dotci pre jednotliv meniny, ktor Vbor pre
nrodnostn meniny a etnick skupiny schvlil v rozpt -15 % a +30 %. Zstupcovia
maarskej meniny upozornili na poruenie tchto pravidiel, kee niektor nrodnostn
meniny dostali niiu (chorvtska, maarsk, nemeck, ukrajinsk a idovsk menina)
alebo vyiu dotciu (srbsk menina) ne ak mali dosta pri uplatovan pravidiel
schvlench Vborom pre nrodnostn meniny a etnick skupiny. V prpade menn, ktorm
sa znila dotcia o viac ako 15 %, by sa mono dali njs nejak argumenty na podporu tohto
rieenia, urite vak nie je v poriadku pokia jedna menina napriek nedostatonmu rozpotu
dostala dotciu presahujcu maximlnu hranicu zvenia. Poruenm uvedenho zkladnho
pravidla pri prerozdeovan prostriedkov pre rok 2014 dolo k nedvodnmu zsahu do
pravidiel schvlench alokcie schvlench Vborom pre nrodnostn meniny a etnick
skupiny. Nasledovn tabuka porovnva niektor ukazovatele dotanho systmu a m sli
ako podklad pre diskusiu o zven efektvnosti vyuvania finannch zdrojov.
22

Pomer potu
prslunkov
nr. meniny
Poet
Nrodnostn
menina

Poet

uchdzajcich podporench
sa projektov

projektov

Celkov

% celkovej

medzi

Priemern

prerozdelen

rozdelenej

meninovm

dotcia na 1

suma

sumy

obyvatestvom*

projekt

bulharsk

10

10

34 215,00

0,95

0,16

3 421,50

esk

38

33

141 244,00

3,92

4,66

4 280,12

chorvtska

10

49 375,00

1,37

0,16

6 171,88

maarsk

1137

737

1 883 057,00

52,26

70,32

2 555,03

moravsk

20 150,00

0,56

0,50

5 037,50

nemeck

15

13

96 604,00

2,68

0,72

7 431,08

posk

24

17

62 060,00

1,72

0,47

3 650,59

rmska

223

157

580 800,00

16,12

16,22

3 699,36

rusnska

164

130

263 482,00

7,31

5,14

2 026,78

rusk

22

20

51 270,00

1,42

0,31

2 563,50

srbsk

27 703,00

0,77

0,11

3 957,57

ukrajinsk

26

22

108 142,00

3,00

1,14

4 915,55

idovsk

33

18

55 547,00

1,54

0,10

3 085,94

98

70

229 755,00

6,38

1813

1246

3 603 404,00

prog. interetnick
dialg

3 282,21
Celkov priemer:

4 005,62

* zdroj: tatistick rad SR, dta zo zisovania stania obyvatestva v roku 2011.

Okrem projektovej podpory radu vldy Slovenskej republiky s podporen aj rzne

intitcie napojen na ttny rozpoet ako rozpotov alebo prspevkov organizcie. ttnou
prspevkovou organizciou je Tanen divadlo Ifj Szivek. V roku 2014 absolvovalo 48
vlastnch predstaven a malo vye 10 000 divkov. Objem finannch prostriedkov zo
ttneho rozpotu urench na innos tanenho divadla bol stanoven v roku 2014 vo vke
441 490 . A do polovice roka 2014 pretrvvala neistota okolo osoby riaditea tanenho
23

divadla, v kresle riaditea sa vystriedalo niekoko osb, od 3. 7. 2014 je nm Ing. arch.

Ladislav Varsnyi.
alou obdobnou intitciou je Mzeum kultry Maarov na Slovensku v Bratislave,
ktor funguje ako organizan tvar Slovenskho nrodnho mzea. Mzeum kultry
Maarov na Slovensku je pecializovanm vedecko-vskumnm, dokumentanm a
metodickm mzejnm tvarom, ktor cieavedome skma dejiny a vvoj hmotnej a
duchovnej kultry Maarov na Slovensku. K mzeu patria aj poboky: Pamtn dom
Klmna Miksztha v Sklabinej a Katie Imre Madcha v Dolnej Strehovej. Mzeum
realizovalo v roku 2014 celkovo 3 expozcie a 13 vstav 13, ktor navtvilo celkovo 12 436
nvtevnkov. Mzeum splnilo v roku 2014 5 vedecko-vskumnch loh, vydalo 4 tituly a
realizovalo 39 kultrno-vzdelvacch podujat pre 2385 nvtevnkov. Prrastok zbierkovch
predmetov mzea v roku 2014 bolo v pote 1187. Vka pridelench finannch prostriedkov
pre mzeum v roku 2014 bolo 287 974 , o je oproti predchdzajcemu roku

a 18-

percentn pokles zdrojov, a to aj napriek tomu, e celkov objem zdrojov financovania

organizanch zloiek Slovenskho nrodnho mzea pecializovanch tzv. nrodnostnch
mze bol zven zo sumy 1 437 148 za rok 2013 na 1 506 190 za rok 2014. Vetky ostatn
nrodnostn mze hospodrili z vieho rozpotu ako v predchdzajcom roku, iba
Mzeum kultry Maarov na Slovensku v Bratislave mal ni rozpoet9.
tatistiky o ttnej podpore kultry vedie Ministerstvo kultry SR1 za rok 2012, vak
oproti predchdzajcim obdobiam neuvdza na svojom webovom sdle tatistiky o podpore
kultry nrodnostnch menn.
V roku 2014 predloil Ministerstvo kultry SR na rokovanie vldy SR nov
Koncepciu starostlivosti o tradin udov kultru. Zo strany odbornej verejnosti odznela
kritika na tento materil v zmysle ktorej koncepcia sa nijako nezaober ochranou kultrneho
dedistva nrodnostnch menn a etnickch skupn, priom prve tto oblas je z hadiska
historickho, emotvneho a v zastaven silnho asimilanho procesu najdleitejou pre
meniny. V koncepcii sa slovo menina objavuje dvakrt: raz v vode, pri defincii pojmu
kultrne dedistvo, o je prekladom defincie UNESCO a raz pri vymenvan mze v
psobnosti Slovenskho nrodnho mzea. Poda stanoviska Ministerstva kultry Slovenskej
republiky: koncepcia nerozdeuje a nevyleuje nehmotn kultrne dedistvo na zklade
9

Porovnan boli finann prostriedky pridelen zo ttneho rozpotu - kapitola Kultra k 31.12. 2014 v danom roku na
ben, kapitlov vdavky a na prioritn projekty spolu. Zdroj dajov: Ministerstvo kultry Slovenskej republiky.

24

iadneho z monch diskriminanch kritri (napr. nrodnos, etnicita, jazyk, nboensk

vyznanie), ale pristupuje k nemu ako k celku, ktor prirodzene pozostva z rznych
pecifickch oblast. Koncepcia pojednva o tradinej udovej kultre ako sasti
nehmotnho kultrneho dedistva na zem Slovenskej republiky (resp. Slovenska) na
niektorch miestach je preto pouit z toho odvoden prdavn meno slovensk/slovensk.
Ide vak iba o tylistick zvrat, kee Koncepcia jednoznane definuje demokratick
vchodisk. Koncepciu preto v iadnom prpade nie je mon interpretova tak, e hovor iba
o tradinej udovej kultre Slovkov. Koncepcia sa taktie odvolva na Dohovor o ochrane
nehmotnho kultrneho dedistva UNESCO a na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti
kultrnych prejavov, ktor jasne a jednoznane definuj nescudziten prvo nrodnostnch
menn a etnickch skupn na uznanie rovnakej dstojnosti a repektovanie ich kultr. To, i
uveden mysel spracovatea koncepcie njde svoje relne uplatnenie uku a alie roky,
kadopdne by k veci napomohli, ak prebiehala intenzvnejia spoluprca medzi tvorcom
kultrnej politiky a odbornmi kruhmi psobiacimi v prostred tradinej maarskej udovej
kultry na Slovensku.
4.2

Podpora z komunlnej sfry

Nitriansky samosprvny kraj a Koick samosprvny kraj s zriaovatemi dvoch

vznamnch kultrnych intitci Maarov na Slovensku, a to Jkaiho Divadla v Komrne

a Divadla Thlia v Koiciach. Ich innos je financovan okrem vlastnch prjmov
prspevkom z rozpotu samosprvneho kraja. Nasledujca tabuka prezentuje rok 2014 tchto
dvoch divadiel v slach10:
poet

poet

celkov poet vka

premir

vlastnch

nvtevnkov

predstaven

prspevku

z rozpotu
samosprvneho
kraja

Jkaiho Divadlo v Komrne

152

54 744 898 000

Divadlo Thlia v Koiciach

131

39 477 463 948,72

10

Zdroj dajov: Sprva o postaven a prvach prslunkov nrodnostnch menn za rok 2014. rad splnomocnenca vldy
SR pre nrodnostn meniny. rad vldy SR. 2015.

25

V roku 2014 bol zmenen legislatvny zklad existencie a podpory nrodnostnch

divadiel. Nov divadeln zkon11 u neobsahuje oznaenie profesionlne nrodnostn
divadlo, ani ich nevymenva ako pvodn zkon12, km doteraz samosprvne kraje boli
povinn zabezpei innos tchto divadiel, poda novho zkona podporuj vybran okruhy
divadelnch aktivt poskytovanm elovch dotci. Tto legislatvna zmena vyvolala
znepokojenie v okruhu odbornej verejnosti13. Nie je mon predvda, e legislatvna zmena
ak bude ma dopad na aliu existenciu divadiel maarskej meniny na Slovensku,
kadopdne vak prina al argument pre potrebu prijatia komplexnho zkona
upravujceho podporu a rozvoj meninovch kultr na Slovensku.
Samosprvne kraje a mest s zriaovatemi alch vznamnch kultrnych
intitci, ktor zo svojho rozpotu aj kadorone podporuj (mze, galrie, kninice a in).
daje o tejto podpore nie s vzhadom na krtkos asu k dispozcii, mali by vak by
sledovan a porovnan s podporou v predchdzajcich rokoch ako aj podporou ostatnej
kultry.
Finann zdroje prerozdeovan rznymi nadciami s uren veobecne na kultrne
ely, neexistuj nadcie podporujce vyslovene kultru nrodnostnch menn. alm
monm zdrojom podpory kultr nrodnostnch menn s prjmy z 2 % z dan prjmov
fyzickch osb a prvnickch osb. V tejto svislosti nie je mon zisti el podpory, je
mon vak uvdza spenos uchdzaov o tieto prjmy z junho Slovenska.
4.3

Podpora z materskej krajiny

Matersk krajina podporuje kultru maarskej meniny cez rzne ttne dotan

programy ako s dotan programy v gescii Fondu Gbora Bethlena, Nrodnho kultrneho
fondu a podpora Intitci s nrodnm vznamom.
4.4

Podpora z fondov E, zahraninch nadci

Ako to u bolo uveden vyie, nie s dostupn tatistiky Ministerstva kultry SR1 za rok
2014 ani ohadne vky prspevku zo zahraniia na podporu subjektov kultry maarskej
nrodnostnej meniny.

11

zkon . 103/2014 Z .z. o divadelnej innosti a hudobnej innosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov, inn od 1.
jla 2014
12
zkon . 384/1997 Z. z. o divadelnej innosti
13
http://www.hirek.sk/kultura/20140130151731/A-kisebbsegi-szinhazakert-kondulnak-a-veszharangok.html

26

5 Najvznamnejie poblmy a ich dvody

Na seku podpory kultr nrodnostnch menn dlhodobo pretrvvaj nasledovn
problmy:
1. Neexistencia zkona podrobnejie upravujceho vkon prv poda lnku 34 stavy
Slovenskej republiky. Zkonn prava je rozdroben, alebo chba.
Rieenie: Prija komplexn zkon, ktorm by dolo k reforme celho systmu podpory
meninovch kultr na Slovensku, priom zkladom pre vypracovanie nvrhu zkona m by
materil bran na vedomie Vborom; Prijatie komplexnho zkona odvoduje aj to, e
prvny poriadok Slovenskej republiky upravuje tto oblas nedostatone. Zkon . 524/2010
Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti radu vldy Slovenskej republiky nemono
povaova za pecilny zkon upravujci ochranu a podporu zachovania a rozvoja kultry
nrodnostnch menn, kee nepredstavuje rmcov pravu ochrany a podpory zachovania a
rozvoja kultry nrodnostnch menn. Navrhovan zkon m
a) upravova disponibiln objem finannch prostriedkov poskytovanch na ochranu a
podporu zachovania a rozvoja kultry nrodnostnch menn,
b) venova sa dlhodobej podpore nrodnostnch organizci,
c) obsahova ustanovenia o spsobe ochrany a podpory zachovania a rozvoja kultry
nrodnostnch menn inmi subjektmi ako radom vldy Slovenskej republiky,
d) upravova postavenie profesionlnych umeleckch intitci nrodnostnch menn.
Poukazujeme aj na tret posudok poradnho vboru pre Rmcov dohovor na ochranu
nrodnostnch menn prijat 27. mja 2010 v trasburgu, ktor poukazuje tie na potrebu
prijatia zkona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultry nrodnostnch menn v
Slovenskej republike. V posudku sa uvdza: Napriek finannej podpore, ktor slovensk
orgny poskytuj organizcim nrodnostnch menn na zachovanie a podporu ich kultry a
identity, rozsah tejto podpory sa zd nedostaton na uspokojenie ich skutonch potrieb.
Poradn vbor vo svojich odporaniach vyzval slovensk orgny, aby dopracovali
legislatvny rmec tkajci sa ochrany nrodnostnch menn, financovania ich kultrnych
aktivt a pouvania meninovch jazykov, aby bola zabezpeen prehadnos a prvna istota
v rozlinch oblastiach zujmu osb patriacich k nrodnostnm meninm.
27

2. Neexistencia ttnej autority venujcej sa vskumu a rozvoji kultry maarskej

nrodnostnej meniny na Slovensku. Tak ako je to uveden aj v bode 1.2 tejto sprvy
je z hadiska alieho rozvoja maarskej kultry na Slovensku smerodajn, i a na
akej rovni je sledovan, hodnoten a odborne podporen innos kultrnych intitci
maarskej meniny na Slovensku. Nevyhnutn s tatistick zisovania, vskumy
a prieskumy, ktor poskytuj relevantn daje pre tvorbu a nsledn realizciu
strategickch materilov podpory a rozvoja kultry maarskej meniny na Slovensku.
Rieenie: tejto lohy by sa mohol chopi v zmysle svojho tattu splnomocnenec vldy SR
pre nrodnostn meniny14, zabezpeenm personlnych, materilnych a technickch
predpokladov potrebnch na splnenie tejto lohy a za zkej spoluprci so zstupcami
maarskej nrodnostnej meniny.

6 Priority, resp. potreby rieenia v roku 2015

Zstupcovia maarskej nrodnostnej meniny odporaj prslunm orgnom
verejnej moci prija v oblasti podpory kultr nrodnostnch menn na Slovensku v roku
2015 nasledovn opatrenia:
bezodkladn vymenovanie novho splnomocnenca vldy SR pre nrodnostn meniny
pri

zohadovan

vlune

profesionlnych

vberovch

kritri

a dodran

participanho prva menn15;

prava a nsledn dkladn dodriavanie pravidiel alokcie finannch prostriedkov
na podporu kultry nrodnostnch menn v slade s poiadavkami maarskej
meniny prezentovanmi jej zstupcom na zasadnutiach doasnej pracovnej skupiny
Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny zriadenej na tento el v roku
2013;
zmena tattu Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny v zmysle
iniciatvneho nvrhu zstupcov maarskej nrodnostnej meniny zo da 16. oktbra
2014. Na zklade Dodatku . 4, ktor nadobudol innos da 20. novembra 2013,
dolo k zmene tattu, v dsledku ktorej kad nrodnostn menina a etnick
14

http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/statut-splnomocnenca-vlady-sr-pre-narodnostne-mensiny/
lnok 34 ods. 2 psm. c) zkona . 460/1992 Zb. stava Slovenskej republiky Obanom patriacim k nrodnostnm
meninm alebo etnickm skupinm sa za podmienok ustanovenm zkonom zaruuje okrem prva na osvojenie si ttneho
jazyka aj prvo zastova sa na rieen vec tkajcich sa nrodnostnch menn a etnickch skupn.
15

28

skupina vo vbore m pri hlasovan, bez ohadu na poet zstupcov, jeden hlas.
Zrove dolo k vypusteniu ustanovenia l. 8 ods. 7, poda ktorho vo veciach
tkajcich sa skupiny nrodnostnch menn alebo etnickch skupn rozhodoval iba
hlas zstupcov tch nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, ktorch sa
problematika tkala. Uveden dodatok bol predloen na XI. zasadnut vboru s jeho
dodatonm zaradenm do programu a bez nleitho odvodnenia, preto nebolo
mon posdi dopad tchto zmien na alie ustanovenia tattu a na rokovac
poriadok, priom tieto svislosti nepreskmal ani predkladate nvrhu. Napriek tomu
bol nvrh schvlen tesnou vinou vetkch lenov vboru s hlasovacm prvom
(13 z 24). Kee k prispsobeniu alch ustanoven tattu a ustanoven
rokovacieho poriadku k schvlenm zmenm dodnes nedolo, v niektorch prpadoch
stle plat predchdzajci systm hlasovania a niektor rozhodnutia vboru schvlen
od innosti Dodatku . 4 mu by tm pdom prvne spochybniten, kee pri
vetkch hlasovaniach sa automaticky vychdzalo z toho, e vetky meniny maj iba
jeden hlas. Cieom iniciatvneho nvrhu je jednak odstrni tieto rozpory, jednak
doplni tatt tak, aby v dsledku uvedench zmien nedochdzalo k prehlasovaniu
poetnejch menn menej poetnmi, o je v absoltnom rozpore so veobecnmi
demokratickmi zsadami.

29