ARNO PUK

V Y S O K TATRY
HOROLEZECK SPRIEVODCA
Kopsk sedlo sedlo Baranch strnic (hlavn hrebe) so vetkmi bonmi hrebeovmi vbekami

1957 PORT VYDAVATESTVO BRATISLAVA

V tomto prvom diele s uveden okrem malch vnimiek vetky letn vstupy (zostupy), prv zimn prestupy (zostupy), ako aj vstupy (zostupy) zlezen len za zimnch podmienok, vykonan na zem Vysokch Tatier do 30. aprla 1956 naimi i zahraninmi horolezcami', kdekovek publikovan alebo priamo psomne mne odoslan. Autor

NA CESTU Ke sa r. 1921 zrodila "mylienka zaloi tatransk horolezeck krok JAMES, zaumienili sme si, e vynalome vetko silie, aby sme odinili krivdy, ktor vo Vysokch Tatrch utrpel slovensk ud nepriazou nrodnostnej a hospodrskej politiky bvalho ttneho zriadenia. Chceli sme podl slov Miloa Janoku, ktor napsal r. 1911 v vode do prvho slovensky psanho Sprievodcu po Tatrch ... v irokch kruhoch slovenskch vzbudi iv, vrel zujem o nae Tatry a ich zasneen nebotyn tty, strm hrd, obrovsk bral, zvratn hrebene, prielazy, sedl, nedohadn hlbok priepasti, arovn ples, vekolep vodopdy, bjne doliny, ba o vetko, o je v tchto ndherne krsnych priestranstvch naej drahej otiny tak vzcne a mil, o s tokou chbou, ako svoje vlastn, prvom asto spomname, a o prve my sami tak nedostatone poznme, tak zriedka navtevujeme .. no, chceli sme vzbudi zujem nielen u slovenskch, ale i u eskch bratov o bohatstv tatranskej prrody. Chceli sme, aby slovensk ud nebol viac predstavovan svetu s drotrskou kroou na chrbte alebo s pastierskou palicou v ruke, ale ako suvernny hospodr svojej otiny. Od vydania Janokovho Sprievodcu po Tatrch prelo skoro cel polstoroie a od zaloenia prvej slovenskej horolezeckej organizcie ubehlo tridsap rokov. Dnes u vari nikto nepochybuje o tom, e nae silie nebolo mrne. Popri drobnej hevnatej prci vemi inne prispeli aj autori prvho esky psanho horolezeckho sprievodcu dr. J. Gllner a dr. F. Kroutil, ktorch Vysok Tatry Horolezeck prvodce m nesporne vek zsluhy na tom, e Vysok Tatry s dnes portovm cieom naich horolezcov. Staria slovensk horolezeck genercia vykonala vek kus peknoduchej prce. No nestaila vykona vetko, o si vo svojom rozlete zaumienila, lebo okolnosti neboli vdy priazniv. Boli vak zdolan vetky poiaton akosti, bola vybudovan tradcia a ked po roku 1945 nastali priaznivejie pomery pre rozvoj horolezectva, naa mlad genercia sa pustila s vervou mladch, odvnych sdc do prce. K uspokojeniu starch genercii svoje lohy splnila estne, najm vybudovanm tradcie zimnho podnikania. I ked v poslednom desaro nae horolezectvo dosiahlo eurpsku rove a uskutonili sa tak podujatia ako I. kolektvny prechod hlavnm hrebeom Vysokch Tatier v zime, nehovoriac ani o vysokokvalitnch letnch a zimnch podujatiach organizovanch horolezeckou sekciou SV STV, nemohli sme poveda, e sme vykonali vetko, o sme vykona mali. Nemali sme ete modernho slovensky psanho sprievodcu, ktor by bol reprezentoval nae silie vo Vysokch Tatrch. Najstaria genercia popri Janokovom turisticko-horolezeckom sprievodcovi musela siaha po maarsky alebo nemecky psanom sprievodcovi od dr. Gy. Komarnickho, mladia po eskom od spomnanch u autorov alebo najnovie po poskom od W. H. Paryskho.

Aj pri vetkej chvle tchto pomcok tili sme, a to celkom oprvnene, ma plnho horolezeckho sprievodcu v slovenine. I. dielom slovenskho horolezeckho sprievodcu predkladme naej horolezeckej a turistickej verejnosti vsledok desaronej intenzvnej innosti majstra portu Arna Puka, ktor sa nielen svojimi smelmi horolezeckmi podujatiami, ale aj obsiahlou propagano-publicistickou innosou kvalifikoval na sasnho reprezentanta nho horolezeckho snaenia vo Vysokch Tatrch. Meme teda kontatova, e ndeje naich priekopnkov sa spaj. Verme, e oskoro uzr svetlo sveta aj dalie diely tohto sprievodcu, aby sme vyplnili medzeru v bohatej tatranskej literatre, a tak mohli ete intenzvnejie ri krsy Vysokch Tatier a vtepova do sdc naich najmladch vysokomravn zsady horolezeckho portu. Joo imko V Spiskej Novej Vsi 31. aprla 1956.

TATRANSK

NRODN

PARK

Cel oblas Vysokch Tatier, ktor svojimi hrebemi, ttmi a stenami uptava na seba pozornos horolezcov a ktor je spracovan v tomto horolezeckom sprievodcovi, patri do najvej prrodnej rezervcie v SR, do Tatranskho nrodnho parku. Vysok Tatry s nielen turistick zariadenia, chaty a chodnky, zotavovne a rekrean stredisk, lieebn stavy a hotely. Je tu aj iv i neiv prroda, st to krsy vysokohorskej prrody naich jedinch vehr. Neporuen, pvodn a ist prroda Vysokch Tatier patr k najcennejm pokladom naej vlasti. Genercie a reimy pred nami vak nehospodrili s tmto pokladom prve najlepie. Snahy ochranrov a milovnkov prrody zachrni tatransk prrodu boli v rozpore s egoistickmi, metiackymi zujmami majiteov tatranskch lesov a pozemkov. Mylienka ochrany tatranskej prrody, dnes u kadmu samozrejm, je star u pol storoia. Prv vek ochranrsku akciu za prvej republiky uskutonili eskoslovensk (prof. Domin a i.) a posk (prof. Goettl a i.) vedeck pracovnci spolone a dosiahli to, e ku Krakovskmu protokolu (r. 1925) bol pripojen nvrh na zriadenie Tatranskho nrodnho parku. Za danch spoloensko-politickch pomerov vak k uskutoneniu tohto nvrhu djs nemohlo. Muselo prs a historick vazstvo naej pracujcej triedy, aby tatransk prroda bola vzat do ochrany, aby bol zriaden Tatransk nrodn park. Tatransk prroda dokala sa konene nleitej ochrany, ked Slovensk nrodn rada zkonom . 11 j1949 uzkonila zriadenie Tatranskho nrodnho parku a Sbor poverenkov vydal k tomuto zkonu prevdzacie nariadenie . 511952. zemie Tatranskho nrodnho parku tvor cel masv Vysokch a Belanskch Tatier a po spodn hranicu lesov. Na zpade ho ohraniuje povodie Kprovej a Tichej doliny. Meria spolu 50 000 hektrov. Nariadenm Sboru poverenkov . 511952 s upraven vetky zsahy do prrody Tatranskho nrodnho parku tak, aby sa zabezpeilo stle zlepovanie a obohacovanie dnenho stavu prrody, aby sa zachovalo a rozmnoilo pvodn rastlinstvo a ivostvo, aby sa zachoval estetick rz kraja, aby sa zabezpeilo vyuitie dlhodobho sledovania vvinu prrody pre rozvoj hospodrstva v horskch oblastiach a aby sa sprstupnili a vyuili jedinen prrodn krsy v prospech pracujceho udu. V celej oblasti Tatranskho nrodnho parku je iv i neiv prroda chrnen zkonom. Chrnen je nielen rastlinstvo a ivostvo, ale aj pdny povrch a stavebn innos sa musia koordinova so zujmami a lohami Tatranskho nrodnho parku. Kad udsk zsah do tatranskej prrody je riaden zujmom ochrany prrody. Svojvon zasahovanie a nienie je trestn. Zriadenm Tatranskho nrodnho parku sa ete neskonil boj o zchranu

tatranskej prrody. Treba odstrni ete vea nedostatkov, treba prevychovva nvtevnkov Vysokch Tatier a presvieda mnohch neprajnkov. V zujme innej ochrany tatranskej fauny a flry boli niektor oblasti vyhlsen za pln (prsne) rezervcie. Vstup, pohyb a pobyt v tchto plnch rezervcich je dovolen len po turisticky znakovanch cestch. Horn hranice plnch rezervcii s vinou toton s hornou hranicou kosodreviny, a tak skalnat partie Vysokch Tatier s pre horolezcov voln. Tborenie je viazan na povolenie sprvy TANAPu a povouje sa len po predchdzajcom odporan horolezeckch sekcii STV alebo SV STV, a to s obmedzenm o do miesta, potu stanov, potu tboriacich a potu dn. V lete s podmienky prsnejie ako v zime. Tak ako od kadho nvtevnka Vysokch Tatier, tak aj od horolezcov vyadujeme, aby repektovali zkonn ustanovenia na ochranu tatranskej prrody. Ba chceli by sme, aby nai horolezci nvtevnkom, turistom i rekreantom predchdzali dobrm prkladom, aby sa eskoslovensk horolezci stali skutonmi milovnkmi tatranskej prrody a aby sa nakoniec stalo skutonosou heslo: Kad horolezec ochrancom Tatranskho nrodnho parku." D r. R. Roubal

HORSK SLUBA

TATRANSKHO

NRODNHO

PARKU

Do rk naej horolezeckej a turistickej verejnosti sa dostva nov kniha o Vysokch Tatrch, nov horolezeck sprievodca. Verme, e tento sprievodca, ktor je vsledkom dlhoronej prce majstra portu Arna Puka, nesleduje len informatvnu a vodcovsk pomoc, ale bude tie vchovnou pomckou, ktor je tak vnym a dleitm faktorom pri bezpenom uskutoovan portov vo vehorch. Horsk sluba Tatranskho nrodnho parku (HS TANAP), ktorej hlavnou nplou prce je preds razovosti v horch, vta tto nov prcu. V poslednch rokoch spoluprca medzi horolezcami', lyiarmi, vysokohorskmi turistami a Horskou slubou sa podstatne zlepila. A tento kontakt sa v budcnosti mus ete prehbi. Kadm kto prichdza do Vysokch Tatier, si mus uvedomi, e jestvuje Horsk sluba, ktor bola vytvoren pre bezpenos turistov a horolezcov. Horsk sluba vo svojej preventvnej innosti vydva informcie, pokyny a rozkazy, ktor mus kad repektova a dodriava. Nem v mysle nikoho obmedzova v jeho osobnej vonosti, ale mus sa preds prlinmu ivelnmu ponaniu si vo vehorskom prostred. Vodcovsk a zchrann slubu vo Vysokch Tatrch vykonva Horsk sluba so sdlom v Tatranskej Lomnici, tel. 75. Horskho vodcu na turistick alebo horolezeck tru si mono zabezpei telefonicky alebo osobne. Na jednotliv try s uren vodcovsk tarify. Horsk sluba v letnej sezne vypisuje pravideln vysokohorsk try v rme akcie poznaj Vysok Tatry61. Zchrann slubu vo Vysokch Tatrch vykonva kolektv pracovnkov HS, za innej spoluprce dobrovonch pracovnkov HS, ktorch je v celej oblasti do 150. Pracovnici HS absolvuj odborn skolenia so zameranm na vodcovsk a zchrann innos. V kadej vysokohorskej chate s zchrann stanice HS s najpotrebnejm sanitnm a zchrannm materilom. 32 zchrannch stanc vo Vysokch Tatrch sa star o bezpenos nvtevnkov. Pri nehode treba raz hlsi najbliej zchrannej stanici HS. V prpade, e raz nememe hlsi zchrannej stanici, dovolvame sa pomoci medzinrodne zauvanm zvukovmi alebo svetelnmi signlmi (pskanm, volanm, mvanm, svetlom atd.), eskrt za mintu v pravidelnch intervaloch. Zchrancovia odpovedaj taktie zvukovmi alebo svetelnmi signlmi, trikrt za mintu v pravidelnch intervaloch. Horsk sluba Tatranskho nrodnho parku

VODOM ijeme v ase, ke sa pomaly zanaj strca horolezeck problmy na zem Vysokch Tatier. tok na tatransk hrebene a steny po roku 1945 je jeden z najsilnejch nrazov, ak berieme do vahy vetky predol deje taternictva. Najm zimn obdobie, ktor sa vystupovalo v poslednch rokoch na dnes predstaviten maximum, ete viac zdrazuje predol skutonos. O tom9 o vetko sa dodnes urobilo na dobyvateskom i portovom horolezeckom poli v lete i v zime, mohli sme sa dota v najrznejch asopisoch a knihch naej i cudzej literatry. asom sa mnoh veci stratia, in zase vyjd z pamti. Horolezeck sprievodcovia od rznych autorov, v rznych jazykoch nm okrem svojej praktickej potreby asto prijemne pripomnaj zal boje. im viac je historickch dajov, tm je obraz dokonalej. Dvame do rk horolezcom novho horolezeckho sprievodcu, ktor je v prvom rade psan pre horolezcov, no mu ho poui i turisti a zde sa aj vedeckm pracovnkom, pracujcim na zem Vysokch Tatier. Snail som sa, aby bol v sasnosti o najdokonalej. Zaviedol som do niekoko novosti, ktor som asto predebatovval s rznymi horolezeckmi odbornkmi - teoretikmi, ako i vkonnmi horolezcami. Boli sme tej mienky , e prospej veci. Ilo v prvom rade o to, aby o najsystematickejie boli opsan vstupy, aby sa neprechdzalo z hrebea na stenu, sp na hrebe, sedlo a podobne. To sa mi, dfam, okrem malch vnimiek podarilo. Pri prci som myslel aj na prpadn budce dodatky do Sprievodcu a chcel som sa zbavi slovania od jednej do nekonena. V texte (bez mapiek) sa mi to azda podarilo, no v schematickch mapkch som sa tomu nemohol vyhn. Schematick mapky som sa snail spracova o najprehadnejie, asto i na kor ich mernosti. Mal som na zreteli hlavne to, aby boli na nich vyznaen vetky dosia uskutonen vstupy a zostupy v lete i v zime. alie podrobnosti som rozviedol vo veobecnej asti. Najzvanejou vecou celho sprievodcu s fotografie so zakreslenmi vstupmi. Preto sme sa snaili vybra fotografie o najlepie. Tto fotografick as povaujem za dleitejiu ako cel text. Historick daje som erpal predovetkm z dosial vydanch horolezeckch sprievodcov po Vysokch Tatrch. Vaka najrznejej horskej literatre, ktor mi bola k dispozcii, zaznail som vetko, k omu som mal prstup. Po napsan I. dielu Sprievodcu za nedostatok povaujem e som pri vnejch vstupoch (nie vetkch) neuviedol lezcov druhho, tretieho a dalieho prestupu. Taktie by bolo dobr v ztvorke uvies kde a kedy bol

spomenut horolezeck vstup publikovan. V nasledujcich dieloch sa budem snai tento nedostatok odstrni.

Nakoniec chcem poakova vetkm, ktor mi pri psan tohto diela akmkovek spsobom pomhali i u psomne, stne alebo zapoianm rzneho literrneho materilu. Vetkm horolezcom, ako i tatranskm pracovnkom u ns i za hranicami touto cestou o najsrdenejie akujem. Menovite akujem Ivanovi Bohuovi z Popradu, prof. Alfrdovi Grszovi z Kemarku, dr. Gyulovi Komarnickmu z Erku, W. H. Paryskmu zo Zakopanho, Karolovi Skipskmu a Jozefovi Brandoburovi z Bratislavy, Joovi imkovi zo Spiskej Novej Vsi, a vetkm tm, ktor prispeli o len malou informciou k tomuto horolezeckmu sprievodcovi a ktorch men neuvdzam, lebo by som iste popsal niekoko strn. Kemarsk chata jese 1956.

AS V E O B E C N

SYSTM SPRIEVODCU V predkladanom horolezeckom Sprievodcovi po VYSOKCH TATRCH bud opsan Vysok Tatry od Kopskho sedla, L j. od vchodu, kde sa zanaj, a po aliov sedlo na zpade, kde sa konia. Cel oblas Vysokch Tatier delm v Sprievodcovi na sek, ktorch aiskom s schematick mapky; na nich sa jasne uke osnova Sprievodcu, ktor odstrauje slovanie vstupov. Obsah schematickch mapiek je hlavnm kom pri hadan opisov vstupov. V prvom diele je opsan sek, ktor tvor hlavn hrebe od Kopskho sedla po sedlo Baranch strnic a vetky bon hrebeov vbeky, ktor v zsade mono rozdeli na jun a severn. S to tieto seky:
Schematick mapka I

Kopsk sedlo Kolov sedlo (hlavn hrebe) Jahac hrb so severnm vbekom (sever) Jahac tt Skoruia kopa (sever) Jahac tt eruchov kopa (juh)
Schematick mapka II

Kolov sedlo Papirusova trbina (hlavn hrebe) Belas vea Jastrab zub (juh) Zmrzl vea Mal Kolov vea (sever) Kolov tt lt kopa (sever) ierny tt so svojm junm vbekom (juh)
Schematick mapka m

Papirusova trbina sedlo Baranch strnic (hlavn hrebe) Vyn Barania strnica Sedielko pod Lomnickm (juh) Spisk tt Maacia vea Maac hrb (juh)
Schematick mapka IV

Sedielko pod Lomnickm Lomnick hrebe (juh) Lomnick tt Uat vea (juh) Kemarsk tt Huncovsk tt (juh) Mal Kemarsk tt Mal Sviovka (juh) OPISY VSTUPOV A VEOBECNE PODROBN OPIS JEDNOTLIVHO VSTUPU Uveden opisy vstupov som rozdelil do troch hlavnch skupn, a to: vstupy oznaen psmenom A pred textom s hrebeov vstupy, B ste-

nov vstupy a C vstupy, ktor ved z doliny do sediel. Zo strnky technickej vstupy neroztrieujem na jednotliv stupne akosti a na vstupy so skobovacou technikou. Smer opisu vstupov vedie vdy po hlavnom hrebeni od vchodu na zpad. Konkrtne body (sedlo, vea, tt) s opsan v smere hlavnho hrebea, alie podrobnosti (steny, piliere, rebr) tak isto sprava doava. Rozoznvam tri zkladn formy: hrebe, stenu a sedlo. To znamen, e opis vstupu sa vdy vzahuje na jednu z tchto foriem. Naprklad pri opise hrebea neprechdzam na opis steny alebo sedla, km som na danom objekte (napr. tt) nevyerpal vetky jeho existujce prelezen hrebene. Jednotliv steny opisujem v smere hlavnho hrebea sprava doava. Kee jeden tt m dve i viac stien, opisujem vstupy vdy na jednej z nich dotia, pokia som nevyerpal na danej stene vetky doposia opsan vstupy. A potom prejdem na druh, tretiu, prp. aliu stenu opisovanho ttu. Vstupy s opsan tak, ako id za sebou historicky, t. j. e najprv opisujem vstupy skr vykonan a za nimi vstupy novie. Tento systm plat o hrebeni, stene a sedle, ale nevzahuje sa na prv zimn prestupy. Sm opis je vo vine prpadov doslovne prevzat od jeho autorov. Iba v niektor prpadoch som robil zsahy, ktor vak nemenia zmysel. Niektor star opisy pri nekomplikovanch cestch, ktor som osobne zliezol, dovolil som si skrti poda alpskho opisu vstupov. Opisy tch zimnch vstupov o s prelezen som vypracoval jednak na zklade vlastnej praxe, jednak na zklade rozprvania horolezcov. S opsan v hrubch rtch tak, aby opis vystihol vstup v idelnych zimnch lezeckch podmienkach. Mnoh zvisl tatransk steny, na ktorch sa nedr sneh, s oznaen charakterom skalnho vstupu i v zime. STUPNICA AKOSTI VSTUPOV Vstupy o do akosti s oznaen rmskymi slicami od I do VI a psmenom CH. Prv stupe je najah a iesty naja. Vek psmeno CH oznauje chodeck tern alebo as chodeckho ternu v lezeckom objekte. V predolch sprievodcoch uveden stupne akosti pri opise vstupov som nemenil okrem malch vnimiek, veobecne uznvanch. To znamen, e stupe akosti lezeckej try urili prv lezci. Vstupy nie s oznaen pod stupami alebo medzistupami. V podstate ide teda o dosia najviac zauvan stupnicu dr. in. Willy Welzenbacha, hoci pripam, e pre dnen modern horolezectvo nie je celkom dostaujca. Jednotliv stupne akosti: CH. chodeck tern I. ahk II. dos ak

III. IV. V. VI.

ak vemi ak neobyajne ak krajne ak.

Podotkam, e stupnicou akosti s oznaen vetky vstupy nachdzajce sa v lezeckom objekte, teda v seku nad dolinami. Vnimku tvoria iba niektor pecilne doliny, cel alebo prahy, vedce do niektorch aie prstupnch doln. AS TRVANIA VSTUPOV as trvania vstupu je uveden v hodinch a mintach, resp. v 1/4-hodinch, 1/2-hodinch, 3/4-hodinch. as sa pota od vstupu do lezenho objektu a na jeho vrchol (tt, vea, ihla, kopa, hrb, sedlo, sedielko, trbina). Vinu lezeckch asov som prebral zo starch sprievodcov, niektor zvl znme a asto lezen try som poopravoval na zklade novch sksenom; rznych lezcov. Pri novch a celkom novch vstupoch udvam ten as ako bol dosiahnut pri prvom prestupe v udanom smere. Pri vch vstupoch udvam zase as poda alpskho spsobu s niekokohodinovm asovm rozptm, ako naprklad pri severnej stene Malho Kemarskho ttu, Stanislawskho ceste, cel stena 610 hodn. Uveden as pri trach plat pre lanov drustvo, ktor m dvoch, prp. troch astnkov. V niektorch prpadoch z praktickch dvodov je as udan z opsanho miesta, naprklad: Kopsk sedlo z Kemarskej chaty 25 min. ZLOENIE LANOVHO DRUSTVA PRI VSTUPOCH Pokia som mohol zisti z historickho materilu, uvdzam men vetkch horolezcov, ako i vodcov z povolania, ktor prvovstup alebo prv prestup vykonali. Men lezcov uvdzam v abecednom porad i v tom prpade, ak ten i onen vstup nebol veden horolezcami na smeny. Najprv uvdzam men ien a muov, potom men vodcov z povolania. Vodcov z povolania uvdzam iba pri vstupoch starch dt. SMER VYKONANCH TR Kee kad vstup sa d vykona v smere vstupu, ako i zostupu, prp. zlanova cel, z hadiska historickho, ako aj technickho uvdzam pred menami horolezcov pky, ktor oznauj smer vykonanch vstupov zostupov. Ak s pky uveden bez mien horolezcov, to znamen, e vstup (alebo zostup) sa sce uskutonil, ale men horolezcov, ktor tento vstup (alebo zostup) vykonali, sa mi nepodarilo zisti.

SLOVANIE VSTUPOV V TEXTE, NA SCHEMATICKCH MAPKCH A NA FOTOGRAFICH Vstupy s slovan takto: Hrubo vysdzan slovanie ide za sebou v porad od sla 1 a do sla x, ktorm sa kon slovanie na schematickej mapke. V nasledujcej mapke sa zane slovanie znova od sla 1. Toto slovanie bude pomckou aj pri hadan cesty na fotografich. Druh slovanie oznauje vstupy vykonan na jednom objekte, jeho jednej forme, v jednom svetovom smere. Naprklad na junej stene Jahacieho ttu bolo doteraz uskutonench 6 vstupov. Uvdzam ich bez ohadu na to, i s to varianty starch vstupov, resp. varianty inho druhu, alebo i je to nov vstup, konan v lete i v zime. Toto druh slovanie m t vhodu, e pri uskutonen novch ciest na tej istej forme toho istho objektu pripeme iba nasledujce poradov slo. To znamen, e nov vstup alebo variant na Jahacom tte, na jeho junej stene bude ma slo 7. Toto slovanie je vhodn aj pre alie nov dodatky, kde autor nebude odkzan na doteraj spsob slovania, napr. 1110 a, b, c, d at. Nzov ttu a svetov stranu vak bude musie uda vdy. Horolezci, udvajci poda tohto sprievodcu svoje vstupy, bud mc poui slovanie jedno alebo druh. Rozdiel bude iba ten, e km pri prvom sta uda nzov lezeckho objektu a slo, zatia pri druhom slovan okrem objektu a sla sa mus uda forma a jej smer. Prklad prv: Jahac tt, slo 18. Prklad druh: Jahac tt, jun stena, slo 5. SVETOV STRANY V celom texte pouvam iba dve skratky, a to skratku hod., resp. min. a skratky svetovch strn. Skratky svetovch strn uvdzam iba veda textu. Vo vlastnom texte s vypsan celm slovom. No kvli prehadnosti opisu pouvam poda potreby na stene urenej jednou svetovou stranu ako bliie oznaenie jednotlivch foriem tejto steny in svetov strany. Naprklad: Jahac tt, jun stena, zpadn rebro. ZIMN AS, VSTUPY VYKONAN V OFICILNOM ZIMNOM OBDOB OD 1. XII. DO 30. IV. NASLEDUJCEHO ROKU Za vetkmi vstupmi, pokia boli prelezen v zimnom obdob, t. j. od 1. XII. do 30. IV. nasledujceho roku uvdzam zimu bez ohadu na to, i vstup bol konan naozaj v zimnch, alebo letnch podmienkach. Skuton podmienky uvdzam tie, ak mi boli nahlsen. V poznmkach o zime je podan zhruba charakter vstupu za idelnych zimnch podmienok. Upozorujem, e nie vade bolo mon takto materil objektvne poda. alej je uveden smer vstupu alebo zostupu, podobne ako pri letnch vstupoch. Nasleduj men lezcov a dtum prelezenia. as

prestupu neuvdzam, lebo sa viae na momentlny charakter ternu, poveternostn podmienky a mesiac, v ktorom sa vstup kon. Vek akosti rob skutonos, e asto je podan zznam o prejdenej tre, t. j. podan tt a men lezcov, no akkovek podrobnosti vrtane smeru vstupu chbaj. FOTOGRAFIE Oproti predchdzajcim sprievodcom o Vysokch Tatrch snail som sa uvies o najviac fotografi stien. Som pevne presveden, e tieto fotografie (okrem zimnej asti) s jednm z najvch prnosov sprievodcu, lebo predstavuj dokonale tern. Nevhoda fotografickch prloh je t, e pokia kresba pripa urit vonos o do zakreslenia vstupu, zatia na fotografii vyznaen trasa mus vies presne poda smeru vstupu, o vak z rznych objektvnych prin nie je mon. Vstupov trasy cesty s vyznaen ervenou farbou. iarky, bodky, bodkoiarky uvdzam len pre prehadnos, a to najm tam, kde bolo treba husto znai vstupov cesty. iaden in zmysel nemaj. Fotografie s z rzneho ronho obdobia, t. j. niektor maj isto letn charakter, niektor isto zimn a in zase s jarnmi zvykami alebo jesennm poprakom snehu. Tie posledn s sn najvraznejie. Kad vstup, ktor je zakreslen na fotografii, je vyznaen v texte znamienkom F 1, F 2, F 3 a t d , ktor slo znamen fotografiu 1, 2, 3 at., patriacu k schematickej mapke I, II, I I I alebo IV. SCHEMATICK MAPKY Cel oblas Vysokch Tatier som rozdelil na niekoko sekov. Jednotliv asti mapy, ktor spolu tvoria cel Vysok Tatry, s schematick a nie v mernej mierke. S priblin, ba dokonca kvli prehadnosti, kde je viac vstupov, dovolil som si ich natiahnu", inde. zas, kde je tern nehorolezeck, zi". Napriek tomu dvaj podrobn prehad o terne. S na nich vyznaen vetky objekty, potrebn pre horolezca, znajceho alebo zoznamujceho sa s ternom. Vetky objekty na nich zakreslen s v texte uveden povine v tyroch reiach: slovensky, posky, maarsky a nemecky. (Pozri kapitolu Nzvoslovie.) Hrebene s kreslen priamou iarou a modrou farbou. Sedl, priehyby, trbiny atd. dvoma paralelne beiacimi iernymi iarami. tty, vee, ihly, hrby atd. kruhom iernej farby. Niektor markantn tty, najm v hlavnom hrebeni, ako i tty v uzlovch bodoch s nakreslen viacuholnkom poda toho, koko stien m dan tt. Sedl a tty s slovan. Tieto sla spolu s nzvami objektov s uveden na osobitnom zozname, priloenom k mape. Ples s nakreslen modrou farbou; ormovan s iernou iarou. Nzvy plies s uveden pri plese alebo v om. Prahy v jednotlivch dolinch s lt a sklon ternu je od ltho psu smerom von z mapky. Horskou slubou

stle udrovan horolezeck priechody s oznaen na mapke malmi iernymi kramlikami. Budovy, ako chaty, lesncke domeky a domeky vedeckch pracovnkov TANAPu s oznaen domekom ervenej farby. Vybudovan cesty, ako napr. magistrla alebo in umel chodnky vedce okolo alebo priamo do doln s oznaen svislou ervenou iarou, ktor je prebodkovan iernou farbou. Niektor tty, ktor maj markantn, dlh, vybiehajce rebr, ako napr. Lastoviia vea, s vyznaen hrubou iarou modrej farby ako hrebene. Horolezeck vstupy s znaen na mape takto: Ak bol vstup vykonan len v lete, tak je naznaen trhanou iernou iarou. Ak bol vstup uskutonen len v zimnom obdob, tak je naznaen svislou ervenou iarou. Ak vstupov iara m erven podklad a na nej je nanesen trhan ierna iara, to znamen, e vstup bol vykonan tak isto v letnom, ako aj v zimnom obdob. Tento systm si bude mc horolezec ahko na mapkch dopa sm. NZVOSLOVIE S nzvoslovm boli, s a bud ete dlho akosti vo Vysokch Tatrch. Vyplva to z viacerch prin. Jednou z nich je, e as Vysokch Tatier patr Poliakom. alou prinou je fakt, e na tomto zem sa pred vznikom I. SR pohybovali najm maarsk a nemeck horolezci. Tto pomenovvali a publikovali jednotliv tty svojou reou bez ohadu na ud, majci svoje nzvy. Z tejto skutonosti sa vytvorilo tvorjazyn nzvoslovie prakticky pre vetky markantn a vyhadvan objekty vo Vysokch Tatrch. asom si horolezci zaali sami vytvra nzvy ttov a sediel. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou boli roky tridsiate, ke posk horolezci pri svojich odvnych vstupoch na tty nepomenovanm vrcholom dvali nov men. Dodnes vylo niekoko horolezeckch sprievodcov v rznych reiach. R. 1911 vyiel prv slovensky psan Sprievodca po Tatrch od Miloa Janoku. Po druhej svetovej vojne vyiel horolezeck sprievodca Kroutila a Gellnera II. vyd. v etine a zaal vychdza sprievodca W. H. Paryskho (dosial vylo 8 dielov) v poskej rei. Paryskho sprievodca spracovva cel posk as Vysokch Tatier, no na naej strane je len v okol Rysov. Moje dodatky Nov horolezeck vstupy vo Vysokch Tatrch 19451951" s iba doplnkom a kompletizuj predolch sprievodcov. Ke som zaal pripravova novho sprievodcu, musel som sa hlbie zaobera nzvoslovm Vysokch Tatier. Z mnohch polemk s rznymi pracovnkmi v tomto odbore som pouil nzvoslovie, ktor som pokladal za najvyhovujcejie a najsprvnejie. Najviac som sa obracal na A. Grsza z Kemarku, I. Bohua z Popradu, J. imku zo Spiskej Novej Vsi a W. H. Paryskho zo Zakopanho. alou lohou bolo odstrnenie rznych chybnch nzvov tch objektov, ktor boli pomenovan na zklade mylnch prameov, ako napr. mp a pod.

Tieto objekty dostali pvodn udov nzvy, pokia boli, alebo sa ponech' najpriliehavej nzov. Nie poslednou otzkou bolo pomenova star objekty, ktor boli dosial bez oficilnych nzvov, teda neboli nikde v tlai uverejnen. Tu sme mali dve monosti. Alebo sa informova medzi podtatranskm udom i t ktor as voajako nenazvaj na om m najviu zsluhu W. H. Paryski , alebo si vymyslie nov nzov. Tieto nzvy som potom u horespomenutm odbornkom dal na uvenie. Nzvy, ktor boli schvlen v prvom diele, ako i v nasledujcich, uvdzam. Pri tvoren novch nzvov sme sa snaili vytvori nzov o najvstinej, t. j. aby bol blzky danmu objektu. Naprklad: Medzi Prednou a Zadnou enchovou veou a Kozm ttom boli nepomenovan sedl, pred nimi sedlo, za nm kopa, ktorou sa hrebe kon, pod nimi dolinka a v nej pliesko. Tieto dostali nzvy: Predn a Zadn eruchov sedlo, eruchov priehyba, eruchov kopa, Nin eruchov kotlinka a Nin eruchov pliesko. Podobne dostali men aj ostatn objekty, ktor sme boli nten kvli dkladnmu opisu pomenova. Tieto nov nzvy sme tvorili tak, aby mali v slovenskom i poskom znen ten ist vznam. Maarsk a nemeck nzvy uvdzam preto, aby sa mohli v sprievodcovi orientova i cudzinci, o je z roka na rok aktulnejie. Uvdzam ich iba pri tch objektoch, ktor mali nzov do vydania doteraz poslednho horolezeckho sprievodcu dr. Gyulu Komarnickho, vydanho roku 1926. SLOV VPRAVO VAVO Pri opise ternu vemi asto sa vyskytuj slov vpravo a vavo. Tmto rozumieme vdy smer opsanho ternu, teda pri vstupe sa dvame z doliny hore a pri zostupe zase zo ttov smerom do doliny. Vetky opisy s v tomto zmysle uveden, i s to opisy doln alebo opisy vstupov na jednotliv sedl a tty. VYSVETLENIE SLOV A SKRATIEK TANAP Tatransk nrodn park so sdlom v Tatranskej Lomnici. HS TANAP Horsk sluba Tatranskho nrodnho parku so sdlom v Tatranskej Lomnici. TS Telovchovn stredisko. OBJEKT Horsk objekt pri horolezeckch vstupoch; tt, vea, ihla, kopa, hrb, sedlo, trbina, priehyba, kra, zrez atd. FORMA Forma na horskom objekte; hrebe, stena, pilier, rebro at. II. III. IV. z. v. Druh, tret, tvrt zimn vstup (pka zna vstup alebo zostup), II. III. v. Druh, tret vstup v lete. NZVY OBJEKTOV NA POSKEJ STRANE TATIER Vetky objekty leiace na poskej strane Vysokch Tatier bud uveden poskm nzvom a poskm pravopisom.

DOLINY Dolina Bielej vody kemarskej Dolina Kiezmarska Fehrvzvlgy Weifwassertal Dolina Bielych plies Dolina Bialych Staww Fehrtavak katlana Weifiseebach Nin eruchov kotlinka Niznia Rzeuchowa Kotlinka Vyn eruchov kotlinka Wynia Rzeuchowa Kotlinka lt kotlinka Zlta Kotlinka Zadn Medodoly Zadnie Koperszady Hts rzaknk Hintere Kupferschchte Jahaci kotol Jagni^cy Kociol Kolov dolina Dolina Kotowa Kart vlgye Pflockseetal (Pflockseekessel) Kotlinka pod Brnami Kotlinka pod Braniami erven dolina Dolina Jagnieca Vrst vlgye Rotseetal Dolina Zelenho plesa Zoldt vlgye Griinseetal Mal Zmrzl dolina Dolina Jastrabia Kispapiruszvlgy Kleines Papirustal Kotlinka pod iernymi sedlami Vek Zmrzl dolina Dolina Dzika Nagypapiruszvlgy Grosses Papirustal Barania kotlina Barania Kotlina Kotlinka pod Kolovm sedlom Kotlinka pod Kolow^ Przelecz^ Skalnat dolina Dolina Kamienego Stawu Kpatakivlgy Steinbachtal Cmiter Cmentarzysko Srkert Totengarten Huncovsk kotlinka Huncowska Kotlinka Hunfalvy gdr Hunsdorfer Grube Maac kotol Spiski Kociol Meden kotlina Rzpadkatlan Kupferkessel Lievikovy kotol Tolcsrt katlana

Dolina Bielej vody kemarskej je najvchodnejia dolina na junej strane Vysokch Tatier, ktor oddeuje od Belanskch Tatier. Dolu je zka a zalesnen. Vo vke asi 1400 metrov sa del na tri vetvy, a to na dolinu Zelenho plesa, dolinu Bielych plies a Predn Meodoly. Zelen potok, Biely potok a Napjadl tvoria Bielu vodu. Je dlh asi 6 1 / a km. Dolinou vedie upraven cesta, () Zima: Na lyiach. () Dolina Bielych plies je prostredn z troch schodovitch ters Bielej vody kemarskej. Na zpade ju ohraniuje hrebe, tiahnci sa od Jahacieho ttu ku Koziemu ttu, na severe Predn Kopsk sedlo a na vchode Belansk kopa, ktor vak u patr k Belanskm Tatrm. V jej dolnej asti s dve vie ples, a to Trojuholnkov pleso a Vek Biele pleso. V zvere doliny je roztrsench sedem malch pliesok, tzv. Mal Biele ples. Pri Vekom Bielom plese je Kemarsk chata dnes telovchovn stredisko. av as doliny Bielych plies pod Kozm ttom je vyven a tvor tri terasy, v ktorch s umiestnen Nin eruchov kotlinka, Vyn eruchov kotlinka a lt kotlinka. Upraven cesta k TS - Kemarsk chata, () Zima: Na lyiach. () Nin eruchov kotlinka je najniia z troch vyvench kotliniek doliny Bielych plies, ktor sa rozprestiera pod severnmi stenami enchovch ve a Kozieho ttu. Je v nej Nin eruchov pliesko, ktor asto v lete vyscha. () Zima: Na lyiach. () Vyn eruchov kotlinka je prostredn z troch vyvench kotliniek doliny Bielych plies, do ktorej spadaj strm trvnat boia Kozej kpky a Zadnej ltej kpky. V severnej asti doliny le Vyn eruchov pliesko. () Zima: Na lyiach. () lt kotlinka je najvyie poloen z troch vyvench kotliniek doliny Bielych plies, uzatvoren na severe krtkou juhovchodnou stienkou a juhovchodovchodnm rebrom Jahacieho ttu, zava zase zpadnou a vchodnou Jahacou trbinou. V jej dolnej asti je lt pliesko. () Zima: Na lyiach. () Zadn Meodoly je dolina medzi severozpadnm vbekom Jahacieho ttu, zvanho Skoruia kopa a hrebeom Belanskch Tatier. Na severe v uzvere doliny leiace Kopsk sedlo oddeuje Vysok Tatry od Belanskch Tatier. V hornej asti severnm trvnatm rebrom, ktor vybieha z Jahacieho hrbu, rozdeuje Zadn Meodoly na dvoje, vytvrajc tak Jahac kotol. Do doliny vedie upraven cesta. ()

Zima: Na lyiach. () Jahac kotol je pomerne vek kotol, leiaci pod severnou stenou Jahacieho ttu, oddelen od Zadnch Meodolov severnm vbekom Jahacieho hrbu. () Zima: Na lyiach. () Kolov dolina, ktor le na zem prsnej rezervcie TANAPu, je jedna z vetiev Javorovej doliny. Od Zadnch Meodolov ju oddeuje hrebe Jahnencov, ktor vybieha z Jahacieho ttu na sever. V jej dolnej asti sa rozklad Kolov pleso. Horn as doliny rozdeuje na dvoje hrebe Kolovch ve, ktor vybieha z hlavnho hrebea zo Zmrzlej vee na sever. Tento del horn as doliny na dvoje, ktorej av vetva sa nazva kotlinka pod Kolovm sedlom a prav vetva kotlinka pod Brnami. K plesu vedie upraven cesta. () Zima: Na lyiach. () Kotlinka pod Kolovm sedlom je avou bonou vetvou Kolovej doliny. Z avej strany ju ohraniuje hrebe Jahnencov, z pravej strany hrebe Kolovch ve. V hornej asti ju uzatvra hlavn hrebe, ktor spja Jahac tt s Belasou veou; tu je Kolov sedlo. () Zima: iastone na lyiach. () Kotlinka pod Brnami je prav vetva Kolovej doliny, ohranien z avej strany hrebeom Kolovch ve, z pravej strany hrebeom Sviniek a po Prostredn Brnu. V prostriedku ju uzatvra prakticky severn stena Kolovho ttu, () Zima: Na lyiach. () erven dolina je jedna z bonch vbekov doliny Zelenho plesa. Le pod hlavnm hrebeom v seku Belas vea a Jahac tt. V jej spodnej asti je erven pleso, vyie Belas pleso. A do jej uzveru vedie upraven cesta, odkia stpa v serpentnach na irok chrbt hlavnho hrebea, kde na vychdza v bode 2116 metrov. Do doliny vedie upraven cesta a na Kolov sedlo. () Zima: Na lyiach. () Dolina Zelenho plesa sa vrezva hlboko do severovchodnch bo rzsochy Lomnickho ttu. Z jej bonch vetiev tu spomeniem Mal Zmrzl dolinu a Vek Zmrzl dolinu. Vo Vekej Zmrzlej doline zase Meden kotlinu a Baraniu kotlinu. V doline Zelenho plesa le Zelen pleso, pri ktorom stoj Brnalova chata. Pri ceste medzi Zelenm plesom smerom na Vek Sviovku sa rozprestiera pomerne mal ierne pleso. Do doliny vedie upraven cesta a k chate, () Zima: Na lyiach. ( ) Mal Zmrzl dolina je opusten dolinka, poloen na vysokej terase, ktor je ohranien sprava Karbunkulovm hrebeom a zava zase juho-

vchodnm hrebeovm vbekom ierneho ttu. V jej uzvere sa vypna mohutn Kolov tt, ktor do nej spad svojou juhovchodnou stenou. Vstupy do doliny horolezeckho charakteru, miestami zabezpeen reazami. () Zima: Vstupy horolezeckho charakteru, () Vek Zmrzl dolina je divok terasovit dolina. Severovchodn chrbt Pynho ttu ju del na Baraniu kotlinu a Meden kotlinu, ktor sa rozprestiera medzi Lomnickm ttom a Lastoviou veou. Vstupy do doliny horolezeckho charakteru, iastone zabezpeen reazami, () Zima: Vstupy cez prah doliny horolezeckho charakteru, v doline lyiarsky tern, () Barania kotlina je horn as Vekej Zmrzlej doliny, ktor tvor kotol, rozprestierajci sa pod vchodnmi stenami Baranch rohov, junmi a juhovchodnmi stenami iernych ve a ierneho ttu, ako aj severozpadnmi zrzmi Spiskho ttu a po Pyn tt. () Zima: V kotline lyiarsky tern. () Meden kotlina je vsunut strm dolinka medzi steny Lastoviej vee a iastone Pynho ttu z jednej strany; z druhej strany ju zasa ohraniuje severn stena Lomnickho ttu, hrebe Vidiel a severozpadn hrana Malho Kemarskho ttu. V severnch stench Vidlovho hrebea sa tiahn smerom k Lomnickmu ttu paralelne dve meden lvky, od ktorch m kotlina iastone nzov. ( ) Zima: Vstupy horolezeckho charakteru, () Kotlinka pod iernymi sedlami je jedna z dvoch vedajch avch vetiev iernej Javorovej doliny. Z jednej strany ju ohraniuje hrebe Sviniek; sever uzatvra ierne sedlo a Nin ierne sedlo. Na zpade ju ohraniuje hrebe Snehovch ve s kotlinkou pod Snehovm, () Zima: Vstupy horolezeckho charakteru, () Maacm kotlom nazvame t as kotliny Piatich Spiskch plies a Malej Studenej doliny, ktor je uzatvoren z avej strany vbekom hrebea, vychdzajceho zo Spiskho ttu a koniaceho v Maacej vei. Z pravej strany ju zasa ohraniuje juhozpadn rebro, ktor vybieha z Pynho ttu. V podstate je bez npadnejieho terasovitho zlomu. Uzver kotla tvoria tty a sedl, ktor sa tiahn od Spiskho ttu a po Pyn tt. () Zima: iastone na lyiach. () Skalnat dolina je uzavret masvom Lomnickho hrebea, hrebeom Vidiel a vbekami Huncovskho ttu. M tri schodovit terasy. Na dolnej

je Skalnat pleso, ktor v letnch mesiacoch bva asto bez vody. Na prostrednej je zasypan Lievikov pleso a na najvyej je tzv. Cmiter. Upraven cesta a do doliny, () Zima: V celej doline sa dobre lyuje. () Cmiter je najvyou asou Skalnatej doliny, uzavret stenami Lomnickho ttu, hrebeom Vidiel, ako aj stenami Kemarskho ttu. Vstupy horolezeckho charakteru, () Zima: Vstupy horolezeckho charakteru. () Lievikov kotol sa rozprestiera na prostrednej terase Skalnatej doliny, v ktorho strede je Lievikov pleso zasypan sutinou. iastone upraven cesta, () Zima: V celom kotle sa dobre lyuje. ( ) Huncovsk kotlinka je pomerne mal kotlinka leiaca nad magistrlou, ktor smeruje od Skalnatho plesa na Vek Sviovku. Z avej strany ju uzavieraj vbeky Huncovskho ttu, v zvere zrzy Kemarskho ttu a Malho Kemarskho ttu; sprava je to Kemarsk kopa a Sviov hrb. Upraven cesta a pod dolinu. () Zima: V kotlinke s lyiarske terny. () PLES Vek Biele pleso Wielki Bialy Staw Nagyfehrt Weisse Seen Trojuholnkov pleso Hromszogt Triangel See Mal Biele ples Male Biale Stawy Fehrtavak Weisse Seen Nin eruchov pliesko Nini Rzeuchowy Stawek Vyn eruchov pliesko Wyni Rzeuchowy Stawek lt pliesko lty Stawek Srgat Gelber See Kolov pleso Kolowy Staw Kart Pflocksee Zelen pleso Zielony Staw Kiezmarski Zldt Kesmarker Griiner See ierne pleso Czarny Staw Kiezmarski Feketet Schwarzer See

Skalnat pleso Kamienny Staw Kopatakit Steinbachsee Lievikov pleso Lejkowy Staw Tlcsrt Trichtersee

erven pleso Czerwony Stawek Vrost Roter See Belas pleso Modr Stawek Kkt Blauer See
POLOHA A ROZLOHA PLIES

Vek Biele pleso, 1614 m, 0,105 ha Dolina Bielych plies Trojuholnkov pleso, 1614 m Dolina Bielych plies Mal Biele ples (spolu 7) Dolina Bielych plies Nin eruchov pliesko Dolina Bielych plies, v odnoi Nin eruchov kotlinka Vyn eruchov pliesko Dolina Bielych plies, v odnoi Vyn eruchov kotlinka lt pliesko, 1950 m Dolina Bielych plies, v odnoi lt kotlinka erven pleso, 1813 m, 0,18 ha erven dolina Belas pleso, 1872 m, 0,17 ha erven dolina Kolov pleso, 1560 m, 1,67 ha Kolov dolina Zelen pleso, 1542 m, 0,51 ha Dolina Zelenho plesa ierne pleso, 1580 m, 0,26 ha Dolina Zelenho plesa Skalnat pleso, 1752 m Skalnat dolina Lievikov pleso, 1889 m Skalnat dolina. CHATY A IN OBJEKTY TS Kemarsk chata le pri Vekom Bielom plese asi 1614 metrov. Je to modern horsk chata s strednm krenm, teplou a studenou vodou a elektrickm osvetlenm. Chata sli ako telovchovn stredisko SV STV. Ak nie je plne obsaden, poskytne ubytovanie a iaston oberstvenie i turistom. Kapacita 50 lok. Telefn, stanica HS. Je celorone otvoren. Chatka TANAPu pod Skoruou kopou le na rozhran Zadnch Meodolov a Kolovej doliny. K nej spad od Jahacieho ttu hrebe Jahnencov, ktor sa kon v Skoruej kope. Chatka patr TANAPu a sli vedeckm elom. Je bez chatra a uzavret. Brnalova chata pri Zelenom plese stoj pod Jastrabou veou 1551 metrov. Tepl a studen jedl. stredn krenie, tepl a studen voda, elektrick osvetlenie. Telefn, stanica HS. Je celorone otvoren.

Skalnat chata pri Skalnatom plese, 1752 metrov, stoj nealeko stanice TVL Skalnat Pleso. Tepl a studen jedl. stredn krenie, elektrick osvetlenie. Stanica HS. Je celorone otvoren. Hotel Encin na Skalnatom Plese; v mieste medzistanica TVL Tatransk Lomnica Lomnick tt. Tepl a studen jedl. stredn krenie, tepl a studen voda, elektrick osvetlenie, telefn, stanica HS. Je celorone otvoren. Chatka TANAPu pri Skalnatom Plese le na ceste smerom na Lomnick sedlo. Chatka patr TANAPu a sli vedeckm elom. Je bez chatra a uzavret. Observatrium na Skalnatom Plese le na rozhran ciest, ktor ved na Mal a Vek Sviovku. Sli vlune vedeckm elom. Lomnick tt, 2634 m, konen stanica TVL. Budova je postaven na samom tte, sli ako konen stanica TVL, kde je mon dosta oberstvenie. V budove je meteorologick stanica. PRAMENE Vzhadom na rzne podrobnosti, ktor v sprievodcovi uvdzam, musel som poui najrznorodejiu literatru z tohto odboru, kde bola o len nepatrn zmienka o vstupoch. Ilo mi najm o zistenie smeru postupu prvch lezcov, hlavne na hrebeoch, no i v stench. Vaka mnostvu starch prameov, ktor mi boli k dispozcii, podarilo sa mi tieto veci dostatone spresni. Tak isto ete mnoh ijci horolezci, najm zo starej genercie, mi osobnou korepondenciou pomohli k doplneniu dosia nejasnho materilu, za o im touto cestou srdene dakujem. S to horolezci z eskoslovenska, Poska a Maarska. SPRIEVODCOVIA Milo Janoka Sprievodca po Vysokch Tatrch, Liptovsk Mikul 1923. Janusz Chmielowski i Mieczyslaw wierz TATRY WYSOKIE, Krakw 1925 (4 diely). Dr. Komarnicki Gyula A MAGAS TTRA HEGYMSZKALAUZA, Ksmrk Budapest 1926 (III. vyd.), (4 diely). Dr. Szontagh Mikls A MAGAS TTRA S HEGYVIDKE, Ujttrafured 1895. Dr. Zofja Radwanska Kuleszyna i Tadeusz Pawlowski SKALNE DROGI W TATRACH WYSOKICH (od 1926 R. do 1938 R.), Warszawa 1938. Dr. Johann Vigyz und Gyula Andor Hefty DIE HOHE TATRA AUSFHRLICHER FHRER, Turistk und Alpinismus, Kesmark 1922 (3 diely).

KxoutilGellner VYSOK TATRY HOROLEZECK PRVODCE, Praha 1947 (II. vyd.), (2 zvzky, 4 diely). Arno Puk NOV HOROLEZECK VSTUPY VO VYSOKCH TATRCH, 19451953, Bratislava 1953. Witold H. Paryski TATRY WYSOKIE PRZEWODNIK TATERNICKI, PoznaWarszawa 19511956 (18 zoitov), vychdza dlej. Joo imko VYSOK TATRY, SPRIEVODCA TATRANSKMI DOLINAMI, Martin 1955 (vyd. II, [VI]). ASOPISY VYDVAN TLAOU KRSY SLOVENSKA, Liptovsk Mikul, Zvolen, Martin 19211957. (XXXIV ronkov), vychdza. HOROLEZEC, Praha 19341948 (X ronkov). TURISTIKA HOROLEZECTV, Praha 19491954 (VI ronkov). HOROLEZEC A HORSK SLUBA, Praha 1956 (II. ronk), vychdza. GRY WYSOKIE, Krakw 19541955 (3 sla). TATERNIK, Lww, Krakw, Zakopane, Warszawa v 1956, 152 sel, (XXXII ronkov), vychdza. TURISTASG S ALPINIZMUS, Budapest 19101935 (XXV ronkov). ASOPISY VYDVAN CYKLOSTYLOM A ROTAPRINTOM ZPRVY HOROLEZECKEJ SEKCIE S1VTV, Bratislava 1955 (II. ronik), vychdza. OSCYPEK, Pozna 19521956 (18 sel). ROENKY WIERCHY, Krakw 1955 (XXIV. ronk), vychdza. MAPY PODROBN PLN VYSOKCH TATER 1:25000, dle horolezeckho pruvodce KroutilGellnera a technick spoluprce J. Hlavka spracoval Karel Schmidt, Praha 1951. TATRY, CZg WSCHODNIA: TATRY WYSOKIE I BIELSKIE. Szczeglowa mapa turystyczna 1:40000, T. Zwolinski, Zakopane. (Zjednoczone Zaklady Kartograficzne i Wydawnictwa T. N. S. W. Lww Warszawa 1931.)

SCHEMATICK MAPKA I

Vysvetlenie spolonch nzvov niektorch hrebeovch sekov, ako i konkrtne nzvy niekokch bodov v horolezeckom terne: Kopsk pl plocha, rozprestierajca sa medzi tromi Kopskmi sedlami, Kopskm hrbom a Belanskou kopou, cez ktor vedie upraven cesta z doliny Bielych plies do Zadnch Meodolov. Hrebe Jahnencov severozpadn hrebe, ktor vybieha z Jahacieho ttu na sever a kon sa v Skoruej kope. S v om tieto tty a sedl: Jahacia priehyba, Jahacia lvka, Jahacia veika, Skoruia kopa.

KOPSK SEDLO (1756 m)

PRZELECZ POD KOPA, KOPAHG, KOPAPASS

irok a posledn trvnat sedlo Vysokch Tatier na vchode, ktor ich oddeuje od Belanskch Tatier. Presnejie povedan s to tri sedl, medzi ktormi sa rozprestiera Kopsk pln. Jedno je medzi Jahacm hrbom a Belanskou kopou a vol sa Predn Kopsk sedlo. alie dve s medzi Jahacm hrbom a Hlpym vrchom (Belansk Tatry); je to Zadn Kopsk sedlo a najvchodnejie poloen Kopsk sedlo. Posledn dve rozdeuje trvnat hrb, Kopsk hrb, dobre viditen najm ke vystupujeme zo Zadnch Meodolov od severu, spadajci trvnatm rebrom na dno doliny. Patria k najahm tatranskm priechodom, sprstupujc tak cestu z doliny Bielych plies do Javoriny alebo opane. Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies

C 1 F1

Znakovanm chodnkom a na Kopsk sedlo, cez Predn Kopsk 1 sedlo. Z Kemarskej chaty 25 min. CH. ( ) Zima: Na lyiach v abe od cesty a na Kopsk sedlo. Za lavnovitho snehu pozor! ( T. Wundt vodca J. Horvay, 16. IV. 1884; )
Z Prednch Meodolov

iastone upravenou cestou na Kopsk sedlo. Z Jeruzalema, spod 1 Kemarskej chaty 3/4 hod. CH. () Zima: Na lyiach a na Kopsk sedlo, ()
Zo Zadnch Meodolov

Znakovanou cestou, ktor vedie iastone bom Belanskch 1 Tatier a na Kopsk sedlo. Od lesnho psma 1 hod. CH. () Zima: Tto cesta sa nepouva. () Dnom doliny a alej abom, vedcim na Kopsk sedlo. V lete sa 2 tto cesta nepouva. CH. () Zima: I vo vstupe i v zjazde na lyiach najpouvanejia cesta. ( T. Wundt vodca J. Horvay, 16. IV. 1884; ) KOPSK HRB
MALA KPKA BIELSKA

3 4

Trvnat vyvenina dobre viditen, ak stpame na Kopsk sedlo od severu. ahko chodeck dostupn z kadej strany, hodiaca sa

hlavne pre vstup v zime zo Zadnch Meodolov, najm pri lavnovitom snehu v aboch, ktor spadaj z Kopskho sedla a Zadnho Kopskho sedla. A B
5

Vstupy hrebemi Vstupy stenami Vetky vstupy na tento hrb zo vetkch strn s chodeck. CH. () Zima: Na istom snehu a pri lavnovitom snehu zo Zadnch Meodolov najbezpenej vstup po rebre od severu na plateau medzi Kopskmi sedlami, ( ) ZADN KOPSK SEDLO (1751 m)
ZADNIA PRZELECZ POD KOPA

Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies

Pozri Kopsk sedlo. Znakovanm chodnkom a na Predn Kopsk sedlo a cez Kopsk pl doava na Zadn Kopsk sedlo. Z Ke1 marskej chaty 25 min. CH. () Zima: Na lyiach a na Zadn Kopsk sedlo, ()
Z Prednch Meodolov

iastone upravenou cestou a na Kopsk sedlo a alej hrebeom cez Kopsk hrb (alebo pod nm) na Zadn Kopsk sedlo. Z Jeruza1 lema spod Kemarskej chaty 3/4 hod. CH. () Zima: Na lyiach a na Zadn Kopsk sedlo. ()
Zo Zadnch Meodolov

Dnom doliny, alej abom, vedcim na Zadn Kopsk sedlo. V lete sa tto cesta nepouva. CH.() 1 Zima: Na lyiach i vo vstupe i v zjazde. Tu vak obyajne bva menej snehu ako v susednom abe, ktor vedie na Kopsk sedlo. () JAHAC HRB (1930 m)
JAGNIIJCA CZUBA

Trvnat vyvenina v severovchodnom hrebeni Jahacieho ttu. Z ktorejkovek strany je chodeck viac menej dostupn. Z nej vybieha na sever trvnat chrbt, ktor oddeuje horn terasu, tzv. Jahac kotol, od Zadnch Meodolov. Cez tento chrbt na hociktorom

mieste, ako i cez sm Jahac hrb je najah prstup z vrcholovho plateau medzi Kopskmi sedlami do Jahacieho kotla.

Vstupy hrebemi
Z Kopskch sediel

9 Znakovanm chodnkom na Predn Kopsk sedlo, alej na severo- 1 F1,2 vchodn hrebe smerujci na Jahac tt. Tento prekrome na severn stranu ete pred Jahacm hrbom, traverzujc stle v jeho C severnom bo, a km nenarazme na jeho klesajci severozpadn svah. Po om jeho prvm abom na dno Jahacieho kotla. Z Kemarskej chaty 1 hod. CH. () Zima: Cel cesta zva zasneen a pohodln. ()

PREDN KOPSK SEDLO (1787 m)

PRZEDNIA PRZELECZ POD KOPA
-

Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies

Pozri Kopsk sedlo C, 1, zima.

Z Prednch Meodolov

Pozri Kopsk sedlo C, 1, zima. iastone upravenou cestou a na Kopsk pl medzi Kopskmi sedlami a z nej doava upravenm chodnkom na Predn Kopsk sedlo. Z Jeruzalema, spod Kemarskej chaty 3/4 hod. CH. () Zima: Na lyiach a na sedlo, ()
Zo Zadnch Meodolov

Pozri Kopsk sedlo C, 1, 2, zima. alej upravenm chodnkom cez plateau na Predn Kopsk sedlo. JAHAC TT (2231 m)
JAGNIIjCY SZCZYT, FEHRTAVI CSCS, WEISSEESPITZE

Najvchodnej vrchol hlavnho hrebea Vysokch Tatier, v ktorom sa zbiehaj tyri hrebene. Zo strnky lezeckej je znma asi 180 metrov vysok jun stena pri letnch vstupoch. Severn stena obrten k Zadnm Meodolom a padajca do Jahacieho kotla predstavuje zasa klasick zimn vstup.

A
10

Vstupy hrebemi
Od Kopskho sedla SV 1 Trvnatm hrebeom a pod vrcholov sek hrebea. Odtia tra-

F 1,3,4
11

F 3,4

verz doprava po lvke iastone u v severnej stene a ou hore v zreze plochej lmavej rokliny doprava na vrchol. 1 3/4 hod., I.II. ( J . Chmielowski a druhovia, 23. IX. 1901.) 2 Trvnatm hrebeom a po vrcholov sek hrebea, ktor sa tu zuuje a strmo dvha, tvoriac nakopen bloky; cez ne a na vrchol. Pod tento sek sa mono dosta trvnatm abom, priamo od Malch Bielych plies, alebo z chodnka nad nimi. 1 3/4 hod., I.II. (f K. Jordn R. Schwiecker, 27. V. 1907, vstup prvch lezcov priamo po hrebeni a od Kopskho sedla; ) Zima: Pomerne ahk hrebeov vstup, dostatone zasneen, bez expozcie. ( V. Hajts K. HenschovG. Seide, 15. II. 1926; )
Hrebeom Jahnencov

12 F4

SZ 1 Z jednej alebo z druhej strany ahkm chodeckm ternom na

Skoruiu kopu, alej po zuujcom sa hrebeni viac na strane Kolovej doliny cez Jahaciu priehybu a na Jahac tt. 23 hod., CH. (M. Rth s jednm turistom, VII. 1858;|) Zima: ahkm chodeckm ternom a na tt. ( Do polovice hrebea a na dno Kolovej doliny S. Hiszpa?ski, 2. IV. 1928; )
Od Kolovho sedla

13

JZ 1

F 4,6

Zo sedla vyliapanou znakovanou cestikou a na Jahac tt 1/2 hod., CH. ( . Townson lovec kamzkov H. Gross, 9. VIII. 1793;) Zima: ahkm chodeckm ternom a na tt. V zostupe najvhodnejia cesta do ervenej doliny. Nemusme djs a k chodnku, ktor vedie v lete do Kolovho sedla, ale prvm abom, pred nm na snehu doava do ervenej doliny. Pozor na lavnovitos snehu. ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy, 3. XII. 1911.)
Od Zpadnej Jahacej trbiny

F3

14

JV 1 Dos irokm hrebeom, vinou vpravo od neho, a na Jahac

tt. 3/4 hod., I.( F. Dnes, 3. IX. 1895; pravdepodobne R. Townson lovec kamzkov H. Gross, 9. VIII. 1793.) Zima: Zva istm snehom okrem spodnho skalnho seku na Jahac tt. Najjednoduchia cesta v zostupe do doliny Bielych plies, k ltmu pliesku. ( J. Juranow W. Juranow E. Piovarczy, 24. III. 1929, pri prechode od Kopskho sedla a po eruchov kopu;)

Priamo po hrebeni.( Gy. Komarnicki R. Komarnicki, 4. VIII. 2 1907; ) Z Jahacieho ttu dolu najprv juhovchodnm hrebeom, potom 3 v jeho polovici nie prvm, ale druhm zrezom, ktor je u v juhovchodnej stene. Tu cez vek platu dolu do doliny Bielych plies, do ltej kotlinky. Nepraktick. 1 hod., II. () Zima: Neprjemnej zostup ako samm juhovchodnm hrebeom. Plata nie je zasneen. ( L. Szab a skupina maarskch horolezcov 17. I. 1953.) Vstupy stenami
Zo Zadnch Meodolov, z Jahacieho kotla

F3

15 16

F3

Stredom steny a avm abom. Spodn okraj steny tvor ps- S 1 meno M. V jeho strede, kde prostredn cp najviac zasahuje do sutiny, je nstup. Cez prv vvih sprava na sutinov ploinu; z nej cez druh vvih taktie sprava na druh sutinov ploinu, z ktorej sa meme dosta na ps v stene tromi smermi, a to priamo, asi IV, sprava po trve alebo zava po trve. Z avho trvnatho psu alej skalnm korytom a na jeho koniec, odkia po trvnatom rebre do plochho strmho abu a ceze na Jahac tt doprava. 2 hod., III. ( K. Bizaski J. Chmielowski W. Chmielowski A. Lewicki vodca K. Bachleda vodca J. Bachleda Jarzabek vodca J. Bachleda Tqjber vodca W. Brzega, 23. IX. 1901, preli iba horn as steny, t. j. skaln ab, stiaci pod tt; J. Golcz S. Suszka H. Zaluskay VIII. 1926 s menmi odchlkami; A. Ferens M. wierz, 19. VIII. 1927preli doln as steny a ako prv cel stenu; opis K. Bocek A. Puk, 22. X. 1951.) Zima: Ak spodn as prahov je zaadnen, meme ich dobre obs z pravej strany po ikmej, sprava doava beiacej lvke, a pod vrcholov as steny. A sem na istom snehu. alej 150 metrov skalno - adovm abom, potom op istm snehom na tt. ( V. Vaculin O. emlk, 19. III. 1950, cez ikm lvku; A. Puk J. Puobi, 9. XII. 1951y cez adov prahy; 17 astnkov SIVTV, 24. IV. 1953y kolektvny prestup.) Stredom steny a pravm abom. Nstup v spdnici vrcholu 2 a alej a po trvnat ps. Odtiato pokraujeme doprava vo vraznom abe, ktor sti do hrebea Jahnencov a nm na Jahac tt. 2 hod., III..( K. Bocek R. Kuchr y 8. VII. 1950.) Prostriedkom steny. Starou cestou a pod vrcholov as steny, 3 z ktorej vystupuje v spdnici dos markantn skaln rebro. Nm priamo na vrchol. 2 1/2 hod., III. ( A. Szab L. Tth, 2. IX. 1953.

F4

17

18

F4

F4

19

20

F4

Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

F4

21

Z 1 Stenu pretna npadn ploch roklina, ktor v hornej asti nara

na znakovan chodnk v juhozpadnom hrebeni. U dvnejie prelezen cesta. CH. ( F. Larisch J. A. Szczepaski, 4. VI. 1933, opsali vstup; ) Zima: Na istom snehu i vo vstupe i v zostupe. ()
Z ervene) doliny

22

F6

J 1 Pravou polovicou steny. Stenu pretna na pravej strane npadn

F6

23

24

F6

roklina. Nstup je pri st rokliny. Hne dolu je nzka, hladk stienka, potom roklina tie po hladkch skalch a pod ierne previsy. Odtia ikmo doava hore cez trvou porasten stupne a do vky hornho okraja previsov. Oban prechod doava do bonho abu, ktor vyie prechdza v komn. Po jeho prekonan doprava na koniec rebra a nm na vrchol. 1 1/2hod., III. ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy, 12. IX. 1911; II. v. B. Ducho 1. Kesselbauerov B. Pnczl L. Werner, 3. V. 1934.) Zima: Cel tra je snehov okrem jednej skalnato-trvnatej stienky v dolnej polovici a druhej stienky, ktor sti na rebro, ( K. Cerman O. Kopal A. Puk, 9. III. 1952.) 2 avou polovicou steny, rebrom. V avej asti steny vidme skaln ab; 30 metrov abom hore, potom doava na skaln ps, ktor stpa nad dnom abu. Psom a skoro na jeho koniec, potom doava cez hranu na irok rebro, ktor ohraniuje ab zava. Trvnatm rebrom asi 90 metrov priamo hore, potom priene doprava a do trbiny v juhozpadnom hrebeni tesne pod Jahacm ttom. 1 1/2 hod., III.-II. ( A. Czarnocka J. Pierzchala W. Stanislawski, 10. VIII. 1932; T. Goldner, 6. IX. 1950.) Zima: Zaiatok je strm snehov tern, potom ist skala, rebro je miean a vemi neprjemn trvnat tern a vrch je op na snehu, ( G. Manhalt K. Mutter A. Puk, 17.1.1953.) 3 Variant v Heftyho ceste. Nstup medzi spdnicou a Heftyho cestou vekm zrezom platne. Nm priamo hore asi 10 metrov. Potom ak vstup vavo do abu a po hladkch platniach pod previs. Cez previs priamo a alej abom asi 15 metrov. Potom traverz doprava na stupe rebra. alej trvnatmi stupami do krtkeho komnika a z neho ikmo doprava na Jahac tt po trve. 2 1 / 2 hod., III, miestami V. ( . Hayde V. Za kov, 15. VIII. 1945.) depresia so svetlmi skalami. Nstup je v komne. Nm hore asi 15 metrov, alej traverz na prav hranu a po nej alch 15 metrov.

25

F6

4 Stredom steny. Stredom junej steny Jahacieho ttu sa tiahne

Potom traverz doprava po exponovanej platni a nakoniec jej vhbenm a na trvniky. Nimi priamo hore pod vystvajce bloky, ktor obchdzame sprava po trvach a potom mierne doava k vekej platni. Cez u traverz na av stranu depresie, vemi ako, jej avou stenou hore, vemi ako, asi 20 metrov na ploinu, nad ktorou je asi 4-metrov komn. Nm hore na aliu ploinu, odkia po pravej strane hore na trvniky junej steny. 5 hod., V. ( K. Bocek J. dek, 16. VIII. 1949.) Zima: Zva je to skaln tra, za slnenho poasia silne pretekajca vodou, pri mraze zadovaten; ad sa vytvra z hornho rozpajceho snehovho poa, ktor sa tiahne a k vrcholu, ( L. Hlav G. Krtvlyessi A. Puk, 15. IV. 1952.) Variant v Stanislawskho ceste. Nstup ako do Stanislawskho 5 cesty. 30 metrov abom hore, potom doava na skaln ps, stpajci nad dnom abu, rovnobene s nm a na jeho hranu. Potia Stanislawskho cesta. alej skalnm psom a na jeho koniec, odkia doprava exponovan asi 5-metrov traverz pod vytlajcou stienkou a na jej koniec. Tu pokrauje ab alej, ktorm hore asi 30 metrov po rozlmanch skalch, potom cez trvnat tern na juhovchodn hrebe tesne pod Jahacm ttom a niekoko krokov na. 1 1 / 2 hod., III, traverz IV. ( A. Pukov A. Puk M. Tak, 13. X. 1951.) Zima: Spodn sek, ako aj traverz na skale. alej strmo na snehu. ( J. Krcho A. Puk\ 13. IV. 1952.) Pravm rebrom steny. Heftyho cestou, junou stenou ab ohra- 6 niuje zava rebro, na ktor Heftyho cesta pri jeho konci sti. Nstup je uprostred rebra sprvu cez neprjemn trvnat tern, ktor sa tiahne v zreze a po vvih. Spod vvihu doava na hranu a ou a pod previsnut zdola viditen zrez. Pod nim doprava na strm rebro, ktor prekrome a nad Heftyho ab; hne za hranou doava hore v exponovanej stene po dobrch zchytoch na rebre, ktor je tu pevnejie. Nm a na trvnat polia pod ttom, snehov. V dolnej asti neprjemn trva a lmav. 3 1/2 hod., IV. ( A. Puk L. Szab, 26. II. 1956, lezen len za zimnch podmienok.)
Z doliny Bielych plies, zo ite) kotlinky

F6

26

F6

27

Juhovchodn krtka skaln stienka Jahacieho ttu spad do ltej JV l kotlinky a pretna ju v prostriedku skaln ab. Cel stena je sprava ohranien juhovchodovchodnm rebrom, ktor ju vlastne oddeuje od vchodnej steny, obrtenej k Prednmu Kopskmu sedlu. Vstup touto stenou vedie v zsade spomnanm skalnm abom. Skalkami po avej strane, potom do abu a alej jeho dnom niekoko

F3

28

desiatok metrov, miestami lmav, pod vek platovit prah. Odtia alebo vavo na sedielko na av rebro abu a alej ahkm ternom u povye prahu v abe, alebo priamo cez prah do alej asti abu a nm ahko hore na Jahac tt. 3/4 hod., II, cez prah IV. ( K. Jakubowski J. Mitkiewicz T. Nowicki J. Piotrowski R. W. Schramm, 30. VIII. 1954.) Zima: Cel tra na snehu strmo okrem stienky v spodnej asti; spod prahu vybome doava na sneh. ( A. Puk A. Szab L. Tth Z. Zibrin, 29. IV. 1954; ) 29 JVV 1 Rebrom. Tto cesta vedie vlastne po juhovchodovchodnom rebre, ktor rozdeuje juhovchodn stenu od vchodnej. Od ltho F3 plieska stle po spoiatku nevraznom, neskorie viac skalnatom rebre, cez trvnat stupne a lvky na vrchol. 1 hod., CHI. ( M. Rth s jednm turistom, VII. 1858; S. Weber pastier M. Mlynrik, 28. VII. 1890.) Zima: I. vo vstupe i v zostupe viac menej na istom snehu medzi skalami v serpentnach. ( A. Ivanka E. Ivnka T. Gres, 17.1. 1932;)
Z doliny Bielych plies 30 VI Tto stenu, obrten k Prednmu Kopskmu sedlu, pretna v spd-

F3

nici plytk ab, tiahnci sa a pod ttov kupolu. Nm hore a vo vrcholovej stienke viac doava, potom doprava na Jahac tt. 1 1 / 2 hod., I.-II..( ) Zima: Viac menej na istom snehu a na vrchol. Idelny zostup do doliny Bielych plies. () JAHACIA PRIEHYBA
JAGNIECA PRZEHYBA

C
31

Je to zrez v severozpadnom hrebeni Jahacieho ttu, v tzv. hrebeni Jahnencov, tesne pod vrcholovm skalnm sekom. Zo Zadnch Meodolov, z Jahacieho kotla sa do tiahne markantn ab, kdeto do Kolovej doliny, do kotlinky pod Kolovm sedlom spad nevraznm trvnatm bom, ktor najprv smeruje do abu, spadajceho v zpadnej stene dolu do doliny. Cez Jahaciu priehybu je vemi skrten prstup do Kolovej doliny z doliny Bielych plies a Zadnch Meodolov. Vstupy z doln
Zo Zadnch Meodolov, z Jahacieho kotla 1 Najprv irokm sutinoviskom priamo hore do stle sa zuujceho

F2

abu cez niekoko vvihov a pred jeho ukonenm v pravej strane

na priehybu. 1 hod., II.- III. ( J. Doleal A. Puk, 22. VIII. 1954.) Zima: Na istom snehu priamo hore a na priehybu. Red ju uzatvra snehov previs, tak traverz pod nm asi 30 metrov doprava na hrebe Jahnencov. ( K. Kirly A. Puk, 4. IV. 1955.)
V zostupe do Jahacieho kotla, z hrebea Jahnencov

Zo severozpadnho hrebea Jahnencov meme na viacerch miestach zostpi do Jahacieho kotla, m sa vyhneme plnmu schdzaniu do Zadnch Meodolov, v prpade, ak chceme vystpi na Kopsk sedlo. 1/4 hod., I. (, A. Puk, 13. VIII. 1954.) Zima: Na snehu. ()
V zostupe do Kolovej doliny, do kotlinky pod Kolovm sedlom

32

F2

Trvnatm bom do abu, ktor zbieha zo zpadnej steny Jahacieho ttu a nm do kotlinky pod Kolovm sedlom. 1/2 hod., CH. ( J. Doleal A. Puk, 22. VIII. 1954.) Zima: Tm istm smerom ako v lete, tentoraz na istom snehu na 1 dno doliny. ( K. Kirly A. Puk, 4. IV. 1955.) JAHACIA LVKA
JAGNIIJCA LAWKA

33

Pomerne irok priestranstvo, ktor oddeuje Jahaciu veiku od hrebea Jahnencov. Z neho sa dostaneme najkratou cestou na Jahaciu veiku. Vstupy z doln
Z Kolov) doliny

Sedielko je dostupn viac menej chodeckm ternom, maximlne I. C z hociktorej strany. (B. Chwasciski T. Roszkwna S Smoleski, 28. VIII. 1930.) Od Kolovho plesa priamo hore abom, ktor sa tiahne po avej 1 strane Jahacej veiky a do vky trvnatej police, ktor ju pretna. 2 Zo abu cez u po trve a platniach na jej prav stranu a alej abom, ktor ns dovedie na sedielko. 1 hod., I.-II.. ( V. Heckel A. Puk M. Valovi, 13. VIII. 1954.) JAHACIA VEIKA
JAGNIIJCA TURNICZKA

34 35

Ako pomenovanie udva, je to veika, ktor vystupuje v severozpadnom hrebeni Jahnencov, a to zo svahu, ktor sa dvha z Kolovej

doliny. Od Kolovho plesa je vemi dobre viditen a spad do doliny peknou stienkou. Vstupy hrebemi
Z Kolovej doliny

36

Z Jahacieho sedielka. Nstup je na severnom pt vee. Po stV 1 pajcej lvke a k jej koncu, potom 20 metrov strmm komnikom na sedielko vo vchodnom hrebeni. alej priamo na vrchol. Zostup tou istou cestou, ( B. Chwascinski Z. Roszkwna S. Smoleshi, 28. VIII. 1930.) Vstupy stenami B
Z Kolovej doliny Z 1 Pilierom. Nstup na pilier je za zahrotenmi vynievajcimi vea-

37

mi, z doliny dobre viditenmi. 100 metrov po pravej strane piliera, ktor sa neskorie roziruje v stenu. Po nej po skpych stupoch a zchytoch. Po stienke znova traverz na ostrie piliera a alej u po om znova cez stienku a ete alej po pilieri na vrchol. 2 hod., IV. ( J- Dziviak I. Hriva M. Kok, 19. VIII. 1955.) SKORUIA KOPA
SKORUSZOWA KOPA

38

Posledn vyvenina na severe v severozpadnom hrebeni Jahnencov, na ktor vedie zo Zadnch Meodolov, ako aj z Kolovej doliny cestika. Chodeck ahko dostupn vyhliadkov bod viac menej z kadej strany. Nm sa zana severozpadn hrebe, ktor smeruje na Jahac tt. CH. ( M. Rth a jeden turista, VII. 1858; ) Zima: I. na lyiach dostupn bod. () KOLOV SEDLO (2097 m)
KOLOWA PRZELIJCZ, KARTAVI HG, PFLOCKSEEJOCH

C
39

Sedlo medzi Belasou veou a Jahacm ttom. Km najni bod sedla 2097 m je poloen blzko pod Belasou veou, zatia cesta prechdza trbinou vo vke 2116 m. Sedlo tvor pohodln priechod z ervenej doliny do Kolovej doliny, lebo vedie nm upraven cesta a do hrebea z junej strany. Prechod v zime na snehu, strmo, vyaduje istotu chodenia; svah je asto lavnovit. Vstupy z doln
Z ervenej doliny 1 Znaenm chodnkom na Kolov sedlo. 1/2 hod. CH. (M. Karlowicz

K. Bachleda, leto 1906, mono u 1879; )

Zima: Na strmom snehovom terne musme by opatrn. ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy, 3. XII. 1911.) Priamo do najniieho bodu sedla, ktor je bliie k Belasej vei. 2 ( J- Chmielomski J. ulawski, 13. IX. 1909.)
Z Kolov) doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

40

Od Kolovho plesa stle vavo od potoka, stopy starho chodnka, 1 na horn terasu Kolovej doliny, do kotlinky pod Kolovm sedlom. Pribline v spdnici najniieho bodu sedla po trve a sutinovm liabkom do polovice svahu. Odtia doava po trvnatej lavici k chrbtu sedla, alej po om, no lepie pod nm, potom doava, a prdeme na znakovan cestu. Od Kolovho plesa 2 hod., CH. () Zima: Bez akost, avak v abe, ako i v traverze strm snehov tern. () Priamo do trbiny na znakovan cestu. Ak vystpime od Kolovho plesa do kotlinky pod Kolovm sedlom, u z diaky vidme pada zo trbiny pod Jahacm ttom dva komnovit aby dolu do doliny. Vstup vedie pravm abom. Je vemi rozlman, v spodnej asti previsnut a v hornej je neprjemn, strm trvnat tern. sti do 2 znakovanej cesty. 1 hod., IV.III. ( K. Gursk A. Puk A. Szab, 18. VIII. 1953.) ZPADN JAHACIA TRBINA (asi 2080 m)
ZADNIA JAGNI5CA PRZELACZKA

41

42

Z dvoch Jahacch trbn bliia k Jahaciemu ttu pod juhovchodnm hrebeom. Pouva sa ako vhodn priechod z ervenej doliny do doliny Bielych plies, do ltej kotlinky, kde sa zvauje chodeckm ternom. Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, zo itej kotlinky

Od Kemarskej chaty k Ninmu eruchovmu pliesku chodnkom v kosodrevine, alej cez Vyn eruchov pliesko k ltmu pliesku C a odtia cez sutinu a trvnat lvky do trbiny. Od ltho plieska 1 /2 hod., CH. ( F - Dnes, 3. IX. 1895; R. Townson lovec kamzikov H. Gross, 9. VIII. 1793, pravdepodobne.) 1 Zima: Chodeck tern bez akost, ()
Z ervenej doliny

43 F3

Kulor, padajci zo trbiny, sa kon dolu 15-metrovou stienkou. 1 Stenu zliezame priamo, alej lmavou a trvnatou skalou mierne

44 F6

dolava do trbiny. 1 / 2 hod., III.-II. ( Gy. Komarnicki R. Komarnicki, 4. VIII. 1907; ) Zima: Bezpenejie ako v lete, viac menej na snehu do trbiny. ( J. Zbojnk P. Mikuv, 20. IV. 1953.) ZADN JAHACIE KPKY
ZADNIE JAGNIECE KOPKI

Skupina skalnch zubov, z doliny vemi dobre viditench, ktor sa rozprestieraj medzi obidvoma Jahacmi trbinami. A Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, SZ, 1, zima. VCHODN JAHACIA TRBINA (asi 2100 m)
SKRAJNA JAGNIIJCA PRZELACZKA

Z dvoch Jahacch trbn t, ktor je bliie poloen ku Koziemu ttu. Ako priechod sa neodpora. C Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, zo ltej kotlinky 45 F3 1 Najprv po trvach a nakoniec v strmom skalnom zreze, mierne vy-

tlajcom do trbiny. 1/4 hod., III.. ( J. Dlugosz A. Puk, 11. IX. 1955.) Zima: Trva je zasneen. ( K. Cerman O. Kopal, 9. III. 1952.)

46 F6

Z ervenej doliny 1 Prv spsob: priamo zo trbiny dolu cez platu, potom traverz do-

prava smerom ku Koziemu ttu 45 metrov, alej trvnatm liabkom a asi 2-metrovou stienkou strmo na trvu, ktorou pokraujeme priamo dolu cez lmav sek do doliny. Druh spsob: v hrebeni smerom ku Koziemu ttu. Nad trbinou nie skaln zub, na ktor upevnme lano a zlanovanm sa dostaneme a na strm trvnat tern, ktorm pjdeme priamo do doliny. 1/2 hod., III. ( A. Pukov A. Puk M. Tak, 13. X. 1951; J. Dlugosz A. Puk, 11. IX. 1955.) Zima: Na ostrom skalnom zube spust po lane asi 15 metrov, alej na strmej, ale malej vrstve snehu do doliny. ( A. Puk, 9. III. 1952; L. Konen a druhovia, 19. III. 1956.)

PREDN JAHACIA KOPKA

SKRAJNA JAGNIIJCA KPKA

Medzi Zadnou ltou trbinou a Vchodnou Jahacou trbinou sa tiahne npadn vodorovn chrbt, ktor smerom k Jahaciemu ttu kles. Tento sek nazvame Predn Jahacia kpka. Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, SZ, 1, zima. ZADN LT TRBINA
ZADNIA 2LTA SZCZERBINA

trbina medzi Zadnou ltou kopkou a dlhm, skoro rovnm chrbtom Prednej Jahacej kpky. ZADN LT KOPKA
ZADNIA LTA KPKA

Prav z dvoch tesne vedia seba leiacich hrbov, pozerajc sa od Vekho Bieleho plesa. Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, SZ, 1, zima. PREDN LT TRBINA
SKRAJNA LTA SZCZERBINA

Trvnat sedlo medzi dvoma ltmi kopkami. PREDN LT KOPKA

SKRAJNA LTA KPKA

av z dvoch hrbov, pozerajc sa z doliny Bielych plies. Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, SZ, 1, zima. ZPADN KOZIA TRBINA
ZADNIA KOZIA PRZELACZKA

Druh z dvoch Kozch trbn, leiaca bliie k Jahaciemu ttu, cez ktor sa d taktie ahko prejs z jednej doliny do druhej, medzi Prednou ltou kopkou a Kozou kopkou. Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, z Vynej enchovej kotlinky

C F3
47

Z doliny trvnatm a skalnatm bom do trbiny. CH. ( J. Buch- 1

holtz st. a niekoko iakov, 8. VI. 1726; ) Zima: Bez akost na snehu, strmo. CH. ()
48

F6

1 Z ervenej doliny

Od Belasho plesa skalnatm abom do trbiny. CH. ( J. Buchholtz st. a niekoko iakov, 8. VI. 1726; ) Zima: Snehovm abom a na trbinu. CH. () KOZIA KOPKA
KOZIA KOPKA

Npadn hrb, dobre viditen najm z ervenej doliny, ktor je vsunut medzi Vchodn a Zpadn Koziu trbinu. Do doliny Bielych plies spad dos strmmi trvnatmi zrzmi, kdeto do ervenej doliny menou stienkou, ktor ohraniuj z oboch strn piliere. A B
49

Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, SZ, 1, zima. Vstupy stenami

Z doliny Bielych plies S V 1 Zo ttu najprv priamo dolu, potom mierne vpravo smerom k Vynej

F5

enchovej kotlinke a dolu do doliny po trvach. 1/4 hod. CH. ( A. Puk H. Rcz.) Zima: Chodeck tern. ()

50

F6

Z ervenej doliny J 1 Pravm pilierom. Z Kozej kpky medzi Zpadnou a Vchodnou

F6

51

Kozou trbinou spad v spdnici mohutn pilier, ktor ohraniuje plytk ab, alej kratm pilierom, ktor hrani so Zpadnou Kozou trbinou. Nstup na pilier trocha sprava a priamo po om a na vek trvnat ploinu. Z nej pod vrcholov vvih a na, alej priamo po jeho ostr na vrchol vee. 1 hod., III-II. ( A. Puk, 23. VI. 1952.) Zima: A na spodn vvih po snehu. ( J. Lazor M. Varga, 24. III. 1956.) 2 Prostriedkom. Spoiatku plochm abom, cez dobr zchyty pod skaln vvih, ktor alebo prekonvame priamo, alebo ho obdeme zava. alej pokraujeme v trvnatom neprjemnom terne na vrchol. 1 hod., III., jedno miesto IV. ( A. Puk H. Rcz, 18. VI. 1954.) Zima: V zsade snehov tra s jednm skalnm prahom. ( I. Hrablkov I Kluvnek A. Puk, 14. II. 1956.) VCHODN KOZIA TRBINA
SKRAJNA KOZIA PRZELACZKA

V lete i v zime je vemi dobrm priechodom z doliny Bielych plies

do ervenej doliny a opane. Le medzi Kozou kopkou a Kozm ttom. Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, z Ninej enchovej kotlinky

C
52

Dlhm kamenistm abom, ktor neskr prechdza v trvy a na 1 trbinu. 1 hod. CH. ( J. A. Szczepaski, 21. V. 1934; ) Zima: Zasneenm abom na trbinu. () Spoiatku trvnatm svahom, potom priamo na rebro, ktor vrbi 2 ab, spadajci na dno doliny. Po jeho trvach ahko dolu k Ninmu eruchovmu pliesku. 1/2 hod., CH. ( W. H. Paryski a druhovia, VIII. 1953.) Zima: Cel rebro zasneen, ()
Z ervene) doliny

F5 F5

53

Spoiatku po sutine vekho kuea, potom pod stenami Kozieho 1 ttu cez trvy do trbiny. 3/4 hod., CH. () Zima: Zasneenm abom na trbinu, () KOZ TT (2116 m) Najvraznej vrchol zo vetkch ve a veiiek postrannho hrebea, ktor vybieha z Jahacieho ttu na juhovchod, a tak oddeuje dolinu Bielych plies od ervenej doliny. Od enchovch ve ho oddeuje Zadn eruchov sedlo. Z druhej strany ho ohraniuje Vchodn Kozia trbina. Do doliny Bielych plies spad krtkou bezvznamnou stienkou, ktor zanik v abe, smerujcom od Vchodnej Kozej trbiny. Z ervenej doliny vyrast zase dos mohutn stena, zva prerasten trvou. Vstupy hrebemi
Od enchove) priehyby, cez eruchov vee KOZIA TURNIA, ZERGECSCS, GEMSENSPITZE

F6

54

A
55

Od Trojuholnkovho plesa cez boie v kosodrevine hore na eru- V 1 chov kopu, praktickejie z Ninej enchovej kotlinky priamo hore a z nej na eruchov priehybu, kde sa vlastne hrebe zana. Spoiatku je trva a sutina, alej je skalnat. Cez niekoko zubov do sedielka pred malou veou, ktor k nm spad asi 6-metrovou stienkou. Krtky zostup do pravho boia, potom ikmo hore do sedielka za veou. Cez stupe na naklonen platu. al vvih hrebea zliezame trhlinou a ikmou platou vpravo od hrebea. alej po hrebeni na Vchodn eruchov veu, 1 1/2 hod. Horn, vemi strm zrz hrebea obchdzame v pravom bo. Potom po hrane

F5

dolu do Prednho eruchovho sedla a po irokom hrebeni na Zpadn eruchov veu, 1/2 hod. Z nej dolu do Zadnho eruchovho sedla, 5 min. Nakoniec po irokom hrebeni na vrchol,1/4 hod. Miestami II. ( Gy. Komarnicki G. Moiret L. Rokfalusy Z. Tth, 23. IX. 1918; ) Zima: Dostatone zasneen hrebe, bez akost. ()
56 F3,5 SZ1 Od Zpadnej Jahacej trbiny na Koz tt

Zo zpadnej Jahacej trbiny v avom bo hrebea alebo mierne hore a k strmej a zvetranej platni. Cez u do liabku, ktor spad z Vchodnej Jahacej trbiny, liabkom 4 m hore do nej, alebo trhlinou hore na lvku a po nej priamo do Vchodnej Jahacej trbiny. Po ostrom a lmavom hrebeni hore na vodorovn jeho sek. Kus po platovitom ostr hrebea, potom cez niekoko zubov (mu sa v pravom bo ahko obs) do Zpadnej Kozej trbiny a cez alie dva hrby do Vchodnej Kozej trbiny. Odtia alebo priamo hrebeom na vrchol, alebo po trvnatom pse v avom bo do spdnice vrcholu a abom na Koz tt. 1 1/4 hod., miestami II. ( I. Barcza T. Szaffka, 10. VIL 1910 z Jahacieho ttu; R- Kordy sJ. Malanka, 13. VIII. 1911, na Jahac tt.) Zima: Od Zpadnej Jahacej trbiny a po Zpadn Koziu trbinu exponovan snehov hrebe. alej viac menej chodeck tern. () Vstupy stenami
Z ervenej doliny JZ 1 Tto stena sa dvha priamo z rokliny, ktor spad z Vchodnej Kozej

B
57 F6

58 F6

trbiny. Jej pravou polovicou sa tiahne npadn ab, ktor je sprava ohranien u spomnanm pilierom. Hore roklinou a hne doprava do abu. Nm na sedielko v hrane dos ako. Tesne vpravo od hrany hore 100 m na najvy trvniek. Odtia komnikom priamo hore cez previs dos ako na trvnat miesto. Potom doava za hranu do juhozpadnej steny a trhlinami a puklinami priamo hore na veiku za odtiepnutmi balvanmi. Niekoko metrov doava stienkou do zkej trhliny, ktor pretna ploch stienku. Trhlinou vemi ako na balvany, ktor vypluj vhbenie v stene. Odtia na severozpad niekoko desiatok metrov pod vrcholom. 1 1/2 hod., jedno miesto IV., inak II.-III. ( J. Pierzchala W. Stanislawski, U. VIII. 1932.) Zima: A na sedielko iastone vyplnen snehom, vemi strmo, alej poda stavu snehu, no viac u skaln lezenie. ( J. una J. Zbojnk, 29. III. 1948.) 2 Juhozpadnm pilierom. Ostrm piliera a do sedielka spomnanho v Stanislawskho ceste, juhozpadnou stenou a alej ou. Je to

FOTOGRAFIE K SCHEMATICKEJ MAPKE I

vlastne ak variant tejto cesty, 3 hod., IV., miestami V. ( A. Fuk S. Chmela, 17. VII. 1952.) Z rokliny Vchodnej Kozej trbiny vystupuje zo steny pilier, ohrani- J 1 en sprava doava ikmo sa tiahncim kulorom. Nim hore a na temeno piliera a kus po jeho chrbte hore. Potom po trvnatch psoch 35 m ikmo doprava na skaln rebro a nm na Koz tt. 2 hod., II. ( H. Schweickhart O. Schweickhart, 22. VII. 1909; II. v. Arning W. H. Paryski T. Pawlowski, 28. VIII. 1935.) Zima: V spodnej asti snehov ab, na jednom mieste pretekajci adom. alej na trvach poda stavu snehu, hore viac skaln lezenie, ( E. Fehr J. Kovik I Lehotsk M. Mere A. Puk, 12. II. 1953.) Stredom steny. Prostriedok junej steny Kozieho ttu sa rozpre- 2 stiera v podobe irokho vhbenia medzi pilierom, ktorm vedie Lehotskho cesta a kratm pilierom koniacim sa v akejsi vei, vynievajcej do polovice Zadnho eruchovho sedla, ktorm vedie Harnkova cesta. Vhbenie je preruen dvoma vvihmi, ktor zliezame takto. Prv viac z pravej strany do trvnatho abu, druh zase z avej strany a asi v polovici ak traverz doprava, alej priamo na vek trvnat priestranstvo. Z neho doprava na trvnat ps, beiaci do Zadnho eruchovho sedla; v skutonosti malo by sa pokraova alej vhbenm a na Koz tt. 1 l/2 hod., III.-I. ( Bondora Helexa A. Papnov A. Puk, 22. VIL 1954.) Zima: Okrem spodnch vvihov snehov tra, zvisiaca od stavu snehu. ( J. Andri F. Kele st. A. Szab M. Stolr J. una, 23. III. 1948.) Junm pilierom. Vpravo od Schweickhartovej cesty sa tiahne 3 k vrcholu pilier. Nstup je vpravo od spdnice piliera pri previsnutch zuboch. Traverzom doava nad ne a odtia zrezom k doava beiacim trvam v zreze a na mal ploinku. Odtia pod previs, ceze priamo, neobyajne ako do zrezu pod al previs, ktor preliezame z pravej strany a cez 3-metrov platu na trvnat ploinku. Odtia pravm zrezom vemi ako na hranu, kde po vonch balvanoch doava hore na ploinku, tesne nad zrzom do kuloru. Z ploinky po rmse doava a cez vytlajcu stienku vemi ako na ah tern. alej po hrebienku a pod vvih. Tu v platni spadajcej do kuloru ako na trvy. Odtia po rebierkach k vrcholu. 2 1/2 hod., V., hore III. ( E. Fehr I. Lehotsk, 14. VIL 1953.) F6
61

F6

59

F6

60

ZADN ERUCHOV SEDLO (asi 2068 m)

ZADNIA RZEUCHOWA PRZEL^CZ

Z doliny Bielych plies, nie vemi vrazn, no v skutonosti predsa dos irok trvnat sedlo medzi Zpadnou enchovou veou a Kozm ttom. Pouva sa pri zostupe na obidve strany. C
62

Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, z Ninej enchovej kotlinky 1 Pouva sa vinou pri zostupe z Kozieho ttu alebo zo Zpadnej

F5

enchovej vee. Zo sedla medzi balvanmi zasadenmi v trve ikmo doava do abu, zbiehajceho z Vchodnej Kozej trbiny a nm dolu do doliny. 1/2 hod., I.CH. ( J. A. Szczepaski, 21. V. 1934; ) Zima: Zva na istom snehu. ()
Z ervenej doliny

63

F6

1 Obdenm junho piliera. Sprvu roklinou, ktor spad z Pred-

nho eruchovho sedla, a po zenie, potom traverzujc jun pilier po jeho prekroen do abu, spadajceho zo Zadnho eruchovho sedla a nm hore na sedlo. 1 hod., I. ( R. KordysJ. Malanka, 13. VIII. 191; ) Zima: Zva na istom snehu, () miesta steny asi v spdnici Zadnho eruchovho sedla. Pta steny je utvoren z previsov, nad ktormi sa tiahne trvnat liabok. Nstup cez krtku platu hore, mierne vpravo, alej asi 15 metrov po trvnatch stupoch hore, teraz traverz do abu asi 20 metrov nad prevismi. abom hore a pred jeho ukonenm asi 10 metrov komnikom na ploinku piliera, ktor sa tiahne vavo hore nealeko spomnanho abu. Z ploinky traverz doprava a stienkou na vvih piliera, alej po trvnatej irokej lavici hore. Po ukonen lavice nazad doprava na vvih piliera, odtia 5-metrov exponovan traverz doprava na ploinku a po dobrch stupoch hore. alej trvnatm abom a do sedla. 2 hod., IV. ( J Doleal H. Grandtnerov . Harnek I. Kluvnek, 21. VII. 1954.) Zima: Doln as skala, nad pilierom sneh. ( K. Kirly I. Kluvnek, 25. IV. 1956.) ZPADN ERUCHOV VEA
ZADNIA RZEUCHOWA TURNIA

64

F6

2 Junm pilierom a abom. Nstup asi 30 m vavo od najniieho

Prostredn vea z troch ve, dvajc sa od Vekho Bieleho plesa, najmenej vrazn, ohranien z avej strany Prednm enchovm sedlom, od Kozieho ttu zase Zadnm enchovm sedlom.

Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, V, 1, zima. Vstupy stenami Hranou, prostriedkom. Prostriedkom steny sa tiahne hrana i zdola S1 vemi dobre viditen. M viac vvihov a jej prav stranu pretnaj horizontlne irok trvnat lvky, zabiehajce do pravho sutinovho abu, ktor spad z Vchodnej Kozej trbiny do doliny. aie seky meme obs zava. 1 1/2 hod., III. ( A. Pukov A. Puk M. Tak, 13. X. 1951.) Zima: Skaln vvihy rebra meme obs vavo na strmch snehovch poliach. ( A. Antonek A. Antonkov, 12. XII. 1952.)i
Z ervenej doliny Z doliny Bielych plies, z Ninej eruchovej kotlinky

A B
65

F5

Junm rebrom. Nstup trvnatm abom, ktor vedie do Pred- J 1 nho eruchovho sedla. Tam, kde sa zana skaln sek, ktor smeruje do sedla, spad do z avej strany rebro, smerujce na Zpadn eruchov veu. Nm hore cez aiu vstupn stienku. 1 3/4 hod., IV., hore III. ( J. Andri J. Dostl E. Neme J. Vyskoil A. Pivkov, 21. VII. 1954.) PREDN ERUCHOV SEDLO
SKRAJNA RZEUCHOWA PRZEL?CZ

F6

66

Dos zke sedlo medzi dvoma enchovmi veami, z ktorho padaj na obidve strany strm aby, nehodiace sa v lete na priamy zostup do doliny. Vstupy z doln
Z doliny Bielych plies, z Ninej eruchovej kotlinky
)

Priamo do sedla cez skaln prah, zva pretekajci vodou, alej do 1 C trvnatho abu a nm viac po pravej strane na sedlo. 1 hod., III.-II. ( M. Mere A. Puk G. Tak\ 23. VI. 1953.) Zima: Svisl zasneen ab je preruen iba v spodnej asti poda okolnosti niekoko metrovm krtkym adovm vvihom. ( A. Puk, 2. XII. 1951; ) Zostup do Ninej enchovej kotlinky. avou stranou abu a 2 km nenarazme na irok lvku, prichdzajcu zava, ktor pretna Zpadn eruchov veu. alej ou a z nej rovno do abu, ktor spad z Vchodnej Kozej trbiny; nm do doliny. Najpraktickej zostup. 3/4hod., I. ( A. Puk, X. 1951.) Zima: Tou istou cestou, ktor je cel zasneen. ( A. Puk a druhovia, zima 1952.)

F5

67

F5

68

Z ervenej doliny 69

F6

1 Priamo na sedlo. Cez sutinov kue hore k stiu rokliny, ktor

pad zo spomnanho sedla. Potom roklinou na sedlo. 3/4 hod., miestami II. ( W. Malinowska Wl. Malinowski S. K. Zaremba, 17. VIII. 1928; ) Zima: Zasneenm abom do sedla. Zriedkakedy bva v abe skaln prah. ()

VCHODN ERUCHOV VEA

SKRAJNA RZEUCHOWA TURNIA

Prv vrchol z troch vrcholov, vypnajci sa nad Ninou enchovou kotlinkou, ktor oddeuje dolinu Bielych plies od ervenej doliny. Lezeck nenron, ale pre blzke nstupy asto navtevovan vea. Jej vchodnm hrebeom, ktor spad do trvnatej eruchovej priehyby, sa kon vlastne lezeck tern. A B
70

Vstupy hrebemi Pozri Koz tt A, V, 1, zima. Vstupy stenami

Z doliny Bielych plies, z Ninej eruchovej kotlinky SZ1 Pravou polovicou steny. V hrebeni Vchodnej eruchovej vee

F5

F5

71

nie veika, kde sa zmieruje strmos stpajceho hrebea. Veika spad strmou, trvnatmi psmi pretkanou stenou a ohranienou strmou roklinou sprava, ktor rozdeuje obidve eruchov vee. Nstup pri st rokliny. Hne doava do komna a nm cez trvnat stupne, z ktorch priamo hore do zaleka u viditenho liabku. Nm na hrebe a alej na tt alebo priamo na veiku ete pred vstupom do liabku. 1 1/2 hod., II.-III. ( A. Czarnocka J. Pierzchala W. Stanislawski, 11. VIII. 1932.) Zima: Spoiatku strmo po snehu, potom cez trvnat stienku a nad ou hne doava u do severovchodnej steny a viac menej po snehu na vrchol. ( I. Hrablkov I. Kluvnek A. Puk, 14. II. 1956.) 2 Prostriedkom steny. Vstup do steny je v spdnici vrcholu pri osamelom vekom balvane v sutine. Priamo hore po dobrch stupoch a zchytoch, miestami hodne trvy, a na irok trvnat ps, ktor pretna horizontlne stenu. Nad sebou mme dve kosodrevinov polia a od nich doprava nm udva smer npadne vek balvan. Odtia mierne doprava asi do polovice trvnatho psu, potom priamo cez stienku hore do malho trvnatho kotla. Z neho doprava na rebro v stene a po jeho pravej strane cez stienku zas na. Odtia traverz

doprava a priamo na veu vo vchodnom hrebeni, alej po hrebeni na Vchodn eruchov veu. 1 1/2 hod., III.- IV. ( A. Puk, 24. X. 1951.) Zima: Nstup viac vpravo strmm snehovm abom, ktorm sa dostaneme priamo na vek snehov plochu, u zdola dobre viditen. Z nej po snehovom pse doprava za hranu a alej u po isto skalnom seku na vrchol. ( F. Kele ml. A. Puk, 12. II. 1952.) Variant v Pukovej ceste, komnom. Od spdnice vrcholu na 3 avej strane v dolnej asti steny sa tiahne komn, ktor je uzavret previsom. Hore do komna a cez previs, mokro, na vek trvnat ploinu, alej u po opsanej ceste na vrchol. V. ( S. Grodzieska W. ulawski, VIII. 1953.) Variant v Pukovej ceste, v hornej asti steny. Priamo hore a 4 na trvnat ps. Nm do polovice hore a cez stienku do kotla. alej priamo hore asi 20 metrov, neobyajne ako, a k stienke, exponovan traverz asi 3 metre doava na trvnat policu, ou a ku stienke a cez u na ah tern. 2 hod., III..IV. ( J. Doleal J. Bondora . Harnek I. Kluvnek, 19. VII. 1954.) Zima: Skaln variant. ( E. Griewahn . Harnek E. Neme L. Vtek, 2. IV. 1956.)
Z ervenej doliny

F5

72

F5

73

Vavo od ostrohy juhovchodnho rebra sa tiahne strm, mokr J ab. Nim do rokliny junej steny a ou cez stupne a potia, kde sa roklina rozdvojuje. Odtia doava do bonej rokliny a ou na juhovchodn rebro, potom cez nevhodne vrstven zemit stienku na jeho posledn veu. alej po rebre na vrchol. 2 1/2 hod., II.. ( Gy. A. Hefty, 2. VIII. 1908.) Zima: Snehov tra. ( M. Mitkiewiczowa J. Mitkiewicz, 22. IV. 1956.) Pravm abom. V dolnej asti sa do abu vsva vek skalnat 2 blok. Jeho pravm ktom 60 metrov, neobyajne ako hore. alej priamo hore abom, ahm ternom. Po troch dkach lana prekonvame stenu vavo, potom 60 metrov pod vklinen balvany, ktor podliezame vavo, alej doava na vrchol. 1 1/2 hod., V., hore III. ( K. Bocek V. Krajk, 5. VII. 1950.) Zima: Snehov a skalnat tern, pretekajci adom, ( K. Bocek . Harnek R. Kucha, 3. IV. 1953; | I. Bielick O. Kuli, IV. 1953, iastone zlanovanm.) avm abom. Vavo od zaernench skl z trvnika, kde naj- 3 hlbie siaha do steny, 35 metrov hore abom. Potom sa ab roziruje.

F6

74

75

F6

76

F6

Po 50 metroch priamo cez stenu, ktorou je ab preruen. alej cez trvu pod vklinen balvany, ktor obchdzame po trvnatej lvke doava a sp doprava cez stenu na trvnat ploiny. Z nich ikmo doava k oknu, 4 metre pod oknom najprv ikmo doprava cez stenu, potom rovno hore do komnika, neobyajne ak, nm na trvnat ploinku, z nej sprava na hrebe a po om na vrchol. 2 hod., IV. ( K. Bocek L. Hofrek, 21. VII. 1950.)
77 F6 4 Junm pilierom. Predn eruchov sedlo ohraniuje sprava

mohutn pilier, ktor spad z vrcholu Vchodnej eruchovej vee do ervenej doliny. Nstup na pilier po pevnch skalch, prerastench trvou a kosodrevinou a po posledn kosodrevinu. Od nej mierne doava strmo hore po trvnatej lvke a na jej koniec. Odtia priamo hore prvm vvihom piliera a pod vek balvan, vklinen v sedielku. Ceze a priamo alej stenou piliera strechovite vrstvenou, 30 metrov, VI., na trvnat ploinu s kosodrevinou. Odtia cez posledn krtky vvih, alej po naklonenom pilieri na vrchol Vchodnej eruchovej vee. 2 hod., III., jedno miesto VI. ( M. Mere A. Puk G. Tak, 23. VI. 1953.)
Z doliny Zelenho plesa

78 JV 1 Rebrom. Nstup na rebro, ktor je z doliny, ako aj z magistrly, ktor vedie zo Zelenho plesa na Kemarsk chatu dobre viditen, F5,6

je od chaty cez neprjemn kosodrevinu a pod rebro. Prv vvih zliezame priamo, z ktorho potom zostpime do hlbokej trbiny. Z nej alm vvihom, potom cez skaln zuby na pozvona stpajcom rebre na vrchol. Viac menej skaln tra okrem nstupu a hornho seku. 3 hod., III.IV. ( F. Kele st. A. Puk, 24. IV. 1952, lezen len za zimnch podmienok.) ERUCHOV PRIEHYBA
RZEUCHOWA PRZEHYBA

79

Dos irok trvnat sedlo medzi Vchodnou enchovou veou a enchovou kopou vo vchodnom hrebeni. V lete ahko dostupn z kadej strany chodeckm ternom. CH. () Zima: Na lyiach, () ERUCHOV KOPA (1744 m)
RZEUCHOWA KOPA

80

Posledn vyvenina vo vchodnom hrebeni enchovch ve, porasten husto kosodrevinou. V lete chodeck dostupn v neprjemnom kosodrevinou porastenom terne. CH. () Zima: Na lyiach, ()

SCHEMATICK MAPKA II

Vysvetlenie spolonch nzvov niektorch hrebeovch sekov, ako i konkrtne nzvy niekokch bodov v horolezeckom terne: Karbunkulov hrebe jun vbeok hrebea, ktor sa tiahne od Jastrabieho sedla a po Belas sedlo. S v om tieto tty a sedl: Jastrabie sedlo, Predn Kopiniak, Predn Sklenen trbina, Prostredn Kopiniak, Prostredn Sklenen trbina, Zadn Kopiniak, Zadn Sklenen trbina, Mal Kolov tt, Belas sedlo. Kolov hrebe severn vbeok hrebea, ktor vybieha zo Zmrzlej vee smerom do Kolovej doliny, kotlinky pod Kolovm sedlom. S v om tieto tty a sedl: sedlo pod Vekm hrbom, Vek hrb, Zadn Kolov trbina, Vek Kolov vea, Prostredn Kolov trbina, Prostredn Kolov vea, Predn Kolov trbina, Mal Kolov vea. Hrebe Sviniek severn vbeok hrebea, ktor vybieha z Kolovho ttu a oddeuje iernu Javorov dolinu od doliny Kolovej. S v om tieto tty a sedl: trbina za Brnou, Horn Brna, trbina pred Brnou, Svinka, Prostredn brna, Kopa Brn, Doln Brna, lt kopa, sedlo pod ltou kopou, plaz.

BELAS VEA (2290 m)

CZERWONA TURNIA, KKTAVI TORONY, BLAUSEETURM

irok hrb v hlavnom hrebeni Vysokch Tatier medzi Zmrzlou veou, od ktorej ho oddeuje Zmrzl sedlo a Jahac tt, oddelen Kolovm sedlom. Belas vea je dleit preto, e z nej vybieha rzsocha k Jastrabej vei, nazvan Karbunkulov hrebe. Okrem junej steny zo strnky lezeckej je viac menej bez pvabu. Vstupy hrebemi
Od Kolovho sedla

A
1

Po hrebeni, kde strmie miesta obchdzame v pravom bo, do tr- SV 1 biny, nad ktorou hrebe prechdza v irok a strm ttov stenu. Ksok priamo hore, potom traverz v pravom bo do zkeho a drobiaceho sa abu, nm hore. Stade to meme tie prejs severnmi svahmi Belasej vee na Zmrzl sedlo a nm hore. U blzko vrcholu alebo alej abom na vchodn hrebe niekoko metrov vavo od vrcholu, alebo priamo k najvyiemu bodu bonm strmm abom. 1 hod., I. ( A. Jakubski T. Hickiewicz vodca St. Stopka, VIII. 1905; ) Zima: Bez vch problmov na vrchol, ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy, 3. XII. 1911; A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 3. IV. 1928.)
Od Zmrzlho sedla

Bez akost na vrchol. 1/4hod., I. ( 5. Krygowski Z. Jaworski JZ 1 J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Kaspru Gasienica Zuzaniak, 1900; ) Zima: ahko na vrchol, ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy, 3. XII. 1911; A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 3. IV. 1928.)
Z Belasho sedla

F6

Z Malho Kolovho ttu zostpime do Belasho sedla a z neho na V 1 3 Belas veu. 25 min., II. ( S. Krygowski Z. JaworskiJ. Fischer F 3,6 vodca K. Bachleda vodca J. Kaspru Gasienica Zuzaniak 1900; ) Zima: Bez vch akosti, viac menej na snehu. ()

Vstupy stenami
Z ervenej doliny

B
4

Severovchodnou stenou Belasej vee spad do doliny strm roklina SV 1 vyplnen balvanmi. Roklinou najprv po avej strane, potom ou namhavo hore. Odtia alej stle roklinou, nakoniec platami na

severn hrebe, na ktor vystupujeme v trbine. Nad platou prechdza hrebe v irok ttov stenu, ( A. Englisch K. Englisch vodca J. Hunsdorfer st. J. Strompf, 18. VII. 1898.) Zima: Okrem hornej asti na istom snehu. ( A. Puk H. Rcz, 22. III. 1956.)
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom SZ 1 Stredom steny prebieha hlbok preliaina, ktor m dolu charakter

F7

liabku, v prostrednej asti plytkho komna, hore zas vraznho abu. Vpravo od preliainy zabieha do sutiny vek skaln ostroha. Po ostrohe do preliainy v jej liabkovitej asti. Sem priamo z doliny cez niekoko akch a mokrch prahov. ou hore km nezmizne v stene. Po rmse do skl vavo a po trve do vraznho abu, ktor tvor horn as preliainy. abom miestami ako cez prah na juhozpadn hrebe, niekoko metrov vpravo od vrcholu. 1 hod., II. ( J. A. Szczepaski, 10. IX. 1932.) Zima: Viac menej na snehu, v serpentnach obs skaln vvihy. ( A. Puk H. Rcz, 22. III. 1956.)
Z Malej Zmrzlej doliny

F 3,6

1 Trochu vpravo od spdnice vrcholu sa tiahne stenou ploch, spadnu-

tmi kamemi prehraden ab. Zana popukanmi skalami, potom nasleduje nebezpen lezenie po trve. Vo vke dolnch bielych tesov vavo od abu prechdzame do skaliek vpravo od neho a vystupujeme v nich a pod previsnut skaly. Sme vo vke hornch bielych tesov, viditench na avej strane abu. Z poslednej vekej platne pod previsy, exponovan traverz ikmo doava hore na veiku, ktor vyrast z dna abu. Z veiky cez zrz ikmo doava hore na rebro. Na jeho opanej strane 3 metre doava do exponovanej steny a ou na dobrch zchytoch dku lana hore. Tu mme hlavn akosti u za sebou. alej ahm ternom, ktor sa d zliez rznymi smermi po dobrej skale na vchodn hrebe, 20 metrov od vrcholu. 2 1/4 hod., III.. ( A. Grsz Gy. A. Hefty L. Rokfalusy, 6. VI. 1912.) Zima: Spodn as je zasneen, stred je skaln, vrchol na istom snehu. ( A. Puk H. Rcz, 22. III. 1956.) BELAS SEDLO
NEBIESKA PRZELIJCZ

zka trbina medzi Belasou veou a Malm Kolovm ttom. Ako priechod sa nepouva.

Vstupy z doln
Z ervenej doliny

C
7

Najprv roklinou, ktor sa tiahne pod hrebeom, idcim z Belasej 1 vee. Ke roklina zana prechdza na avej strane v preruovan psy trvy, vyjdeme z nej von, asi 100 metrov doava do abu, ktor spad z Belasho sedla. abom na sedlo, miestami ho obchdzajc po pravej strane. 1 1/4 hod., I. ( J- Beck K. Miiller J. Oszwald D. Reichart A. Wiegandt, 3. IX. 1922; ) Zima: Viac menej na istom snehu. ()
Z Malej Zmrzlej doliny

Najprv priamo abom hore a pod jeho uzver z previsu. Spod pre- 1 visu ak traverz doava smerom k junej stene Belasej vee asi 56 metrov. Odtia priamo hore cez vek dobr stupne pod previs, ktor ab znova uzatvra. Cez previs v spdnici na skalch, znova do abu, kde je u naklonen a trvnat; nm do sedla. 4 1/2 hod., V.VI. ( /. Lehotsk M. MereA. Puk G. TakZ. Zibrin, U. IX. 1953.) MAL KOLOV TT (2276 m)
MALY KOLOWY SZCZYT, ENGLISCSCS, ENGLISCHSPITZE

F 3, 6

Mlo vystupujci tt v tzv. Karbunkulovom hrebeni. Od Belasej vee ho del Belas sedlo. Z druhej strany ho zasa oddeuje od Zadnho Kopiniaka Zadn Sklenen trbina. Lezeck asto vyhadvan tt pre jeho povestn jun stenu, ktor spad do Malej Zmrzlej doliny. Vstupy hrebemi
Od Belasho sedla

A
SZ

Bez akost na tt. Pozri Belas vea, A, V, 1, zima.

Z Jastrabieho sedla

Hrebe, tiahnci sa od Jastrabieho sedla a po Belas sedlo nazvame V I 9 Karbunkulov hrebe. S v om tieto sedl a tty: Jastrabie sedlo, F 2, 3, 6 Predn Kopiniak, Predn Sklenen trbina, Prostredn Kopiniak, Prostredn Sklenen trbina, Zadn Kopiniak, Zadn Sklenen trbina, Mal Kolov tt, Belas sedlo. Od sedla tesne vpravo od hrany hrebea strmm plochm liabkom, potom doava a hrebeom na prv trvnat plece hrebea dos ako. alej po hrebeni alebo vpravo od neho na Predn, Prostredn a Zadn Kopiniak a cez trbinu na Mal Kolov tt a do Belasho sedla. 1 1/2 hod., II. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys, 11. VIII. 1905; ) Zima: Kombinovan snehov tra s astmi skalnmi sekmi. ( A. Biber H. Kierer J. Szob G. Virg, 26. XII. 1910, nedo-

li a na Predn Kopiniak; J. Honowska Z. Krkowska J. A. Szczepaski, 5. IV. 1928 Karbunkulovm hrebeom na Mal Kolov tt.) B Vstupy stenami
Z ervenej doliny 10 S 1 V spdnici vrcholu vystupujeme cez zlomisk po sutine a trve a sa

dostaneme do lenench stien, medzi ktormi vystupujeme v serpentnach. Tesne pod vrcholom narame na kompaktnejiu skalu, ktor obdeme na vchodn hrebe blzko vrcholu. 1 1/2hod., I. ( A. Englisch K. Englisch vodca J. Hunsdorfer st. vodca J. Strompf, 18. VII. 1898.) Zima: Viac-menej snehov tra. ( Holpuch F. Weigl, 19. IV. 1953.)
Z Malej Zmrzlej doliny

11

F 3,6

1 Nstup do steny asi v spdnici vrcholu tam, kde sutina najvyie

siaha pod stenu. Odtia priamo hore zrezom, ktorho prav stienky s z previsov. Asi 40 metrov od nstupu je zrez previsnut a strca svoj charakter. Nedjdeme a na koniec previsnutho zrezu, ale vylezieme ikmo doava po rebre v avej stene zrezu na vhodn laviky pod strmmi platami. Dos vraznou trhlinou v platni ikmo doprava na vhodnejie lvky pod vraznmi prevismi, istenie. Odtia traverz ikmo doprava a priamo hore cez charakteristick stenu irokho abu so striekovite vrstvenmi skalami. Na pravej strane abu, asi 25 metrov nad traverzom vidme kazateu, istenie, ku ktorej bu priamo od traverzu ikmo cez biele platne abu, alebo ahie spodkom do abu a jeho dnom. Z kazatene ikmo doava abom, ktor sa hore zuuje a je preruen prevismi, asi 15 metrov na stupe v najniom mieste abu. Odtia ikmo doava trhlinou, ktor tu tvor zrez, alch 15 metrov na lvku v zreze pod prevismi, exponovane a cez rebro do jaskyne. alej priamo hore pravou stranou jaskyne, plochm zrezom, ktor vychdza na tup, menej strm rebro nad hlbokm abom po pravej strane. Z rebra priamo hore a zava hlbm zrezom, ktor sa vyie men v previsnut a dobre rozren komn. Komnom alej hore. Nedjdeme a k previsom v komne, ale traverzujeme ikmo doava po stupoch na balknik, vzdialen asi 78 metrov od komna. Z balknika ikmo doprava nazad do komna, u nad prevismi v om a hore na jeho prav rebro s prhodnou vyveninou, istenie. Odtia ikmo doava irokm skalnatm a trvnatm abom a v hornej asti zrezom asi dve dky lana na vrchol. 57 hod., V.VI.( R. Domec W. Konarzewski S. Motyka A. Marusarz ml., 9. VIII. 1938.)

Stredom steny. Nov cesta na Mal Kolov tt junou stenou je 2 priamej vstup, ktor sleduje star posk cestu iba niekoko metrov. Nastupujeme asi 20 metrov vpravo od poskej cesty ktovou krou. Po dvoch dkach lana prdeme na ah tern. Nad nami s npadne ervene sfarben, striekovite vrstven skaly, majce uprostred irok, hore sa zuujce vhbenie. Nm hore asi 30 metrov pod vek previsy. alej 8 metrov vemi exponovan traverz v previsnutej stene doprava a pomocou skb cez previs. Priamo hore k aliemu previsu a alej abom po jeho pravej strane k dobrmu isteniu. Odtia viac ne na dku lana plytkm, nepatrne doava uhbajcim abom pod silne previsnut, hore sa zuujci asi 8 metrov vysok komn. Nm hore, vysilujce, najaie miesto, do sutinovho koryta na ah tern. Korytom dos ahko asi 20 metrov pod zrznu stenu, ou na dku lana na ploinu a z nej po niekokch ahch stupoch na vrchol. Vemi exponovan vstup v celkom pevnej skale. 57 hod., V.VI. ( J. Slma V. Zavrel, 21. VIII. 1948.) Pilierom steny. Jun stenu Malho Kolovho ttu ohraniuje 3 z pravej strany pilier, ktor vlastne oddeuje stenu od Zadnej Sklenenej trbiny. V dolnej asti sa strca a prechdza do otvorenej steny. Nstup zo sutiny v otvorenej stene priamo v spdnici piliera. ahkm trvnatm ternom do abu vpravo od piliera. Lmavm abom 50 metrov na irok ploinu. alej 20 metrov ikmo hore doava smerom k vekmu platovitmu vlomu v avej strane piliera. 4 metre traverz na sutinov ploinku pod vlomom. Po odtiepnutch platniach 20 metrov hore, potom ahk traverz doprava na trvnat rmsu na pilieri. alej stle hore pilierom, pevn skala, v spodnej asti miestami trva, priamo na vrchol. 3 1/2 hod., V. ( T. Mastihuba J. Slma, leto 1955.) ZADN SKLENEN TRBINA
ZADNIA SZKLANA SZCZERBINA

F 3,6

12

F3,6

13

zka trbina, ktor rozdeuje Zadnho Kopiniaka od Malho Kolovho ttu. Spad do Malej Zmrzlej doliny vemi strmm abom, prechdzajcim miestami v stenu. Tadiato boli uskutonen prv pokusy o dobytie junej steny Malho Kolovho ttu. ZADN KOPINIAK (2255 m)
ZADN KOPINIAK

Zpadn z troch Kopiniakovch ve v samom hrebeni, nie je vemi vrazn, lezeck z Malej Zmrzlej doliny van svojou exponovanou junou stenou.

Vstupy hrebemi Pri prechode Karbunkulovho hrebea. Pozri Mal Kolov tt, A, V, 1, zima.

B
14

Vstupy stenami
Z Malej Zmrzlej doliny J 1 Cel cesta vedie zrezom, ktor spad zo Zadnej Sklenenej trbiny

F3

do Malej Zmrzlej doliny. Nstup je v spdnici liabku. ahkm liabkom priamo hore tri dky lana na vek trvnat ps, pretnajci spodn as steny. Tu sa vlastn kt del na dva aby, ktor sa asi v polovici steny spjaj. Prav ab je ako zleziten a vypa ho strm trvnat tern. av je z istch bielych skl. Nm vedie vstup. Z trvnatho psu stupovitmi skalami pod mal previs, ktor preliezame v avom okraji do vhbenia. Zo sutinovitej ploinky cez kolm stienku, ktor uzaviera previs. Stienkou lezieme najprv ikmo doava, potom pod previsom traverz vpravo, alej dve dky lana kolmo hore liabkom do hlavnho kta, ktor je tu rozlman a z ktorho sa tu vysunuje mal vrazn balknik. V tchto miestach uzatvra ab mohutn previs. Vpravo od abu je v kolmej stene vrazn puklina, ktorou vedie cesta nad previs. Do pukliny z balknika traverz vpravo cez kolm stienku. Puklinou hore, potom jej lvou hranou a cez stienku, do ktorej puklina sti, pod previs. Traverzom vlavo do lievikovitej jamky vo vlastnom abe. Tu s nad nami op mohutn previsy. Vavo od nich v malom kte sa tiahne asi 5-metrov zka trhlinka, ktor sa zlieza na skobch. Nad prevismi sa vrtime sp vpravo do hlavnho kta. Tu vidme priamo nad sebou, e zver hlavnho kta uzatvra dvojit obrovsk previs. av strana kta je hladk, ustupujca stena s psom previsov. Prav strana je kolm stena, preruen vo vke previsov hlavnho kta tie psom previsov. Nad prevismi sa preklopuj vrcholov steny strechami. Tieto previsy s pri pravej strane pretlaen tanierovitm vhbenm. Do neho sti naa cesta. Hornm ktom vystpime asi 10 metrov pod previsy. Teraz zaname traverz vpravo do kolmej steny najprv po preruovanej rmse asi 7 metrov vodorovne vpravo. Tam, kde sa rmsa kon, zaname stpa ikmo vpravo hore cez hladk stienku pod previs. Pod nm vodorovne 2 metre vpravo a ceze hore na priestrann balkn pod vhbenm. Nad balknom priamo hore cez previs a stienkou do polovice vhbenia. Odtia traverzujeme vodorovne vpravo cez dve rebierka a nimi hore na policu pod vrcholom. Cez mal previs na vrchol. 5 hod., VI ( V. Karouek B. Nejedlo, 10. VIII. 1952.)

PROSTREDN SKLENEN TRBINA

POREDNIA SZKLANA SZCZERBINA

Nevrazn trbina medzi Zadnm a Prostrednm Kopiniakom. Ako priechod sa ned pouva. Do Malej Zmrzlej doliny spad strmou stenou. PROSTREDN KOPINIAK
POREDNI KOPINIAK

Prostredn z troch Kopiniakovch ve, padajci do Malej Zmrzlej doliny kolmou stenou. Vstupy hrebemi Pri prechode Karbunkulovho hrebea. Pozri Mal Kolov tt, A, V, 1, zima. PREDN SKLENEN TRBINA
SKRAJNA SZKLANA SZCZERBINA

zka, nevrazn trbina medzi prvou a druhou veou Kopiniakov od Jastrabieho sedla. PREDN KOPINIAK (asi 2250 m)
SKRAJNY KOPINIAK, EGYETEMICSCS, UNIVERSITTSSPITZE

Prv vchodn vea Kopiniakov, ktor oddeuje od Jastrabej vee Jastrabie sedlo. Do Malej Zmrzlej doliny spad mohutnou stenou. Vstupy hrebemi Pri prechode Karbunkulovho hrebea. Pozri Mal Kolov tt, A, V , l , zima. Vstupy stenami
Z Malej Zmrzlej doliny

Nstup tam, kde stena siaha najniie do sutiny. Strmm abom J 1 15 F 2,6 hore asi 40 metrov. Odtia traverz vavo asi 10 metrov a hladkm komnom hore, vemi ako, komn je skobovan. Odtia sp traverz doprava a do abu, ktor prebieha od nstupu. Nm op niekoko metrov hore a traverz doava, vemi ako, traverz je skobovan. Asi 30 metrov po strmej platni hore a na trvniky, nad ktormi je u odspodku vidno ervene sfarben previsy. Pod nimi asi 30 metrov traverz doprava. abom op hore na dku lana a asi 6 metrov previsnutm komnikom doprava hore na rebro. Po rebre hore, a sa skon v abe, ktor sa rozdeuje na dve asti. Vpravo kolmm komnikom, dlhm asi 20 metrov, hore vemi ako. Na konci komna

prestup doava na trvnat, skalami ohranien ploinku. Odtia 4 metre stienkou ahko hore na rebro. Po rebre hore a pod strm, asi 20 metrov vysok stienku. Stenou hore a odtia po skalch, preruovanch trvnatmi psmi u ahko na hrebe asi 20 metrov vpravo od vrcholu. 10 hod., VI. ( J. Drda K. Gliickselig, 13. VII. 1949.) JASTRABIE SEDLO (asi 2100 m)
JASTRZIJBIA PRZELIJCZ, KARBUNKULUSTORONYCSORBA, KARFUNKELSCHARTE

zka trbina medzi Jastrabou veou a Prednm Kopiniakom. Z ervenej doliny vedie do nej cestika. Odtia sa zana nstup na Karbunkulov hrebe. C
16

Vstupy z doln
Z ervene) doliny 1 Od Belasho plesa doava chodnkom v zkrutch a na sedlo. 3/4

17

hod., CH. () Zima: Na snehu na sedlo. (ti E. Borca O. Jordn T. Szaffka, U. IV. 1909.) 2 Od serpentn vavo abovitm neprjemnm ternom. 3/4 hod., CHI. () Zima: Na snehu. ()
Z Malej Zmrzlej doliny

18

F10

1 Tam, kde sutina siaha najvyie do junch stien Jastrabej vee, sa

tiahne ikmo doava hore k sedlu strm roklina. Tesne vavo od stia rokliny na trvnat ps a z neho cez 2-metrov stienku na vy ps. Teraz vodorovn traverz doprava do irokho abu, v ktor roklina prechdza. Odtia na rozahl trvniky alebo priamo abom ako, alebo najprv po rebierku, ktor ohraniuje ab sprava. Potom cez ab a po jeho avej stienke na trvniky. Z trvnikov sutinovm abom na sedlo. 1 3/4 hod., II.III. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys, U. VIII. 1905; A. Czermiski J. A. Szczepaski; 31. V. 1927; II. v. Z. Dabrowski, 26. VII. 1931.) JASTRABIA VEA (2139 m)
JASTRZIJBIA TURNIA, KARBUNKULUSTORONY, KARFUNKELTURM

Tto smel skaln vea, opraden bjkami, sa dvha nad Zelenm plesom. Dnes je lezeck zaujmav iba svojimi junmi zrzmi. Rozhad z nej sa obmedzuje iba na bezprostredn okolie Zelenho plesa,

FOTOGRAFIE K SCHEMATICKEJ MAPKE II

ale zato orientane nm posli pre tdium severnej steny Malho Kemarskho ttu. Vstupy h r e b e m i
Z Jastrabieho sedla

Priamo zo sedla. Po plochom hrebeni pod previsnut steny. Tesne pod stenami traverz doprava cez naklonen hladk platu, k pravej hrane tchto stien. Po tejto hrane doava na veu, ktor vrchol v previsnutch stench, ktor sme obili. Teraz stle hrebeom strmo dolu do sedielka a z neho po hrane stle kolmho hrebea, vyie tesne vavo od hrany na vodorovn ttov hrebe a na vrchol. 25 min., SZ 1 II., traverz cez platu II.-III. ( J- ChmielowskiJ. Nowickivodca K. Bachleda vodca St. Stopka, U. VIII. 1903.) Zima: Spodn as na skale, alej na snehu. () S obchdzanm hrebea, normlny vstup. Zo sedla roklinou, ktor pad do ervenej doliny, 30 metrov dolu. Odtia vidme dve skalnato-sutinov rmsy v severnej stene vee. Celkom hore sa spjaj. Aby sme dosiahli zaiatok hornej rmsy, musme prekroi strm, nevhodne vrstven liabok. Po hornej rmse a k jej koncu, potom na trvnatom pse, v preden rms, na vek, drvinami 2 pokryt terasu u vo vchodnom bo vee. Sme tu niekoko desiatok metrov za vrcholom. Vystupujeme na po trve a po balvanoch. 1 /4 hod., I. ( mono u M. Sieczka, 1880; L. Petrik vodca J. Faith vodca M. Faith, 28. VII. 1891; ) Zima: snehov tern. (; III. z. v. B. Ducho I. Kesselbauerov, 2.1.1933.)
Z ervenej doliny

19

20

Cez Jastrab zub. Zub obchdzame po trvnatch psoch v pravom V 1 bo. Nazad na hrebe, ale za chvu pod strmm vvihom zas do pravho boku a trvou porastenmi skalami nad vvih. Nasledujci zub obchdzame vavo. Potom irm hrebeom hore a k trvnatmu psu, ktor vedie do severnej steny. O ps sa opiera odtiepnut plata. Rkovanm doprava cez platu, potom dlh krok doprava na trvnat rmsu. Po rmse ete niekoko krokov doprava, potom cez balvany hore na vek terasu vo vchodnom bo vee a z nej na vrchol. 1 hod., II. ( E. Lindner T. Szaffka, 17. VIII. 1911.) Zima: Dostatone zasneen vstup. () B Vstupy stenami
Z ervenej doliny

F1

21

Pravou asou steny. Smerom do Jastrabieho sedla a alej do S 1 polovice hornej sutinovej rmsy. Odtia priamo hore, cez 3-metrov

22

23

24

stienku, potom skalami hore na nevek ploinu, 25 metrov. Doava hore na trvnat rmsu pri pt kolmej skalnej steny. iv rebrk, potom priamo hore na vrchol. IV. ( J. Orenburg J. Pierzchala, 14. VII. 1934.) Zima: ( /. Borca O. Jordn T. Szaffka, 11. IV. 1909.) 2 avou asou steny. Vstup vedie rovnobene s vchodnm hrebeom. Zo stupa na stupe ako a vemi strmmi liabkami. Naja je druh, d sa vak obs vavo. Nakoniec doava na trvnat ps s opretou platou a na vrchol. 1 1/4 hod., miestami III. Zima: ( Z. Krkowska J. A. Szczepaski, 10. IV. 1928.) 3 Stredom steny. Od chodnka od Belasho plesa k uzveru v stene a nm ku komnu, ktor zliezame na konci po jeho pravej stienke. Krtky traverz metra doprava, 6-metrovou stienkou priamo hore, potom 2-metrov traverz doava. Obkraujeme vytlajcu stienku, najaie miesto a vystupujeme ete nieo doava na mal trvnat ps. Po om na hladk platu. Doprava a k jej okraju, stade krtkym komnikom na spodn sutinov rmsu a z nej na vrchol. 1 1/4 hod., miestami III. ( Z. Rszkwna B. Chwasciski, 27. VIII. 1930.)
Z doliny Zelenho plesa JV 1 Od Zelenho plesa hore k stiu rokliny, ktor vedie medzi Jastrabou

25

F 1,10

veou a Jastrabm zubom. Roklinou do jej polovice, kde sa roziruje. Tu pred sebou vidme tmavosfarben as juhovchodnej steny. Odtia z rokliny doava a po plochch stupoch a zkom trvnatom pse k zaleka viditenmu trsu kosodreviny. Ete ksok doava, potom priamo hore na irok, trvou a kosodrevinou porasten lvky, ktor sa tiahn pod ervenou hladkou stenou. Po lvkach stle tesne pod eln stenu, ikmo doava na hranu, ktor eln stenu zava ohraniuje. Cez hranu a traverz ete niekoko krokov doava po komn. 10 metrov komnom hore. Asi 3 metre pod hornm koncom komna po lite niekoko metrov doava za roh steny. Za nm sa tiahne medzi vlastnm masvom vee a kulisovite vysunutou elnou stenou ikmo doprava strm kulor. Vstupujeme do nad jeho spodnm zrzom. Kulorom a na vek, trvou porasten kazateu, odkia vedie trvnat ps a na vchodn hrebe. Z kazatene dku lana po plochej stene priamo hore. Potom znova dku lana oblkom doprava hore cez strm, trvou prestpen stupne k trsu kosodreviny, dobre viditenej u od kazatene. Kus po trve doava, potom po skalnej hrane, vedcej nieo napravo, na sutinu pod vrcholom a zakrtko k najvyiemu bodu. 3 1/2 hod. II.III. a III. (Gy. A. Hefty Gy. Komarnicki, 17. VIII. 1902.)

Zima: Z vekej asti snehov vstup. ( B. Duchou B. Pnczl L. Wernerov, 26. IV. 1934.) Podobnou cestou, iba s dvoma variantmi, a to jednm v komne 2 a druhm od kazatene na tt. Asi IV. ( J. Beran J. Kuela, 2. X. 1933.) Do nstupu sa dostaneme rokou, ktor spad medzi Jastrabou veou 3 a Jastrabm zubom a vedie do Jastrabej trbiny. Rokou stle priamo hore, a tto prechdza v komn. Komnom hore a na trvnat stupne. Odtia priamo do platovej stienky, na ktorej je krtky zrez. Zrezom hore, potom ikmo doava k npadne erveno-ltej platni, viditenej u z trvnatch stupov. Na pravej strane platne vidme zrez. Cez zrez priamo hore a na plne hladk traverz. Dva metre doprava a hore na trvnat stupe pod kolmou stienkou. Stle priamo hore prdeme na trvniky, odkia tri dky lana na vrchol. 2 1/2 hod., IV.V. ( I. Glfy J. Kore, 18. IX. 1953. Podobnou cestou ili u W. Ostrowski J. Piotrowski, 26. VIII. 1949.)
Z Malej Zmrzlej doliny

F1 F1

26

27

Nstup pod zaleka viditen trhlinu, ktor pretna spodn as J 1 steny. Skalami vpravo od trhliny, neskr jej dnom 3 dky lana hore. Trhlina prechdza vyie v hlbok komn, ktor sledujeme a k jeho koncu. Teraz po trve na rebro, ktor zbieha z vrcholu a po jeho hrane 8 metrov hore. Traverz doprava do trvnatho ternu. Ksok hore, potom znova doava na hranu rebra a nm zakrtko na trvnat hrebe a na vrchol. 1 1/2 hod., III. ( P. Illner O. Rlke, VIII. 1926; II. v. T. Bernadzikiewicz K. Sinkwna T. Pawlowski, 28. VIII. 1934.) Zima: Okrem spodnho seku zasneen vstup. ( M. Nitsch P. Rhr, 17. III. 1935.) JASTRABIA TRBINA
JASTRZEBIA SZCZERBINA

F10

28

Sedlo medzi Jastrabm zubom, poslednou to vyveninou vchodnho hrebea a Jastrabou veou.

Vstupy z doln
Z ervenej doliny

C
1 29

Chodeck a na sedlo. CH. () Zima: Bez akost, ()

Z doliny Zelenho plesa

K rokline, ktor spad spod juhovchodnej steny Jastrabej vee, ou 1 hore a k jej uzveru, kde sa zuuje v trhlinu. Odtia doprava na

30

F1

chrbt, ktor ohraniuje roklinu. Po om miestami vemi strmo v kosodrevine, po trve a skalch hore, nieo vpravo od Jastrabieho zubu. 1 1/4 hod., II. ( ) Zima: Viac-menej na istom snehu okrem traverzu. ( K. Cerman Z. Graf O. Kopal D. Macha V. Makov Svoboda, 17. III. 1951.) JASTRAB ZUB
JASTRZIJBI ZAB

Posledn vbeok vchodnho hrebea Jastrabej vee, ktor prechdza do trvnatch svahov smerom k ervenej doline. A Vstupy hrebemi Pri vstupe vchodnm hrebeom na Jastrabiu veu. Pozri Jastrabia vea, A, V, 1, zima. ZMRZL SEDLO (asi 2266 m)
MODRA LAWKA, PAPIRUSZCSORBA, PAPIRUSTALSCHARTE

Medzi Zmrzlou a Belasou veou je to jedin praktick priechod z Malej Zmrzlej doliny do Kolovej doliny.
C 31

Vstupy z doln
Z Malej Zmrzlej doliny 1 Dolinou a k pte skl Zmrzlej vee. Strmou, zvyajne snehovou

F 4,6

roklinou v spdnici Zmrzlej vee hore, km sa roklina nerozvidluje. Jej prav vetva vedie na Zmrzl sedlo. Pozor na sneh, strmo. 1 hod., I. ( J. Chmielowski vodca A. Obrochta, 3. X. 1900.) Zima: Na istom snehu na sedlo, ( Z. Kuleszyna S. Luxemburg S. K Zaremba, 27. III. 1936;O. Kopal D. Macha, 15. III. 1951.)
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

32

1 Od Kolovho plesa a k uzveru severovchodnej vetvy doliny

F7

pod Kolovm a Zmrzlm sedlom. Medzi severovchodnm hrebeom Belasej vee a severozpadnm hrebeom Zmrzlej vee sa tiahne ikmo doprava hore vemi irok, balvanmi a sutinou naplnen roklina. ou na sedlo. 2 hod., I. ( J. Chmielowski vodca A. Obrochta, 3. X. 1900; ) Zima: Na istom snehu. ( Z. Kuleszyna S. Luxemburg S. K. Zaremba, 27. III. 1936; )

ZMRZL VEA (asi 2310 m)

MODRA TURNIA, VROSTAVITORONY, ROTSEETURM

Zahroten vea v hlavnom hrebeni Vysokch Tatier, z ktorej vybieha na sever hrebe Kolovch ve do Kolovej doliny, a tak ju rozdeuje na dve asti. Zo strnky lezeckej m zaujmav iba juhovchodn stenu, ktor je vak vemi sypk, najm v dolnej asti. Vstupy hrebemi
Od Zmrzlho sedla

Viac-menej v pravom bo na veu. 1/4 hod., I. (St. Krygowski SV 1 33 Z. Jaworski J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Kaspru F 4,6 Gasienica Zuzaniak, 1900; ) Zima: ahko. ( A. Gy. Hefty L. Rokfalusy 3. XII. 1911; II. z. v. A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 3. IV. 1928;)
Od sedla pod Vekm hrbom

Zo sedla nie po strmom rebre, ktor ohraniuje roklinu, spadajcu S 1 z Kolovej trbiny, ale hrebeom, ktor sa tu obracia na juhovchod. Po om na hlavn vvih zava na veu. I.( R. KordysJ. Malanka, 13. VIII. 1911.)
Od Kolovej trbiny

34

35 Tesne vavo od strmho hrebea liabkom na vrchol. 1/4 hod., II. JZ 1 F 4,6 (St. Krygowski Z. Jaworski J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Kaspru Gasienica Zuzaniak, 1900; ) Zima: ahko, okrem asti nad trbinou. ( A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko 3. IV. 1928; )

Vstupy stenami
Z Malej Zmrzlej doliny

B
JV 1

Vstup do steny tam, kde sa zbiehaj zava Kolov trbina a sprava Zmrzl sedlo. 30 metrov smerom ku Kolovej trbine. Odtia cez mal stienku a hne doprava do steny skalnou lvkou, alej silne porastenou trvou na ploinu. Z nej alej pokraovanm lvky, ktor je vdy strmia a v bode, kde prechdza v stenu, traverz doprava a na hranu v nej. Na hrane blok na istenie. Z hrany vemi ako zrezom s lmavmi skalami a trvou cez npadne vynievajci balvan na severovchodn hrebe. Po om asi 50 metrov na vrchol. Vemi lmav skala. 2 hod., IV., z hrany V. ( Z. Briill J. Sawicki, 14. VIII. 1932, opis A. Puk M. Tak, 14. X. 1951.)
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

F4

36

V zostupe. Z vrcholu stle prostriedkom steny na sever dolu S 1 a k npadnmu abu. Potom neprjemnm, miestami akm ter-

F7

37

nom vpravo od abu do rokliny, ktor spad zo Zmrzlho sedla. Vstupujeme do nej asi v 2/5 jej vky, potajc odspodku. Roklinou do doliny. l/2 hod., II. ( J. A. Szczepaski, 10. IX. 1932.) SEDLO POD VEKM HRBOM Sedlo, ktor oddeuje Zmrzl veu od hrebea Kolovch ve. VEK HRB (2210 m) Naozaj iba hrb v hrebeni Kolovch ve, ohranien od Zmrzlej vee sedlom pod Vekm hrbom a od Vekej Kolovej vee zas Zadnou Kolovou trbinou. A
38

Vstupy hrebemi
Zo sedla pod Velkm hrbom JZ 1 ahko na hrb. I. ( R- Kordys J. Malanka, 13. VIII. 1911.) Zo Zadnej Kolovej trbiny S 1

F7
39

ahko na hrb. I. ( R. Kordys J. Malanka, 13. VIII. 1911.) Vstupy stenami

Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Brnami

B
40

F7

SZ 1 Hranou. Severozpadn stenu Vekho hrbu ohraniuje zava

ab, spadajci zo Zadnej Kolovej trbiny a sprava snehov ab, spadajci z Kolovej trbiny, cesta Birkenmajera. Severozpadn hrana rozdeuje takto stenu na dve asti, ktor spadaj do dvoch spomnanch abov. Nstup na hranu je v miestach vpravo od stia avho abu. Cez stienky porasten trvou a cez ne ahko a na zdola dobre viditen vrazn rebierko. Nm alej na ploinu. Z nej doava na rebro, ktor smeruje do skalnho komna, sprava vrazn vea. Komnom a na jeho koniec, alej po rebre u v isto skalnom terne na vrchol. Dole strmo po trve. 3 hod., II.-III. ( J. Dlugosz A. Puk M. Skroczyska, 11. IX. 1955.)
Do Kolovej doliny, do kotlinky pod Kolovm sedlom

41

F7

V 1 Zo ttu ksok po hrebeni smerom k Zmrzlej vei a z hrebea po

trvnatch lvkach a krtkych stienkach v serpentnach na dno doliny. 20 min., I.( J. Dlugosz A. Puk M. Skroczyska, U. IX. 1955.) ZADN KOLOV TRBINA
ZADNIA KOLOWA SZCZERBINA

Skr irok sedlo medzi Vekm hrbom a Vekou Kolovou veou.

Vstupy z doln
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

Na horn terasu Kolovej doliny a z nej chodeckm ternom na sedlo, CH. ( M. Karlowicz, 16. VIII. 1907.) Zima: Na snehu a na sedlo. (ti ) VEK KOLOV VEA (asi 2160 m)
WIELKA KOLOWA TURNIA, KARTAVI TORONY, PFLOCKSEETURM 1 42

Najvia z troch Kolovch vei, oddelen Zadnou Kolovou trbinou od Vekho hrbu a Prostrednou Kolovou trbinou od Prednej Kolovej vee. Vstupy hrebemi
Od Zadnej Kolovej trbiny

Po ahkom hrebeni na veu. I. ( M. Karlowicz, 16. VIII. 1907)

Z Malej Kolovej vee, z Kolovej doliny

Celm hrebeom Kolovch ve. Na vodorovn sek severnho hrebea Malej Kolovej vee vedie z kotlinky pod Kolovm sedlom A kamziia stopa. Po nej a 5 metrov pod sedielko medzi spomnanm sekom hrebea a najblim vvihom. Odtia strmou trvnatou lvkou vo vchodnom bo hrebea 10 metrov a na koniec a alej 30 metrov na al vodorovn sek hrebea. Teraz alebo ostrm, 10 metrov exponovan lezenie, potom vodorovn skaln k na al JZ 1 vvih, alebo s obchdzanm vavo 40 metrov. alej u ahko na Mal Kolov veu. Nasleduje zostup 12 metrov po ostr a cez kosodrevinu S 1 do trbinky. Na skaln ihlu po ostr, potom 28 metrov dolu do alej trbiny, najprv 5 metrov cez platne, potom vo vchodnom bo. Cel ihla sa d dobre obs v zpadnom bo. Zo trbiny cez rad hrotov. Hrebe sa skrca na zpad. Lezenie je ahk. Cez aliu vyveninu d sa obs vavo do sedla pod severnm hrebeom Prednej Kolovej vee. Tmto strmm, ale dokonale vrstvenm hrebeom na Predn Kolov veu. alej hrebeom na juh cez trvnat trbinu na Vek Kolov veu. 3 hod., II.-I. ( A. Grsz J. Lingsch, 26. VIII. 1926.)

43 44

Vstupy stenami
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

B
45

Nstup je v spdnici vrcholu sprvu cez vemi pevn platne, z kto- S 1 rch sa sklad prv sek steny. Z nich sa dostaneme na trvnat ps, ktor pretna horizontlne stenu, idc od Prostrednej Kolovej

46

trbiny. Z neho priamo hore cez trvnat stupne do kamennho abu a zava na tt. 2 hod., IV. ( J- Doleal A. Puk, 22. VIII. 1954.) Zima: Spodn as steny obdeme zava na snehu, strmo. alej Viac-menej snehov tra. ( K . Kirly A. Puk, 4. IV. 1955.) SV 1 Severovchodn rebro. Od severovchodu prichdza do Vekej Kolovej vee rebro, ktor oddeuje severn stenu od cesty, vedcej po ahkom terne na Zadn Kolov trbinu. Ostrm rebra po rozorvanch blokoch dolu, skoro a do jeho stia, kde sa vlastne rebro lme do doliny stienkou. Tu ksok doprava od jeho ostria, najprv trvnatmi stupami, neskr strmou, zkou, exponovanou lvkou dolu na sutinovisko ete vdy strmej doliny. 1/2 hod., II. ( J. A. Szczepaski, 10. IX. 1932.) Zima: Spoiatku skalnat rebro sa strieda vdy viac a viac so snehovmi plami. ( K. Kirly A. Puk, 4. IV. 1955.) PROSTREDN KOLOV TRBINA
POREDNIA KOLOWA SZCZERBINA

zka trbina v hrebeni Kolovch ve medzi Vekou a Prostrednou Kolovou veou. C

Vstupy z doln
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Brnami

47

48

avou stranou obrovskho sutinoviska, ktor spad spod severnej steny Kolovho ttu, s psy trv, ktor sa tiahn pod zpadnmi stienkami i rebrami Malej a Prostrednej Kolovej vee. Trvami hore, a na ich koniec, odkia sa tiahne na hrebe hlbok, zvyajne iastone snehom vyplnen ab. Nm hore po sutinovisku, skalch a snehu i cez niekoko ahkch prahov do miesta, kde vpravo do stien Vekej Kolovej vee vybieha z neho hlbok komn. Priamo hore sa ti v komnovitom preden nho abu 15-metrov, v dolnej asti previsnut a podat prah. Cez av stranu prahu zo zaiatku ako a riskantne do hlbokho liabku, z ktorho vybieha smerom k hrebeu komn s dvoma prahmi. Odtia vavo pod skalami na mal rebierko, z ktorho neoakvane ahko po trve na trbinu. 1 3/4 hod., II.-III. ( J. A. Szczepaski; 8. IX. 1932.) 2 Od Kolovho plesa sutinoviskom smerom pod severnou stenou Kolovho ttu. Odtia dobre vidno ab, spadajci z Vekej Kolovej vee, ktor je ohranien zava pilierom. Nstup na pilier zava po trve a kosodrevine, alej stle po om u na dobrej skale. Pilier sa kon v trvnatom bo, ktor sa vdy viac a viac zuuje. Nm do zkej trbiny. 2 hod., II..IV. ( W. H. Paryski A. Puk W. Rowicki A. Szab, 12. VIII. 1953.)

Do Kolovej doliny, do kotlinky pod Kolovm sedlom

V zostupe. Zo trbiny smerom na vchod sa tiahne lvka, ktor 1 vdy viac a viac kles, traverzujc tak cel severn boie Vekej Kolovej vee. Dochdza do doliny v miestach, kde je severn stena ohranien severovchodnm rebrom. l/2 hod., I.II. ( W. H. Paryski A. Puk W. Rowicki A. Szab, 12. VIII. 1953.) Priamo zo trbiny do doliny. Zo zaiatku strmm komnovitom 2 abom, krtko, alej na sutine strmo. Lmav. 1/2 hod., II. ( E. Fehr I. Lehotsk, 15. IX. 1953.) PROSTREDN KOLOV VEA
POREDNIA KOLOWA TURNIA

49

50

Prostredn z troch Kolovch ve, ohranien Prostrednou Kolovou trbinou. Od Malej Kolovej vee ju zase oddeuje Predn Kolov trbina. Vstupy hrebemi Pozri celm hrebeom Kolovch ve. Vek Kolov vea, A, S, 1. Vstupy stenami
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

A B

Spodn zrzy steny pretnaj dva komny. Nastupujeme v spdnici vrcholu tam, kde stena najhlbie siaha do sutiny. Po stupoch a trvach na lvku, smerujcu k iernej jaskynke. Lvkou 30 metrov, potom 5 metrov doava hore na ikm ploinku. Odtia doprava hore 30 metrov na trvnat balkn. Z neho vemi ako zrezom s volnmi balvanmi na lvku. ou za roh a odtia trvou na sedielko v pilieri. ubovone na vrchol. 2 hod., IV.V. ( E. Fehr L Lehotsk, 15. IX. 1953.) PREDN KOLOV TRBINA
SKRAJNA KOLOWA SZCZERBINA SV 1 51

zka trbina medzi Malou Kolovou veou a Prostrednou Kolovou veou. Vstupy z doln
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Kolovm sedlom

Z Kolovej doliny na prah doliny, t. j. do kotlinky pod Kolovm sedlom. Hne na hrane prahu doprava, alej kamziou stopou, ktor sa kon 5 metrov pod sedlom a cez naklonen platne na vodorovn sedlo. 1/4 hod., hore I. ( A. Grsz J. Lingsch, 26. VIII. 1926; K. Gursk A. Puk A. Szab G. Tak\ 18. VIII. 1953.) Zima: ahko na snehu. () C
1 52

MAL KOLOV VEA

MALA KOLOWA TURNIA

Malou Kolovou veou sa zana z Kolovej doliny vlastne hrebe Kolovch ve. Spad ku Kolovmu plesu mohutnou trojuholnkovou stenou, ktor pripomna Mal Snehov veu. Je ohranien z dvoch strn hranami a jej spodn zrzy s vemi strm a porasten trvou. Z tejto strany, od Kolovho plesa poskytuje zbavn lezenie. A B
53

Vstupy hrebemi Pozri celm hrebeom Kolovch ve. Vek Kolov vea, A, S, 1. Vstupy stenami
Z Kolovej doliny SZ 1 Hranou steny. Severn stena Malej Kolovej vee spad ku Kolo-

54

55

58

vmu plesu trojuholnkovou stienkou, ktor je ohranien z pravej strany severozpadnou hranou. ou je vlastne oddelen od zpadnej, ovea kratej steny. Nstup na hranu je pomerne dlhm trvnatm jazykom, beiacim sprava doliny doava pod samu hranu. Z jeho konca cez skalnat vvih na trvnat ploinu a z nej znova cez druh vvih na ah tern, na konci ktorho je kosodrevina. Od nej je hrana a po vrchol exponovanejia, isto skaln a pevn. Po nej a na tt. 2 hod., IV.V. ( K. Gursk A. Puk A. Szab G. Tak, 18. VIII. 1953.) S 1 Prostriedkom. Severn stena Malej Kolovej vee spad ku Kolovmu plesu peknou trojuholnkovou stienkou, ktor, dvajc sa na u od plesa, je ohranien zava severnou hranou a sprava zase severozpadnou hranou. Nstup je Viac-menej v prostriedku steny priamo hore, trvnatm, exponovanm, komnovitm abom, ktor sa tiahne dos vysoko a pod vrcholov stenu, isto skaln, prerasten hodne kremeom, a preto zle skobovaten. Nm skoro a pod tt, spod neho dlhm traverzom a na severn rebro a niekoko krokov ahko na vrchol. 3 hod., IV.V. ( J. Kovik A. Puk L. Vtek, 5. IX. 1953.) 2 Severnou hranou. Nstup je na trvnatej ploine na pt hrany pri osamelom kre kosodreviny. Zrezom 30 metrov hore na ploinku s balvanom. Z ploinky cez previsnut stupne na av okraj vraznej platne. Cez stienku na trvnat terasu. Z nej plytkm vhbenm cez previs nad vvih, na aliu trvnat terasu. Odtia stle po pilieri na vrchol. 1 1/2 hod., IV. ( E. Fehr I. Lehotsk, 5. IX. 1953.) Z 1 avou stranou obrovskho sutinoviska, ktor spad spod severnej steny Kolovho ttu. S tu psy trv, ktor sa tiahn pod zpadnmi stienkami i rebrami Malej Kolovej vee. K miestu, kde z dolnho

vychdza doava sa tiahnci liabok do stien Malej Kolovej vee. Nm ahko na trvnat tern, ikmo vavo do vhbenej, strmej, trvnatej rny a ou na vrchol. 1 1/4 hod., II. ( J. A. Szczepaski, 8. IX. 1932.)
abu

KOLOV TRBINA
KOLOWA SZCZERBINA

zka trbina medzi Kolovm ttom a Zmrzlou veou, ktor sa ako priechod nepouva. Jej aby s i v lete vinou naplnen snehom. Vstupy
Z Malej Zmrzlej doliny

doln

C F4
57

Zo trbiny spad na vchod roklina, ktor je prehraden dvoma 1 30-metrovmi prahmi, iastone previsnutmi. Pod dolnm prahom sa roklina spja s druhou, ktor spad do Zmrzlho sedla. A pod stenu Zmrzlej vee, potom roklinou pod spodn prah, preat v avej strane strmm liabkom. Nm vemi ako priamo hore na naklonen sutinov ploinu nad prahom. Po sutine pod horn prah. Zdolme ho po pravej strane rokliny. Najprv cez hladk platne doprava, potom po lmavch rmsach a liabkami doava, nakoniec traverz doava na stupe nad prahom. Tu roklina prechdza v hlbok ab, ktorm je mono vystpi priamo na trbinu. II.-III. jedno miesto IV. ( S. Bernadzikiewicz J. T. Jabloski A. Kenar, 13. VIII. 1930; II. v. J. Sawicki, 14. VIII. 1932.) Zima: V prevanej vine snehov tra, okrem seku pod trbinou, poda stavu snehu. ( O. Jelnek J. Pilnek, zima 1947; II. z. v. O. Kopal D. Macha, 15. III. 1951.)
Z Kolovej doliny

Roklinou po strmom snehu 150 metrov hore a po 10-metrov pre- 1 visnut skaln prah. Pod prahom doprava do skl, asi 20 metrov doprava hore, potom zase doava do krtkeho liabku, ktor sti tesne pod prahom do rokliny. liabkom hore. Znova traverz doava a po stupoch nazad do rokliny, u nad prahom. alej po snehu v rokline po jej zenie, kde sa zana sutina. Hne nato strm prah v abe, ktor sa sklad z dvoch vysokch stupov. Cez prv, alebo priamo, priom sa drme viac vpravo, vemi ako, alebo pod prahom, po stpajcej, vemi lmanej rmse 20 metrov hore na ploinu. 10 metrov komnom hore, potom vodorovn traverz 15 metrov doprava na rebierko. Horn prah obchdzame po lmavch stienkach rebierka, ktor ho ohraniuje zava. Djdeme tak k odtiepenmu tesu na hrane rebierka. Odtia ksok doprava dolu sp do abu

58

F 7,10

a nm na trbinu. V hornej asti lmav skala. 3 1/ 2 hod., IV. ( pokus S. K. Zaremba, 150 metrov, 25. VII. 1929; W. Birkenmajer ~ J. K. Dorawski, 23. VIII. 1930.) Zima: Snehov tra, okrem hornho seku, kde je i v zime pre lmavos neprjemn vstup. ( Vaculn Souek, 17. IV. 1952.) KOLOV TT (2425 m)
KOLOWY SZCZYT, VRSTAVI CSCS, ROTSEESPITZE

Tvor pekn pyramdu, pozerajc sa na z ktorejkovek strany. Od Zmrzlej vee ho del Kolov trbina, severovchodn hrebe sa skla k Svinke a od ierneho ttu ho del ierne sedlo a Nin ierne sedlo. V lete je znma jeho juhovchodn stena z Malej Zmrzlej doliny, kdeto v zime m idelne vstupy severnou stenou z Kolovej doliny a juhozpadnou stenou z iernej Javorovej doliny. A Vstupy hrebemi
Od Kolovej trbiny 59 SV 1 Tesne vpravo od hrany hrebea, potom hranou cez jej vvih. alej F 4,5,6,10 sa strmos zmieruje. Stle po hrebeni, ktorho aie miesta meme obs vpravo, a na tt. 3/4 hod., II. (St. Krygowski Z. Jaworowski J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Kaspru Gasienica Zuzaniak, 1900; ) Zima: Bez akost okrem krtkeho dolnho seku, ( A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 3. IV. 1928; ) 60 Od Hornej Brny, cez trbina za Brnou SZ 1 A pod vrcholov vvih, alej krtky traverz doava do severnej

F 5,8,10

steny k pte 5-metrovho komna. Nm hore a alej na tt. II. ( A. Jakubski A. Konopczyski S. Sulakiewicz, 13. VIII. 1908.) Zima: V pred ttovch sekoch trochu aie lezenie. ( iastone J. Fbry A. PukJ. Puobi, 30. III. 1952.)
Od ierneho sedla

61

J 1 Po sutine Viac-menej vpravo na tt. 1/2 hod., CH.I. ()

F 5,6,8 B
62

Zima: Na istom snehu. Najjednoduch zostup zo ttu do Malej Zmrzlej doliny. ( A. Gy. Hefty I. Laufer, 25. III. 1912.)

Vstupy stenami
Z Malej Zmrzlej doliny JV 1 strane steny. Nm hore po avej strane a po jeho kotol. Odtia

avou asou steny. Nstup je v hlbokom abe, ktor je v avej

F 5,6

odbome doprava do postrannho abu. Nm cez platne hore.

Na konci abu alej doava cez platne, stienky a sutinu na tt. 1 3/4 hod., miestami IV. ( J- Beck A. Gy. Hefty D. Reichart A. Wiegandt, 3. IX. 1922.) Zima: Viac-menej na istom snehu. Na jednom mieste adov prah. Jeho dka je zvisl od snehovch podmienok. ( K. Cerman O. Kopal, U. III. 1952.) Pravou asou steny. Nstup pri zkom a mokrom abe, ktorm 2 sa dolu kon kulor vavo od pravho piliera steny. 50 metrov abom hore. Doprava na lvku uprostred strmch zrzov, potom strmmi a exponovanmi stienkami hore do zaiatku kulora. Z neho doava do abu, vedceho na sedielko medzi prostrednou a pravou z troch ve, ktor sa nachdzaj v hornej asti steny. Potom do sutinovho kotla hornej terasy. Z kotla djdeme doava k rovnmu abu, dlhmu asi 80 metrov a vedcemu k hrebeu. abom hore, nakoniec po ahom bo priamo hore na vrchol. 1 1/2 hod., II.-III. ( E. Payerov F. Bnysz J. Lingsch G. Seide, 14. VII. 1926; A. Szab L. Tth, 5. IX. 1953.) Zima: Vstup vemi strm na snehu, bez preruenia. ( K. Cerman V. Makov, 15. III. 1951.) Celm abom pravej asti steny. Celm kulorom vavo od pra- 3 vho piliera steny na severovchodn hrebe, 20 min, od vrcholu. II.-III. ( W. H. Paryski T. Pawlowski, 28. VII. 1930.) Pravm rebrom. Rebro pretna v dolnej asti trvnat lvka. 4 Na u jednm z troch liabkov. alej vraznm abovitm komnom a na jeho ukonenie, odkia traverz doava a platami na ploinu nad komnom. Z ploiny doava hore po strmej, exponovanej stienke na hrebe rebra. Nm na severovchodn hrebe a alej na tt. 3 1/2 hod., IV. ( W. Stanislawski A. Zaremba, 30. VI. 1931; opis J. Doleal A. Puk, 12. VIII. 1954.) Bliie k prostriedku steny. Nstup je vavo od spdnice vrcholu 5 pri npadnom ervenom komniku. Nm 12 metrov hore, potom traverz po platni 2 metre doprava do nevraznho zrezu. Nm hore cez platne do abu. ikmo doprava cez ab a k miestu, kde sa strca v previsoch. Stenou doprava ikmo hore, do plytkho trvnatho abu vpravo od previsnutch skl. Odtia na stupe na hrane rebra, ktor ohraniuje zava vek vhbenie. Niekoko metrov po trve hore, potom traverz 10 metrov doprava. alej cez strm stienku do hlbokho, trvnatho a skalnatho kuloru a nm vpravo 45 metrov hore. Stle naavo od hlbokho vhbenia. Tu do vhbenia a nm smerom na tt hore. 2 hod., v dolnej asti miestami V. ( Z. Korosadowicz H. Mogilnicki, 24. VII. 1931.)

F 5,6

63

F5

64

F 4,6

65

F 5,6

66

67

F 5, 6

Zima: Okrem spodnej asti Viac-menej na snehu, ( R. Kotala J. Slma, 25. IV. 1956.) 6 Stredom steny. Nstup z lvky v spdnici vrcholu, tiahncej sa asi 15 metrov nad ptm vavo od abu pravej asti steny. Na konci lvky njdeme skobu, zanechan asi z predolch poskch pokusov. Tu je prv stanovite. Odtia traverz plochm oblkom dolu doava, na konci po nevhodne vrstvenej skale, mal previs nad hlavou, mierne hore a na ikmo doava sa tiahncu platu, niekoko metrov hore na trvnat ploinku pri pte ikmho komnika. Tu je druh stanovite. Hore komnikom. V jeho hornej tretine prejdeme ikmo doprava hore a dosiahneme av doln okraj vekej platne, rozprestierajcej sa a pod tri rady strechovitch previsov, charakterizujcich stenu. Tu je tretie stanovite. Dlh traverz doava a na koniec poliiek, kde je tvrt stanovite, odkia mono vystpi na druh vek platu, uloen vyie a vavo od pravej. ikmo doava, hore do prostriedku platne po 10-centimetrovej polike doprava a na jej vchodn koniec, kde je piate stanovite. Trochu vpravo od hrany platne priamo hore pod prenievajci blok, tvoriaci zpadn okraj strednho radu spomenutch charakteristickch previsov. Tesne vavo veda bloku do malho, nm tvorenho kta, vpravo hladkou dladicou vavo. Cez u volnm traverzom v lane, zhupnutm do trvnatho liabku a nm hore na trvnat ploinku. Tu je ieste stanovite. Otvorenou stienkou na al trvnik, najv z doliny. Siedme stanovite. ikmo doava sa tiahne previsom kryt trvnat rampa, vhodn pre bivuak. Z trvnika ktom hore pod previs, tvoriaci plytk jaskynku, potom dku lana ikmo doprava otvorenou stenou na zaiatok trvnatho liabku. Nm do bieleho abu medzi prostrednou a pravou veikou. Exponovan vstup technikou v horolezeck zaujmavom terne. 11 hod., V. ( M. dek K. Zlatnk, 30.31. VIII. 1950.)
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Brnami S 1 Stenu ohraniuje zava mohutn ab so snehom. Vpravo od stia

68

F 7,10

tohto abu vystupuje zo steny skaln ostroha. ou je nstup. Po trvou porastench skalch ostrohy hore pod vystupujcu stenu. Krtkym trvnatm psom nad stenu, odkia sa tiahne irok chrbt k masvu steny. Chrbt je sprvu trvnat, no neskr prechdza v strm, ale dobre vrstven stenu, a nakoniec zmizne celkom v stene. Odtia sa tiahne ikmo doava hore zrzny ploch ps. Po om asi 23 dky lana, alej doava na nevrazn rebro, ktor vrbi ploch ps a kon sa pri sutinovej lvke, na ktor vysuje i ploch ps. Niekoko krokov po lvke doava pod irok vhbenie v stene. Nm v serpentnach hore, potom zkym strmm ervenm liabkom

trochu doprava. Krtko pred jeho ukonenm doprava von na rebro, ktor lemuje liabok a nim hore. Dostaneme sa tak na severozpadn hrebe, 1015 metrov pod jeho vvihom pod vrcholom. Miestami trva a lmav skala. 3 hod. II. ( Gy. Komarnicki R. Komarnicki, 9. VIII. 1911; II. v. Z. Dabrowski 26. VII. 1931 zistil zmeny v liabku, m je vstup obanej.) Zima: Okrem dolnej ostrohy isto snehov vstup, vemi strm najm v prostrednej asti ( L Fbry A. Puk J. Puobi, 30. III. 1952.) Stredom steny. Vstup vedie zdola dobre viditenm komnom 2 v strede steny, ktor spad do abu z Kolovej trbiny. Nstup je v snehovom abe, asi 120 metrov hore nm. Bielym vlomom asi 20 metrov hore, odtia platou ikmo doava hore do komna. Nm 3 metre priamo hore a traverz doava nad veikou. alej 30 metrov ahko do zaiatku komna. Komnom priamo hore. Koniec komna uzatvraj vklinen balvany. Tieto obchdzame zava. 5 metrov po volnch balvanoch pod stienku. Von balvany tvoria zku lvku, ktor spad asi 3 metre doprava a potom pokrauje vodorovne. Traverz po lvke a pod biele vymyt platne. Platami 4 dky lana priamo hore, a na irok sutinov ps, ktor sa tiahne ikmo sprava doava. Cez sutinov ps ikmo doprava cez stienku do bieleho vlomu. Vlomom hore, a ho znova pretna sutinov ps, ktor tvor psmeno S. Sutinov ps sa zuuje v kulor a skrca sa doprava. Niekoko metrov kulorom, alej znova bielym vlomom a cez stienky priamo na vrchol. 3 1/2 hod., V.-IV. ( A. Szab L. Tth, 5. IX. 1953.)
Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

F 7,10

69

Stenu pretna roklina, ktor sa kon dolu zrzom. Priamo cez spodn JZ 1 zrz rokle 25 metrov hore na sedielko v rebre, ktor ohraniuje roklinu zava, 50 metrov po rebre hore. Potom sp do rokliny doprava, ahko. abom hore a na sutinov lvku, ktor vedie na SZ hrebe vavo. Prekrome ho doprava a dosiahneme tak koryto, ktor vedie doava hore. Nm hore 20 metrov, alej cez erven platu a stienky na vrchol. 2 hod., II.( A. Grsz A. Hensch J. Lingsch, 15. VIII. 1923; II. v. Z. Dabrowski, 28. VIII. 1932.) Zima: Idelna snehov tra. Po spodnom prahu pretek ad. ( G. Krtvlyessi A. Puk, 17. III. 1952.)
TRBINA ZA BRNOU SZCZERBINA ZA BRAMA

F8

70

zka trbina, leiaca medzi Kolovm ttom a Hornou Brnou, ktor je od Hornej Brny oddelen krtkym skalnm vyvenm.

Meme ju poui ako priechod, avak tern je vemi strm a trvnat. Prakticky neprichdza do vahy. C
71

Vstupy z doln
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Brnami 1 Nstup smerom ako na severn stenu Kolovho ttu. Nad vraznm

F 7,10

sedlom sa k nm tiahne skaln ab, ktor sa vyie strca v ervench platniach. abom po platniach a balvanoch a do spdnice sedielka, do ktorho ved dva rovnoben komny. Najprv po trvnatch stupoch 30 metrov nealeko pravho komna hore a na trvnat lvku. Odtia 5 metrov traverz doava do avho komna, do ktorho vstupujeme u nad jeho spodnm zlomom. Komnom 40 metrov na sedielko. Lmav skala. 1 3/4 hod., II. ( Z. Czarnocka W. Krygowski, 21. VIL 1928; opis, J. Keek . Zamkovsk, 28. VIII. 1935.)
Do iernej Javorovej doliny, do kotlinky pod iernymi sedlami

72

1 Zo trbiny najprv vpravo od abu po trve dolu. Tento trvnat

V spdnici trbiny sa tiahne skaln, tabuovit a neschodn ab.

chrbt sa niie lme. Ete predtm, ne sa stane tern strm, vtraverzujeme doava smerom k abu a na jeho platniach, ktor s tu dos dobre vrstven, zostpime na dno abu. Jeho dno dosiahneme u pod jeho zlomom. Odtia po sutine dolu do doliny. 20 min., II. ( D. Reichart, 6. IX. 1926.) HORN BRNA (2160 m)
WYNIA BRAMA

Charakteristick sedlo, oddelen od Kolovho ttu trbinou za Brnou a od Sviniek trbinou pred Brnou. Ako priechod neprichdza do vahy. C Vstupy z doln
Z Kolovej doliny, z kotlinky pod Brnami

F 7,10

73

Horn Brna je vlastne najhlbie poloen zrez z troch zrezov, ktor prakticky oddeuj od seba Kolov tt a Svinku. Tiahne sa 1 do dlh, pomerne dos zky komn s krtkymi vvihmi. Stle dnom komna, pribline do jeho polovice, kde najv vvih obdeme sprava doava na ikmej lvke. Pred stm na hrebe je lepie pre lmavos ternu vytraverzova asi 20 metrov od sedla doprava na trvnat rebro. Miestami vemi lmav skala s pretekajcou vodou. 2 hod., II.-III. ( T. Mastihuba A. Puk, 13. IX. 1955.)

TRBINA PRED BRNOU

SZCZERBINA PRZED BRAMA

zka trbina, leiaca medzi Hornou Brnou a Svinkou. Ako priechod prakticky neprichdza do vahy. SVINKA (2162 m)
SVINKA, SZVINKA, SWINKA

irok, rozloit tt v pravom uzvere Kolovej doliny, ktor pad do nej severnou stenou. Do iernej Javorovej doliny sa skla miernymi svahmi, iba miestami ukonenmi stienkami. Lezeck zaujmav je stena z Kolovej doliny. Od Kopy je Brna oddelen Prostrednou Brnou a od Kolovho ttu zase Hornou Brnou. Jej hrebe, tiahnci sa ku Kolovmu ttu je charakteristick mnostvom drobnch veiiek. Vstupy hrebemi
Z Prostrednej Brny

Z iernej Javorovej doliny alebo z Kolovej doliny cez trvu a sutinu SZ 1 74 na sedlo. Odtia sledujeme hrebe a na Svinku. Z nej schdzame F10 do Hornej Brny. I. ( do Hornej Brny A. Jakubski A. Konopczyski S. Szulakiewicz, 13. VIII. 1908.) Zima: Iba miestami dobre zasneen lezeck tern. ( zo Svinky do Prostrednej Brny A. Puk H. Rcz, 18. II. 1954.) Vstupy stenami
Z Kolovej doliny

B
75

V spdnici vrcholu sa tiahne mohutn ierny komn, ktor v spodnej S 1 asti zanik a prechdza v aksi depresiu, spadajcu po pravej strane do sutiny bliie k Prostrednej Brne. Zava je ohranien rebrom, idcim asi do polovice steny. Nstup je v spdnici komna po jeho pravej strane cez sneh. Nad komnom s biele platne a odtepy, cez ktor doava na ploinu. Z nej priamo hore do zkeho komna, ktor vychdza na naklonen trvnat tern. Nm na vymyt skaly a sme pod spomnanm iernym komnom. Komnom stle hore a po jeho ukonenie hladkou platou. Odtia traverz doprava a nad platne sp do komna. Nm neustle hore, a zanikne pod vrcholom v otvorench stench, ktormi potom hore priamo na tt. 5 hod., IV.V. ( V. Kriak M. Mere A. Puk W. Rowicki M. Rumlov J. ulawski, 16. VIII. 1953.) Zima: Idelny zimn vstup. Prostredn sek komna obden. Dole ad, alej skala sa strieda so strmmi snehovmi plami. ( A. Puk H. Rcz, 18. II. 1954.)

F10

76

F10

2 V zostupe. Z vrcholu stenou, ktor je obrten do abu spadaj-

ceho z Prostrednej Brny po trve a skalnch stupoch a na vek sutinov ploinu. Z nej, driac sa viac vavo a na dno doliny a pred ukonenm zostupu cez platne rovno do sutiny abu spadajceho z Prostrednej Brny. II.-I. ( V. Kriak M. Mere A. Puk J. Rowicki M. Rumlov W. ulawski, 16. VIII. 1953.) Zima: Najprv po severozpadnom hrebeni, ktor smeruje do Prostrednej Brny. Tam, kde hrebe prestva by skaln, tiahne sa do severovchodnej steny rebro. Nm dolu na sutinov plochu a alej ako v lete. Zva zasneen, okrem spodnch platn, ktor s u nad abom. Praktick zostup. ( A. Puk H. Rcz, 18. II. 1954.) PROSTREDN BRNA (1981 m)

POREDNIA BRAMA, SZVINKAHG

zke sedlo medzi Svinkou a Kopou Brn, ktor sa d poui ako priechod. Z Kolovej doliny je vak v hornej asti strm, trvnat a lmav. C
77

Vstupy z doln
Z Kolovej doliny 1 Najprv irokm sutinovm abom, ktor sa vdy viac a viac zuuje

F10

a stva sa strmm. Pred jeho stm je neprjemn trva a lmav skala. Cez u na sedlo. I. ( )
Z iernej Javorovej doliny

Trvnatm bom na sedlo. CH. ()

78 1 KOPA BRN (2025 m)

irok, trvou porasten tt poskytujci iba v zime v lezeck pitok, naozaj klasickmi vstupmi z Kolovej doliny. Stena je rozdelen mohutnm rebrom na severn a severovchodn as.

Vstupy hrebemi
Celm hrebeom od plazu a po Prostredn Brnu. CH.-I. 80 SZ 1 ( A. Grsz a druhovia, 7. VII. 1942; prechod celho hrebea okrem F10 vstupu na Kolov tt v jednom kuse uskutonil vo A. Grsz s druhmi 7. VII. 1942.) B
81

Z iernej Javorovej doliny alebo z Kolovej doliny

Vstupy stenami
Z Kolovej doliny S 1 Z vrcholu hrebeom smerom k Dolnej Brne, kde blzko pod vrcho-

F10

lom je v hrebeni npadn trbina. Zo trbiny ubovone stle dolu

medzi stienkami a na sutinov terasu, z nej lmavm a prvm abom potajc od hrebea do sutiny smerujcej z Dolnej Brny. Vemi zvetran a trvnat skala. 1 hod., II. ( R. Kuchr A. Puk, 2. X. 1952.) 82 Z vrcholu a na dno doliny sa tiahne ab, ktor v spodnej asti SV 1 F10 m svetl skaly pretekajce vodou. Nm cez dva vie skaln prahy na vek trvnat sutinovisko, odkia priamo alej abom, ktor je tu ohranien dvoma npadnmi rebrami. V hornej asti abu vystupuje rebierko, ktor obdeme sprava alebo zava a pokraujeme alej abom na sedielko. Zo sedielka doava na vrchol. 2 1/2hod., dole IV., alej III. ( A. Puk; 5. IX. 1953.) Zima: Cesta vedie zva zasneenm a v spodnej asti zadovatenm ternom. ( J. Kovik A. Puk, 14. II. 1953.) avm rebrom. ab, ktor spad stredom steny, ohraniuje 2 83 z avej strany rebro, na ktor sa nastupuje z terasy pod nm. Od F10 spdnice hlavnho abu doava na terasu a z nej ako cez vvih rebra. Nad vvihom stle po rebre, a narazme na alie rebro, ktor prichdza nm vo vstupe na av ruku. Rebro prekrome a za nm doprava v abovitom terne na tt. 3 hod., vvih rebra V., alej II. ( J Kovik L. Vitek, 5. IX. 1953.) Zostup avm abom. Celou severovchodnou stenou sa z vrcholu tiahne dolu do Kolovej doliny mohutn ab, smerujci k stiu druhho abu, ktor spad z Prostrednej Brny. Je vemi trvnat, ale dos pevn. Je to najrchlej a najbezpenej zostup z Kopy Brn do Kolovej doliny. Spad na sutinov terasu strmm prahom, ktor obdeme zhora, idc napravo strmo po trve. Z terasy u pohodlnm ternom na dno doliny. 1 hod., II. ( J. Kovik 3 84 A. Puk L. Vtek, 5. IX. 1953.) DOLN BRNA
NINIA BRAMA

zke sedlo medzi Kopou Brn a ltou kopou, ktor meme poui ako priechod. Z Kolovej doliny po trvnatom rebre, ktor ho ohraniuje sprava a patr u do ltej kopy; ved nm aksi zvyky cestiky, ktorou sa dostaneme ahko na sedlo.

Vstupy z doln
Z Kolovej doliny

Vo vstupe, no najm v zostupe zvykami cestiky u po rebre ltej kopy na jej juhovchodn hrebe a dolu doava na sedlo. CH. () Zima: Na istom snehu priamo dolu zo sedla. ( J. Kovik A. Puk, 14. II. 1953.)

F10

85

Z iernej Javorovej doliny 86 1 Chodeck tern po trvnatch a kosodrevinou porastench svahoch,

CH. ()

LT KOPA (1939 m)
2LTA CZUBA

Trvnat kopa ohranien od Kopy Brn Dolnou Brnou a od plazu sedlom pod ltou kopou. Do iernej Javorovej doliny sa zvauje miernymi trvnikmi, ktor s porasten kosodrevinou a do Kolovej doliny strmmi trvnatmi stenami tu a tam preatmi psom skl. A Vstupy hrebemi Vstup hrebeom od plazu a po Prostredn Brnu. Pozri Kopu Brn, A, SZ, 1. SEDLO POD LTOU KOPOU
PRZELACZKA POD 2LTA CZUBA

Nevrazn sedlo medzi ltou kopou a plazom. Iba mal preliaina v najniom bode. PLAZ (1784 m)
PLAZ

Posledn vyvenina severozpadnho hrebea Kolovho ttu, ktor oddeuje Kolov dolinu od iernej Javorovej doliny. Chodeck prstupn bod bez lezeckho pvabu. A Vstupy hrebemi Nstupov cesta na severozpadn hrebe smerujci na Kolov tt, Pozri Kopu Brn, A, SZ, 1. IERNE SEDLO (2266 m)
CZARNA PRZELBCZ, FEKETETAVI HG, SCHWARZSEEJOCH

Tvor priechod z hornho poschodia iernej Javorovej doliny do Malej Zmrzlej doliny. Le medzi Kolovm a iernym ttom. Od najniieho bodu hrebea je asi 50 metrov vyie, smerom ku Kolovmu ttu. C
87

Vstupy z doln
Z Malej Zmrzlej doliny 1 Z doliny Zelenho plesa do Malej Zmrzlej doliny, jej dnom a k uz-

F 5, 6

veru doliny pod iernym sedlom. Sutinovm a trvnatm svahon k priechodu. 2 1/2 hod., I. (,St. Staszic a dvaja lovci kamzikov, VIII 1805; )

Zima: Na istom snehu. ( A. Gy. Hefty I. Laufer, 25. III.. 1912.)

Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

Od plesa na terasu a z nej na vinu pod iernym sedlom. Z avho 1 kta sutinoviska sa tiahne ikmo doava k priechodu liabok, npadn svojimi hrdzavmi skalami. Nm hore. 2 3/4 hod., I. () Zima: Na istom snehu ( II. z. v. B. Bohl G. Kgel A. Matulov,, 24. IV. 1935; ) NIN IERNE SEDLO
NINIA CZARNA PRZEL^CZ

88

Najhlb zrez medzi iernym a Kolovm ttom. Ako priechod sa nepouva.

Vstupy z doln
Do Malej Zmrzlej doliny

V zostupe. Z najhlbej trbiny priamo dolu zkym, trvnatm 1 89 a skalnatm liabkom. Niie s dva prahy, ktor tvoria vklinen F2 balvany. Kon sa v sutine a snehu doliny. 1/4 hod., II.-III. ( W. (as III) Stanislawski A. Zalewski, 30. VI. 1931.)
Z iernej Javorovej doliny

Z vyveniny na terase k pte krtkeho komnovitho kuloru, ktor pad z najhlbieho miesta sedla. Dnom kuloru po sutine pod nzky prah, ktor prekonme po stienke vavo. Nasleduje znova sutina. Ksok vyie sa kulor rozvetvuje na dve krtke ramen. Prav, ktorm vystupujeme, vedie do najhlbej trbiny, av, ksok na sever, 25 metrov od trbiny. 1/4 hod.,II. ( W. Stanislawski A. Zalewski, 30. VI. 1931.) IERNY TT (2436 m)
CZARNY SZCZYT, PAPIRUSZCSCS, PAPIRUSTALSPITZE

Pekn skaln pyramda, z lezeckho hadiska z vemi dobrej skaly. Od iernych ve ho oddeuje Papirusova trbina, od Kolovho ttu 1 ierne sedlo. Smerom do doliny Zelenho plesa vysiela vchodn hrebe irok chrbt, ktor sa kon stenou nad terasou Malej a Vekej Zmrzlej doliny, priom obe doliny od seba oddeuje. Lezeck je najviac vyhadvan jeho juhovchodn stena, ktor spad do Vekej Zmrzlej doliny.

90

Vstupy hrebemi

Od ierneho sedla

Od miesta priechodu po ostrom hrebeni dolu do Ninho ierneho sedla. avm bom, potom ostrm hrebea na hranat veu. Znova avm bom do alej trbiny. Dlh krok cez niekokometrov

S 1 F5,691

F1 hlbok tiesavu v hrebeni. Tu sa zana vlastn severn hrebe (as III) ierneho ttu. Po hrane alebo ktormkovek bom, nakoniec trochu sprava na vodorovn vrchol hrebea a na tt. 1 1/2 hod., II. ( A. Martin vodca J. Franz st.y 17. VIL 1907; ) Zima: Dostatone zasneenm hrebeom na tt. ()
Z Papirusovej trbiny

Je to vlastne strm skaln svah, po ktorom sa meme bez akosti F6 dosta na tt viacermi smermi. 1/4 hod., I. ( A. Martin vodca F1 J. Franz st.y 17. VIL 1907; ) (as III) Zima: Tento krtky sek sa zlieza, alebo iastone zlanuje, o je praktickejie. ( A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 4. IV. 1928; )
92 JZ 1 93 Z Vekej Zmrzlel doliny, z Baranej kotliny V 1 Od juhovchodu. Skoro a k zaiatku rampy, ktor vedie na Sto-

F 6, 9 larczykovo sedlo. Pod juhovchodnmi stenami ttu prebieha len F1 mierne stpajci ps sutiny a trvy, na ktor vystupujeme po sutine (as III) a mierne sklonench skalch. Po pse k jeho pravmu okraju, odkia mme dve monosti. Priamo nad sebou vidme trvnat a skalnat liabok, preklenut balvanom ako nzka brna. Balvan podlezieme, alebo obdeme po skalch vpravo. alej tm istm smerom po trve a skalnch liabkoch hore na vchodn hrebe. Druh monos: psom a sutinovm chrbtom vchodnho hrebea je irok roklina, ktor vysuje na vchodn hrebe pri npadnej thlej veike. Vidno ju od okraja psa na druhej strane rokliny, v rovnakej vke s nam stanoviom. Strmo, trva, skalnat lita, dolu do rokliny a ou hore na vchodn hrebe od spomnanej veiky. Nad nami je hrebe rozlenen v niekoko rebier. Pridriavame sa najviac vpravo vysunutho rebra, ktor ohraniuje Mal Zmrzl dolinu a pod strmou kopulou vrcholovho masvu. Nm po plochom a irokom trvnatom pse doava na juhovchodn boie. Ps sa kon na plochom pilieri spadajcom z veiky, v ktorej vrchol juhovchodn stena. Cez balvany zava na veiku. Prekrome vodorovn sek hrebea a nakoniec vystpime ostrm hrebeom na vrchol. 1 1/4 hod., I. ( A. Englisch K. Englisch vodca J. Hunsdorfer st., 24. VII. 1898; ) Zima: Viac-menej zasneen cesta okrem hornho seku. Hod sa dobre aj na zostup. ( T. Krgczy L. Rokfalusy, 28. XII. 1911.) 94 2 Na vchodn chrbt sa meme dosta aj tak, ke hne ako vstpime do Vekej Zmrzlej doliny, ete pred prvou terasou odbome doprava F6 do strmch platn prerastench trvou a do komnovitho abu F1 (as III) nad nimi. Nm na vchodn chrbt a alej na vrchol. 2 hod., II.-I.

( A. Antonek K. Bocek O. Kopal V. Kroupa A. Puk L. Vodhnl, 29. IX. 1952.) Zima: Na istom snehu. ( A. Gy. Hefty I. Laufer, 25. III. 1912.)
Z Malej Zmrzlej doliny

Zima: V 1 Pri zostupe z Malej Zmrzlej doliny do doliny Zelenho plesa sa dostaneme tak, ke vystpime hore snehovm abom, ktor sa tiahne na vchodn chrbt u skoro pri samom konci chrbta, prekrome tento chrbt a zostpime druhm snehovm abom do Vekej Zmrzlej doliny a ou na Zelen pleso. Pouva sa iba v zime. ( A. Gy. Hefty I. Laufer, 25. III. 1912.) Vstupy stenami B
Z Malej Zmrzlej doliny

95

Dolinou a skoro k uzveru pod iernym sedlom. Zo severovchodnho rebra vchodnho hrebea pad do Malej Zmrzlej doliny strm ab, ktor sa nad dolinou kon hladkou stienkou. Po snehu k platniam vpravo od tohto abu, do ktorho potom vstupujeme traverzom sprava pri npadnom skalnom zube u nad spodnm zrzom. Prekrome ab a vystpime po trsoch trvy a skalnch stupoch vavo od neho na vchodn hrebe. Nm na tt. 1 hod., I. ( P. Bester SV 1 F. Goetel W. Goetel, 27. VIII. 1908.) A na vek sutinov terasu pod zpadnou stenou. Prekrome terasu na severovchod a k miestu, kde pribline v polovici svojej rky zana zretene klesa. Tu je nstup. Stenou priamo hore k 5 metrov vysokej trhline prve v spdnici vrcholu. Nad ou stle rovno smerom hore, km nm hladk stena nezataras cestu. Obchdzame ju, zliezajc ju, ikmo doprava strmou trhlinou a na litu tiahncu sa nad stenou a preklenut mocnmi prevismi. Rkovanm po lite doava, potom po strmej stene stle trochu doava hore na severn Z 1 hrebe, na ktor vystupujeme asi 3 minty od najvyieho bodu. 1 1/2 hod., II.-III. ( P. Bester F. Goetel W. Goetel, 27. VIII. 1908.)
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

96

97

Tto zku stenu ohraniuje vavo komn Papirusovej trbiny a vpravo J 1 98 mlo vrazn pilier, ktor oddeuje jun stenu od juhovchodnej. F6,9 Komnom Papirusovej trbiny dve dky lana hore, potom doprava a po skalnch stupoch alie dve dky lana hore pod komn. Nm ako 12 metrov hore na pol metra irok trvnat rmsu, ktor sledujeme doprava k vraznmu rebru. Prekrome ho doprava. Po alch dvoch dkach lana krtka lita. Nad ou cez rebro a liabky

SCHEMATICK MAPKA III

Vysvetlenie spolonch nzvov niektorch hrebeovch sekov a konkrtne nzvy niekokch bodov v horolezeckom terne: ierne vee sek hrebea medzi Papirusovou trbinou a Stolarczykovm sedlom. S v om tieto tty a sedl: Papirusova trbina, Vek ierna vea, Vyn Papirusova trbina, Prostredn ierna vea, Vyn ierne sedlo, Mal ierna vea, Stolarczykovo sedlo. Vek plaz dlh trvnat lvka, pomerne irok, ktor sa tiahne doava od juhozpadnho hrebea Lomnickej kopy smerom do Tryho kuloru, a do miesta nad jeho zlom do doliny. Tryho kulor pomerne irok sutinov ab spadajci spod Sedielka pod Lomnickm ttom do Malej Studenej doliny. Nad dolinou sa lme strmm prahom. Z pravej strany ho ohraniuje Zpadn stena Lomnickho ttu, zava zase jun rebro vybiehajce z Lomnickej veiky.

PAPIRUSOVA TRBINA
PAPIRUSOWA PRZELACZKA

zka trbina medzi iernym ttom a Vekou iernou veou. Ako priechod sa nepouva, no do iernej Javorovej doliny d sa ou dos dobre zostpi najm v zime. Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

C
1

Komnom, ktor spad dolu zo trbiny. 30 metrov abom hore 1 a po zenie, kde je ab prehraden vekm balvanom, ktor obchdzame vavo. alej komnom 6 metrov, vzpieranm hore, potom po lite na platni vpravo. Cez hladk stienku, zase sp do komna nad vklinen balvan. Nad nami sa komn rozvidluje. Pravou trhlinou cez previs, potom na rebro a ceze ksok hore, alej doava na stupe v avej trhline tesne nad vekm previsom. 10 metrov plochou trhlinou na trbinu. 1 1/4 hod., III. ( J. Chmielowski Z. Klemensiewicz W. Kulczyski M. wierz, 15. VIII. 1911.) Zima: Idelny zimn vstup na snehu, strmo. ( J. Psotka Z. Zibrin, 20. IV. 1956.)
Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

F1

Sprvu do rokliny, ktor spad zo Stolarczykovo sedla. ou a potia, 1 2 dokia do nej nesti ab spadajci z Papirusovej trbiny. Nm na trbiF7 nu.I.() (as II) Zima: Na istom snehu, strmo. () VEK IERNA VEA Najvia z troch iernych ve oddelen od ierneho ttu Papirusovou trbinou a od Prostrednej iernej vee Vynou Papirusovou trbinou. Horolezci najastejie navtevuj jej juhovchodn stenu, vysok asi 180 metrov. Vstupy hrebemi
Z Papirusovej trbiny WIELKA PAPIRUSOWA TURNIA* PAPIRUSZTORONY I, PAPIRUSTALTURM I

A JV SZ

Pozri Mal iernu veu, od Stolarczykovo sedla, A, SZ, 1, zima.

Z Vynej Papirusovej trbiny

Pozri Mal iernu veu, od Stolarczykovo sedla, A, SZ, 1, zima.

B 3 F1

Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny JV 1 Stenu pretna v dolnej asti komn, ktor spad na rampu idcu

4 F1

5 F1

zo Stolarczykovo sedla. Nstup na rebierku, ktor ohraniuje komn sprava. Trhlinou a na jeho koniec, potom traverz doava do komna. Komnom 10 metrov cez previs na sutinov ploinu. alej 10 metrov komnom hore, potom vo vhodnom mieste doava na rmsu. Trhlinou, alebo ahie po jej avej strane na stupe. Odtia stenou hore na mal rmsu a trhlinou priene doprava pod previs. Prekonme ho priamo, najaie miesto. Potom ikmo doava na sedielko v rebre, v ktor sa stena hore zuuje. Rebrom tri dky lana hore na vrchol. 2 hod., V. ( B. Ducho G. Kgel B. Pnczl, 9. V. 1934; II. v. G. Kgel M. Nitsch, 20. VI. 1934; III. v. B. Ducho a druhovia, 22. VI. 1934.) Zima: Viac-menej skaln vstup, miestami s pretekajcim adom. ( J. Mlezk ajter, 14. IV. 1953.) 2 Variant v juhovchodnej stene, v prostrednej asti. Tam, kde cesta vedca juhovchodnou stenou opa komn (a dotia) nevyjdeme z komna doava na rmsu, ale pokraujeme priamo hore cez komn vzpieranm, alej cez previs na ah tern, ktorm cez platne a stienky vavo na sedielko v rebre. Tu vystpime na cestu juhovchodnou stenou. IV. () Zima: Zasneen sek. () 3 Pilierom steny. Medzi vstupom, ktor vedie do Papirusovej trbiny a vstupom juhovchodnou stenou Vekej iernej vee sa tiahne pilier. Nstup v skalch asi 8 metrov doava od spdnice Papirusovej trbiny. Vystupujeme kolmo hore krou 10 metrov na trvnat ploinu, odkia zdolvame mierny 6-metrov previs na ikm platu skpymi zchytmi. Stade priechod doava do previsnutej steny a ikmo hore doprava po stupovitej lvke na dobr stupne, asi 20 metrov. Odtia traverz vodorovne doava asi 3 metre. Tu kru ohraniuje sprava kolm plata, v prostriedku ktorej je vrazn stupe. Prekonvame ju vstupom kolmo asi 5 metrov, potom odbome doava na ikm platu a z nej znova priechod cez vlastn kru na spomnan stupe v platni vpravo od kry. Platou asi 4 metre kolmo hore na dobr stupne. Nov traverz doava asi pod 4-metrov komn koniaci pilierikom v stene, ktorm sa vytiahneme nad komn na ploinu pod hornm previsom. Zo zaiatku cez previs a v jeho hornej asti priechod doava na ikm platu, na hrane piliera, ktorou sa ahko dostaneme na ploinu v pilieri, ktor sa tu del na dve asti. Pilierom dve dky lana na trvnat ploinu, ktorou sa pilier kon. Odtia doava v trvnatom abe

pod vrcholov as, zaklinovan balvan, 12 metrov od neho doava pod kolmou platou na cestu v juhovchodnej stene vee a ou 10 metrov na vrchol. 3 hod., VI. ( J. Vozatr F. Zvodsk, 1. IX. 1953.) VYN PAPIRUSOVA TRBINA Vemi zka trbina medzi Vekou iernou veou a Prostrednou iernou veou. Ako priechod neprichdza do vahy. PROSTREDN IERNA VEA
POREDNIA PAPIRUSOWA TURNIA, PAPIRUSZTORONY II, PAPIRUSTALTURM II

Prostredn z troch iernych ve ohranien od Vekej iernej vee Vynou Papirusovou trbinou a od Malej iernej vee Vynm iernym sedlom. Vstupy hrebemi
Z Vynej Papirusovej trbiny

A
JV SZ

Pozri Mal iernu veu, od Stolarczykovo sedla, A, SZ, 1, zima.

Z Vynho ierneho sedla

Pozri Mal iernu veu, od Stolarczykovo sedla, A, SZ, 1, zima.

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

Vstupy stenami

B
1

Nstup z rampy, ktor vedie na Stolarczykovo sedlo, pred miestom, J kde steny Malej iernej vee tvoria nad rampou previs. Cez erven platu 7 metrov ikmo hore, odkia 5 metrov ikmm traverzom neobyajne ako doprava na mal ploinku. Sprava liabkom hore asi 45 metrov. alch 30 metrov ahkm ternom mierne doprava na hranu. Odtia po avej strane kta na av okraj vrcholu. 2 hod., doln as V. ( K. Bocek J. Renerov M. dek, 15. VIII. 1949.) VYN IERNE SEDLO zke sedielko medzi Prostrednou a Malou iernou veou. Ako priechod sa nepouva. MAL IERNA VEA
MALA PAPIRUSOWA TURNIA, PAPIRUSZTORONY III, PAPIRUSTALTURM III

F1

Najmenia z iernych ve, hrbovitho tvaru, ktor je oddelen od Prostrednej iernej vee Vynm iernym sedlom a od Vynej Baranej strnice irokm Stolarczykovm sedlom.

A JV
7

Vstupy hrebemi
Od Vynho ierneho sedla

Pozri Mal iernu veu, od Stolarczykovho sedla SZ, 1, zima.

Od Stolarczykovho sedla SZ 1 Od Stolarczykovho sedla po hrebeni pod vrcholov blok Malej

F1

iernej vee. Kus po plochej rmse v severnom bo, potom cez niekoko skalnch stupov z boku na ploch vstupok hrebea u za vrcholom vee. Cez strm stupe na Mal iernu veu. Nazad na ploch rmsu v severnom bo. Kus alej po tejto rmse, potom hore na sedielko medzi Malou a Prostrednou iernou veou. Po vodorovnom hrebeni pod kolm stupe, ktor je korunovan skalnm zubom. Spod tohto zuba pad do severnho boia kolm trhlina. Traverz do severnej steny boia a po stene vavo od tejto trhliny vemi strmo hore na ploinku pod skalnm zubom. V opanom smere sa d po tejto stene vone zliez alebo spusti sa na lane trhlinou. Znova vodorovn hrebe, potom krtky traverz do avho boia a stenou na sedielko medzi oboma vrcholcami Prostrednej iernej vee. Odtia hore na balvan, ktor tvor vrchol ni, alebo hore vemi strmm hrebeom, posledn sek zkou trhlinou ako, na vy zub Prostrednej iernej vee. Nazad do sedielka medzi obidvoma vrcholcami a po stienke dolu do severnho boia. Kus po sutnovom pse, potom po lite a cez stienku hore na mal terasu podobn plochmu psu pod kolmm zrzom vyieho vrcholca Prostrednej iernej vee na sever. Po pse okolo rohu na hrebe, z ktorho hne zostpime po 6-metrovej stienke do junho boia. Pod stienkou dvoma krokmi do zkej trbiny medzi Prostredn a Vek iernu veu. Cez nzku stienku a liabkom v avom boku hrebea na Vek iernu veu. Z vee vedie dolu nieo doprava od hrebea asi 25-metrov komn. Komnom dolu, dva strm vvihy, potom doava na hrebe do trbiny pred veikou. Obchdzame ju v severnom bo a zostpime za ou do Papirusovej trbiny. 2 hod., II.-III. ( A. Martin vodca J. Franz st., 17. VII. 1907; H. Grosman M. wierz, 19. VII. 1926.) Zima: Skalnat a exponovan hrebe. ( J. Bethlenfalvy A. Roth, 7. IV. 1934; ) S 2 Obdenm hrebea na strane iernej Javorovej doliny, nad kotlinkou F7 pod iernymi sedlami. Od Stolarczykovho sedla 20 metrov po trv(as II) natom hrebeni Malej iernej vee hore. Tu sa zana zky sutinov ps. Po pse najprv vodorovne, potom ksok dolu. Nad abom sa ps strca v lmavch stupoch pokrytch trkom, po ktorch dos strmo zostupujeme do abu. Nm na Papirusovu trbinu. 1/2 hod., I. (R. Kordys M. Lerski J. Malanka, 15. VIII. 1911,)

FOTOGRAFIE K SCHEMATICKEJ MAPKE III

Zima: Cel cesta na snehu s jedinm skalnm preruenm, dos exponovan, vemi praktick. ( A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 4. IV. 1928; ) Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

B
1

Hranou. Nstup v hornej tretine rampy ku Stolarczykovmu sedlu J nad vekou ervenou platou, kde sa ti charakteristick obdnikov previs. V spdnici jeho pravho okraja platne hore, ivm rebrkom, neobyajne ako, traverz cez platu doava, asi v jeho hornej tretine, a liabkom tesne vavo od zmienenho previsu hore ikmo doprava na hranu nad previsom. Po nej niekoko dok lana hore a pod vvih s hore prenievajcim vrcholovm blokom. Juhovchodnou stenou vvihu niekoko metrov vpravo od junej hrany trhlinou tesne pod prenievajci vrcholov blok a ikmm komnikom tesne vpravo od bloku do trbiny medzi nm a vrcholcom. Trhlinou na vrchol. 2 hod., IVV. ( K. Bocek J. dek, 26. VIII. 1949.) STOLARCZYKOVO SEDLO (asi 2370 m)
PRZELIJCZ STOLARCZYKA, STOLARCZYKHG, STOLARCZYKJOCH

F1

Pomerne dos irok sedlo v hlavnom hrebeni Vysokch Tatier, ktor tvor priechod z Vekej Zmrzlej doliny do iernej Javorovej doliny a opane. Le medzi Malou iernou veou a Vynou Baraou strnicou. Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

C F1
10

Juhovchodnmi stenami iernych ve vedie sprava doava do sedla 1 npadn rampa miestami prehben v liabok. Alebo na rampe celkom pri skalch iernych ve, alebo radej po plochom rebre, ktor ohraniuje rampu zava, na trvnat svah pod sedlom. Nm na sedlo. 3 / 4 hod.II.() Zima: Na istom snehu bez akost ( S. K. Zaremba, 31. XII. 1932; II. z. v. J. Bethlenfalvy A. Roth, 7. IV. 1934; III. z. v. E. Murcken M. Nitsch, 27. IV. 1935; ) Na rampu meme vystpi aj strmm abom, u v spdnici iernych 2 vei. Prichdza do vahy, ak schdzame z Baranieho sedla a vystupujeme hne pod vchodnmi stenami Baranch rohov na Stolarczykovo sedlo. Praktick, kratie. III. ( J. K. Dorawski A. SzczepaskiJ. A. Szczepaski, 12. VII. 1929.) Zima: Na istom snehu. ( G. Krtvlyessi A. Puk, 17. III. 1952.)

11

F1

12

F2

Priamo do sedla z Vekej Zmrzlej doliny sa mono dosta cez platovit sek. ( B. Kellner J. Pierzchala Z. Semeran Siermenowski, 31. VII. 1935.)
Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

Priamo roklinou na sedlo. aie miesta obchdzame po pravej strane. 3/4 hod., I. ( J. Stolarczyk vodca A. Wala st. vodca S. Tatar st. vodca W. Gasienica vodca W. limak, 17. X. 1867; ) Zima: Na istom snehu, v hornej asti strmie. ( S. K. Zaremba, 31. XII. 1932; ) VYN BARANIA STRNICA
13 1 WYNI BARANI ZWORNIK

Je to vlastne styn bod rzsochy Baranch rohov, ktor zabieha a k Lomnickmu ttu. Od iernych ve ju del Stolarczykovo sedlo, od Ninej Baranej strnice sedlo Baranch strnic a od Baranch rohov Barania priehyba. Vstupy hrebemi
Od Stolarczykovho sedla

Pozri Baranie rohy, od Stolarczykovho sedla, SV, 1, zima.

Od sedla Baranch strnic

Zo sedla Baranch strnic po irokom chrbte a k veike so irokou a hladkou elnou stenou. Prekonme ju po pravom okraji cez jej dva A menie vrcholce a alej na Vyn Baraniu strnicu. 10 min., miestami III. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys, 27. VIII. 1907; Gy. Komarnicki D. Reichart> 23. IX. 1921.) SV 14 SZ 1 Zima: iastone na snehu, ( A. Veverka a druhovia, 6. IV. 1950; )
Od Baranej priehyby JV

B
15 S 1

Pozri Baranie rohy, od Stolarczykovho sedla, SV, 1, zima. Vstupy stenami Do prostrednho snehovho poa vysunut, trkom pokryt skaln ostroha. Na ostrohu a ou cez jeden vysoko vybiehajci snehov jazyk k doava beiacej irokej lvke. Odtia irokm mokrm abom vo vchodnej 1/3 steny, potom 5 metrov iernym zrezom a nakoniec cez mokr a previsnut stienky po horn zrz, asi 5 dok lana. Teraz doava lmavm komnikom, potom ikmm sutinoviskom a nakoniec zase cez lmav stienku na chrbt rebra 50 metrov. Rebrom asi 40 metrov a k hornmu koncu v 1/2 vky steny na jej vchodn okraj. Odtia po zrznych sutinovch lvkach ikmo doprava hore
Z iernej Javorovej doliny, z kotlinky pod iernymi sedlami

cez 3 rokliny, asi 170 metrov, potom zase ikmo doava hore, najprv lmavm komnikom, potom po sutine a nakoniec cez stenu a na vrchol. 5 1/2 hod., III. ( A. Gy. Hefty O. Schweickhart, 6. VIII. 1909.)
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

Juhozpadnm rebrom. Nstup na vrazn rebro, ktor sa tiahne JZ 1 doava nad Baraou ihlou smerom na Vyn Baraniu strnicu. Nm po jeho ostr na vrchol. 1 1/2 hod., III. ( I. Lehotsk M. Valovi, 27. III. 1953, lezen len za zimnch podmienok.) SEDLO BARANCH STRNIC irok trbina leiaca medzi Vynou Baraou strnicou a Ninou Baraou strnicou. Smerom na juhozpad do doliny Piatich Spiskch plies spad sutinovm abom. Je praktick iba stupov cesta z hrebea na jun stranu.

16

Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

Po sutine a na sedlo. 1/2 hod., CH. () Zima: Na snehu a na sedlo. ( A. Karpiski K. Narkiewicz Jodko, 5. IV. 1928; ) BARANIA PRIEHYBA Najni bod mierne prehnutho hrebea medzi Vynou Baraou strnicou a juhovchodnm vrcholom Baranch rohov. BARANIA IHLA
BARANIA IGLA

Je to asi 18 metrov vysok ihla, ktor je v zpadnej stene Baranch 1 rohov, sprvnejie vyrast zo abu, ktor spad z Baranej kry na zpad do Malej Studenej doliny.

17

Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

Nstup na ihlu je z malej terasky od vchodu. Pokraujeme kolmo komnovitm zrezom, vyie po jeho pravej asti, tesne pod vrcholom dlh krok doava cez platu, potom ahko na vrchol. Nazad tou istou cestou bez zlanovania. 1/4 hod., III. ( R. Horniek A. Prvkov, 16. VIII. 1943.) BARANIE ROHY SZ, JV (2536 m)
BARANIE ROGI, ZLDTAVI CSCS, GRNSEESPITZE

B
1 18

F3

BARANIA KRA Mohutn rozloit tt, znmy vrcholovm plateau. Jeho dva vrcholy, juhovchodn a severozpadn, leia v skutonosti u mimo hlavnho hrebea Vysokch Tatier. Rozdeuje ich tzv. Barania kra, ktor spad na obidve strany mohutnmi abmi, tiahncimi sa zpadnou a vchodnou stenou. S Vynou Baraou strnicou je spojen krtkym hrebeom, v ktorom je Barania priehyba, ktor ich od seba oddeuje. Od Spiskho ttu ho zase del Baranie sedlo. Zo strnky lezeckej m niekoko zaujmavch tr, ako v lete, tak aj v zime. A F2,3
19

Vstupy hrebemi
Od Stolarczykovho sedla SV 1 Od sedla na juhozpad iastone po hrebeni, iastone vavo pozd

neho, a na Vyn Baraniu strnicu. Odtia na juhovchod po hrebeni. Pod kolmou veou po rmse niekoko metrov vpravo po boku hrebea do vklenkovitho zrezu. ou zo strany na vrcholec vee; veu meme obs vchodnm bom. Stadeto po zkom hrebeni na severozpad a cez Baraniu kru na juhovchodn vrchol. 1 1/4 hod., iastone II. ( J. Stolarczyk vodca A. Wala st. vodca S. Tatar st. vodca W. Gasienica vodca W. limak, 17. IX. 1867; ) Zima: Dostatone zasneen hrebe, ktor od Vynej Baranej strnice je praktickejie podchdza vemi strmo po snehu vo vchodnej stene. ( II. z. v. E. Murcken M. Nitsch, 27. IV. 1935.)
Od Baranieho sedla

20

F2,3

JV 1 Zo sedla po kamenistom svahu vavo od hrebea a k nzkemu skal-

21

F3

natmu hrbu, na ktor strmo sprava. Z neho zrznou stienkou dolu na trbinu. Odtia cez alie dva stupne a na sutinov plateau. 1 /2 hod., miestami II. ( A. Grsz, VIII. 1904; ) Zima: Viac skalnat ako cesta, ktor obchdza hrebe. () 2 S obchdzanm hrebea. Nesledujeme hrebe, ktor sa tiahne na tt, ale ideme po om doava iba niekoko krokov, potom hne zostpime a pretraverzujeme ikmo doava hore niekoko abov a rebier, a vyjdeme na sutinov plateau a nm na tt. 1/2 hod., I. () Zima: Viac-menej isto snehov tra, len na sypkom snehu treba dva pozor v traverze. ( T. Krgczy L. Rokfalusy Z. Votisky, 17. IV. 1911.) Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

B
22

F2

V 1 abom medzi vrcholcami. Nstup je v spdnici abu, ktor

spad z Baranej kry, medzi vrcholcami. abom hore, a km ns

jeho tabuovit dno nenti vystpi na av rebro. Po om asi 10 metrov hore, alej cez police vavo, potom cez platne a krtky komn sp doprava na opusten rebro. Na avej strane rebra pod markantn vvih, pod ktorm odbome vpravo zase do abu. Nm priamo do Baranej kry alebo po trvnatch a skalnatch stupoch ikmo doava hore priamo na juhovchodn vrchol. 2 1/4 hod., II. ( O. JordnL Laufer, 4. VIII. 1910.) Zima: Snehov vstup so skalnmi prahmi. (Od polovice abu, traverzom z pravho piliera, K. Jakubowska I. Kluvnek S. Kozlowski M. Mitkiewiczowa J. Mitkiewicz A.Puk H. Rcz 21. IV. 1956.) Zrezom steny juhovchodnho vrcholu na juhovchodn hrebe. 2 Do vchodnej steny Baranch rohov sa tiahn dva zke, dlh jazyky. av vidno iba spod steny. Vstup pravm a na jeho koniec. Traverz doprava 8 metrov a abom tri dky lana na obrovsk platu. Po jej pravom okraji tyri dky lana na hrebe. 1 1/2 hod., III. ( K. Bocek L. Hofrek, 22. VII. 1950.) Zima: Snehov tra s jednm preruenm skalnm prahom.( E. Vrabec a druhovia, 23. IV. 1953.) Prostriedkom steny na juhovchodn vrchol. Doln as steny je 3 preat ikmo doava beiacim abom. abom hore a k trvnikom, ktor s pod charakteristickm skalnm zubom. Sme na sedielku, z ktorho dobre vidie do Bocekovej cesty. Stadeto vodorovne vpravo trvnatmi lvkami do otvorenej steny a cez nevrazn rebro do plytkho zrezu. alej cez skalnat a trvnat stupne do ikmo doprava beiaceho zrezu. Nm a na koniec na sedielko vo vraznom rebre. Rebrom pod jeho vvih. Teraz lvkami niekoko metrov vavo a cez platu na nasledujce rebierko. alej hore nieo vpravo na vrchol. 2 1/2 hod., III. ( J. A. Szczepaski a druhovia, leto pred r. 1938.) Zima: Spoiatku snehov rampa, otvoren stena v prostriedku preruen skalnmi sekmi a vrchol ist sneh. ( E. Fehr A. Puk, 21. IV. 1953.) Juhovchodn vrchol, pilierom. Nstup na pilier je vavo od abu, 4 ktor spad z Baranej kry. Paralelne tmto abom vedie vstup sprvu po trvnatch stupoch, ktor neskorie prechdzaj v dlhie, kratie, ostr skaln vvihy, m bliie sme pri vrchole. V zsade stle po ostr piliera na juhovchodn vrchol. 3 hod., IV. ( J. Brandobur F. Kele ml. M. Mere R. Presler A. Puk, 4. VIII. 1952.) Severozpadn vrchol, pilierom. Nstup 30 metrov vpravo od a- 5 bu, ktor spad z Baranej kry. Asi 60 m po skalch strmo na trv-

F2

23

F2

24

F2

25

F2

26

niky. Nimi stle hore po pilieri, ktor sa dvha u vraznejie a k severozpadnmu vrcholu. Nm alej. Tu sa u sklad z vekch blokov, priamo hore na severozpadn vrchol. Miestami vemi lmav skala. V spodnej asti strmo po trve. 3 hod., III., miestami IV. ( J. Lazor J. Meter, 4. VIII. 1952.) Zima: Dostatone zasneen vstup. Do polovice piliera, potom traverz do abu, ktor spad z Baranej kry. (K. Jakubowska L Kluvnek S. Kozlowski M. Mitkiewiczowa M. Mitkiewicz A. Puk H. Rcz, 21. IV. 1956.)
27 Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies Z 1 abom spadajcim vpravo z Baranej kry, Zo trbiny medzi

F3

obidvoma vrcholcami roklinou doprava na zpad dolu a k Baranej ihle. alej vavo od Baranej ihly, abom do doliny, alebo tesne vpravo veda Baranej ihly 20 metrov zrezom dole na skalky pod stenu, potom dolu cez sutinu na dno doliny. 1 hod. II. ( Z. Czaplicki M. Zbikowski vodca W. Tylka, 14. IX. 1902.)

28

F3

29

F3

rokline, ktor je vrben z obidvoch strn kolmmi stenami. Asi v polovici rokliny je vstup do pravej steny medzi poslednmi dvoma ikmo stpajcimi roklinami. Priamo hore na trvnat terasy pod av zrez steny. avou stranou zrezu hore na previsnut zaklinen balvan a zava nade na ploinku. Z ploinky traverz doava a 25 metrov hore nad ikm ploinku. avm z dvoch zrezov asi 20 metrov hore. Na konci zrezu traverz doprava na ploinku. alej kolmo hore 6 metrov do komna a nim a na koniec, potom traverz doprava na okraj platne. Na u, po nej pod previs, alej traverz doava na okraj alej platne. Jej okrajom hore na stupe, od ktorho doava je odtiepen balvan. Tu sa kon lezenie stenou. Odtia hrebeom na okrhly vrcholec. Sedem metrov dolu po lane pod aliu ihlu. Asi do troch tvrtn jej vky. Vrchol obchdzame vavo. alej hrebeom na plateau a na juhovchodn vrchol. 3 hod., V. ( V. ermk G. Krenov, 14. IX. 1944.) Zima: Prevane skaln tra. ( B. Nejedlo K. Svtelsk K. Trouslek, 5.III.1953.) JZ 1 Prostriedkom steny. Od zpadnho piliera sa tiahne doprava stred steny, ohranien vpravo rebrom. Nstup od rebra doava cez trvnat lvky asi 80 metrov. Stojme na ploine ohranienej zava kolmou stenou, sprava rebrom, medzi ktormi sa sklaj ikm platne. Traverz doprava a ako priamo na rebro asi 15 metrov. Po tridsiatich metroch po dobrch stupoch a zchytoch opustme rebro, ktor sa tiahne doprava a stojme na okraji abiny. Cez u priamo do steny a ou hore k previsu, ktor obchdzame zava,

2 Zpadnm pilierom na juhovchodn vrchol. Nstup je v hlbokej

ako. alej na trvnat trojuholnkov ploinu. Z nej zrezom priamo hore cez vytlajcu stienku, alej doprava cez 5-metrov stienku, exponovane, na irok trvnat lvku. Z nej priamo hore asi 7 metrov; jej previsnut as zdolvame zava, po pravej ruke mme sedielko, z ktorho sa dvha pokraovanie rebra. Pred nami je vrcholov partia, zava obrovsk platne ohranien sprava kulisou tvoriacou mohutn zrez tiahnci sa a na sutinov terasu Baranch rohov. Lezieme v zreze asi 30 metrov. Odtia priamo hore a pod previs a ceze vemi ako hore, alej do komna s vynievajcim a vytlajcim blokom. Ceze doava na ploinu s balvanmi. Z nej priamo hore na zpadn pilier, ktor sti do sutinovej ploiny Baranch rohov. Odtia asi 10 mint cez nahromaden skaly na vrchol. Pevn skala. 4 hod., IV.V. ( K. Bocek Z. Ondrov A. Puk, 24. VII. 1949.) Zima: Striedav snehovo-skaln tra. ( V. Karouek A. Kuchark, 13. II. 1955; f II. z. v. J. ervinka F. Pota., 13. III. 1956.) avou polovicou steny. Nstup z abiny vrbiacej Baranie 2 rohy od zpadu. Hne na zaiatku abiny do skl doprava na trvnat terasky smerom k charakteristickmu ktu hladkch stien. Jeho avou stienkou hore pozd prenievajceho balvana, ktor ostane vpravo, a pozd trhliny pod previs 20 metrov. Nm ikmo doprava, potom sp oblkom nad nm na pohodln ploinu. Odtia liabkom hore mierne doprava na aliu ploinu k irokmu komniku. Nm hore a skoro vodorovnou trhlinou cez platu doprava. Po lvke doava sp na hranu rebra a hore k veike pod platami na konci abu. liabkom vavo od veiky na platu, traverz doava do jeho stredu, pozd trhliny hore na hranu na vrcholov ploinu a na vrchol. 2 hod., IV. ( M. dek J. Renerov, 25. VII. 1949.) Pravou stenou prostrednho rebra. Z juhozpadnej steny je pred- 3 sunut krtky pilier, ktor siaha z celej steny najhlbie do sutiny. Nstup je v avej strane piliera. Po jeho avej hrane a prostriedkom dve dky lana na jeho temeno. Nad pilierom je platovit stena. Priamo hore dve dky lana na trvnat ploinu pod previsnutou veou prostrednho rebra. Traverzom doprava po ahkch stupoch, ktormi sa dostaneme na irok sutinov terasu, ktor smeruje doprava hore, a do sutinovej ploiny Baranch rohov. Terasou asi 50 metrov doprava, pod prostriedok pravej polovice zaleka viditench predvrcholovch platn. Mierne previsnutm ktom na spodn hranu platn. Cez platne hore ahko na sutinov ploinu a na vrchol. 2hod., IV.( V.Karouek B.Nejedloy20. VI.1954.) Pravou polovicou steny. Nstup pod vrcholom sutinovho jazyka, 4 ktor sdia do steny medzi dvoma kulormi, ktor tvoria psmeno V.

30

F3

F3

31

F3

32

Pravou asou avho kuloru jednu dku lana, na bielej ule. Doprava do kta do kry, ktorou ako hore na balknik. Odtia cez hranu doprava, mlo zostpime dolu a alej prkrym a lmavm liabkom na al balknik. Hore cez skaln stupne na trvu pod kompaktnmi stenami piliera. Nad nami sa v prostriedku piliera dvha markantn vhbenie, ktor sa kon vrcholovou previsnutou dvojkrou. Vhbenm hore na balknik z odtiepench balvanov. Odtia ikmo doava po prkrej polike, ktor sa kon hrotom. Vstpime na hrot a nezvyajne ako traverzujeme doava cez previsnut stienku, cez ktor pretek voda, najaie miesto. Za touto stienkou prekonme previs a u ahou stienkou dosiahneme balknik pod vrcholovmi prevismi. Priamo cez ak previsnut stienku vystpime na plateau pod vrcholom. Odtia ahko na vrchol. 3 1/2 hod., V.VI. ( F. Kutta K. Rada, 8. VIII. 1954.)
33 5 Stredom steny prostrednho rebra. Nstup je hodne vavo od

F3

Grszovej cesty, hore na ploch irok pilier medzi dvoma vekmi, irokmi jarkami v svetlch skalch. Pilierom kolmo hore niekoko dok lana a na trvnat ploiny. Nad nami sa vypna kolm, oranov pilier, ktor je v prostriedku steny. avou stenou pod kolm stenu piliera. Pod stenou traverz doprava cez prav hranu piliera a do lenenho kta v pravej strane piliera. Teraz hladkm ktom v bielej skale priamo hore, neobyajne ako, a na balknov temeno piliera. Vavo ahie. Teraz dlhm traverzom cez stupne pod pravou polovicou mohutnch, zaleka viditench podvrcholovch platn. Z kta cez mierny previs na platne. Traverzom v zreze 15 metrov doava do prostriedku platn. Dvoma krkami ahko hore na sutinov ploinu a na vrchol. 3 hod., IV.V. ( V. Heckel J. Jiek V. Karouek K. Trousilek, 8. VIII. 1954.) pime v spdnici oranovho piliera a priamo hore pode. alej nim najprv vavo, rozlmanm komnikom asi 20 metrov. Traverzom doprava na prilepen blok pod previsom. liabkom nad previs a ikmo doprava na pohodln policu, ktor sa kon ktom. Pravou hranou kta pod vodorovn, druh previs. Pod nm traverz doprava asi 3 metre za hranu. Nepatrnm vhbenm hore ku skobe. Mierne doava na balknik pod trojuholnkov, zdola viditen previs. Pravou hranou do rovne previsu, alej po preruovanej polici traverz asi 8 metrov vpravo na lenit hranu liabku. Komnikom a stienkou na trvnat balkn, alej hore na sutinov terasu pod prevismi vrcholovej platne. alej ako cesta Karouka z 8. VIII. 1954. 5hod.,V. ( M.Blahout B. Karasov O. Lskav, 20.VIII. 1954.)

34

F3

6 Stredom steny prostrednho rebra, narovnvajci variant. Nast-

Pravou polovicou steny. Zo sutiny, ktor smeruje na Baranie J 1 sedlo, odbome doava do rokliny v junej stene, zdola neviditenej. Roklinou 100 metrov hore a pod vklinen balvany, ktor obdeme po stienke vpravo nad previs, potom abom asi 80 metrov ikmo doava. alej dos hlboko pod vystenm abu na ttov ploinu po rmse doava a po dobre vrstvenej trhline 15 metrov na ploinu. 1 1/2 hod., iastone II.-III. ( Z. Bruckner A. Grsz, 4. IX. 1921.) Zima: Snehov a adov tra. ( M. dek J. Renerov, 30. XII. 1949.) BARANIE SEDLO (asi 2350 m) Vemi charakteristick skaln zrez medzi Baranmi rohmi a Spiskm ttom. Je to najuvanej priechod z Malej Studenej doliny do doliny Zelenho plesa alebo opane. Sedlo od Tryho chaty predstavuje Viac-menej sutinovisko, no od doliny Zelenho plesa, presnejie z Vekej Zmrzlej doliny hlbok skaln ab, ktor bva a do neskorho leta, ba asto i cel rok vyplnen snehom. Prechod nm vyaduje vek opatrnos, i ke v hornej asti je z tejto strany priechod zabezpeen reazami. Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny BARANIA PRZELIjCZ, TRYHORHOS, TRYSCHARTE

F3

35

C
36

Od Zelenho plesa pri Brnalovej chate riadnou cestou cez reaze 1 do Vekej Zmrzlej doliny smerom k abu, ktor spad z Baranieho sedla. Alebo nm po strmom snehu, alebo asi v polovici rokliny doprava na schodn skaly, reaze a na sedlo. 3 hod., I. (L. Chalubiski K. Potkaski vodca W. Roj a druhovia, 9. IX. 1884; ) Zima: Na istom snehu, ( Z. Barca vodca J. Breuer vodca P. Spitzkopf ml, 26. XII. 1906; Heim Mller, IV. 1914.)
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

F4

Od Tryho chaty na sutinovisko, ktor spad zo sedla. alej abom 1 cez sneh alebo vavo na rebro a do sedla. 1 1/4 hod., I. (L. Chalubiski K. Potkaski vodca W. Roj a druhovia, 9. IX. 1884; ) Zima: Na istom snehu. () SPISK TT (2481 m)
SPSKA GRZEDA, DRYCSCS, DRYSPITZE

F3

37

Vypna sa tesne nad Baranm sedlom. M npadn strapat hrebe s dvoma vrcholmi; severozpadn vy a juhovchodn ni. Zo severozpadnho vrcholu vybieha na juhozpad krtky vedaj hrebe, ktor sa kon v Maacej vei.

A
38

Vstupy hrebemi
Od Baranieho sedla SZ 1 Zo sedla v pravom bo 25 metrov ikmo doprava hore na trvniek.

F4,5

Z neho najprv trochu doprava, potom po zrznych platniach a plytkou, skoro kolmou trhlinou na hrebe u nad vekm vvihom; smerova ku trbine medzi dvoma blokmi asi 4 metre vpravo od hornej hrany vvihu a netraverzova alej vpravo do steny, i ke sa to zd ahie. alej stle po hrebeni na severozpadn vrchol. 1 /2 hod., dole III. ( Z. Klemensiewicz A. Znamiecki, 25. VII. 1907; Gy. a R. Komarnicki H. a O. Schweickhart, 13. VIII. 1910.) Zima: Dos exponovan hrebe, v dolnej asti menej zasneen. ( R. Kuchr J. Maek, 30. XII. 1953.)

39

F5

Od Oviarskej lvky JV 1 Z Oviarskej lvky po hrebeni doava a hne cez platu na jun

rebro Spiskej ihly. Alebo okolo nej doava na Spisk trbinu, alebo priamo cez u do trbiny, dos ako. Potom sutinovou roklinou na juhovchod a hrebeom na severozpadn vrchol. Ak obdeme Spisk ihlu, ahk. 20 min., I. () Zima: Ak obdeme Spisk ihlu, bez akost. ()

40

Z Maacej trbiny JZ 1 Z Maacej trbiny po strmej hrane 15 metrov hore, potom po lvke

doava do steny a komnovitm abom s vklinenm balvanom nazad na hrebe a na Zadn Maaciu veu. Odtia dolu do Vynej Maacej trbiny, kde sa hrebe strca v sutnovom bo Spiskho ttu. bom na severozpadn vrchol. 1 hod., II. ( E. Halsz K. Jordn S. Nicolics vodca J. Breuer, 15. VIII. 1904.) Zima: () Vstupy stenami

B
F4
41

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny SV 1 Skoro a do stia abu, ktor vedie na Baranie sedlo. Potom ikmo

42

F5

doava hore pod charakteristick irok skaln boie prostrednho vodorovnho seku severozpadnho hrebea Spiskho ttu. Po bo na severozpadn hrebe a nm na severozpadn vrchol. 2 hod., I. () Zima: Viac-menej snehov tra okrem dolnho okraja, poda stavu snehu. ( L. Kucharik A. Puk, 23. IV. 1953; pravdepodobne u predtm, asi Heim - Miiller, TV. 1914.) S 1 Okrem strmho sutinovho boia, ktor sa rozprestiera pod severozpadnm hrebeom Spiskho ttu a nm do spdnice vrcholu.

ktor nie 180 metrov nad nami. Odtia doava po platniach k spodnmu koncu vraznho liabku, ktor vedie doprava hore. liabkom a k strmmu prahu. Odtia krtkou trhlinou doprava na rebro, ktor ns vyvedie na ahie platne nad zrzom v liabku. Po platniach hore, driac sa doava, tesne pod hladkmi stenami skalnej kulisy, za ktorou je skryt strm puklina, zdola neviditen. Puklinou doprava hore. V mieste, kde sa zuuje, na hrebienok jej pravej euste, odtia alej lmav skaly a po hrebienku na balvanmi zavalen kazateu u pod ttovou stenou. Z kazatene doprava po sutinou a kamemi pokrytej lvke pod hlbok liabok, ktor vedie od trbiny medzi dvoma vrcholcami. Spodn as liabku obchdzame vpravo, potom dnom na trbinu a doprava na severozpadn vrchol. Lmav skala. 1 1/4 hod., hore II.-III. ( J. K. Dorawski W. Romer, 28. VIII. 1928.)
Do Malej Studenej doliny, do Maacieho kotla

Podrobnosti chbaj. ( Z. R. Paryska W. H. Paryski, 6. IX. Z 1 1946.) Rebrom steny. Vavo od abu, ktor spad z Vynej Maacej 2 trbiny, vystupuje na Spisk tt strm rebro. Sklad sa zo tyroch vvihov, z ktorch dva s zakonen ihlovitmi veikami. Nstup na rebro z stia abu. Pravou stranou rebra hore na prav ihlu. Zlanovanm alebo pravou stranou dolu. Na al vvih prostriedkom. Nasledujci tret vvih je najdlh. Z jeho pty hne vpravo a stienkou hore. Potom sokolkom a nazad doprava na rozpolten hranu a hore na aliu ihlu. Posledn vvih cez hladk platniku, pod uvonenmi balvanmi traverz vpravo a ktom hore. alej po nakopench balvanoch na vrchol. 1 1/2 hod., IV. ( J- Jicek V. Heckel V. Karouek K. Trousilek, 8. VIII. 1954.) Z Tryho chaty do Maacieho kotla, ktor sa rozprestiera medzi J 1 Maacou veou a Pynm ttom. Z neho irokou, ale plytkou roklinou, ktor zbieha z Oviarskej lvky. Roklinou hore a do blzkosti trbiny, odtia doava bom, nakoniec po skalch na severozpadn vrchol. 2 1/4 hod., I. ( J. Dri vodca J. Hunsdorfer st., 21. VIL 1896.) VYN MAACIA TRBINA
WYNIA SPSKA PRZELACZKA

43 44

45

Mal trbina, ktor oddeuje Spisk tt od Zadnej Maacej vee, leiaca v ich juhozpadnom hrebeni.

C
46 1

Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

Spoiatku a do abu, ktor smeruje na Baranie sedlo a z neho doprava. alej strmm, vinou zasneenm kulorom ikmo doava na trbinu. Z nej severozpadnm hrebeom na Spisk tt. 1 1/4 hod., I. ( Gy. Komarnicki, 6. II. 1916, lezen za zimnch podmienok.) ZADN MAACIA VEA
ZADNIA SPSKA TURNICZKA, FEKETETORONY

Jedin vea v juhozpadnom spojovacom hrebeni, ktor spja Maaciu veu so Spiskm ttom. Od Spiskho ttu ju oddeuje Vyn Maacia trbina a od Maacej vee zase Maacia trbina. A Vstupy hrebemi
Z Vynej Maacej trbiny

Pozri Spisk tt, z Maacej trbiny A, JZ, 1, zima.

Z Maacej trbiny

Pozri Spisk tt, z Maacej trbiny A, JZ, 1, zima. B

47 V 1

Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

48

Na terasu pod Zadn Maaciu veu, jej vchodnou hranou, sprava sutinov svah, zava zrzne steny, vystpime alebo na jej vrchol, alebo na trbinu vpravo od neho. 1/4 hod., I. ( J. A. Szczepaski, 26. VIII. 1930.) JV 1 Nstup zo sutiny v mieste, kde sa kon irok plata, ktor spad z hrebea, medzi obidvoma Maacmi veami. Dvadsap metrov priamo hore na trvnat terasu, odtia priamo hore cez mierne previsy do dos irokho zrezu. Nm priamo hore asi 30 metrov pod lt previsy. Tu sa kon irok zrez. Cez rebro doprava traverz nad vklinen balvan asi 6 metrov na stupienok. Odtia pokraujeme 7 traverze 3 metre cez rebierko, stupne a pod svetl previs. Cez previs, najaie miesto, do komnika a nm po 10 metroch na pohodln laviku. Lavikou traverz doava na terasu pokryt balvanmi. Odtia hladkm komnom asi 6 metrov, alej kolmou stienkou na vrchol. 3 hod., V. ( V. ermk A. Huba, 15. IX. 1944.) MAACIA TRBINA
SPSKA PRZELACZKA

zke sedielko, ktor oddeuje od seba Maaciu veu a Zadn Mazaciu veu. Mono ho poui za priechod.

Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

C
49

Ako na Baranie sedlo do abu, hne na zaiatku doprava a abom, 1 ktor smeruje na Maaciu trbinu. 1/2 hod., I.-II. ( Z. Bruckner A. Grsz, 4. IX. 1922; )
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

Do kotla cez terasu, ktor je vpravo od Maacej vee a hne z neho 1 doava hore do sedielka. I.-II. ( J. A. Szczepaski, 26. VIII. 1930; ) Zima: Na istom snehu. () MAACIA VEA (2376 m) Npadn veika vysunut dos hlboko do Malej Studenej doliny. Zava ju ohraniuje sutinovisko spadajce z Baranieho sedla a sprava Maac kotol, ktor sa rozprestiera medzi vlastnou veou a Pynm ttom. Od Zadnej Maacej vee ju oddeuje Maacia trbina, km v severnej asti doliny vysiela vemi krtky hrebe koniaci Maacm hrbom, od ktorho je oddelen Maacm sedielkom. Na juh spad k Tryho chate peknou stienkou, ktor ako vbec cel vea, je asto navtevovan pre blzke nstupy. Vstupy hrebemi
Z Maacej trbiny PRZEDNIA SPSKA TURNICZKA, MACSKATORONY, KATZENTURM

50

A
SV 1 51

Zo sedielka na vrchol o nieo vy. I. () Zima: iastone na snehu, bez akost. () Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

B
52

Maacia vea spad ku kotline Piatich Spiskch plies asi 150- J 1 metrovou peknou stienkou, ktor sa vypna nad vekou trvnatou a sutinovou terasou padajcou do doliny strmmi stienkami. Z doliny hore pod tieto stienky, ktor s preruen iba v jednom mieste zkym, dobre viditenm abom. abom asi 30 metrov na terasy. V prostriedku steny nie nad terasou skaln chrbt. Po jeho obidvoch stranch je vhbenie. Vpravo od chrbta vedie stenou priamo k vrcholu pekn ab, vyie zen v komn, ktor sa nakla doava. Vavo od chrbta je menie vhbenie, ktor sa strca v skalch. Z terasy alebo avm vhbenm na chrbt, potom traverz niekoko metrov od abu

F3

53

F3

54

F3

(asi v polovici vky), alebo hne do abu vpravo od chrbta a abom hore po celej dke. Niekoko metrov pod hrebeom doprava na najvy hrot vrcholu. 1/2 hod., II.-III. ( J. A. Szczepaski; II. v. M. a J. A. Szczepaski, 29. VIII. 1935.) Zima: Na astom snehu, okrem vchodu zo abu, na tt. () 2 Pravm rebrom. abom vpravo od chrbta asi 50 metrov na sutinov ploinku. Tu cez dve hladk steny vedajou trhlinou asi 30 metrov doprava, alej previsnutm komnikom do sedielka, v rebre vpravo od abu. Rebrom, potom 40-metrovou trhlinou vpravo od rebra na severovchodn hrebe a doava na vrchol. 3 /4 hod., III. ( S. Zamkovsk, 7. IX. 1937.) Zima: ( R. KuchaJ. imon, 1.1.1954.) 3 Prostriedkom steny. Nstup v spdnici vrcholu. Vstup J. A. Szczepaskho je vpravo za skalnm rebrom v abe. Cez stienky, stupne, asi 60 metrov na skaln balkn. Z neho vpravo lmavm komnikom na ah tern a nm na trbinu v spomenutom hrebeni. Odtia vavo alebo po ostr hrebea vemi peknm lezenm na vrchol. 20min., III. ( F. Kele ml.,3. VII. 1951.) Zamkovskho, ale teraz nie traverz doprava, ale priamo cez stienku na vrchol. IV. ( K. Kirly V. Kriak J. Mihlka, 1.1. 1954, lezen len za zimnch podmienok.) JV 1 Cez stenu terasy. Nstup asi 10 metrov vavo od zaiatku vraznho, skoro strmho komna, ktor pretna stenu terasy a na jej sutinov plochu. Tento mokr komn zabieha mierne ikmo doava. Po platni s miskovitmi zchytmi ikmo doprava pod previs, ktor prekonme priamo a alej 5 metrov hore. Potom doprava 3-metrov traverz cez platu pod previsom a ikmo hore doprava pod previs v komne 35 metrov. Previs obchdzame zava, dlej priamo mokrm komnom na terasu 50 metrov. Cez terasu priamo hore. alej prvm vhbenm vpravo od pravho rebra 40 metrov hore, potom vpravo cez previs na chrbt a po om 30 metrov na vrchol vraznej vee na pravom rebre. Z nej do sedielka a alej strmou lenenou platou v juhovchodnej stene na vrchol. 3 hod., V., od terasy IV. ( F. ChytrR. Vanek, 13. VIII. 1955.)
SZ 1 Stredom steny. Z terasy, ktorou sa nastupuje na jun stenu 4 Variant v pravom rebre. A pod vrcholov stienku ako cesta

55

F3

56

57

F3

Maacej vee, odbome doava do abu, ktor spad z Maacieho sedielka. V druhej polovici abu nastpime do steny vpravo. Asi 15 metrov ikmo doprava hore, potom 4 metre litou doava a odtiato ahko zlezitenmi prevismi pod vrazn komnik. Komnikom, alej tm istm smerom na terasu s nakpenmi skalami. Odtia

doprava do vytlajceho komnika, nm na exponovan laviku a z nej priamo na vrchol. 1 1/2 hod., IV. ( A. Huba A. Pivkov, 26. VIII. 1944; pravdepodobne u J. A. Szczepaski, 26. VIII. 1930.) Zima: Nstup a zostup snehov tra. Vlastn stena Viac-menej skaln vstup. ( A. Antonkov A. Antonek, 22. III. 1952.) MAACIE SEDIELKO zke sedielko v krtkom severnom hrebeni, ktor vysiela Maacia vea. Tmto sedielkom je Maacia vea oddelen od Maacieho hrbu. Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z doliny Piatich Spiskch plies

C F3
58

Na terasu, ktor sa tiahne pod junmi stenami Maacej vee a z nej 1 doava abom na sedielko. 10 min., CHI. () MAAC HRB V om sa kon vlastne vbeok severnho hrebea Maacej vee, od ktorej je oddelen Maacm sedielkom. SPISK TRBINA Mal sedielko v juhovchodnom hrebeni Spiskho ttu, leiace za Spiskou ihlou, ktor ich vlastne oddeuje. Km k doline Piatich Spiskch plies spad Viac-menej pozvonm ternom, zatia do Vekej Zmrzlej doliny spad strmmi skalami. Pozri Spisk tt, A, JV, 1, zima. SPISK IHLA Vrazn skaln ihla, aj z doliny dobre viditen, ktor ohraniuje z jednej strany Spisk trbina a z druhej Oviarska lvka. Vstupy hrebemi
Zo Spiskej trbiny Z Oviarskej lvky

Pozri Spisk tt, z Oviarskej lvky, A, JV, 1, zima. OVIARSKA LVKA

JUHASKA PRZELACZKA

Dostatone irok sedlo, ktor del Spisk tt a Spisk ihlu od Oviarskej vee. Z junej strany vemi ahko dostupn. Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

C
59

Najprv do irokho Maacieho kotla, ktor sa rozprestiera medzi 1

Maacou veou a Pynm ttom a z neho plochou roklinou a na sedlo. I. () Zima: Viac-menej na astom snehu, lavnovitom na sedlo. () OVIARSKA VEA (asi 2490 m)
JUHASKA TURNIA, JOLNCSCS, JOLNSPITZE

Prv vea dvhajca sa dos strmm vvihom nad Oviarskou lvkou, ktor ju ohraniuje z jednej strany; z druhej strany je ohranien Veternou trbinou. A 60 F5 Vstupy hrebemi SZ 1 Z Oviarskej lvky na juhovchod pod hladk vrcholov stenu Oviarskej vee. Alebo doava po stpajcej rmse k stiu 15-metrovho komna a nm na vrchol, alebo jednoduchie niekoko krokov doprava a abom do sedielka medzi vrcholovou skalou a blokom, ktor sa o u opiera sprava. Odtia ksok dolu na druh stranu a po dobrch stupoch zo strany na Oviarsku veu. Po hrebeni dolu na Vetern trbinu. Odtia hore, a sa hrebe stva neschodnm. Tu doprava rmsou a stenou priamo hore k bielemu vlomu vo vke hrebea. Po hrebeni na Vetern tt. Z neho ahko dolu na Supiu trbinu. Po ostrom hrebeni na Supiu veu. Dolu najprv po hrebeni, potom strmm abom vpravo od zrzneho lomu na trbinu pod Strapatou. Odtia po hrebeni a alej, od vekho balvana na skalnej rmse, po jeho avej strane. Nakoniec komnom a cez balvany na Strapat veu. Teraz alebo po dobrch stupoch dolu doava na nevrazn rmsu a ou doprava na ploinku, alebo 25 metrov po plochom hrebeni doprava a potom ikmo doava dolu na spomnan ploinku. Odtia vpravo 6 metrov lmavm komnom dolu a vavo od hrebea na Mal Lastoviiu trbinu. 1 3/4 hod., miestami II. (Prv vstupy na jednotliv vee: Oviarska vea J. Adriani J. Glatz, 6. IX. 1902; Vetern tt J. Dri K. Jordn, 18. VII. 1901; Supia vea A. Martin vodca J. Franz st.y 17. VII. 1907; Strapat vea J. Chmielowski R. Radliski vodca J. Bachleda vodca K. Bachleda, 14. VIL 1904 ) Zima: Miestami dos exponovan hrebe predstavujci viac skaln lezenie. () 2 S iastonm obchdzanm hrebea. Vetern tt i Supia vea sa d bez akost obs na strane Piatich Spiskch plies. CHI. () Zima: Strm, sneh. ()
Z Veternej trbiny Z Oviarskej lvky

61

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky SZ, 1, zima.

VETERN TRBINA
PIECIOSTAWIASKA PRZELACZKA

zka trbina medzi Oviarskou veou a Veternm ttom. D sa ou ahko zostpi do doliny Piatich Spiskch plies. Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

C
62

Do Maacieho kotla medzi Maaciu veu a Pyn tt a z neho vhod- 1 nm abom na trbinu. CHI. () Zima: Na snehu. () VETERN STT (asi 2515 m)
PIECIOSTAWIASKA TURNIA, OTTAVI CSCS, FONFSEENSPITZE

irok tt podobajci sa tvorstrannej vei. Ohraniuje ho zava Vetern a sprava Supia trbina, dvajc sa na z Piatich Spiskch plies. Vstupy hrebemi
Z Veternej trbiny

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima.

Zo Supej Strbipy

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima. Vstupy stenami

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

B
63

Zo sutinovej terasy doprava do mokrho abu; nm ahko, previs S 1 obdeme vpravo, na vyie vystupujcu sutinov ploinu. Po rebre vpravo dlh as hore a na sutinov galriu pri spodnom okraji vekch hladkch platn. Vpravo od platni hladkm zrezom medzi platami a stienkou v preden rebra hore, miestami ako, a k vekm sutinovm lvkam) ktor beia doava smerom k Supej a Strapatej vei, pri pte ttovej steny naej vee. V nej sa rt zka, doprava odvrten rmsa, od ns oddelen prevismi. Po najvyej lvke pod prevismi, potom niekoko metrov doava za roh, alej asi 6 metrov priamo hore na pohodln stanovite, vemi ak stupe. Odtia traverz skalnou litou niekoko metrov doprava a lmavm krtkym komnikom 4-metrov zostup na spodn koniec spomnanej zkej rmsy. Odtia rmsou hore veda doprava dolu beiaceho komnika a pod vytlajcimi skalami a na jeho koniec. Odtia strmm a zkym zrezom hore na severozpadn hrebe a na vrchol vemi

ako; alebo po rmse asi 10 metrov a ku komniku, nm niekoko metrov dolu, miestami ako a z pohodlnho stanovia hore alm komnikom, ktorho pokraovanie tvor hore spomnan zrez. Potom plytkm abom, ktor pokrauje alej taktie na severozpadn hrebe, dos ako. Zaujmav vstup, ktor vedie zriedka navtevovanm ternom. 3 hod. ( W. Birkenmajer J. K. Dorawski M. Skotnicwna J. A. Szczepaski A. Szczepaski, 8. VIII. 1929.) Zima: V dolnej a hornej asti skaln, v prostriedku viac snehov tra. ( E. Fehr M. Valovi, 23. IV. 1953.) SUPIA TRBINA
SPIA PRZELACZKA

zka trbina medzi Veternm ttom a Supou veou. D sa ou ahko zostpi do doliny Piatich Spiskch plies. C
64

Vstupy z doln
1 Do Maacieho kotla medzi Maaciu veu a Pyn tt a z neho vhod-

nm abom na trbinu. CHI. () Zima: Na snehu. ()

SUPIA VEA (asi 2540 m)

SIJPIA TURNIA, CHMIELOWSKICSCS, CHMIELOWSKI SPITZE

Najzahrotenejia vea z tu spomnanch veda seba idcich ve v hrebeni. Jednm hrebeom spad do Supej trbiny a druhm do trbiny pod Strapatou veou. A Vstupy hrebemi
Zo Supej trbiny

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima.

Zo trbiny pod Strapatou veou

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima. B

65

Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranieho kotla S 1 Vpravo od spdnice vrcholu vidme v stene tri liabky. Prav a av

F5

beia ikmo do strn, tret vedie v strede medzi nimi priamo hore. Nim vedie vstup. liabkom a stienkami vpravo priamo hore. Po tyroch dkach neobyajne akho lezenia prdeme na ah tern. Odtiato bu priamo hore, sledujc preruovan stienky, alebo doava na pilier a po om a na vrchol. Lmav skala. 2 hod., V.III. ( 1. Golfy J. GaoJ. Kore M. Valovi, 5. VIII. 1953.)

TRBINA POD STRAPATOU VEOU

PRZELACZKA POD CZUBATA TURNIA

zka trbina medzi Supou veou a Strapatou veou. D sa ou ahko zostpi do doliny Piatich Spiskch plies.

C Vstup z doln 1 Do Maacieho kotla a z neho vhodnm abom na trbinu. CHI. () Zima: Na snehu, ()
STRAPAT VEA (asi 2562 m)
CZUBATA TURNIA, EGENHOFFERCSCS, EGENHOFFER SPITZE

66

Posledn vea tejto skupiny s vemi rozstrapatenm hrebeom s tromi vrcholcami. Jednm hrebeom spad do trbiny pod Strapatou veou, druhm zase do Malej Lastoviej trbiny. Vstupy hrebemi
Zo trbiny za Strapatou veou

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima.

Z Malej Lastoviej trbiny

Pozri Oviarsku veu, z Oviarskej lvky A, SZ, 1, zima. Vstupy stenami

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny

Rebrom. Zo Strapatej vee vybieha do Vekej Zmrzlej doliny SV 1 67 F5 severovchodnm smerom krtky rebrovit hrebe, ktorm sa u tie dosiahol vrchol. ( O. Maklr, 8. IX. 1910.)
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

Zo abu, ktor spad z Malej Lastoviej trbiny, vedajm abom ikmo doava hore. Vyie sa zuuje v komn, vryt do juhozpadnej steny vavo od spdnice vrcholu. Tam, kde sa znova roziruje, prejdeme zo sutinovej cestiky zava na temeno ku stene pritisnutho JZ 1 piliera. Odtia alebo ikmo doava hore na sedielko v severozpadnom hrebeni a alej na vrchol, alebo ikmo doprava hore po strmej a lmavej stene na hrebe tesne pod vrcholom a na vrchol. II. ( A. Grsz, 2. VIII. 1910), V. ( A. Grsz G. Lingsch, 24. VIII. 1925.) Pilierom. Strapat vea vysiela do doliny Piatich Spiskch plies dva piliere. Prav sa strca v stene a tvor aksi hranu, av, ovea dlh, vychdza na veiku vavo od vrcholu. Nstup na pilier je zo abu, ktor spad z Malej Lastoviej trbiny na pte piliera. 2 Priamo cez previs, alej strmo 7 metrov po hrane na pilieri, ako. alej ahie smerom k erstvm odtepom asi 80 metrov cez prav

68

69

veiku. Cez stienky a stupne pod odtepy. Po hrane vavo nad odtepy, sp na hranu a po nej vemi ako na vrchol druhej vee. Z nej do trbiny, nad ktorou sa pilier dvha takmer kolmo. Nim 25 metrov pod jednoliatu platu. Pod ou exponovan krok doprava. Na hranu lmavm komnikom a nm alej po pilieri. Urobme krok cez dlh kru a alej na vrchol na tretiu veu. Z nej vavo od hrany do trbiny pod celkom kolm platu. Po jej pravej hrane vemi ako pod 3-metrov stienku a cez u ahko na hrebe, po ktorom niekoko metrov pod najviu tvrt veu. ou pomocou skoby, alebo iv rebrk, neobyajne ako, na naklonen platu. Z nej vpravo cez 34-metrov stienku ako na aliu platu, z ktorej traverzujeme na pilier a po om na posledn tvrt veu. Z nej vodorovnm hrebeom na severozpadn hrebe a nm na vrchol. 1 hod. 20 min., IV. ( F: Kele ml., 3. VII. 1951.) MAL LASTOVIIA TRBINA (asi 2535 m)
MALA DURNA PRZEL^CZ

zka trbina v hrebeni medzi Strapatou veou a Pynm ttom. Ako priechod neprichdza do vahy, ale zato v zime sa asto pouva ako praktick zostup do Malej Studenej doliny. C
70

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Baranej kotliny 1 Hrebe, ktor spja Pyn tt so Spiskm ttom, pad na sever

F5

vysokou stenou, ku ktorej sa zava v tupom uhle priraj severozpadn zrzy mohutnho chrbta vysunutho z masvu Lastoviej vee a Pynho ttu, kde je stena najvyia, 400 metrov nad dnom doliny. V mieste, kde tieto zrzy splvaj so stenou, rozklad sa v najniej asti steny, hne nad sutinou, vek, sutinou alebo snehom pokryt terasa vo vke asi 2220 m. Od jej pravho okraja sa vrva do steny zreten bitka roklinka, ktor sa strca pod previsnutmi zrzmi* alej vedie ikmo doava hore z doliny zrez a sti do vhbenia pribline v jednej tretine steny. Vhbenie prechdza v zky ab3 ktor vedie priamo na Mal Lastoviiu trbinu. trbinu od severu ako vidno, lebo spomnan stena ju zakrva a je vidie iba vrcholce. Z cesty vedcej na Baranie sedlo odbome doava hore k pte severozpadnej steny Pynho ttu a po snehu sprava dosiahneme spodn koniec spomnanej roklinky. Nou a na koniec. Tu doava na zle vrstven platne zrezu a zrezom hore, naja sek. Po 120 metroch zrez prechdza v strm roklinu. Zva po jej avom rebre, miestami i jej dnom hore a do spomnanho vhbenia tesne nad jeho zrzom, asi 2350 m. Vhbenie sa sklad z dvoch rokln, ktor s oddelen od

seba rebrom. Ksok dolu do avej rokliny. Touto a hore abom, v ktor prechdza, nakoniec ikmo doprava, a na sedlo. 2 1/4 hod., II.-III. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, 14. VIII. 1911.) Zima: Idelna zimn tra zva na snehu, okrem dolnej asti, kde je vstupn prah poda okolnosti skalno adov. ( A. Kucharik A. Puk, 23. IV. 1953.)
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

Od Tryho chaty hore cez sutinu k spodnmu koncu rokliny, ktor J zbieha z Malej Lastoviej trbiny. Nie priamo do rokliny, ale doprava do juhozpadnch zrzov Pynho ttu na lvku, u z diaky viditen, beiacu zava do rokliny. Nou hore prdeme do abu u nad jeho spodn prah. Teraz abom hore, potom jeho pravou hlavnou vetvou, jeden hladk, trochu strm stupe, hore do trbiny. 2 1/2 hod., I. ( J- Dri, 13. VI. 1902; ) Zima: Cesta idca strmo po snehu okrem v letnom opise spomnanho dolnho prahu, ktor tak isto vo vstupe, ako aj v zostupe obchdzame u po spomnanej lvke stiacej nade. Vemi praktick cesta pre zostup. () PYN TT (asi 2595 m)
MALY DURNY SZCZYT, TRYCSCS, TRY SPITZE

71

Prv skuton tt v tomto hrebeni oddelen od Spiskho ttu okrem radu spomnanch veiiek Malou Lastoviou trbinou. Od Lastoviej vee ho delia zase v skutonosti dve trbiny, Lastoviia trbina a Pawlikowskho trbina a medzi nimi ako prst triaci znmy tt Loktibrada. Km na sever pad mohutnou rozloitou stenou, zatia do Malej Studenej doliny zarva svoj krat juhozpadn pilier. Vstupy hrebemi
Z Malej Lastoviej trbiny

Zo trbiny po schodovitom hrebeni ahkm lezenm na tt. 20 min., I. ( J. Dri, 13. VI. 1902; ) Zima: Bez akost, Viac-menej na snehu. () 1 Zo trbiny alebo zo abu pod trbinou doava do severozpadnej 2 steny ttu, potom po sutinovej lvke ikmo doava hore na chrbt irokho, z vekch balvanov postavenho rebra. Po rebre na vrchol. 1 /4 hod., II. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, 14. VIII. 1911.)

F5

72

F5

73

74

F5

Z Lastoviej trbiny 1 Najprv po trvnatch a skalnch stupoch, potom po vodorovnom

ttovom hrebeni a na vrchol. 10 min., I. ( J. Dri, 17. VIIL 1901; ) Zima: Viac-menej na snehu. ( L. K. Hont Gy. Komarnicki R. Komarnicki J. Sernyi, 2.1.1910.) Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

B
75

F5

SV 1 Mohutn chrbt vysunut zo spolonho masvu Lastoviej vee

76

F5

a Pynho ttu na severovchod. Del vlastne Vek Zmrzl dolinu od Medenej kotliny. Na sever sa lme strmou elnou stenou, venenou hore niekokmi zubatmi vvihmi, z ktorch prostredn vyzer ako npadn skaln kocka. Nstup je z malho sutinovho laloku pri avom rohu elnej steny. Odtia ikmo doprava hore3 priene stenou, trvnatm a skalnatm psom, lmav skaly, jedno zvl lmav a strm miesto obchdzame vpravo. Ps prechdza v sutinov ab, ktor vedie priamo hore. ab je hore zrzneji s hladkmi, ale schodovitmi skalami a sti do malho kotla tesne pod skalnou kockou. Z kotla pokraovanm abu ikmo doprava hore, potom bezprostredne pod previsom kocky na rebro, pri ktorom sa ab kon. Na druh stranu rebra a 4 metre dolu do alieho lmavho abu, potom hore naproti ahkej strane abu a nakoniec sprava na temeno skalnej kocky. Pred nami sa tiahne irok boie severovchodnho chrbta. bom ahko hore, vpravo od najvyieho veovitho skalnho tvaru, nakoniec krtkymi abmi a na rozsiahlu charakteristick sutinov terasu pod Pynm ttom. Nad nami strm ierna trojuholnkov stena, ktorej vrchol je vlastne pred vrcholom Pynho ttu. Stredom steny v serpentnach na jej najvy bod a po krtkom spojovacom hrebeni na vrchol. Dole exponovan a zvetran skaly. 2 1/2 hod., II. ( Gy. Komarnicki, 20. VIII. 1911.) 2 Cesta stenou vedie u zdola viditenm vekm zasneenm oblkom, tiahncim sa sprava doava a alej doprava. Po jeho ukonen prdeme na vek plateau, v lete sutina, odtia priamo pod vrcholov stenu, spomenut v Komarnickho ceste. Za ou sprava a zliezame ju abom sprava doava hore. Mlo zasneenm abom prdeme na hranu a od nej doava po snehovch poliach na vrchol. 3 hod., III. ( K. Germn O. Kopal G. Krtvlyessi A. Puk, 16. III 1952, lezen len za zimnch podmienok.)
Z Baranej doliny 3 Nad snehovm poom vo Vekej Zmrzlej doline pod severnou stenou

77

F5

Pynho ttu sa rozprestiera vek sutinov terasa. Na terasu spadaj

tri mokr aby, ktor z pravej strany ohraniuje mohutn rebro, za ktorm sa nastupuje na Mal Lastoviiu trbinu. Nstup prostrednm abom s vemi lmavmi skalami, cez ktor pretek voda. Neobyajne ako cez previs na ploinu, 50 metrov, alej dnom vemi rozlmanho abu smerujceho stle mierne doava na ploinu. Z nej traverz doprava cez vvih abu a alej nim na vek sutinov ploinu. Kamenn muk, stle rozlman tern. Pred nami sa vypna prv vea, po ktorej rebrom priamo na u. Z nej zostup do sedielka, alej rebrom na druh veu, ktor tesne pod jej vrcholom obchdzame vavo a stpajc kamennm abom prdeme odzadu pod jej vrchol. Odtia alej po rebre po dobre vrstvench skalch na vrchol Pynho ttu. 4 hod., jedna dka lana VI., alej V. ( M. Mere A. Puk, 12. VII. 1952.) Zima: Kombinovan snehovo-skaln tra. ( S Obdenm dolnej asti, O. Lskav J. Slma, 25. III. 1956; cel stena J. Mlezk F. Veigl, 18. IV. 1956.)
Z Malej Studenej doliny, z Maacieho kotla

Do doliny vystupujca najniia as steny je preat v spdnici 1 vrcholu 60-metrovm, na zaiatku strmm abom. Nm hore, dole vavo, prostriedok dnom, horn as vpravo. Na konci abu pri zaklinenom balvane ikmo doava hore a po dobre vrstvench skalch do vhbenia nad abom. Vhbenm a na koniec, potom cez zke rebro na skalky a po nich ikmo doava hore. Smerom k vrcholu skalky prechdzaj v zrzne skaly. Prostriedkom tchto skl v serpentnach hore na ahk tern. Odtia strmo, trochu doprava skalnm korytom a na jeho koniec pod previsy juhozpadnho piliera a k lvkam, ktor beia vodorovne s tmto pilierom, ikmo doava hore. Po lvkach a od miesta, kde sa rozvidluj, po hornej z nich na vrchol. 1 3/4 hod., miestami II.-III. ( A. Grsz G. Lingsch, 23. VIII. 1925.)
Z Kotliny Piatich Spiskch plies

78

Pilierom. Zo ttu vybieha na juhozpad pilier, hore ozdoben 2 vraznou veou s niekokmi rebrami a stenami. Pilier sa dolu kon dvoma skalnmi homolami. Zrezom medzi nimi hore na lmav skaly s trvou. Traverz nazad do avho zrezu, balkn. Dvadsa metrov irm abom hore a ete alch 80 metrov bez lezenia spomnanm irokm abom, alebo vavo po hrebeni hore na sedielko. Po hrane na desa metrov ostr vvih. Na aliu veiku, ah traverz po avej strane. Potom dvans metrov exponovan traverz k pravej strane piliera. alej cez 9-metrov stenu, napravo uprostred nej dobr stupe, vavo ltohned vlom. Niekoko metrov pod

79

80

alm sedielkom traverz k previsnutej skale. Nasleduj ahie skaly, 5-metrov komn, rozporom na pilier, balkn, 15-metrov strm hrana, tesne napravo od nej al balkn a ahie skaly a na vrchol u spomnanej vee. Exponovan vstup. Z vee ete 70 metrov po pilieri na tt III. ( M. Bacsnyi Z. Brll J. Potoek, 5. IX. 1937.) Zima: Striedav snehovo-skaln vstup. ( L Lehotsk K. Trousleky 1. IV. 1953.) 3 Variant v juhozpadnom pilieri, pravou homolou. Nstup je vpravo od normlneho vstupu na hranu pravej homoly. Cez veiky a pod vek vvih. Tu traverz do sedielka vavo u v normlnej ceste. ( I. Lehotsk K. Trouslek, 1. IV. 1953, lezen len za zimnch podmienok.) LASTOVIIA TRBINA (asi 2562 m)
DURNA PRZELECZ

V skutonosti je to sedlo medzi Pynm ttom a Lastoviou veou rozdelen vynievajcim skalnm zubom, Loktibradom, na dve trbiny. T, ktor le bliie k Pynmu ttu a je ohranien z druhej strany Loktibradom, m vlastne nzov Lastoviia trbina. C
81 1

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

F5

82

F5

Po snehu v kotline hore a zrzne steny vpravo prechdzaj v schodnejie, stupovit a svetlo sfarben skaly. Tu doprava do skl a po nich pod vyiu zrznu stienku. Tto prekonme pomocou dobre vrstvenho, ale lmavho abu, potom po stupoch, driac sa ikmo doprava, hore na temeno severovchodnho chrbta. Teraz najprv po avom okraji chrbta, ahk roklina, potom vpravo prostriedkom chrbta, aby, ploch rebr a nakoniec ete viac vpravo a na rozsiahle a charakteristick sutinov terasy pod Pynm ttom. Odtia priamo hore pod steny Pynho ttu. Stenami, avm chrbtom hlbokej rokliny, ikmo doava hore. Cez rebro, ktor zbieha z Pynho ttu doava, alej plytkou roklinou v jeho svahoch a nakoniec ete cez jedno nzke rebro do Lastoviej trbiny. 2 hod., II. ( J Pawlikowski vodca M. Sieczka vodca J. Sieczka, 8. VIII. 1881; ) Zima: S menmi variantmi Viac-menej na istom snehu. ( J. Bujak M. Sokolowski M. Zajaczkowski, 1. IV. 1934.) 2 Variant v dolnej asti. Na temeno severovchodnho chrbta z Medenej kotliny plne zava tesne pod vchodnou stenou Lastoviej vee, a to plochm abom. ( J. Bujak M. Sokolowski M. Zajaczkowski, 1. IV. 1934.)

Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

A k rokline zbiehajcej z Lastoviej trbiny. Roklinou hore, dva 1 schody, z ktorch horn je utvoren zo zaklinenho obrovskho bloku. Blzko pod hrebeom sa roklina rozdeuje. Stade avou, teda hlavnou vetvou na Lastoviiu trbinu. 2 3/4 hod., II.-III. ( L. Chalubiski H. Hojer s vodcami, 23. VIII. 1881.) Zima: Viac-menej na istom snehu, v hornej a prostrednej asti strmo. ( L. K. Horn Gy. Komarnicki R. Komarnicki J. Sernyi, 2.1.1910.) LOKTIBRADA (asi 2577 m)
IGLA W DURNYM, HVELYK MATYI, DUMLING

F6

83

Skaln ihla, ktor vlastne rozdeuje sedlo medzi Pynm ttom a Lastoviou veou na dve trbiny, a to Lastoviiu trbinu a Pawlikowskho trbinu. Vstupy hrebemi
Z Lastoviej trbiny

Zo trbiny po irokej lvke niekoko krokov po severnej strane, potom zo strany hore na stupienok v severozpadnom hrebeni veiky a po SZ 1 hrane na vrchol, ( J. Dri, 17. VII. 1901.)
Z Pawlikowskho trbiny

84

Zo trbiny strmou puklinou na vrchol, ( A. Grsz, 2. VIII. 1910.) PAWLIKOWSKHO TRBINA

PAWLIKOWSKI RS, PAWLIKOWSKISCHARTE JV 1 85

Jedna zo trbn leiaca bliie k Lastoviej vei, v sedle, ktor oddeuje Lastoviiu veu od Pynho ttu. Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

C
86

Vystpi na sutinov terasy pod Pynm ttom, tie traverzova 1 celkom doava do abu, ktor spad z Pawlikowskho trbiny a nm na trbinu. Zima: Na istom snehu a na trbinu od sutinovch ters. ( G. Kgel M. Nitsch, 20. IV. 1937.) Variant v prostriedku vstupu. Pozri Lastoviiu trbinu, z Vekej 2 Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny, 1. Nevyjdeme vak na charakteristick sutinov terasy Pynho ttu, ale vojdeme doava do abu a nm priamo hore na Pawlikowskho trbinu leiacu medzi Lastoviou veou a Loktibradom. ( G. Kgel vodca M. Nitsch, 20. IV. 1937, variant v prostriedku vstupu, lezen len za zimnch podmienok.)

F5

87

Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies 88 1

F6

Pozri Lastoviiu trbinu, z Malej Studenej doliny, 1, a do miesta, kde opis znie: Blzko pod hrebeom sa roklina del. Stade pravou, menej vraznou vetvou, ktor sa zana strmm prahom na Pawlikowskho trbinu. () Zima: Snehov vstup so skalnou stienkou. ( E. Hrub O. Jordn R. Komarnicki J. Sernyi, 27. III. 1910.)

LASTOVIIA VEA (2625 m)

DURNY SZCZYT, FECSKETORONY, SCHWALBENTURM

Najmohutnejia vyvenina v hrebeni, ktor sa rozprestiera medzi Baranm sedlom a Lomnickm ttom. Od Pynho ttu ju oddeuje Pawlikowskho trbina s Loktibradom a Lastoviou trbinou, km z druhej strany je ohranien Bachledovou trbinou od radu veiiek, ktor sa ahaj a po Lomnick tt. Km do Medenej kotliny spad mohutnou stenou, ohranienou piliermi, zatia cel as spadajca do Malej Studenej doliny je rebrovit a s vm sklonom. Zo strnky lezeckej vemi asto vyhadvan tt. A
89 SZ 1

Vstupy hrebemi
Z Pawlikowskho trbiny

F 5,6

90

F5
91

Zo trbiny niekoko krokov po hrebeni, potom sutinovou lvkou ikmo doprava hore a alou lvkou ikmo doava nazad na hrebe. Tu nieo vavo pod hranou hore. Do sedielka na hrebe, potom znova do avho boku a tadia a k vekm balvanom. Cez ne na ir hrebe a na vrchol. 20 min., II. ( J. Pawlikowski vodca M. Sieczka vodca J. Sieczka, 8. VIII. 1881.) Zima: Exponovan a dos zasneen hrebe. ( E. Hrub O. JordnR. Komarnicki J. Sernyi, 27. III. 1910.) 2 Variant. Zo trbiny do severozpadnej steny a odtia hlboko pod hrebeom po rmsach a liabkami na vrchol.
Z Bachledovej trbiny

JV 1

F5

Zo trbiny najprv po trvnatch stupoch, potom pred strmm vvihom ikmo doprava hore a pod hrebeom k zkemu, strmmu a plochmu abu. Nm niekoko metrov hore, potom cez rebro, ktor ab rozdvojuje, do pravej vetvy. Touto hore, potom nazad do avej vetvy, nad zrzom a ou na hrebe. Hrebe prekrome na stranu Malej Studenej doliny a dostaneme sa do sedielka, v ktorom sa juhozpadn hrebe spja s nam hrebeom. Odtia plytkm abom hore na hrebe k malej trbine. Okolo exponovanho rohu doprava na stranu Zelenho plesa, potom oblkom nazad na hrebe

a z avej strany na tt. 1/2 hod., II.-III. ( J. Fischer M. Siedlecki vodca /C. Bachleda vodca J. Gasienica Gladczan, 24. VIII. 1893; ) Zima: Dostatone skaln hrebe. ( W. Czarnocka A. Karpinski, 27. XII. 1924; ) Priamo po hrebeni. ( D. Gyorgyfalvay O. Kelemen T. Zigny, 2 10. IX. 1927.) Vstupy stenami
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

92 F5

B
93 F5

avm vhbenm steny. Nstup je medzi avm a prostrednm V 1 pilierom steny, do vhbenia, ktor sa kon zrzom. Asi 25 metrov hore k balvanu, pod ktorm krtkou rmsou doava, potom hore krtkym hladkm abom. Vyie prejdeme doava na vrazn rok linku, vyjdeme na protiahlej stienke na sutinov ploinku a z tejto po hrane avho, vedajieho rebra dosiahneme vrazn skaln lvku, ktor ohraniuje spodn psmo steny. Po lvke doava a na koniec. Tu sa zanaj v stene dve in laviky, ktor sa tiahn strmo doprava a vyie sa spjaj. Po hornej z nich, lmav skaly, potom po mlo strmch platniach na dno hlavnej rokle. Tu pretna stenu alia npadn lvka. Po tejto lvke doava, potom oblkom do komna a alej hore na trvniek. Vyie sa dvha strmo rebierko. Najprv po jeho hrane, potom komnom vpravo a cez vysok stupe na mal balkn. Odtia alej v avch skalch hlavnej rokliny hore k ltm erstvm vlomom, nad nimi k vekmu balvanu a ikmo doprava do rokliny. Dnom hore a pod previsy, tu doprava a plochou lvkou na najvy hrot prostrednho piliera steny a nm na vrchol. 45 hod., IV. ( K. Henschov G. Lingsch G. Seide, 23. VIII. 1927.) avm pilierom steny. Tento vstup vedie pilierom, ktor z avej 2 strany najviac ohraniuje vchodn stenu a vlastne sused so zrezom, ktor spad z Bachledovej trbiny. Zaiatok piliera tvoria hladk platne. Vpravo od hrany s dva zrezy. Zo snehu niekoko metrov po skale do pravho zrezu a nm na koniec. Potom niekoko metrov doava a predenm avho zrezu a na koniec, odkia po stupoch ikmo doava a na hranu piliera. Po hrane platne na viu ploinu rozdelen nzkym stupom. Vyie je hrana ploch a prechdza v hladk platne. Obdeme ich vavo. Teraz na ahiu prostredn as piliera, trvnat ploinky a po alom lezen v serpentnach na preden ploinku pod alm vvihom. Tu sa pilier vzna do vky ostrou, mierne doprava sa skrcajcou hranou. Najprv po ostr, potom sprava na ploch ploinu. Prechod doava, expozcia, potom tesne po ostr nad vvih a alej u menej strmo na dos vek kaza-

94 F5

95

F5
96

F5

97

F5

teu, zasypan obrovskmi balvanmi, pod alm vvihom. Pilier nie je u vyie tak vrazn. Spodn previs Zdolme trhlinou vpravo, potom alej po strmch balvanoch asi 50 metrov a akonhle sa pilier strca v stene, stenou po ahkch balvanoch trochu vpravo na vrchol. Pevn skala. 3 hod., IV. ( Z. Brll J. Sawicki S. K. Zaremba, 12. VIII. 1932.) Zima: V prevanej vine skaln tra okrem nstupu a zostupu. ( Holpuch F. Weigel, 15. IV. 1953.) 3 Pravm vhbenm steny. Tto zka stena sa rozklad vlastne medzi prostrednm pilierom a pravm pilierom steny. Vstup vedie v zsade tmto vhbenm a dr sa ho a na tt. ( J. Gnojek T. Pawlowski, 26. VIII. 1934.) 4 Pravm pilierom. Nstup je pribline 200 metrov nad nstupom, ktor vedie na Pyn tt z bielej ploinky 500 metrov nad snehovm polom. Vpravo vidme mohutn previsnut steny tiahnce sa medzi vrcholmi Lastoviej vee a Pynho ttu. Preliezame ich z avej strany rysov, ktor v spdnici vrcholu Lastoviej vee nadvzuj na hranu. Touto hranou ideme priamo hore. Po iestich dkach lana peknho lezenia v pevnej, istej skale sa dostaneme na lvku. Nad ou je asi 20 metrov mierne naklonen previsnut stienka koniaca sa mohutnm odchlenm skalnm blokom. Za nm istme. alej pokraujeme mierne doava na hrebe niekoko metrov vavo od hlavnho vrcholu. 6 hod., V. ( F. Plek V. Schwarz, 14. VI. 1948.) 5 Prostrednm pilierom. Prostredn pilier rozpoluje v skutonosti vchodn stenu, a tak vytvra v nej dve vhbenia, ktor s ohranien ete po jednom a jednom pilieri, vdy z vonkajej strany vhbenia. Nstup je pomerne dos vysoko nad ostrohou, ktor najhlbie zabieha do Medenej kotliny. Spodn as strm v akejsi vei, za ktorou sa pilier kladie, a prechdza skoro v celkom ploch, ahk sek a na tt. 3 hod., V., alej IV. ( M. Mere A. Szab, 4. VII. 1953.)
Z 1 Cesta Tryho. V skutonosti nie je to vstup zpadnou stenou, ale Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

98

F6

99

F6

iba prechdza jej vemi krtkou asou a sti dos nzko nad Pawlikowskho trbinou na severozpadnom hrebeni. Vstup vemi pravdepodobne (poda pvodiny je ako sa orientova) opa ab vedci na Lastoviiu trbinu asi v miestach jeho rozvidlenia alebo u nad nm a prechdza vemi krtkym sekom steny. 3 1/2 hod., II. ( O.Try vodca M. Spitzkopf, 8. VIII. 1877.) 2 Cesta Jrmayho. Tto cesta tie nie je skutonm vstupom zpadnou stenou tohto ttu, no v kadom prpade prechdza jednak dlh sek steny u tm, e vedie bliie do jej prostriedku, za Tryho vstupom. V tejto zpadnej stene s vlastne tri skaln rny. Vstup

vedie prvou z nich, teda tou, o je najviac vavo. Prstup do nej je abom, ktor spad z Lastoviej trbiny. Nm hore a do charakteristickej vee po pravej strane, alej nad u a traverz doprava do spomnanej prvej rny. Vychdza taktie na severozpadn hrebe, ale vyie. ( V. Jrmay vodca J. Hunsdorfer, 13. IX. 1892.) Cesta Reicharta Tento vstup vedie druhm, teda prostrednm 3 rysom steny, do ktorho nastpime z najvchodnejieho abu vedceho na Lastoviiu trbinu ete pod veikou. Skala je po celej dke vemi vhodne vrstven. Rnu po siedmich dkach lana opustme a prejdeme naavo na vhodn lvku, ktor zabieha do prostriedku steny jednm smerom s inou zkou, strmou rnou. Z prostrednej rny teda doava, a sa v hornej asti spojme s cestou Jrmayho. ou na severozpadn hrebe a nm na tt. ( D. Reichart, 1. VII. 1927 Cesta Grsza, prostriedkom steny. Vstup vedie pravou rnou, 4 ktor je vlastne u abom. Spodnch 80 metrov je tern dos hladk, lmav a miestami trochu ak. Vyie je rna menej strm a Viacmenej ahk. Vedie na juhozpadn hrebe ttu. Tu vavo na skalnat lvky, ktor ahkm ternom ved do prostrednej rny. Stojme teraz v dvoch tretinch vky steny, ktorej horn as rozdeuje strm, temn rna na dve polovice. Z prostrednej rny vystupujeme priamo hore napravo od strmej, temnej rny v inej rne, zo zaiatku ahko, neskr oraz aie. Na konci sa rna strca v skalch pod vrcholom. Tu najprv trochu doprava, neskorie vavo a na konci priamo na vrchol. 2 hod., II.-III. ( A. Grsz G. Lingsch, 26. VIII. 1930.) Pravou polovicou, cesta Grsza. Tento vstup vedie v zsade od 5 vstupu stredom steny vpravo, vo vekom abovitom vhben, ktor smeruje na juhozpadn pilier vpravo od markantnej vee. Pred vyjdenm na hrebe piliera zostpime smerom doava po pse k prostriedku steny a odtia zas v zreze doava od markantnej vee, dos vone ternom. Nm vychdzame z pravej strany asi 30 metrov pod vrchol a alej na. 4 hod., III.-IV. ( A. Grsz G. Lingsch G. Seidl, 4. VIII. 1934.) Stenou na juhozpadn pilier, cesta Plka. Nstup je 30 metrov 6 vpravo od nstupu cesty, ktor vedie do Lastoviej trbiny. Hladkm, kolmm kulorom vystupujeme hore cez previsnut komn. Po dosiahnut hrany pokraujeme asi 20 metrov ahko kulorom a na sutinov pole pod klenbu obrovskej skalnej strechy, ktor dobre vidie od Tryho chaty. Po avej strane tejto jaskyne vystpime stredom exponovanm liabkom do vky npadnch ervench kvn v stene asi 40 metrov. alej vystupujeme vavo asi 12 metrov exponoF6
100

F6

101

F6

102

F6

103

104

F6

vaou stenou na okraj lvky tiahncej sa vodorovne vavo asi 5-7 metrov nad spomenut klenbu. Na jej konci djdeme k mohutnmu odtiepenmu balvanu, ktor lvku uzaviera. Odtia pokraujeme kolmo hore miestami previsnutm liabkom a na stupne vhodnho istenia. Odtia pokraujeme vavo cez previs do steny porastenej liajnkom, cez ktor dosiahneme cestu idcu po pilieri. 2 hod., IV. ( F. Plek V. Zavrel, 14. VIII. 1952.) 7 Stenou na veu v juhozpadnom pilieri. V juhozpadnom pilieri Lastoviej vee vystupuj dve vek vee. Obe padaj na zpad mohutnmi stenami. V stene zadnej vee je obrovsk vlom. Stenu prednej, uej vee rozpoluje v spdnici vrcholu komn. Nm vedie n vstup. Nstup cez stienku do komna, ktor je v hlbokom zlome v spdnici vrcholu. Komnom 30 metrov na irok ploinu, alej ikmo doava hore do ternu, ktor prechdza v kolm stenu. Nim stle hore, v jednom mieste tvor komn. Nad komnom na aliu plotnu. Tu je hlavn zrez hladk a iastone previsnut, preto z ploiny pravou stenou ikmo doprava hore cez lmav hroty. Asi v troch tvrtinch steny traverzujeme op doava do hlavnho zrezu a nm niekoko metrov na balkn. alej op hlavnm zrezom a na miesto, kde ho uzatvra previs. Pod previsom traverz vodorovne vpravo na hranu a z nej ikmo doava hore cez vek vklinen blok. Nad nm dobr istenie. Odtia doava cez stenu do hlavnho zrezu, ktor je tu u mlo vrazn. Nm priamo hore, potom mierne ikmo doava dve dky lana smerujc ku komniku, ktor tvor vrazn hranu, zabiehajcu vavo. Na hranu a ou na vrchol vee. 2 hod., IV. ( V . Karouek B. Nejedia, 19. VII. 1952.)
JZ 1 Pilierom s obchdzanm. Tento vstup neviedol tesne po pilieri

105

106

F6

a jeho opis v spodnej asti je ako umiestni do ternu. 6 hod., III. ( I. Borca O. Jordn T. Szaffka> 3. VIII. 1909.) 2 Priamo po pilieri. Roklinou, ktor je ohranien z obidvoch strn avou a pravou vetvou a pod pilier. Tu pilier vyrast z prostriedku rokliny. Najprv cez dva trvnat balkny asi 6 metrov po avej strane piliera, potom po pilieri na skalnat ploinku, dobr istenie. Previs nad ploinkou obchdzame vavo a dostaneme sa tak na mal balkn, na ktorom vone leia menie balvany. Od balkna asi 4 metre priamo hore, alej doprava stenou na pilier, ktor tvor nad nami hladk stenu s mlo vraznou trhlinou. Najprv strmo hore na vhodn dvojit kazateniku s machom, dobr istenie. Odtia priamo hore na skaln sedielko, potom alebo priamo, alebo v avej strane asi 3 metre na alie sedielko v pilieri, ktor sa vyie dvha ako ostr hrana. Od sedielka 10 metrov hore pod vrazn hladk skaly; tu prechod asi

3 metre doava a znova hore na skaln sedielko. Odtia priamo pilierom asi 25 metrov, tu je pilier menej strm, na vek balvan zaklinen v sedielku. alej prechod doava a po menej strmom pilieri asi 30 metrov hore. Tu vidme sprava strm rebro, ktor sa spja s nam pilierom nad sutinovm komnom, hore previsnutm. Alebo pilierom, alebo prechod 6 metrov doprava do komna a v om 10 metrov hore pod previs, odkia vavo stenou nazad na pilier. Tu sa spja s pravm rebrom. Odtia alej po hrane na tup veu a stle po hrebeni, u ovea ahie, cez niekoko ve a do sedielka, v ktorom sa u spojen juhozpadn pilier spja s juhovchodnm hrebeom. Stadeto doava na tt. 3 1/2 hod., IV. ( W. Dobruk A. Herold . Lux S. Motyka S. Zamkovsk, 14. IX. 1937.) Zima: Poda stavu snehu, no vdy viac skaln tra. ( F. PIsek Z. Zboj, 16. III. 1952.) Pravou vetvou. Touto vetvou bol u tie vykonan vstup na 3 vrchol. Svahy pravej vetvy a juhozpadnho piliera obrtenho do rokliny, ktor spad z Bachledovej trbiny, s na mnohch miestach ahko prstupn, najm v hornej asti a dovouj rad vstupov, III. ( K. Haneman, 30. VIII. 1911.) avou vetvou. Tto najviac vavo vybiehajca vetva piliera sa 4 kon v sedielku za strmou veou a nadvzuje odtia na hlavn pilier. Nstup pri pte piliera a po om po posledn vvih, ktor i s veou obchdzame zlanovanm vpravo. Zo sedielka za veou po krtkom irokom rebre na pilier a po om alej na vrchol. IV. ( K. Bocek V. Such, 21. VII. 1949; opis J. Slma.) Zima: V prevanej vine skaln lezenie. ( V. Karouek J. Slma, 14. II. 1954.) BACHLEDOVA TRBINA
KLIMKOWA PRZELIJCZ

F6

107

F6

108

Vrazn trbina medzi Lastoviou veou a Pynou veikou. Rm z Malej Studenej doliny je ahko prstupn, zatia vstup z Medenej kotliny je dos ak. Nstup pod veu vedie vdy strmo po snehu. Ako priechod neprichdza do vahy.

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

C
109

Od spojovacieho hrebea Lastoviej vee s Poslednou veou spad 1 dolu do doliny niekoko rokln, ktor sa spjaj pri pte severovchodnho piliera na Posledn veu. Celou Medenou kotlinou po snehu hore a k pte avho piliera vchodnej steny Lastoviej vee. Odtia zpadnou roklinou. Z tejto

F5

najprv odbouje doava roklina k Jordnovej trbine, potom ete dve roklinky a nakoniec roklina prechdza v trhlinu a vedie na Bachledovu trbinu. 3 hod., II.III. ( S. K. Zaremba, 11. IV. 1930, lezen len za zimnch podmienok; II. z. v. S. K. Zaremba, 31. XII. 1935.)
Z Malej Studenej doliny 110 1

F6

Od Tryho chaty na severovchod, najprv skoro vodorovne, potom ikmo mierne hore k dlhej, dolu hlbokej, najastejie snehom vyplnenej rokline, ktor vedie na trbinu, prv roklina zava medzi Lastoviou veou a Lomnickm ttom. Najprv po strmch skalch, vavo od rokliny, asi v polovici vky hladk stienka, potom dnom rokliny, ak je v nej sneh, tak po skalch vpravo, ktor sa nad polovicou vzdialenosti rozdvojuje. avou hlavnou vetvou na trbinu. 2 hod., II. ( J. Fischer M. Siedlecki vodca K. Bachleda vodca J. Gasienica Gladczan, 24. VIII. 1893.) Zima: Na istom snehu. ( S. K. Zaremba, U. IV. 1930; II. z. v. S. K. Zaremba, 31. XII. 1935.) PYN VEIKA
DURNA TURNICZKA

Veika ohranien z jednej strany Bachledovou trbinou a z druhej Zubatou trbinou.

Vstupy hrebemi
Z Bachledovej trbiny

111 SZ 1 Priamo hrebeom. Z Bachledovej trbiny skoro stle po hrebeni F 5,6 cez Pyn a Zubat veiku do Jordnovej trbiny. Odtia hrot nad trbinou zliezame zava. Nasleduje krtky vodorovn sek. Pod alm vvihom 3 metre doava a plytkm, ikmm zrezom doprava nazad na hrebe. Z hrebea doava na krtku rmsu a odtia 5 metrov vysokm komnom hore na ploinu. Z nej cez niekoko zkych stupov hore a krtky prechod po platni doava, k zrezu, ktor vedie ikmo doava hore pod hladk a kolm ttov stenu. Zrezom a na koniec a cez niekoko stupov na severnej strane doprava na vodorovn vrcholov hranu Poslednej vee. Odtia dolu po hrebeni, potom doprava od neho na sedielko priamo na juhovchod od vrcholovho masvu a alej do Poslednej trbiny. Od trbiny zkym hrebeom pod previsnutm zubom doprava okolo exponovanho rohu dos ako, znova po hrebeni a ku trbine pri pate Lomnickej veiky. Hladkou stienkou tvorenou z dvoch mohutnch zdanlivo vonch platn priamo na Lomnick veiku a ahko dolu do Sedielka pod Lomnickm. 1 1/4 hod., II..III. ( B. Tomasson vodca J. Breuer vodca J. Strompf, 22. VII. 1899; ) Zima: Vee s vinou bez snehu, ()

Zo Zubatej trbiny

Pozri Pyn veiku, A, SZ, 1, zima. ZUBAT TRBINA

ZEBATA SZCZBRBINA

trbina medzi Pynou veikou a Zubatou veikou. Ako priechod sa nepouva. Mono vak poui i jednu i druh stranu v zostupe. Vstupy z doln
Do Vekej Zmrzlej doliny, do Medenej kotliny

C
112

Zo trbiny roklinou, obyajne sneh, do zpadnej rokle a ou do 1 doliny. ( B. Tomasson vodca J. Breuer vodca J. Strompf, 22. VIL 1899.)
Z Malej Studenej doliny

F5

Roklinou hore ako do Bachledovej trbiny a k jej rozdvojeniu. Pra- 1 vou vetvou zkou a strmou roklinou priamo na trbinu, ( S. K. Zaremba, 7. IV. 1930, lezen len za zimnch podmienok.) ZUBAT VEIKA
ZEBATA TURNIA

113

Ostro zahroten veika, dvajc sa na u z Malej Studenej doliny, ohranien z jednej strany Zubatou trbinou a z druhej Jordnovou trbinou. Vstupy hrebemi
Zo Zubatej trbiny

Pozri Pyn veiku, A, SZ, 1, zima. ( K. Jordn vodca J. Franz, 10. VIL 1900.)
Z Jordnovej trbiny

Pozri Pyn veiku A, SZ, 1, zima. ( K. Jordn vodca J. Franz, 10. VIL 1900.) JORDNOVA TRBINA
PRZELIJCZ POD POLEDNIA TURNIA

zka trbina ohranien z jednej strany Zubatou veikou a z druhej Poslednou veou. Ako priechod neprichdza do vahy. Vedie do nej vstup z Malej Studenej doliny, nazvan Jordnka a alej a na Lomnick tt.

C
114 1

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

F5

A pod roklinu, ktor zbieha z Jordnovej trbiny cez Meden kotlinu. ou hore. Prv strm prah za zhybom rokliny doprava zliezame zkym komnikom v pravom kte. Na al schod najprv po avej, potom po pravej strane. Na schodoch je ploina zhora uzatvoren previsom. Zo strednej asti ploiny prejdeme doava na vek a celkom hladk platne, po nich niekoko krokov hore, potom stle doprava cez skaln vstupok a pod odtlajcimi skalami nazad do rokliny nad previsom. Posledn schod zliezame pravm z dvoch liabkov, ktormi je preat. Na konci ahko na trbinu. Lmav skala a padajce kamene. 2 hod., III. ( S. K. Zaremba, 14. VIII. 1932.)
Z Malej studenej doliny

115

116 F6

117 F6

Spodn as Jordnky. Z Tryho chaty roklinou, ktor vedie na Bachledovu trbinu a k miestu, kde sa rozdvojuje. Odtia do pravej vetvy. Z nej ikmo doprava hore sutinovm psom, ktor vedie medzi strednou a hornou kulisou junho piliera Zubatej veiky. Takto do alej rokliny a ou na trbinu. 2 hod., I. ( L. Noack P. Habel vodca J. Breuer, 4. VIII. 1899.) Zima: Snehov vstup. ( G. Hffner A. Schmidt vodca M. Nitsch, 7.1. 1935y pri prvom zimnom prestupe celej Jordnky; ) 2 Spod Vekho svahu. Chodnk opustme po^tjazernou stenou tam, kde sa mierne skrca doava. Vystupujeme trochu dnom hlavnho Tryho kuloru zpadnej steny Lomnickho ttu, potom po trvnatej lvke prejdeme doava hore a trvnatmi, dolu sa lmajcimi liabkami djdeme na severozpad na rebro. Nim a na sutinov ps padajci z Jordnovej trbiny a alej po om a na trbinu. 2 1/2 hod., II. ( ) 3 S mon aj in vstupy spod Vekho svahu do Jordnovej trbiny Viac vpravo od predchdzajceho vstupu a na sutinov ps a nm do trbiny. ( W. Birkenmajer, 13. VI. 1930, od r. 1910 pouvan vstup.) POSLEDN VEA
POLEDNIA TURNIA, JORDNCSCS, JORDNSPITZE

Markantn vea ohranien z jednej strany Jordnovou trbinou, z druhej Poslednou trbinou. Vstupy hrebemi
Z Jordnovej trbiny

Pozri Pyn veiku A, SZ, 1, zima. Zima: ()

S Obdenm vee. Hrot na trbinu zliezame oblkom zava, potom 2 prejdeme na severn stranu a prechdzame po exponovanej skalnej rmse, reaze, a na koniec cez nzku stienku na sedielko tesne na juhovchod od ttovho masvu Poslednej vee. II. ( J. Chmielowski K. Jordn J. Nowicki vodca K. Bachleda a druhovia, 12. VIII. 1903; ) Zima: ( G. Hffner A. Schmidt vodca M. Nitsch, 7. I. 1935, pri prvom zimnom vstupe celou Jordnkou; )
Z Poslednej trbiny

F5

118

Pozri Pyn veiku A, SZ, 1, zima. Vstupy stenami

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

Pilierom. Priamo zo snehu pod Medenmi lvkami hore na hranu SV 1 119 piliera, odkia mlo strmou hranou, potom lmavou skalou pod vF5 vih. Tu trochu doprava do abu a nm ikmo doava driac sa nakoniec avej strany abu. Od jeho hornho konca niekoko metrov doprava na zaiatok kratieho strmo doprava beiaceho abu. Na koniec abu, v hornej asti najaie miesto, d sa vystupova po pravej strane. Odtia po dobre vrstvenej skale ikmo doava hore na ps a po om doprava pod trbinku v naom hrebeni. Odtiato sa d zostpi do roklinky, ktor spad z Jordnovej trbiny a v serpentnach zava na hrebe. Odtia tesne po hrebeni, obduc vvih, na vrchol. 1 1/2 hod., II., okrem dvoch miest, ( A. Grsz G. Lingsch, 11. VIII. 1928; II. v. B. Keller H. Mazanowska J. Pierzchala, 10. VIII. 1935.)
Z Malej Studenej doliny

Pilierom. Pilier sa zana tromi strmmi vvihmi, potom sa lom JZ 1 120 v mierne stpajcu hranu vrastajcu do poslednej vee. Jordnovou F6 cestou a k stiu poslednho kuloru. Za pravou kulisou dolu vpravo pozd zasneenho kuloru. Cez sneh k pte hrebea. Nstup v zreze vavo od prvho vvihu. Zrezom na hrebe. alej op na av stranu hrebea do kta. Nm hore, neobyajne ak a po hrane piliera vavo od balvana na veiku v pilieri. Po zostupe cez vodorovn sek piliera. Do druhho vvihu stle po pravej strane piliera. Previsnut seky asi v polovici vvihu mono preliez priamo z hrany piliera cez hladk platniku, neobyajne ak, a op vpravo od hrebea na druh vodorovn sek. Tret vvih m spoiatku formu steny. krkami vpravo kolmo hore na balknik, po om vpravo. alej lezieme pravou platovitou bonou stenou hrebea. Traverz ikmo doprava hore do malej kry a ou na temeno poslednho

vvihu. alej skoro vodorovne hrebeom na veu. 2 1/2 hod.,IV.-V. ( t V. Karouek V. Makov, 27. VIL 1952.) Zima: Skaln vstup, ( S. K. Zaremba, 29. III. 1936.) POSLEDN TRBINA
POLEDNIA PRZELACZKA

Naozaj posledn vrazn trbina tohto hrebea, ohranien z jednej strany Poslednou veou a od Lomnickho ttu zase Lomnickou veikou a Sedielkom pod Lomnickm. Ako priechod neprichdza do vahy, no je praktick nastupova cez u zo Zelenho plesa na zpadn stenu Lomnickho ttu. Viu as roka je stle pod snehom. C F5
121 1

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

Medenou kotlinou k divokej, vinou zasneenej rokline, ktor vedie na Posledn trbinu, vavo od severovchodnho piliera Poslednej vee. Roklinou alebo po skalch vpravo na trbinu. ( V. Blek A. Grsz G. Lingsch, 20. VIII. 1928, doln polovicu; 5. K. Zaremba, 28. VIL 1929y celm abom.) Zima: Snehov tra. ( S. K. Zaremba, 29. III. 1936.)
Z Malej Studenej doliny 1 Spod Vekho svahu do hlavnho Tryho kuloru. Kulorom, potom

121

avou vedajou hlbokou Chmielowskho roklinou na trbinu. Npadn prah, podobajci sa jaskyni, obchdzame vavo. ( J. Chmelowski vodca K. Bachleda vodca J. Tajbery 13. IX. 1898; F. Adamek J. Friess V. Pollitzer, leto 1922 alebo 1923, iastone po lane.) LOMNICK VEIKA
MALA POLEDNIA TURNICZKA

Posledn veika pod Lomnickm ttom, medzi nm a Lastoviou veou. Z jednej strany ju ohraniuje Posledn trbina a z druhej Sedielko pod Lomnickm. Km do Malej Studenej doliny vysiela dlh rebro podobn hrebeu, zatia do Medenej kotliny spad nevraznm pilierom, ktor sa strca vlastne u v severnej stene Lomnickho ttu. Tvor vemi ast priechod z rznych strn k zpadnej stene Lomnickho ttu. Vstupy hrebemi
Z Poslednej trbiny

Pozri Pyn veiku A, SZ, 1, zima. (J. Chmielowski vodca K. Bachleda vodca J. Tatar, 13. IX. 1898.)

S Obdenm vee. Veu obdeme po severnej strane, na vodorovnej 2 lvke na Sedielko pod Lomnickm. Zima: ( G. Hffner A. Schmdt vodca M. Nitsch, 7. I. 1935, pri prvom zimnom vstupe Jordnkou; )
Zo Sedielka pod Lomnickm

F5

123

Pozri Pyn veiku A, SZ, 1, zima. ( . Try vodca M. Spitzkopf; 1. VIII. 1877.) Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny

Rebrom. Ktoroukovek cestou do hlavnho Tryho kuloru a nm J 1 124 a za prav hranu elnho vvihu nho rebra. Rovnobene s hranou F6 sa tiahne rad komnov. Nimi vemi ako, alebo po trvnatch lvkach F1 a aboch vpravo dos ako na sedielko v hrebeni tesne nad vvihom. Alebo priamo hrebeom, strm k, alebo exponovanou rmsou vpravo k trhline a ou doava nazad na rebro. Be veda vekej, doava naklonenej platne a potom sa ti hladko a strmo do vky. Priamo hore, alebo sprava na prv veu. Za malou trbinou ahko hore, vavo je vek pilier, potom rzovit skaln balkn s krytom, na druh veu. Cez trbinu a oblkom sprava na temeno obrovskho, dole sa lomiaceho koa. Z alej ploinky priamo hore vemi ako hranou, ahie, ale exponovane po rmse na avej strane. Cez neobyajne strm k, neobyajne ako, na temeno tretej vee. Tu sa rebro skrca doava a je ahk. Za dvoma veami, ktor obchdzame sprava, prechdzame v skaln val, ktor be ako kulisa veda rebra vybiehajceho vlastne z Lomnickej veiky; zakonuje ho u zaleka viditen hrot. Veda neho na hranu rebra a na vrchol. Pevn skala. (as IV) 3 1/2 hod., V. ( W. Birkenmajer K. Kupczyk, 25. VII. 1929.) Zima: V zsade skaln tra okrem nstupu a zostupu. ( J. Drda J. Slma, 23. II. 1955.) Variant na rebro z Tryho kuloru. Na druh veu v junom rebre sa meme dosta pribline spod Hokejky, a to irokm vodorovnm psom s trvou a sutinou. Nakoniec strmo na veu. III. () SEDIELKO POD LOMNICKM
PRZELACZKA POD LOMNICA

zke sedielko pod Lomnickm ttom z jednej strany ohranien nm samm a z druhej zase Lomnickou veikou. Vstup na od severu sa prakticky nepouva. No tm viac sa chod jeho irokm kulorom, ktor spad do Malej Studenej doliny, tzv. Tryho kulorom. Z neho s vetky nstupy na zpadn stenu Lomnickho ttu.
2 125

C
126

Vstupy z doln
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 1 Z konca Hornej Medenej lvky. Z konca Hornej Medenej lvky

neskrtime sa doava smerom k ttu, ale ideme v jej preden irokm, sutinou posypanm psom mierne hore na Sedielko pod Lomnickm ttom. ( H. Schweickhart O. Schweickhart, 19. VIII. 1912.)
Z Malej Studenej doliny

127

F1 (aslV)

1 Od Lomnickej prby cez Vek plaz. Smerom ako na Lomnick

sedlo a do miesta, kde pod Lomnickou prbou prechdza obrovskou rokou zbiehajcou z Lomnickho sedla. Tu odbome na sever na exponovan trvniek pod trsami kosodreviny. Trvniek sa hore zuuje v skaln zky ps pod kolmou stienkou, ktor ns dovedie na tesn a ploch dno druhej rokliny. Roklina sa o nieo niie vavo lme mokrmi platami do Malej Studenej doliny, zakia vpravo vedie do junej steny Lomnickej kopy. Roklinu dosiahneme pod 8 metrov vysokm vodopdom. Tu sa zana obrovsk, 750 metrov dlh a 10 metrov irok, u z diaky viditen trvnat ps, rovnoben so severozpadnm hrebeom Lomnickej kopy, tzv. Vek plaz. Tu sa Viac-menej vetky varianty spjaj. Teraz alebo vodorovnou lvkou na dno kuloru, u nad jeho dolnm prahom, potom oblkom na protiahlch skalch nazad na dno nad hornm nim prahom, alebo priamo pri skalch hore, potom exponovanou, trvnatou lavikou a alej vodorovne doava veda hladkej platne na ploinu v kulori u nad jeho hornm prahom, vhodnejie. Kulor sa roziruje v mierne strm, rovnomerne na severovchod sa dvhajci kotol. Nm bez akost najprv k najniiemu miestu zpadnej steny Lomnickho ttu, potom s odchlenm doava, jeho plochm dnom a na Sedielko pod Lomnickm. 2 1/2 hod., II. ( E. Kvi a druhovia vodca J. Lux, 21. IX. 1857, pravdepodobne, ale tak isto mohli schdza aj inm smerom do Malej Studenej doliny; O. Try vodca M. Spitzkopf y 1. VIII. 1877.) Zima: isto snehov tra. () Komplikovan tern. II. ()

128 129

2 Variant. A na rebro, ktor vrbi sprava kulor a po om hore. 3 Variant. Od jazernej steny v Malej Studenej doline doprava hne

kulorom, potom po spomnanom rebre, ktor vrbi kulor. Mlo praktick. II.-III. ()

130

4 Variant. Z Vekho plazu alebo treou, alebo tvrtou roklinou,

ktor ho pretna hore a na dlh trvnat lvku, ktor le asi 100

metrov nad Vekm plazom a zo strany sti do tvrtej roklinky. Po lvke, potom 50 metrov spomnanou roklinou, strm, mokr koryto, zavalen kamenm, hore na sedielko v rebierku, ktor rozdeuje obidva Cirky Lomnickej kopy. Odtia prechod po trvnatch psoch vodorovne doava, tu le horn ploinka a k ptiu zpadnej steny Lomnickho ttu. Praktick variant. II.-I. ( W. Birkenmajer, 23. VI. 1930.)

SCHEMATICK MAPKA IV

Vysvetlenie spolonch nzvov niektorch hrebeovch sekov, ako aj konkrtne nzvy niekokch bodov v horolezeckom terne: Jordnka vstup z Tryho chaty na Lomnick tt zabezpeen umelmi pomckami, t. j. reazami a kramami. Pozri Jordnovu trbinu, C, z Malej Studenej doliny, 1, zima a Lomnick tt, B, S, 6, zima. lt plamene sek na zpadnej stene Lomnickho ttu v ceste W. Birkenmajera, a to lto sfarben skaly od liajnkov nad vekou trvnatou ploinou, odkia sa potom zana naja sek vstupu smerom doava. Kr sek vo vstupe v zpadnej stene Lomnickho ttu, v zmysle diretissima", a to v jej spodnej asti, pod Hokejkou, kde dve navzjom sa pretnajce pukliny tvoria niekoko metrov kr, u z doliny viditen. Hokejka sek vo vstupe prostriedkom zpadnej steny Lomnickho ttu, v zmysle diretissima", a to jej horn as, kde skala m tvar hokejovej palice, presnejie jej av hrana, dlh pribline 90 a 100 metrov. Lomnick prba as vstupu na Lomnick tt cez Lomnick sedlo z Malej Studenej doliny. Je to abovit sek pod skalnmi veikami, nazvan Kaplnka. Lomnick hrebe as hrebea, ktor vybieha z Lomnickho ttu a oddeuje Mal Studen dolinu od Skalnatej doliny. S v om tieto tty a sedl: Vek Lomnick vea, Prostredn Lomnick vea, Mal Lomnick vea, Lomnick hrb. Franczska mulda jeden zo snehovch abov spadajcich z Lomnickho hrebea do Skalnatej doliny. V zime je tu postaven prenosn lyiarsky vlek. Je idelnym lyiarskym slalomovm ternom. av a Prav Cirk av a prav as junej steny Lomnickej kopy, takto nazvan poda W. Birkenmajera. Mojiov prame asi 2220 m miesto v normlnej ceste na Lomnick tt zo Skalnatej doliny, kde vody stekajce po juhovchodnom bo ttu a smerujce do abu tvoria aksi zber. Vrtka asi 2360 m al bod v normlnej ceste na Lomnick tt zo Skalnatej doliny, asi 80 metrov nad Mojiovm prameom, prejdc cez skaln tvar (trbina) podobn vrtam. Matirkov nvrat asi 2455 m alie miesto v normlnej ceste na Lomnick tt zo Skalnatej doliny, kde sa vstup sklad z tabuovitho boia, zabezpeenho reazami. Emericyho nrek asi 2540 m al bod v normlnej ceste na Lomnick tt zo Skalnatej doliny. Je to dostatone vek plata sklonu 43, zabezpeen reazou. Za ou asi po 20 mintach nasleduje tt. Pod podperou miesto alebo v jeho bezprostrednej blzkosti sek, cez ktor prechdza niekoko vstupov. Je tu jedin podpern pilier TVL na seku Skalnat Pleso Lomnick tt, pribline asi 150 metrov pod vrcholom.

Hrebe Vidiel sek hrebea, ktor spja Lomnick tt s Kemarskm ttom. S v om tieto tty a sedl: Meden trbina, Zpadn Vidlov vea, Vidlov sedlo, Vek Vidlov vea, Lievikov trbina, Vchodn Vidlov vea, Kemarsk trbina. Meden lvky, Doln a Horn dve lvky beiace paralelne veda seba vo vzdialenosti asi 35 metrov, irok pribline 1 m e t r a , cez severn steny hrebea Vidiel. Zanaj sa zo sutinovej ploiny, do ktorej spad ab z Hornej Kemarskej trbiny. Km Horn zanik iastone v severnej stene Lomnickho ttu, zatia Doln smeruje a do abu, ktor spad z Poslednej trbiny. S spojen s Nemeckm rebrkom prirodzenou horizontlnou lvkou, ktor v tchto miestach na vystupuje. Kotol 1986 m vhbenie v severnej stene Malho Kemarskho ttu, od ktorho sa vlastne tiahne hore Nemeck rebrk. Nemeck rebrk irok rampa, ktor priene pretna severn stenu Malho Kemarskho ttu od Kotla 1986 m a kon sa na Uatom sedle v severozpadnej hrane toho istho ttu. Z Kotla na Uat sedlo m silne stpajcu tendenciu. Vodopd sek v dolnej asti severnch zrzov Malho Kemarskho ttu, a to od Kotla 1986 m smerom nadol, odkia sa na jar za daov val voda mohutnm prdom cez sek steny. Za suchho stavu je skala belav. Ucho dva komny v spodnej asti Uatej vee, ktor sa tiahn priamo od sutiny, a to jeden dos priamo a druh paralelne beiaci s nm, zakriven v mierny oblk. Vytvraj spolu formu podobn unici.

LOMNICK TT (2634 m)
LOMNICA, LOMNICI CSCS, LOMNITZER SPITZE

Je to najpopulrnej tt Vysokch Tatier, ktor bol dlho pokladan za ich najvy vrchol. Na severozpad vybieha dlhm hrebeom k Lastoviej vei, ktor sa kon v Baranom sedle. Od tohto hrebea je oddelen Sedielkom pod Lomnickm. Jun hrebe smerujci cez Lomnick kopu a Lomnick sedlo sa kon dlhm vbekom, tzv. Lomnickm hrebeom. Tret hrebe vybieha zase z tabuovitho severovchodnho boia, od Medenej trbiny, nazvan hrebe Vidiel, ktor spja n tt s Kemarskm ttom. Horolezci ho vemi radi vyhadvaj, najm jeho zpadn, ako aj vchodn stenu. Km tieto predstavuj idelne lezenie vo vemi mocnej skale, zatia prstupy od severu cez Meden kotlinu s charakteristick venm snehom. Na samom tte je observatrium, ako aj konen stanica lanovej drhy, ktor ide z Tatranskej Lomnice cez Skalnat Pleso a na tt. V dejinch Vysokch Tatier hral vdy dleit lohu a vyvolval mnostvo polemk.

A
1

Vstupy hrebemi
Zo Sedielka pod Lomnickm

SZ 1 Zo ttu schdzame severozpadnm hrebeom dlh as bez akost.

F1

Lezenie si vak alej vyaduje opatrnos, lebo je exponovan. Kde sa hrebe zana strmo skla, odtia 28 metrov po lane, v jeho previsnutej asti vzduchom. Dostaneme sa na mal sedielko. Odtia asi 150 metrov exponovanm lezenm do Poslednej trbiny. 3 hod. ( /. Barcza O. Jordn T. Szaffka, 2. VIII. 1909.)
Z Lomnickej priehyby

Fl,5

J 1

Od Lomnickej priehyby sa chrbt zuuje vo vlastn jun hrebe Lomnickho ttu, v tup hranu, ktor sa doava kolmo lme. Vystupujeme vpravo od nej. Vyie vynieva z juhovchodnho boku ttu vpravo mohutn rebro; medzi nm a hrebeom sa tiahne ab. Zava vybieha na hrebe 100-metrov komn, ktor oddeuje npadne lt platne v zpadnej stene od ruovch skl. Vysuje za hrotom v hrebeni. Stadeto vystupujeme tesne po junom hrebeni takto: od hrotu priamo na sever po hrebeni, pln expozcia, alebo tesne vpravo a k veike, v ktorej vrchol ttov vhbenie zpadnej steny. Tu sa hrebe skrca doprava. Po 50 metroch djdeme na vrchol. Exponovan hrebeovka v pevnej skale. 1 3/4 hod., I.IV. ( W. Birkenmajera seky idci priamo po junom hrebeni, 8. VI. 1930.) Zima: Skaln hrebe. ( S. Prouza K. Schimke, 18. II. 1934.)

z Medenej trbiny

V skutonosti je to tabuovit boie, z ktorho vyrast vlastne hrebe SV 1 Vidiel, idci a na Kemarsk tt. Prv trbina, ktor oddeuje cel hrebe Vidiel od Lomnickho ttu, sa nazva Meden trbina. Z Medenej trbiny asi 150 metrov po balvanoch a sutinovisku na Lomnick tt. % hod., CHI.( Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, 15. VIII. 1906, oficilny ; predtm vak u isto prechdzali tento hrebe, i jeho as E. Kvi a druhovia vodca J. Lux, 21. IX. 1857; neskorie iastone 0. Try vodca M. Spitzkopf, 1. VIII. 1877; okrem oficilneho prvovstupu sa ostatn vstupy konali pri vstupoch na Lomnick tt od Lastoviej vee.) Zima: Na istom snehu. () Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny

F7

B
4

Stanislawskho cesta. Vstup do steny je pod spodnm koncom Z 1 300 metrov dlhho radu trhln, ktor pretnaj av polovicu steny, tvoriacej v dolnej asti dva dobre znaten balkny. Stienkou 10 metrov k stiu prvej trhliny a ou asi 20 metrov ku skalisku, kde sa d isti. Odtia sa tiahn dve blzko seba leiace trhliny. avou trhlinou 30 metrov na sutinov stupienok pod prevismi. Tu je rad trhln preruen zhora vysunutmi a zle lenenmi skalami, najaie miesto. Zo stupienka 2 metre hore, potom 6 metrov doprava za npadn skaln zub a cez 5-metrov neobyajne ak stienku na ploinku. Z nej trochu dolu na opan stranu a 6 metrov vodorovne doava neobyajne ako do hlavnej trhlinky nad preruenm. Po 10 metroch na pohodln stupne a 15 metrov trhlinou, podobnej rmse, na ploinu. Rad trhln sa odtia jav ako obrovsk zrez, ktorho av stenu pretnaj pukliny. Pomocou pukln 35 metrov hore na priestrann ploch ploinu, ktor vavo prechdza pod strechovit previs, km jej pokraovanie vpravo je trvnat lvka. Z miesta, v ktorom sme dosiahli ploinu, trhlinou priamo hore, potom radom trhln a pilierikom na ktor sa del hlavn trhlina, stle priamo hore na sutinov stupienok, s blokom na istenie 20 metrov. Teraz na temeno alieho malho piliera. Tu trhlina m zase svoju pvodn podobu. V nej 25 metrov na ploinu a alch 25 metrov pod previs; tesne pod nm vodorovn traverz doava za hranu avej stienky a otvorenou stienkou 5 metrov hore k bloku pre istenie. Odtia 8 metrov hore na kamenit ploinu. Nad sebou vidme hladk platne, do ktorch sa vrva platovit komnik. Najprv vavo na naklonen platu pritisnut k stene, potom priamo hore kolmou stenou vavo od spomnanho komnika pod previs z lmavch bielych skl. Previs obdeme

F1

F1

vavo, potom niekoko metrov priamo hore. Trhlina sa za chvu strca v platniach, preto ju nesledujeme a do konca, ale postrannou puklinou doava a cez odtiepen balvan k iastone previsnutej trhline a ou na sutinov stupienok vtisnut do skl, 45 metrov. alej po skalch iastone previsnutch a preatch trhlinami, na severozpadn hrebe. Exponovan vstup v pevnej skale, okrem zverenho seku. 4 hod., V. ( A. Kenar A. Stanecki W. Stanislawski, 8. VIII. 1929; 11. v. T. Brzoza T. Pawlowski, 22. VIII. 1932; III. v. Z. Korosadowicz J. Staszel, 20. VIL 1933.) Zima: Vstup pri prestupoch je vinou bez snehu. ( V. Karouek V. Makov, 20. III. 1952; II. z. v. I. Kluvnek I Urbanovi, 19. IV. 1956.) 2 Variant v zostupe v Birkenmajerovej ceste, zo spodnej lvky. Pod prevismi je priamo pod lvkou stupe. Odtia 28 metrov po hladkej stene po lane v polovici spustu vhodn stupe na odpoinok, na naklonen ploinu. Z jej avho konca komnikom dolu na niie leiace skaln laviky. Po nich prudko doprava stle dolu a najniou lavikou a na jej koniec. Odtia po lane 12 metrov pod stenu. Krtky zostup. 2 hod. ( W. Birkenmajer J. K. Dorawski A. Szczepaski K. Wallisch, 9. VIII. 1929.) oddelen od pravho strmm pilierom, je vytvoren 40-metrovm komnom, ktor vedie do trbiny medzi obidvoma vrcholcami. Mono tie z polovice komna vyjs na av kulisu a ou na ni vrchol. ( W. Birkenmajer, 8. VI. 1930.) 4 Cesta Birkenmajera a Kupczyka. Nstup je pri pte kolmej hrany obrovskho piliera, ktor je u v pravej polovici steny. Tu sa zanaj vhbenia, ktor rozdeuj obidve polovice steny. Zava s ohranien kulisou, ktor prechdza dole vo vrazn rebierko. Pomocou niekokch trhln vavo od neho na ploinku na rebierku. Odtia be doava zky previsnut komn. Jeho avou eusou 20 metrov na stupe, odtia dnom komna a stienkou euste odvrtenej ku komnu, asi 5 metrov priamo hore nazad na eus a ou na ploinku; doava dolu vedie trvnat lvka. Teraz priamo hore vemi akou stienkou do abu a abom, a sa stva kolmm, hrdzav kvrny. Odtia doava na rebierko a nm, exponovanou hranou, pomocou drobnch trhln na mal sutinov kazateu v kolmch skalch. Tu sa systm komnov zrzne lme. Musme sa preto dosta na skaln lvku leiacu 20 metrov alej. Po niekokch lmavch stupoch prdeme od kazatene k pte steny a tu alebo 6 metrov neobyajne ako machom porastenou stienkou, alebo puklinou po avej strane stienky,
3 avou stranou lievika, nad zpadnou stenou. av vhbenie lievika,

F1

F1

ahie, na temeno odtiepnutho tesu a na stanovite vpravo od neho. Odtia 3 metre hore na ploch stienku nad puklinou. Nasleduje 10 metrov, neobyajne ako, traverz doava mierne hore pretrhanou lvkou pod prevismi uprostred kolmch lmavch skl. Tak dosiahneme zaiatok vraznho vhbenia, ktor vidme u z kazatene. Stade po lane 13 metrov dolu, vone vo vzduchu, na zaiatok zmienenej skalnej lvky a ou doava pod previsy a cez vklenkovit vhbenie a na jej koniec. alej doava cez stupe do otvorenej steny a ou traverz asi 20 metrov doava hore, nie vemi vysoko! Nakoniec 3 metre hore a cez hranu rebierka 1 1/2 metra pod zubom previsu na dno alieho vraznho vhbenia a nad jeho 100-metrovm zlomom. Po skalnch stupoch skoro vodorovne doava k pate kolmho, asi 15 metrov vysokho komna a nad komn do irokho lmavho abu. abom asi 30 metrov hore, a sa stva kolmm a zuuje sa v previsnut komn. Tu do avej steny a ou spoiatku ako priamo hore, potom ikmo doava. Asi po 30 metroch na charakteristick trvnik pod ltmi plamemi. Odtia vidme hore zaiatok vhbenia pod vrcholom, od ktorho ns del 50 metrov dlh, skoro kolm a vodou pretekajca stena, naja sek vstupu. Z trvnika doava hore po zkej lvke priamo pod stenou a od konca lvky strmm a vemi lmavm liabkom k pte 12 metrov dlhej, previsnutej, vodou vyhladenej a neobyajne lmavej stienky. Dvans metrov hore, neobyajne ako, vemi exponovan, do tesnho vklenku. Odtia 3 metre hore trhlinou v kolmej stienke do lmavho, mokrho a plytkho, doava sa zahbajceho abu, ktor je hore rozdvojen komnikom. Komnikom ikmo doava, vemi ako. alej 15 metrov trhlinami v kolmej stienke, vdy po 5 metroch dva vklenky, nezvyajne ako, a na stupienok pre av nohu, v avej hrane stienky. Od vekho vhbenia pod vrcholom ns delia ete 3 metre neobyajne akho ternu. Zdolme ho alebo priamo liabkom, alebo doprava hore a strmou platou alej, ahie, ale riskantne. Tak dosiahneme irok vhbenie pod vrcholom. Dnom vhbenia 45 metrov hore, vyie nieo vavo, potom 40 metrov po platniach silne doava hore, alej 12 metrov doava komnikom, ktor ikmo pretna av kulisu vhbenia. Vek vklinen balvan obdeme oblkom po avej strane a prdeme na priestrann sutinov ploinu na dne lievika pod vrcholom. Pravm vhbenm lievika 50 metrov hore po vekch balvanoch a stupoch priamo na vrchol lomnickho ttu. Vekolep vstup. 510 hod., V.VI. ( W. Birkenmajer J. K. Dorawski A. Szczepaski K. Wallisch, 9. VIII. 1929, do 180-metrovej vky v stene; J. K. Dorawski K. Kupczyk A. Szczepaski J. A. Szczepaski) a na trvnik pod lt plamene, asi do 250 metrov vky steny zlanovanm; a nad neobyajne ak 50-metrov stienku bez

zlanovania; t W. Birkenmajer K. Kupczyk, 21. VI. 1930; f II. v. Z. Korosadowicz K. Zajqc, 9. VII. 1931; f III. v. B. Czech J Gnojek, VII. 1931.) Zima: Spodn as podl okolnost zasneen, traverz z kazateniky bez snehu. Komn k hornm trvnikom vedci pod lt plamene zadovaten, trvniky zasneen hrubou vrstvou snehu, vhodnou pre bivuak. Pdesiat metrov neobyajne ak stienka bez snehu, ale mokr. alej nad ou ab, traverz, ako aj vstup z dna lievika na tt v snehovom terne. ( A. Puk L. Szab, 4.-5. IV. 1951; T. Mrkos H. Rcz a druhovia, 5. IV. 1951 do lievika a alej traverz z lievika nad ab; II. z. v. J. Kistek M. Matras J. Slama, 18.19. IV. 1956.)
8

F1

F1

10

Z kazatene asi 3 metre dolu po stupoch. Teraz vemi dlh a exponovan krok na pretrhan litu, ktor sa zana niekoko metrov vavo pod kazateou. Po lite traverz asi 10 metrov ikmo doava hore na stupe pod lvkou a na lvku. alej ou. V. ( Z. Korosadowicz K. Zajqc, 9. VII. 1931.) 6 Variant v Birkenmajerovej ceste, priamo k ltm plameom. Nstup ksok vavo od spdnice charakteristickch ltch kvn, asi 100 metrov vavo nad nstupom zvyajnho vstupu. Asi 10 metrov priamo hore, potom traverz doprava ikmo a pod vlhk, hore previsnut komnik. Jeho horn as obdeme po pravom chrbte. Dosiahneme pohodln ploch stupne pod 15-metrovou, skoro kolmou stienkou. Jej prav polovica je z platn, av je lenit a hore sa kon previsom. Nad tento z avej strany. alej komnikom 10 metrov na vhodn stupne, potom ete ahie lvkou doprava pod vek lt plamene, odkia na normlny vstup. Variant znane skracuje normlny vstup a vedie bliie prostriedkom steny. Po lt plamene 1 1/2 hod., V.VI. ( S. Motyka J. Sawicki Z. Brll . Zamkovsk, 26. VII. 1932; II- v. O. Mugler R. Richter W. Schffer, 13. VII. 1932, alej Birkenmajerovou cestou, celkove IV. v.; III. v. F. Bnysz S. Lux K. Henschov J. Wein, 18. IX. 1932, alej Birkenmajerovou cestou, celkove f V. v.) 7 Variant v spodnej preruenej trhline. Spodn preruen trhliny obdeme takto: Po prestupe asi 45 metrov trhlinou doava na vedajiu hranu a za ou po stupoch hore na sutinov lvky. V stench nad n i m i je niekoko pukln. Druhou puklinou sprava 2 metre hore, potom ikmo doava cez ohladen a strm platu do alej pukliny a ou 8 metrov ksok vpravo do pokraovania hlavnej trhliny. Nejde sa ahie ako normlny vstup. V. ( Z. Korosadowicz J. Staszel, 20. VIL 1933.)

5 Variant z kazatene priamo traverzom na skaln lvku, bez spustu.

FOTOGRAFIE K SCHEMATICKEJ MAPKE IV

Prostriedkom cez Hokejku. Bielou krou v spdnici vrcholu cez 8 uvonen skaln bloky na hranu, ktor uzatvra balkn, dve dky lana. Odtia puklinou k hladkej platni traverz vpravo 3 metre na skaln pole, po ktorom traverz alie tri metre. Cez previs do kry. krou kolmo hore a trvnatou puklinou tiahncou sa vavo do vky lvky tvoriacej psmeno V. Odtia na hranu a ou na skaln stupne. Skaln blok tvoriaci previsnut klenbu obchdzame z avej strany a 8 metrov traverzom vpravo na vek skaln blok, asi 12 metrov od spodnej asti Hokejky. alej cez menie stupne hore pod previs, zlanovacia skoba. Tmto previsom priamo hore v hladkej previsnutej stene a traverzom k uvonenm stupom, po ktorch na trvnat ploinu. Cel plata bez skobovacch monost. Traverzom cez pre-' visnut stupne na vlastn Hokejku, po ktorej prestpime a do jej najspodnejej asti 4 metre na hladk lvku. Vstpime do previsnutej kry tiahncej sa priamo hore cez mohutn previs, ktor uzatvra Hokejku. Po skalnch lvkach, avou asou previsnutho komna do lievika, z ktorho je ahk vstup na Lomnick tt. Exponovan vstup. 510 hod., VI. ( Z. Jaworowski a druhovia, VIII. 1949 zlanovanm; S. Cagak T. Orlowski 5. Siedlecki, leto 1945 a neskorie, len po Hokejku nad Kr, niektor len po Kr; F. Plek V. Zachoval; II. v. K. CermanV. Makov, 4. VIII. 1951; III. v. O. Kopal J. Maek, 12. VIII. 1951; IV. a V. v. M. Blahout B. Nejedlo, K. Cerman R. Kuchr, 5. VIII. 1952; VI. v. J. Psotka B. Varga, 18. VIII. 1953; VII. v. K. Gursk A. Puk M. Mere G. Tak, 20. VIII. 1953; VIII. v. S. Biel Z. Rubinowski, 6. IX. 1954.) Zima: isto skaln tra. ( K. Cerman O. Kopal J. Maek B. Nejedlo, 21. IV. 1952.) avm zrezom steny. Medzi Hokejkou a Stanislawskho cestou 9 sa tiahne naprie celej zpadnej steny vrazn zalomenie, postupujce od nstupnch kr Hokejky priamo do avho rohu vrcholu. Cesta smeruje stle ktom, ktor je vytvoren zalomenm a pod vrchol, kde zalomenie mizne. Tu prejdeme do komnika a nm na veu, ktor vynieva z avho hrebea vrcholu. 1 1/2 hod., V. ( T. Orlowski S. Siedlecki, 31. VII. 1945; V. Karouek V. Makov, VIII. 1952, opis.) Zima: V zsade skaln vstup ( K. Skipsk J. Slma, 18. III. 1953.) iastone pravou asou steny. av Cirk severozpadnej steny Lomnickej kopy ohraniuje od severu tup, zle vrstven hrana, ktor spad do doliny. Hranou, v jej dolnch astiach ivm rebrkom, vemi strmo hore na mal trvnat ploinku. Druh vvih hrany

11 F 1,2

12 F 1,2

JZ 1

13 F1

obchdzame po jej pravej strane, pod 8-metrov, hore sa vemi zuujci komnik a nm nazad na hranu. Odtia doava traverzujc dve susedn rmsy na dlh ps a nm, miestami ako, na vrch obrovskej hrany, ktor vystupuje z pravej polovice zpadnej steny Lomnickho ttu. Odtia kus doava hore na jun hrebe Lomnickho ttu, pribline na pol ceste medzi nm a Lomnickou kopou v jeho zlomen. III. ( G. Koromzay M. Mlynark K. Piovarczy, 14. VIII. 1921; opis poda W. Birkenmajera, ktor sa snail vstup zrekontruova.)
Zo Skalnatej doliny 14

F 5,6,7

JV 1 Normlna cesta zabezpeen umelmi pomckami. Od sedla na

sever mierne hore, ikmo doprava na strane Skalnatho plesa, k prameu, ktor stek po platniach mohutnej, irokej, ale dos plytkej rokliny v juhovchodnom bo Lomnickho ttu k tzv. Mojiovmu prameu, asi 2200 m. Stade prekrome platne, vystpime irokm, sutinovm, doprava sa tiahncim abom na sedielko, vpravo od neho je npadn previsnut veika, vo vraznom rebre, ktor vynieva v juhovchodnom bo ttu a po avej strane rebra cez skalky, platne a stupne hore. Nakoniec sutinovm liabkom, ksok vpravo, dosiahneme alie sedielko v rebre, tzv. Vrtka, asi 2360 m. Teraz prekrome rebro na druh stranu, prekrome driac sa zhruba ikmo doprava zrez a liabok a djdeme tak nad roklinku, ktor za nimi be ikmo doava hore. Po avch zrznych skalch roklinky vystpime ku krtkemu zrezu v platniach, tzv. Matirkov nvrat, asi 2455 m a zrezom na sedielko v spomnanom rebre. Zostpime asi 20 metrov na protiahl stranu a vodorovne doava prdeme do plytkej rokliny, o ktorej bola u re, zhora. Teraz v serpentnach, najprv ikmo doava v smere junho hrebea, potom ikmo doprava do rokliny. Tu je strm a hladk plata, nazvan Emericyho nrek, asi 2540 m. alej roklinou hore stle nealeko drtenho lana a nakoniec po vekch balvanoch a na vrchol. Upraven vstup. 1 1/2 hod., I. (Vemi pravdepodobne zlatokopovia Fbry a druhovia, pribline medzi 17701790, pri vstupe prv raz na Lomnick tt od severu Medenmi lvkami alebo i cez Nemeck rebrk; R- Toiwnson a druhovia, 17. VIII. 1793, oficilny turistick vstup.) Zima: Typick zimn vstup medzi skalnmi rebrami. ( T. Wundt vodca J. Horvay, 27. XII. 1891; II. z. v. K. Jordn, zima 1902, akkovek podrobnosti v literatre chbaj; III. z. v. A. Gy. Hefty I. Laufer I. Teschler L. Teschler, 6.1.1913.) abu a nm ksok hore. Asi 30 metrov pod miestom, kde prechdza

15

2 Variant vavo od normlnej cesty. Z rebra prejdeme do junho

y strm zrez doprava na vrazn lvku, ktor vedie doprava k juhovchodnmu rebru. Asi 5 metrov, pred druhm koncom lvky 4 metre stenou, trhlinou, najaie miesto, na rebro a z neho na opan stranu do rokliny u v normlnej ceste, asi 5 metrov nad Emericyho nrek. Jednoduchie ako normlna cesta. 1/2 hod., po Emericyho nrek, I. ( X I X . storoie, mono u prv vpravy ) Zima: Viac-menej na istom snehu. Junm abom v zostupe. Tento ab sa vrva medzi jun 3 hrebe a juhovchodn rebro. Vyie prechdza v strm zrez. Zo ttu po hrebeni 40 metrov dolu, potom doava do spomnanho zrezu. Nm 60 metrov dolu ku skobe, stade 5 metrov doava dolu po lvke v platniach a alch 15 metrov dolu ksok vpravo na sutinov terasu. Z nej ahko na ahk tern. 20 min., IV. ( W. Birkenmajer, 8. VI. 1930.) avou polovicou, k Matirkovmu nvratu, cesta Komarnickich. V 1 Z Lievikovho kotla po irokch trvnatch psoch zava doprava nad spodn prah hlavnej rokliny. alej s Obdenm rokliny vpravo, cez u ikmo doprava a po jej pravej strane hore, strm stienky, oddelen lvkami. Hne spoiatku ako, traverz po trvnatej lvke doprava. Potom cez stupe, hore ako, cez trvnat ploinku. Nad ou je nzka stienka so zlm vstupom na trvu, ako, iv rebrk. alej doprava hore, potom doava cez blok na trvnat ps. Po om niekoko metrov doava, alej hore do vklenku za skaliskom odtiepenm od steny. Zo skaliska sa presunieme na stenu, potom hore na trvniek. Teraz zrezom a cez niekoko stupov, potom alm krtkym zrezom ete ksok hore. Nad sebou vidme svetl, ervenkast kvrnu v stene jednej veiky a nakoniec po trvnatej lvke doava dolu na ploinu tesne nad zrezom rokliny. Nad nami rozdvojuje roklinu npadn vea. Vpravo od vody 20 metrov po hladkch skalch hore, potom traverz doava cez vodu a na protiahlch ervench skalch, nakoniec po rebre na aliu ploinu v rokline tesne pod spomenutou veou. Pravou vetvou na strmo doprava vedcu lvku, ktor na konci prechdza v trhlinu. Trhlinou ksok hore, potom trvnatou lvkou doava smerom k rokline. Nato ikmo doprava hore pod 2 1 / 2 metrov hladk stienku. Touto alebo priamo, iv rebrk, alebo vavo okolo nej, pod stienkou vavo do rokliny, potom po vodou ohladench skalch ikmo doprava hore. Hladk skaly ns doved hore do snehovho kotla. Nad nm nie u spomnan vek vea. Na rebro vpravo od vee, potom znova doprava po trvnatej lvke, ktor sa na konci lme. Niekoko metrov pred koncom doava a hore na trvnik. Nad nm sa pnie 2 metre vypukl stienka. Cez stienku a po trvnatej lvke ksok doprava, do krtkeho, F4
16

F5

17

akho zrezu. Zrezom hore. Potom doava, a tak celkom blzko k abu medzi spomenutou veou vavo a rebrom, po ktorom sme u ili vpravo. ab sti hore do trbiny v chrbte, ktor sa tiahne zhora a ktorho najnim stupom je naa vea. Po trvnatch lvkach vpravo od abu, a k zseku v chrbte, asi 10 metrov vpravo nad trbinou. Preklenut je vekm balvanom, pod ktorm sa pretiahneme na druh stranu. Tu opame vchodn stenu. Chrbt sa roziruje a ahko ns dovedie na normlnu cestu, ksok pod Matirkov nvrat. 6 hod., III. ( Gy. Komarnicki R. Komarnicki, 28. VI. 1910; f II. v. R. Geissler H. Kamptz, 4. VIII. 1935.)
18

F5

2 Variant skrtenej cesty priamo roklinou. Z Lievikovho kotla

priamo pod stenu, sutinovm jazykom vpravo od ostrohy z platn. Nad sebou vidme 3 komniky. Pravm teie voda. avm, alebo 1015 metrov prostrednm a alej avm 4 metre neobyajne ako cez previs. alej 20 metrov liabkom a sme nad spodnm prahom rokliny. alej 20 metrov komnikom na ploinu. alch 20 metrov v liabku oblkom doprava, ktor prechdza v ploch komnik. Komnikom vedie 20 metrov alej hore zen a iastone balvanmi zatarasen vhbenie. Ideme 10 metrov doprava hore cez vodu, ako, potom alebo 20 metrov doava hore po exponovanej stienke obrtenej k rokline, alebo 5 metrov doprava za hranu, potom 10 metrov hore strmm trvnatm liabkom, ako, a 15 metrov vodorovne doava na ploinu, v rokline. Tu sme nad druhm prahom, odkia vstup vedie alebo cestou Komarnickch doava, alebo vystupujeme priamo a nadvzujeme na vstup Motyku smerom do sutinoviska pod podperu lanovky. Do rozdvojenia ciest 2 1/4 hod., dole jedno miesto V., III.. ( W. Birkenmajer K. Kupczyk, 17. VI. 1930.) Komarnickch traverzom do vhbenia, alebo nm priamo cestou Birkenmajera a do vhbenia, kde odbouje cesta Komarnickch doava. N vstup vedie stle nieo vpravo v svetlch platniach hlavnej rokliny. Tto niekoko rz prechdza v mierne previsnut komniky. Z komplexu plon zasypanch kamenm a v jamkch, tu a tam naplnench vodou, mierne ksok doava. Sprava zanechvame krtku roklinku, ktor vychdza na hranu rebra za thlou veikou. Nepravidelnm bielym abom trochu doava na trvnat ploinku. Z nej po pohodlnom trvnatom pse ikmo doprava, alej priamo hore po skalnch stupoch pod previsnut mokr a svetl platne. Obchdzame ich vavo najprv nepravidelnm abom v smere kupolovitej veiky. Nedjdeme a k nej, ale ideme priamo hore vraznm, dolu previsnutm komnom 6 metrov. Vyie v om cez 15-metrov vlhk platu, potom na av rebro komna, tu cez prehnut platu

F 5,6

19

3 Vhbenm na tt pod podperou lanovky. Najprv alebo cestou

doprava na trvu nad spomnanm komnom. Odtia po trvnatch lvkach a platniach do vhbenia nad bielymi platami. Z vhbenia vraznou roklinou na vrchol. 3 hod., IV. ( S. Motyka J. Sawicki, 13. VII. 1932.) Zima: Typick zimn vstup na snehu a ade s najmenm mnostvom skalnch sekov. ( J. Psotka Z. Zibrin, 18.19. III. 1956; II. z. v. A. Mrkos s partnerkou, 2. IV. 1956.) Pravou polovicou vchodnej steny. Vstup vedie skoro v spdnici 4 vrcholu. Dolu udva smer vhbenie v belavch skalch, rad plochch zrezov, pri pravom okraji avej platne steny, hore v stene hrana a hlbok vhbenie vavo od nej, pokraovanie spodnho vhbenia. Z Lievikovho kotla k prvmu zrezu, ktor patr k spomnanmu spodnmu vhbeniu pod vraznmi ltmi kvrnami. Plytkm komnom v pravej stene zrezu asi 20 metrov na stupe, potom ksok vavo od hrany rebra, ktor doprevdza zrez sprava asi 45 metrov hore, ako, do vraznho vydutia v stene. Tmto ikmo doava hore do alieho obrovskho zrezu, ktor sa dolu lme. Nm asi 20 metrov, potom traverz 4 metre doava a alm zrezom asi 30 metrov na hranu rebra. Odtia ksok vavo po trve a skalkch asi 15 metrov hore k trvnatej lavike. ou 15 metrov doava nepravidelnm abom asi 30 metrov hore na trvniky vo vhben, pod niie uvedenmi ervenmi platami a po tchto doava na sedielko za odtiepnutou veikou. Odtia s odchlenm doava do plochho zrezu a nm asi 25 metrov hore. Potom doprava na trvnat stupne a z nich traverz ikmo doprava, 6 metrov. Za traverzom asi 6-metrovou stienkou dolu vemi ako na platu, z nej dlh krok doprava po volnch balvanoch do jaskynky. ikmo doprava tesne pod vemi npadn erven platne pod prevismi. A sem pravdepodobne priamo z trvnikov. Tu traverz asi 25 metrov doprava na chrbt spomnanej hrany v vode. Odtia mono vytraverzova do Cmitera. alej otvorenm zrezom asi 35 metrov na vek trvnat stupe, pri ktorom sa zrez kon. Stadeto priamo hore previsnutou stienkou neobyajne ako do krtkeho komnika, vpravo plata. Komnikom hore a tam, kde mizne, doava do otvorenej steny. Teraz dlh traverz najprv vodorovne, potom trochu dolu na vborn trvnat stupe v stene, za dokonalm blokom. Tento stupe je nad spomnanmi ervenmi platami. Odtia ikmo doava hore po balvanoch, potom exponovanou stienkou asi 25 metrov vemi ako priamo hore na al, men trvnat stupe. Z neho s odchlenm doava cez hladk platu, v krtkom zreze na laviky a po nich ikmo doava do hornho vhbenia. Teraz dnom hore, potom ikmo doprava a stienkou vpravo asi 45 metrov, expozcia, priamo na stupe pod previsy a nazad na dno vhbenia. Tmto cez previsnut stienku, trochu zava, vemi ako, na nevek stupe

F5

20

a z neho hore, prekroiac skaln hranu, na naklonen stupne na dne vhbenia, neobyajne ako. Teraz vek krok doprava do pukliny, najaie miesto vstupu, a alej puklinou zo zaiatku neobyajne ako, hore na stupienok pri vonom bloku. Stade krok doprava, potom asi 10 metrov priamo hore stienkou s vyhladenmi stupami do pukliny a ou asi 12 metrov ikmo doava hore nazad na dno vhbenia. Vhbenm hore na okraj trvnatej a skalnatej vekej ploiny. Z jej hornho konca psom asi 25 metrov ikmo doprava, potom asi 60 metrov na sedielko v rebre. Odtia ubovone, miestami ako, niekoko dok lana na vrchol. Od vekej ploiny je tern viac naklonen a dovouje varianty. Exponovan vstup. 56 hod., V.VI. ( Z. Korosadowicz K. Zajqc, 11. VII. 1931, iba spodn as a traverz do Cmitera; Z. Korosadowicz W. ulawski, 2. VIII. 1935, od traverzu do Cmitera na vrchol; I. Glfy J. Poliak, 23. VI. 1953 cel vstup v jednom kuse; II- v. I. Glfy J. Urbanovi, VI. 1955; III. v. J. Slma a druhovia; f IV. v. M. Matras M. Patera, IX. 1955; V. v. 1. Glfy J. Veinziller, VIII. 1956.) Zima: Len iastone zasneen vstup. ( I. Glfy I. Urbanovi v zostupe zlanovanm, po traverz do Cmitera, 19. III. 1956.)
21

Zo spomenutej hrany doprava asi 30 metrov po trvnatch lvkach, z ich pravho okraja krtkou stienkou dolu a doava na stupe nad roklinou. alej s odchlenm doava cez previsnut stienku do roklinky a z nej po skalch a trve na irok ploch terasy stiace do Cmitera. IV. ( Z. Korosadowicz K. Zajqc, U. VII. 1931; ) 22 6 Pilierom vchodnej steny. Vstup vedie v zsade po nepravidelnom pilieri s dvoma vraznmi veami. Tento pilier ohraniuje zava F 5,6,7 Motykova cesta a sprava Korosadowiczov vstup. Nstup je tesne vpravo od abu cez svetl nstupov platu. alej v spdnici vraznej vee trvnatm a skalnatm ternom. Vhbenm vo vei niekoko metrov hore po rmse doprava a severovchodnou stienkou vee do sedielka. Priamo hore k alej vei, ktor zliezame elnou stenou. alej po hrebienku pod previsnut stenu so svetlou, vodou omytou skalou, posledn preruenie abu. Stadeto po irokej trvnatej rmse doprava a liabkom doprava hore k malej veike. Cez strm stienky hore a po ahkom rebre s odchlenm doava na vrchol. 6 hod., V. ( O. Lskov J. Slma, 8. IX. 1955.) Zima: Viac snehov ako skaln vstup. ( M. Matras J. Slma, 29.30. III. 1956.)
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera 23 SV 1 Zo Skalnatej doliny cez Lievikov pleso a pod stie rokliny, ktor

F5

5 Traverz z vchodnej steny Korosadowiczovej cesty do Cmitera.

F 7,8

pad z Vidlovho sedla, potom na juhozpad obrovskm korytom

medzi stenami Zpadnej Vidlovej vee a severozpadnm rebrom, ktorou je ohranien sprava vchodn stena Lomnickho ttu hore, a na rove Medenej trbiny. Odtia po platniach a sutine na vrchol. 3 hod., II. ( L. Loria A. Raynelwna S. Zdyb a druhovia, 16. VIII. 1909; A. Englischov K. Englisch vodca J. Hunsdorfer ml., 28. VIII. 1900.) Zima: Snehov vstup strmo na snehu, pozor na lavnovitos ternu, (G. Kgel S. K. Zaremba, 9. IV. 1934; A. Puk H. Rcz L. Szab, 6. IV. 1951.) Rebrom. Do Cmitera spad z Lomnickho ttu dlh, markantn 2 rebro, ktor ohraniuje vchodn stenu. Km v dolnej asti je strm, zatia od dvoch tretn je viac naklonen, a sa strat v ttovej kupole. II.-III. ( S. Grodzieska W. ulawski, 10. VIII. 1949.)
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 24

F7

Cez Meden lvky. Nad prahom Vekej Zmrzlej doliny doava cez S 1 25 potok a na juhovchod ikmo hore na rozsiahle sutinovisko, ktor sa F 7,12,13 rozklad na pt Kemarskho ttu a doprava pokrauje venm snehom vyplnen koryto Medenej kotliny. Po sutine hore ku skalm, a to k tretiemu abu, potajc zava od stia kuloru, ktor vedie na Horn Kemarsk trbinu. Tretm abom, a ak je v om sneh, tak prostrednm, do polovice dky. Potom doava a po skalch na naklonen sutinov ploinu. Cez ploinu, trochu dolu doava, potom ikmo doava hore cez platne a strm skaly do spomnanho kuloru. Tmto do sutinovho kotla, pri ktorom sa zanaj Meden lvky. S to dve sutinov rampy, ktor pretnaj asi v polovici vky severozpadn steny Kemarskho ttu a Vidlovho hrebea. Od terasy, kde stojme, sa rozbiehaj, potom chvu smeruj vodorovne, horn asi 35 metrov nad spodnou a na konci sa znova vzauj. Doln lvka je asi 1 1/2 metra irok, miestami i iria, horn je uia. Zo sutinovho kotla dolnou lvkou a do polovice vzdialenosti, aksi sedielko i ploinka v spdnici Vidlovho sedla. Tu sa lvka roziruje a trochu kles. Pod skalami doava a komnom s dvoma vklinenmi balvanmi hore; pod prahom avej steny komna, mono s tie pravou stenou a na horn lvku pod stm kuloru Vidlovho sedla. Teraz hornou lvkou, sprvu skoro vodorovne, potom hore a k liabku s vodou. Cez vodu (opatrne ak je tam sneh, horn lvka sa alej strca) a alej ikmo doprava po vysokch stupoch rozsiahleho boia severnej ttovej steny. Mono tie vystupova priamo pod stenami Vidlovho hrebea, reaz. Na koniec, vavo je Meden trbina, po platniach djdeme ikmo doprava na vodorovn sek severozpadnho hrebea a po om doava na vrchol. S mon varianty, ako naprklad hornou lvkou je mon s u od kotla na severovchodnom konci lvok.

V zostupe sa drme stien Vidlovho hrebea a nedajme sa zlka k predasnmu zostupu na doln lvku mnostvom abov a rms. Ke djdeme ku kuloru, ktor spad z Vidlovho sedla, kde horn lvka tvor vstupok, zostpime doava k dolnej lvke. 45 hod., II. ( XVIII. stor, pravdepodobne zlatokopovia, ktor vtedy poznali prstup na Meden lvky iba z Nemeckho rebrka; E. Ciglewicz J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Gsienica Gladczan, 14. VIII. 1888; Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, VIII. 1906, priamo vystpili na Meden lvky z Medenej doliny, mono u predtm in.) Zima: Exponovan klasick snehov tra. ( Czemetzki F. Wollakow R. Wollakow, 4. IV. 1926; II- z- v. W. Dobrovolski J. K Dorawski J. Durr S. Kowenicki K. Mischke M. Sokolowski, 9. IV. 1926; pred 1938.) F12
26

27

F11
28

29

F7

Variant Klimka Bachledu, celou Hornou Medenou lvkou. Tento variant spova v tom, e nepouijeme vbec Doln Meden lvku. Horn Meden lvka je v jednom mieste preruen. Prechod tohto miesta je ak, o sauje i skala, ktor je tu lmav a exponovan. III. ( E. Ciglewicz J. Fischer vodca K. Bachleda vodca J. Gsienica Gladczan, 14. VIII. 1888.) 3 Variant. Z Dolnej Medenej lvky mono pretraverzova a na jej koniec k stiu rokliny spadajcej z Poslednej trbiny, () 4 Variant Hunsdorfera. Pri zostupe z Lomnickho ttu mono zostpi z Dolnej Medenej lvky do Medenej kotliny po lane komnikom, ktor sa tiahne z Medenej kotliny vo vstupe v druhom liabku, ktor sti na Doln Meden lvku. Asi III.-IV.. ( A. Englischov K. Englisch vodca Hunsdorfer, 12. VIII. 1903; ) 5 A k najuiemu miestu rokliny, ktor spad z Poslednej trbiny. Pod temnou odtiepenou veikou je nstup. Vstup vedie dlhm vhbenm, ktor smeruje priamo k vrcholu. Pdesiat metrov trhlinou na ploinu vavo, potom 8 metrov lmavm komnikom ako a alch 8 metrov na ah tern. al 25-metrov sek s lmavou ervenou skalou obdeme vpravo. Po popukanch skalch nazad do abu a nim 25 metrov hore, vpravo biele vlomy, nad ktormi balvany hrozia zrtenm. Potom traverz doprava na sutinov tern. Tmto 12 metrov doprava, potom 25 metrov doava hore na sutinov lvku. ou na zpadn hranu severnej steny. Odtia alebo touto cestou, alebo po hrane, pevn skala, 56 dok lana na vodorovn ttov hrebe a na tt. Padajce kamene. 23 hod., II., jedno miesto III. ( I G. Pawlikowski W. Bukowski M. Sieczka, 27. VIL 1878, ili vlastne prv severnou stenou, no isto vemi podobne; B. Tomasson vodca J. Breuer - vodca J. Strompf, 22. VIII. 1899, vystupovali viacmenej
2

cestou Pawlikowskho a neskorou Grszovou s malmi obmenami; Gy. Komarnicki R. Komarnicki, 14. VIII. 1906, zostupovali na hore spomnanch cestch do Medenej kotliny; F. Bnysz A. Grsz G. Lingsch, 15. VIII. 1929.) Jordnovou cestou. Zo Sedielka pod Lomnickm ttom doava 6 a na severnej strane po rmsach hore stle blzko severozpadnho hrebea. U dos vysoko hore doava k strmmu a plytkmu 20-metrovmu komnu, ktor je vryt do pravej steny kotla, ohranienho vavo stenou zpadnej hrany severnho ttovho boia, vpravo stenou severozpadnho hrebea. Komnom, skoby, reaz, hore na ploinku. al 6-metrov komn prekonme vzporom, skoby. alej je tern ahk. Vyjdeme na severozpadn hrebe a po om na vrchol. Vstup uahuj umel pomcky. 3/4 hod., II. ( K. Jordn vodca J. Franz, 6. VII. 1900, pri prvom vstupe na Lomnick tit od Tryho chaty) Zima: iastone po snehu, exponovan, reaze celou Jordnovou cestou. ( H. Hffner A. Schmidt vodca M. Nitsch, 7. I. 1935; ) Cestou Habela a Noacka. Zo Sedielka pod Lomnickm ttom 7 niekoko metrov doava dolu na irok lvku, ktor mierne kles a k Hornej Medenej lvke. Ksok po nej, potom nieo hore na aliu uiu sutinov lvku a po nej do avej steny kotla. Pretna strm 25-metrov komnovit ab, ktor sa hore kon skalnm oknom, alej vpravo al komn. Pretiahneme sa cez okno a djdeme tak na zpadn hranu severnho ttovho boia, po ktorom pokraujeme trochu doprava na vrchol. ahie ako Jordnova cesta. 3/4 hod., II. ( P- Habel L. Noack vodca J. Breuer, 6. VIII. 1899.) Variant v avej polovici severnej steny. Vstup vedie v zsade 8 doava od Pawlikowskho cesty, robiac v dolnej asti vek oblk. Od spdnice Poslednej trbiny doava smerom na vchod traverz k Dolnej Medenej lvke. Odtia po dobrch zchytoch v smere obvyklho vstupu, ktor vedie od Hornej Medenej lvky na Lomnick tt. 3 /4 hod., II..( L. Blek A. Grsz G. Lingsch, 3. VII. 1928.) LOMNICK PRIEHYBA Vonkoncom nevrazn zlomenina hrebea medzi Lomnickm ttom a Lomnickou kopou. Le tesne za Lomnickou kopou.

F7

30

F7

31

32

Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny

C
33

V zostupe. Z plochho sedielka Lomnickej priehyby spadaj do 1 doliny dve rovnoben rmsy. av z nich je hore previsnut a prav dovol prestup dos ako asi 150 metrov dolu nad jej zlom, ktor

spad do najniieho bodu zpadnej steny Lomnickho ttu a je pravdepodobne zleziten. ( W. Birkenmajer, 23. VI. 1930.) LOMNICK KOPA
KOPA LOMNICK

Je to hrbolovit vyvenina v junom hrebeni Lomnickho ttu, ktor oddeuje od neho Lomnick priehyba. Od Lomnickho hrebea ju zase oddeuje Lomnick sedlo. Z hadiska lezeckho s zaujmav iba zrzy, ktor spadaj do Malej Studenej doliny. A
34

Vstupy hrebemi

F1
35

Z Lomnickej priehyby SV 1 ahko, bez akost na vrchol Lomnickej kopy. ()

Zima: Bez akost. ()

F1

Z Lomnickho sedla JV 1 Od sedla na severozpad irokm chrbtom asi do vky 2400 metrov.

36

Tu prdeme k obrovskej platni, ktor je odvrten ku Skalnatmu plesu. abom vavo od nej vystpime hore a za chvu dosiahneme Lomnick kopu. 3/4 hod., I. ( Mono u prv vpravy v XIX. storo.) Zima: Bez akost. () JZ 1 Cez sedlo pod Lomnickou kopou. Tento hrebe sa sklad z troch sekov: spodnho najdlhieho, prostrednho najkratieho a hornho, ktor smeruje na juhozpad. Smerom ako na Lomnick sedlo. Asi do polovice vzdialenosti medzi Lomnickou prbou a Kaplnkou. Tu doava a 60 metrov vodorovne cez roklinu na hrebe, ktor dosiahneme nad vekm poom kosodreviny. Sto metrov po hrebeni z balvanov. Potom 10 metrov doprava do vklenku za zaklinenm balvanom, 5 metrov hore brnkou pod skalnou ihlou, kde sa hrebe lom. alch 5 metrov hore avou zo tyroch rovnobench trhln. Desa metrov vodorovne litou doprava a nazad doava na hrebe. Nasleduje 30-metrov exponovan k a k pate vvihu, ktor obchdzame vpravo krom cez vedajie rebierko. Teraz 5 metrov vodorovne doprava na spodn as odlpenej platne, za ktorou dokonale vrstvenou stienkou doava hore na hrebe. Dvadsap metrov koom a pod veu, ktorej obrovsk previsnut balkn obchdzame oblkom a potom zostpime po strmej stienke 50 metrov na trbinu. Nasleduje 100 metrov dlh, z vekch balvanov vystaven, trvou porasten chrbt. Tu prechdza hrebe Ottova cesta. Potom 20 metrov po trvnatom pse, ktor sa tiahne na zpadnej strane hrebea ete alch 150 metrov, abom 5 metrov doprava hore ku vklinenmu balvanu a hne nato vavo tesnm ikmm komnikom na chrbt koa. Jeho horn vemi ak as meme obs po platni vpravo,

po ktorej prejdeme na prostredn skaln ploinu. Kolmm vvihom, mono ho obs zrezom vpravo, 6 metrov hore na koa pod previsnut ihlu. Ihlu mono obs po lvke vavo, potom zostup 5 metrov zrzom z vonch balvanov a hrebeom a k hrdzavm kvrnm. Teraz vodorovne doprava dolu na lmajci sa odkvap a stienkou na hrebe z balvanov, ktor s porasten trvou, 4 metre. Odtia z previsnutej stienky zoskok 2 metre na zku trvnat trbinu, alej plochm ostrm na exponovan skaln rmsu po avej strane strmho koa a koom k malmu zrezu. Tento preskome a ikmo cez trvnik sa dostaneme k veike, kde sa hrebe skrca. Za veikou sa rozprestiera irok, trvnat, ihlou rozdvojen sedlo. alej 5 metrov hore na strm platu, potom po trvnatej lavike vodorovne, 35 metrov v zpadnej strane hrebea a nakoniec 4 metre komnikom znova na hrebe. Obdeme vpravo dve veiky a djdeme na sedielko pod Lomnickou kopou. Prostredn sek sa sklad z troch vvihov. Spodn dva obchdzame vavo, kdeto tret prekonme vpravo od hrany. Horn sek smeruje znova na severovchod a je vytvoren z vekch balvanov. Vinou vpravo od hrany a na vrchol Lomnickej kopy. 68 hod., IV. (W. Birkenmajer W. Wiszniewski, po sedielko pod Lomnickou kopou, 26. VII. 1929; W. Birkenmajer, od sedielka na Lomnick kopu, 8. VI. 1930.) Zima: V prevanej vine snehov vstup, okrem skalnch vvihov, ( V. KarouekJ. Slma, II.. IV. 1952.) Variant tesne pod sedielkom pod Lomnickou kopou. sek, ktor 2 je opsan pod sedielkom a m pribline 45 metrov, meme obs po pravej strane, a tak sa dostaneme na sedielko pod Lomnickou kopou. II. ( W. Birkenmajer, 23. VI. 1930.) Variant, tesne pod sedielkom pod Lomnickou kopou, zostupov. 3 Zo irokho trvnatho sedla, ktor je rozdvojen ihlou, zostpime doava v serpentnach strmm bom a dostaneme sa tak pod stenu. ( W. Birkenmajer, 23. VI. 1930.) Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny

37

38

avou polovicou steny, avm Cirkom. Nstup je v najniom SZ 1 39 F1 bode zpadnej steny Lomnickho ttu. Najprv 120 metrov plochm psom doprava hore a na prav okraj spodnho psu v stene. Teraz 15 metrov komnikom priamo hore k hornmu psu, po ktorom 100 metrov doava. Doposia neviditenm plochm abom 20 metrov hore (ab pokrauje ete 20 metrov hore), potom bonm liabkom 10 metrov doprava hore, miestami vemi ako a nakoniec po poslednch 10 metroch doava cez vemi exponovan stenu priamo na

40

F1

41

F1
42

vrchol Lomnickej kopy. Pekn vstup v pevnej skale. 1 1 / z hod., IV. ( W. Birkenmajer, 23. VI. 1930.) Zima: Skalno snehov vstup s vekm mnostvom snehu, ( P. Plail J. Slma., 16. III. 1956.) 2 Naprie stenou cez Prav Cirk. Pri prieskume steny preiel W. Birkenmajer od sedielka pod Lomnickou kopou a na hranu severozpadnej steny Lomnickej kopy, na tam nachdzajce sa sedielko. ( W. Birkenmajer W. Wiszniewski, preli doln as variantu 26. VII. 1929; W. Birkenmajer, preiel horn as variantu, 23. VI. 1930.) 3 Naprie stenou cez av Cirk. Z miesta asi po 120 metroch v severozpadnej stene Lomnickej kopy, odkia vedie doava prv ps smerom do rn, ktor spadaj z Lomnickej priehyby. ( W . Birkenmajer, 23. VI. 1930.) J 1 Vstup do steny je ksok vpravo od lnie spdnice vrcholca. Niekoko metrov priamo hore po exponovanej stienke, jedin miesto, ktor preruuje ps previsov, potom vpravo hore do komnovitej, podatej, zdola nedostupnej rny v pravej asti steny. ou, alebo radej jej avou asou hore a na dlh rebro, ktor be vavo ikmo do steny a oddeuje od nej hlbok, zku, zdola neviditen puklinu. Stade 20 metrov priamo hore, vemi ak stienka, potom nieo ahie celm systmom stupov, komnikov i lvok u v hornej asti steny, priamo na vrchol. 2 1/2 hod., III.IV. ( T. Cieiselski K. Narkiewicz Jodko, 13. VIL 1928.) SEDIELKO POD LOMNICKOU KOPOU Mal sedielko vsunut v juhozpadnom hrebeni Lomnickej kopy, a to medzi dolnm a prostrednm sekom hrebea. C Vstupy z doln
Z Malej Studenej doliny 1 Smerom ako na Lomnick sedlo skoro a ku Kaplnke. Odtia doava

43

cez roklinu 40 metrov a alej doava ksok hore cez rebierko 60 metrov do alej rokliny. Touto 250 metrov na sedielko. 1 hod. ( T. Cieiselski K. Narkiewicz Jodko, asi do polovice abu, 13. VII. 1928; W. Birkenmajer W. Wiszniewski, celm abom, 26. VII. 1929.) KAPLNKA
KPOLNA

Je to skupina veiiek na ceste z Malej Studenej doliny smerom cez Lomnick sedlo, nad takzvanou Lomnickou prbou, na Lomnick tt. Pozri Lomnick sedlo, C, 2, zima.

LOMNICK SEDLO (2193 m)

RAMIIJ LOMNICKIE

irok trvnat sedlo medzi Lomnickou kopou a Lomnickm hrebeom. Zo Skalnatej doliny vedie na upraven cesta v serpentnach; z Malej Studenej doliny je tie vemi ahko prstupn. Mono ho poui ako priechod. V zostupe do Malej Studenej doliny je tern pre lmavos skl trochu neprjemn. Vstupy z doln Ottova cesta. Horolezci v snahe njs ah vstup po Lomnick 1 tt, ne je Jordnova cesta, poksili sa dosiahnu z kotliny Piatich Spiskch plies Lomnick sedlo bez straty na vke. A tak, traverzujc rebr pod Lastoviou veou, Lomnickm ttom a Lomnickou kopou, prebili sa a na miesta, kde normlny vstup z Malej Studenej doliny vedie na Lomnick sedlo a spja sa s nm v bode pri Kaplnke. V zsade vak cesta z doteraz existujcich opisov sa ned zrekontruova, o o sa u pokal W. Birkenmajer, ( A. Otto vodca J. Breuer vodca J. Szuranowski, 12. VII. 1904.)
Z Malej Studenej doliny Z Malej Studenej doliny, z kotliny Piatich Spiskch plies

C
44

Z normlnej cesty vedcej na Tryho chatu zamierime doprava 2 smerom k Lomnickho sedlu. Najprv po trve, potom po sutnovom kueli hore. Pod stm rokliny prejdeme doava, kde v skalch vavo od rokliny vidme npadn jaskyu, ktor m tvar psmena V. Tesne vavo od jaskyne vstpime do skl. Plytkm, plochm abom ikmo doava hore tzv. Lomnickou prbou a do polovice vky. Tu opustme ab, vystpime doprava asi 40 metrov po trvnatom svahu, potom prekrome v malej trbine prav prostredn rebro a vrtime sa k rokline. Teraz sa drme svahu, ktor vrbi roklinu zava. Vyie prdeme ku skupine veiiek, nazvanch Kaplnka. Stpame alej priamo hore, potom po trve doprava k rokline a jej sutinovm dnom vystpime na sedlo. 1 1/2 hod., I. ( R. Townson, 17. VIII. 1793, prv znmy turistick vstup; ) Priamo roklinou. Namhavejie ako predol cesta. Hod sa pre 3 zostup, () Zima: Na snehu, ( F. Dnes, 5. II. 1882 a alej po Mojiov prame.)
Zo Skalnatej doliny

45

46

Zo Skalnatej doliny vedie na sedlo pohodln chodnk v serpentnach. 1 1 1/4 hod., CH. () Zima: Na lyiach. () Priamo na sedlo, kriujc serpentny, nepohodln. CH. () 2 Zima: Na lyiach, ()

47

48

LOMNICK HREBE Je to irok chrbt, ktor sa tiahne od Lomnickho sedla a po Lomnick hrb. Vypnaj sa v om tyri markantn skaln vyveniny, a to: Vek Lomnick vea, Vek Lomnick hrb, Mal Lomnick hrb a Lomnick hrb. Oddeuje Mal Studen dolinu od Skalnatej doliny. Km do Malej Studenej doliny spad strmmi stenami, vemi prerastenmi trvou a rozbrzdenmi abmi, zatia na druh stranu spad pozvona a strca sa v dol. A
49 LOMNICK GRZEBIE, LOMNICI GERINC, LOMNITZER KAMM

Vstupy hrebemi
Z Malej Studenej doliny, cez Lomnick hrb po Lomnick sedlo J 1 Z magistrly, ktor vedie ku Skalnatmu plesu hore na sever z pravej

F 3,4

strany hrebea cestikou v kosodrevine. Nakoniec po niekokch zkrutch medzi balvanmi djdeme na aliu cestiku, ktor prechdza nau cestiku tesne pod npadnou skalnou vyveninou Mal Lomnick hrb 1896 m. alej bez cesty stle tesne po hrebeni na Vek Lomnick hrb 2041 metrov. Nasleduje vek vea z mocnch blokov. Za veou prdeme na ploch sedlo a alej na dlh zubat hrebe Vekej Lomnickej vee 2202 metrov. Za ou je Lomnick sedlo. 2 hod., I. () Zima: Silne zasneen vstup, ( R- Kuchr J. imon, 26. XII. 1953.)

VEK LOMNICK VEA (2202 m) Najvy bod zo tyroch bodov, vyznaench na mapch v Lomnickom hrebeni. Km z jednej strany ju ohraniuje Lomnick sedlo, z druhej strany sused s Vekm Lomnickm hrbom. Zo strnky lezeckej pripadaj do vahy iba zrzy, ktor spadaj do Malej Studenej doliny. A Vstupy hrebemi
Od Lomnickho hrbu po Lomnick sedlo

Pozri Lomnick hrebe, A, J, 1, zima. B

50

Vstupy stenami
Z Malej Studenej doliny

F 3,21

JZ 1 Zpadn boie Lomnickho hrebea sa sklad z troch hlavnch

masvov: zo zpadnej steny Vekej Lomnickej vee 2202 metrov obrtenej k vekej rokline, ktorou vedie cesta na Lomnick sedlo, z vekho junho kuloru, ktor le od sutiny oblkom k vrcholu Vekho Lomnickho hrbu 2041 metrov a z juhozpadnej steny medzi

nimi. Tu opsan vstup vedie pribline prostriedkom tejto steny. Od ohniska po chodnku niekoko desiatok krokov dolu, potom doava po avej strane kosodreviny k npadnej, strmej trvnatej rampe, ktor sa tiahne ikmo doprava do spomnanej steny. Po rampe 80 metrov a na jej koniec na prostrednom rebierku. Tu prdeme k vekej trvnatej a sutinovej rokline. Roklinou trochu vavo, hore a potia, kde sa najviac pribli k rebru vpravo. Tu sa roklina kon. Nevystpime na rebro, ale hne doprava do vedajieho trvnatho liabku a nm na sutinov ploinu. Potom alou roklinou cez dva schody; horn obdeme doprava do rozrenej asti rokliny. Po trve pod skaly. Teraz traverz doprava na sedielko v rebre a nazad do rokliny. Roklinou hore. V mieste, kde sa rozdvojuje, pravou vetvou, ktor sa rchlo kon a prechdza vavo do vedajieho liabku, ktor je hore uzatvoren stienkou a oknom. liabkom a oknom na ahk tern do irokej rokliny a ou bez akost hore. Roklina sa zuuje a vyvedie ns na rebro vpravo. Prekrome ho a po trvnatej lvke dosiahneme Lomnick hrebe, blzko junho konca zubatho seku Vekej Lomnickej vee 2202 metrov. 3 hod., I., dve miesta II.-III. ( M.. M. Perlberzanka J. A. Szczepaski, 25. VIII. 1930.) VEK LOMNICK HRB (2041 m) Prv hrb z troch Lomnickch hrbov, ohranien od severu Vekou Lomnickou veou a od juhu Malm Lomnickm hrbom. Vstupy hrebemi
Od Lomnickho hrbu po Lomnick sedlo

Pozri Lomnick hrebe, A, J, 1, zima. MAL LOMNICK HRB (1896 m) Najni z troch Lomnickch hrbov; od severu sused s Vekm Lomnickm hrbom a od juhu zase s Lomnickm hrbom, ktorm sa vlastne Lomnick hrebe, idc od magistrly, zana. Vstupy hrebemi
Od Lomnickho hrbu po Lomnick sedlo

Pozri Lomnick hrebe, A, J, 1, zima. LOMNICK HRB (1607 m) Prv vyvenina Lomnickho hrebea, idc po om od magistrly, ktor smeruje na Skalnat pleso. Od severu sused s Malm Lomnickm hrbom, kdeto na juh spad a do psma lesa.

Vstupy hrebemi
Od Lomnickho hrbu po Lomnick sedlo

Pozri Lomnick hrebe, A, J, 1, zima. MEDEN TRBINA

MEDZIANA PRZELACZKA

Presnejie aksi sedielko, ktor oddeuje Zpadn Vidlov veu od Lomnickho ttu. Je nstupovm miestom pri prechode hrebea Vidiel. C
51

Vstupy z doln
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera 1 Variant. Pozri Lomnick tt, B, SV, 1, zima. Z tejto cesty potom

F7

odbome doprava priamo na trbinu. () Zima: Na snehu. ()

52

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 1 Variant. Pozri Lomnick tt, B, S, 1, zima. Z tejto cesty odbome

potom doava priamo na trbinu. () Zima: Na snehu, () ZPADN VIDLOV VEA

ZACHODNI SZCZYT WIDEL, NYUGATI VILLACS0CS, WESTLICHE GABELSPITZE

Jedna z troch ve takzvanho hrebea Vidiel, oddelen od Lomnickho ttu Medenou trbinou a od Vekej Vidlovej vee Vidlovm sedlom. A Vstupy hrebemi
Od Medenej trbiny po Kemarsk trbinu 53 JZ 1 Celm hrebeom Vidiel. Z Medenej trbiny po strmej hrane F7,8J,10, niekoko metrov hore na ostr hrebe so zubami. Z druhho zubu ak zostup, spustime sa na rukch na lite v severnom bo, 11,22 presunieme sa znova na hranu hrebea a po nej sa spustme do sedielka za zubom. Po tejto skupine ostrch zubov nasleduje niekoko hrbov z balvanov. Nealeko irokho vodorovnho hrebea do trbiny, okno, pri pt strmho vrcholovho bloku Zpadnej Vidlovej vee. Po vodorovnej rmse do avho boia a cez strm stienku na strechu skalnatho ramena, ktor je opret o vrcholov blok vee. Dos hladkmi skalami ikmo doprava hore do trhliny v ttovej stene, pod nami sa trhlina kolmo lme. Touto, svetl a zvetran skala, na Zpadn Vidlov veu. 1 1/2 hod., II.-III.

Z vrcholu po zkom a skoro vodorovnom hreben alej do miesta, kde sa kolmo lme. V avom bo kolmo do vklenku a z neho po okraji odtiepenej platne nazad na hrebe. Znova do avho boia. Zostpime cez niekoko stupov, ktor s oddelen od seba ploinkami, na jednom mieste strm, hladk, balvanom preklenut trhlina. Potom po litch doprava, trochu hore, na vodorovn hrebe. Posledn veika spad k Vidlovmu sedlu strmm zrzom. Pred veikou doprava dolu do sedielka v stynom bode hrebea Vidiel vedajm rebrom, ktor ohraniuje od juhozpadu roklinu padajcu z Vidlovho sedla. Z tohto sedielka strmm, drnami zavalenm liabkom, ktor sa kon 4-metrovm kolmm schodom do Vidlovho sedla. 1 hod., II.-III. Nad sedlom sa hrebe roziruje v stenu. Bliie jej avej hrany, pozd sotva znatenho liabku, cez strm stupne, neskorie po rmsach a cez stienky, viac po strane Medenej kotliny na sutinov ploinku niekoko metrov pod prvou zo tyroch ve juhozpadnho hrebea Vekej Vidlovej vee. Z ploinky doava za roh steny a po krtkej a exponovanej lite pod vytlajcim previsom do sedielka medzi prvou a druhou veou. Druh vea spad k nm strmou stenou. Najprv pri jej pravej hrane priamo hore, vemi ako, skpe zchyty, na ploinku. Nad ou ete kus hore, potom doava k odtiepenej platni v severozpadnom boku hrebea. Od jeho hornho okraja vzporom na ploinku, alm vzporom do vklenku a z jeho avho rohu, hore dobr zchyt, nazad na hrebe. Potom bez akost na druh veu. Cez nevrazn tretiu veu do sedielka medzi ou a tvrtou veou. Po mierne stpajcej lite doprava do trbinky v bonom rebre, vyou litou, doava nazad na hrebe. Strmou jeho hranou na tvrt veu. Z nej dolu do najbliieho sedielka, krtky traverz doava do severozpadnho boku hrebea a cez hladk stupe na Vek Vidlov veu. 1 1/2 hod., IV. Po stupoch hrebea dolu k ploinke, pod ktorou sa hrebe lme 6-metrovm zrezom. Po lane dolu, nebezpeenstvo vahadla, do juhovchodnho boia, exponovan, na ostr a zvetran hranu. alej po hrane, ostrie, stupne a platne, priom charakteristick ihlicu obchdzame sprava. Niie je hrebe roztiepen. Drme sa pravho okraja hrebea. Nakoniec sa spustme na trvnat ps v juhovchodnom bo. Po om do Lievikovej trbiny. 1 hod., II.-III. Zo trbiny cez stienku, potom ikmo doava hore do severnej steny a cez svetl ploch skaly do vklenku. Z neho cez 3-metrov iastone previsnut stienku na ploch, kazateni podobn vstupok, vemi ako. Vzporom zava na hrebe a po om niekoko metrov hore. V mieste, kde lita vybieha do junej steny, traverz do opanho severnho boia do strmej, miestami i previsnutej trhliny. Touto,

zvetran skala, nazad na hrebe. Nakoniec cez nzky, kolm stupe na vrchol Vchodnej Vidlovej vee. 1/2 hod., IV. Po hrebeni dolu a k 8-metrovmu kolmmu a hladkmu zrzu. Po lane dolu na ostr a strm pokraovanie hrebea. Plytkm zrezom dolu do junho boia, potom po skalnej lite nazad na hrebe. Po ostr, k Medenej kotline, zrzy, k Cmiteru strechovite sklonene platne, strmo dolu do Kemarskej trbiny. 3/4 hod., II.-III. Celkove 36 hod., IV. (A. Znamiecki vodca J. Marusarz, 6. IX. 1906, celm hrebeom Vidiel; II. v. A. Schiele K. Schiele vodca J. Marusarz 29. VII. 1911; A. Szczepaski J. A. Szczepaski M. Szczuka, 29. VII. 1927y celm hrebeom Vidiel v opanom smere od Kemarskej trbiny; II. v. T. Pawlowski J. Staszel, 6. VIII. 1933; III. v. Z. Brull . Zamkovsk, 26. VI. 1934y v opanom smere; Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, 15. VIII. 1906y do Medenej trbiny zo Zpadnej Vidlovej vee.) Zima: Zva skaln hrebe. ( G. Hffner A. Schmidt vodca M. Nitsch, 20. IV. 1935y od Medenej trbiny do Kemarskej trbiny.)
54 2 Variant. Nstup je trochu vpravo od spdnice Medenej trbiny

F8

pri pte strmho vrcholovho bloku naej vee. Cez strm, trvou porasten skalky bom pod hrebeom ikmo doprava, hore na hrebe krtko pred trbinou pod vrcholovm blokom. alej normlnou cestou. ah, ale menej zaujmav ako pvodn vstup. II.-III. ( M. Brske vodca J. Hunsdorfer st.., 10. VII. 1905.)
Z Vidlovho sedla

Pozri Zpadn Vidlov veu, A, JZ, 1, zima. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys J. Malanka, 15. VIII. 1906, na Zpadn Vidlov veu a alej.) B
55

Vstupy stenami

F8

Zo Skalnatej doliny, z Cmitera JV 1 A k stiu rokliny, ktor spad z Vidlovho sedla. Po trvnatch

a skalnatch stupoch vavo od rokliny 30 metrov hore do npadnho abu, ktor sa tiahne medzi stenou a z nej vystupujcim pilierom doava hore. ab prechdza hore v krtky strm komn, ktorm vystpime na sedielko medzi stenou a pilierom. Na protiahlej strane trhlinou 3 metre dolu. Potom po lite, ktor sa zavasu lme, krtky traverz na zpad, najaie miesto, na trvnat terasu. Odtia cez puknut platu hore na trvou prerasten skaly, ktormi vystupujeme pod hladk ttov stenu. Pod ou abom ikmo doprava hore na sedielko medzi stenou a rebrom, ktor z nej vybieha na juhovchod. Zo sedielka po strmch, ale dobre vrstvench skalch hore na skoro vodorovn vrcholov hrebe, trochu na severovchod od

najvyieho bodu. 1 1/4 hod., miestami II.III. ( A. Gy. Hefty Gy. Komarnicki, 23. VIL 1913; II.- v. W. H. Paryski G. Scottov, 31. VIII. 1934.)
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

Od Hornej Medenej lvky. Nstup je v spdnici vrcholu. Smerom S 1 k zpadnmu okraju steny vedie ikmo doprava niekoko strmch abov. Lezieme tm abom, ktor je najviac vavo, teda najbliie k prostriedku steny. Tmto abom 70 metrov hore, a sa nm uke systm doava vedcich, schodovit nad sebou poloench psov. Po niekokch tchto schodoch hore k ploinke, ktor je na pt skoro kolmho, v komn zenho kuloru. Nm dos ako, skoro 6 metrov hore. Po pse 10 metrov doava hore, potom znova nazad do spdnice vrcholca. Dvans metrov hore smerom k vodnmu jarku, odtia prehliadneme horn as steny. D sa liez alebo priamo pod ttov hrebe, alebo ahie; drme sa najprv nieo vavo, potom zaneme stpa doprava v serpentnach po rmsach. Nakoniec zrezom priamo na vrchol. Pevn skala. 1 1/4 hod., II.-III. ( A. Grsz G. Lingsch E. Payerov G. Seide, 27. VII. 1927.) Od Hornej Medenej lvky hranou v avej polovici steny. Stop- 2 desiat metrov po skalnch stupoch hrany hore a na rebro, ktor sa oddeuje od severovchodnho hrebea nho vrcholca. Tu sa dvame u do Skalnatej doliny. Ksok pod rebrom po rmsach po dve dky lana doprava do severnej steny, a k obrovskej pukline. Nad ou vedie previsnut komn na severovchodn hrebe. Namiesto aby sme ili komnom, meme skalnm tunelom prejs do juhovchodnho boia hrebea nad Cmiterom a z tejto strany vystpi na vrchol po mocnej a dobre vrstvenej platni. 1 3/4 hod., II.-III. ( A. Grsz G. Lingsch, 24. VIL 1929.)

56

F11

57

VIDLOV SEDLO (2413 m)

PRZELIJCZ W WIDLACH, VILLAHORHOS, GABELSCHARTE

zke sedlo medzi Zpadnou a Vekou Vidlovou veou. Vstupy z doln

Zo Skalnatej doliny, z Cmitera

C
58

Do Cmitera a po jeho pse, ktor sa tiahne pod hrebeom Vidiel 1 doava a k stiu strmej, hlbokej, najastejie snehom vyplnenej rokliny, ktor spad z Vidlovho sedla. ou, alebo po trvnatch a skalnatch stupoch vavo, nakoniec lmavmi skalami po pravej strane rokliny na sedlo. 1 hod., II. ()

F9

Zima: Na snehu. ( E. Dubke vodca J. Breuer vodca J. Franz st.y 17. II. 1906; II. z. v. G. Hffner A. Schmidt M. Nitsch, 19. IV. 1935.)
59 Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 1 Z Hornej Medenej lvky. Po stene priamo hore k stiu strmej

F11

a zkej rokliny, ktor spad zo sedla. V nej hore. Vyie vystupujeme po rebre, ktor vyrast z prostriedku rokliny a kde sa rebro v stene strca, komnom, ktor sa tiahne tesne vpravo od rebra. Tmto komnom na sedlo. 3/4 hod., II.-III. ( E. Dubke vodca J. Franz st., 6. IX. 1906; I Z. Klemensiewicz R. Kordys, 1. VIII. 1906.) VEK VIDLOV VEA (2517 m)
WIDLY, NAGY VILLACSCS, GROSSE GABELSPITZE

Najvia z troch ve Vidiel, ktorej steny s horolezcami dos vyhadvan. Pokia od Zpadnej Vidlovej vee ju oddeuje Vidlov sedlo, zatia z druhej strany ju oddeuje od Vchodnej Vidlovej vee Lievikov trbina. A Vstupy hrebemi
Z Vidlovho sedla

60

F9

Pozri Zpadn Vidlov veu, A, JZ, 1, zima. Skala bez snehu. ( E. Dubke vodca J. Breuer vodca J. Franz st.y 17. II. 1906.) 2 Variant s Obdenm hrebea. Na sedielko medzi prvou a druhou zo tyroch ve v juhozpadnom hrebeni. Zo sedielka na strane Cmitera strmm komnikom 17 metrov dolu do vekej a hlbokej rokliny, naplnenej balvanmi, sutinou a asto i snehom. Roklina spad zo trbiny medzi druhou a treou veou. Cez roklinu, potom na protiahlej, dvoma skoro rovnobenmi a strmmi liabkami preatej stene hore. Najprv avm, potom pravm liabkom, nakoniec v pukline medzi stenou a odtiepenou platou hore na rebro, ktor pad z vrcholca na juh a ohraniuje nau roklinu sprava. Po rebre, dobr stupne, cestou skaln okno, nakoniec cez balvany hore na vrchol. 1 hod., II. ( M. Brsk vodca J. Hunsdorfer st.y 10. VII. 1905.)
Z Lievikovej trbiny

Pozri Zpadn Vidlov veu, A, JZ, 1, zima. Pod 6-metrov kolm vvih hrebea. D sa prekona dvojakm spsobom. 1. ivm rebrkom a pomocou skoby, ktor nm posli ako zchyt pre ruku, sa vytiahneme na naklonen litu v avom boku vvihu. Z nej krok okolo skalnho rohu a cez strm platu na ploinu nad vvihom.

2. Pomocou skoby, ktor vtlieme dva a pol metra vysoko. Sli nm potom ako zchyt na prav ruku, dlh a exponovan krok doava na dobr stanovite vavo od kolmej stienky vvihu. Odtia priamo hore, nakoniec trochu doprava na ploinku nad vvihom. 1 hod., II.-III., 6-metrov vvih V. ( F. Laczikov G. Lingsch G. Seide, 3. X. 1926, prv spsob; f A. Szczepaski J. A. Szczepaski M. Szczuka, 29. VIL 1927, druh spsob.) Vstupy stenami
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera

B
61

Roklinou Vidlovho sedla hore a skoro pod sedlo. Vidme tu nad JZ 1 sebou roklinu, ktor spad zo trbiny medzi druhou a treou veou a ktor sa dolu kon strmou stenou. Tu opame roklinu vpravo, zliezame spodn stenu a do druhej rokliny a dokonme vstup po rebre, nakoniec cez balvany na vrchol. 1 1/2 hod., II. () avou asou steny. Nstup na sutnovom pse pri st abu, J 1 ktor spad zo sedielka spomedzi tvrtej veiky na juhozpadnom hrebeni a vrcholom. Plytkm zaiatkom abu, alebo rebrom vavo, 30 metrov hore, kde sa ab zuuje a stva sa strmm. abom potia, dokia nm skaly rebra vpravo dovouj prestup. Na toto prav rebro a po strmch, ale jeho pevnch skalch hore na stupe na jeho hrane. Odtia doprava nad odtiepen platu, vemi exponovane, do krtkej trhliny, ktor je previsnut. Nou vemi ako hore, potom u ahie do dvojitho, plochho abu, ktor sa tiahne na vchod rovnobene od hlavnho abu. Prekrome obe odnoe abu na protiahl rebro a po om vystpime na trvnat ps. Po tomto pse v preden jeho vedceho zrezu doava, nazad do hlavnho abu, do ktorho sa vraciame u nad najzrznejm jeho sekom. Hlavn ab tvor nad nami komniky, ktormi, lmav skala, nakoniec vemi ako hore na sedielko medzi tvrtou veou v juhozpadnom hrebeni a vrcholom. 1 3/4 hod., miestami IV. ( Z. Klemensiewicz W. Smoluchowski, 25. VIII. 1926; t II. v. S. Bernadzikiewicz A. Kenar, 4. VIL 1930.) Pravou asou steny. Nstup je na sutnovom pse v spdnici 2 trvnatho vhbenia v stene. Vavo nad nami je erven plata. Najprv smerom k nej hore, potom pod zlomom rebra, ktor ohraniuje platu sprava, do liabku podobnmu zrezu, ktor vyie uzatvra previs, 30 metrov. Ksok liabkom hore, potom vo vhodnom mieste na rebro vpravo. A pod hladk vvih rebra, pod ktorm doava na rmsu. Vytiahneme sa z nej cez hladk platu do strmch skl, ktormi priamo hore nazad na hranu rebra 30 metrov. Prekrome ju a prejdeme za hranou na menej sklonen ploch stupne. Po tchto

F9

F9

62

F9

63

30 metrov hore na ploinku a od nej najprv skalami z pravej strany, potom krtkou plochou puklinou na aliu ploinku. Nad nami je obrovsk plata. Pod ou cez odtiepen balvany a po trvnatej lite vodorovne doava do spomnanho trvnatho vhbenia v prostriedku steny. Vavo od vhbenia je komn, vpravo od neho je plata a alej vpravo rebro. Rebrom hore pod jeho hladk vvih. Ete 4 metre po dobrch zchytoch hore od vhbenia 30 metrov, potom do liabku vavo od rebra. liabok zliezame, jedno zke miesto, potom vo vhodnom mieste zase na rebro vpravo. Rebrom hore, a sa splouje v hladk stienku. Odtia po rmse doprava, alej cez liabok a cez jeho protiahl stienku sa vytiahneme na irok trvnat ps. Prve nad nami je 6-metrov vvih severovchodnho hrebea. Po pse 20 metrov doprava, potom zase hore a 30 metrov abom na severovchodn hrebe nealeko vpravo od jeho 6-metrovho vvihu. alej normlnym hrebeom na vrchol. 2 1/2 hod., IV. ( F. Laczikov G. Lingsch G. Seide, 3. X. 1926.)
64

F9

3 Prostriedkom steny. Jun stenu ohraniuj z oboch strn vrazn

piliere. Platovit stred steny sa lme dole do kolmch stienok. Nstup zo sutinovho psu ahkmi skalami ikmo vpravo hore k ervenej platni. Plata je pod pravm pilierom steny. Pod platou mierne stpajcim traverzom vavo hore vo vraznom zreze pod strechovitmi prevismi. Traverzom a po jeho ukonenie na balknik. Z neho kolmou stienkou vavo od previsu na ustupujce platne, ktor s u nad spodnmi strmmi stienkami. Teraz dve dky lana ustupujcimi skalami mierne vavo hore na trvnat vysunut ploiny blzko avho piliera steny. Nad ploinami sa zana vrazn zrez, ktor ikmo vpravo hore prestupuje stredn tretinu steny. Zrezom, miestami kra a komn, tri dky lana a skoro na jeho koniec. Asi 7 metrov pod previsnutm koncom zrezu vybome vavo do stupovitej stienky a ou ikmo vavo hore pod dos vysunut previsy. Previsy preliezame vavo po krtkej platnike, z jej temena prejdeme cez hranu do zrezu a nm niekoko krokov na sutinov balkn nad prevismi. Teraz sme znova v spdnici vrcholu. Z balkna vpravo v ktiku cez lmav mal previs kolmo hore a cez pevn platne na trvnat balkn. Teraz rozporom o vysok odtiepen pilierik hore a z jeho temena ikmo vpravo cez platniku do previsnutho komnika. Nad komnikom cez bloky a zrezy dku lana ikmo vpravo hore do zubovitho prelomenia v prostriedku vrcholu. 4 hod., V. ( V. Karouek B. Nejedlo A. Mrkos V. Makov, 5. IX. 1952.)

Z Velkej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

Po Hornej Medenej lvke ksok doprava, pribline do polovice cesty S 1 medzi abom Kemarskej trbiny a roklinou Vidlovho sedla. Cez ahk stupne hore na mal sutinov terasu, z ktorej vybieha doprava do abu Vidlovho sedla zky ps. Hne na zaiatku tvor mal trhlinu. Prekrome ho, potom vystpime po plochch stupoch doava na aliu terasu. Odtia trochu doprava, potom zkou, previsnutou, vemi akou trhlinou doava hore do vklenku. Ete 2 metre hore, potom doava, obkromo cez rebro, vemi ako, a do plochho liabku. Nm na vek podlhovast ploinu. Cez ploinu vodorovne na vchod do dlhho a strmho abu, ktorm vystupujeme na rameno, ktor vystupuje zo steny a podob sa plochmu sedielku. zkou trhlinou priamo hore na sutinov ploinku. Odtia 4 metre vodorovne, potom ikmo doprava hore, platne, neskorie skaln ps a po niekokch desiatkach metrov na vodorovn sutinov galriu. Po tejto najprv ahko doava. Potom v pokraovan galrie ak traverz tm istm smerom pod previsnutmi stenami. Nakoniec zostpime do plochho kotla, ktor prekrome. Po rebre, ktor ohraniuje kotol k vchodu, bez akost hore. Potom zase po rmse doprava do hlbokej rokliny, ktor sa tiahne v preden spomnanho kotla. Roklinou, rznymi liabkami jej dna, v serpentnach hore; drme sa vinou jej zpadnho brehu, na vrchol. Dva vstupy veden severnou stenou sa pribline v poslednom seku kryj. 3 hod. IV. ( Z. Klemensiewicz W. Smoluchowski, 26. VIII. 1926.) Cez Doln i Horn Meden lvku a avou asou steny. Nstup 2 ako na Meden lvky, mokrm abom na vek sutinov terasu, ktor prekrome a k jej avmu okraju. Odtia ikmo doprava a na bielych skalch jednu dku lana hore k stiu liabku, ksok sprava u z doliny s viditen dve erven platne. liabkom, alebo rebierkom vavo a litou 30 metrov hore pod strm prah. Osem metrov traverz vpravo, potom vraznm, ikmo doava stpajcim psom na ploinu nad prahom. alej liabkom. Po jeho avej strane s trvou pretkan platne a stupne, nakoniec trochu doprava na Doln Meden lvku. Cez lmav stenu, najprv priamo hore, potom trochu doprava na Horn Meden lvku a po nej krtky zostup doava. Sutinovm a zemitm dnom liabku, ktor sa tiahne a k vekmu vhbeniu v stene, k miestu, kde sa liabok zuuje, drnami pokryt ploina. Tu cez platu doava na lity, ktor s porasten drnami a nimi po dvoch dkach lana ikmo doava hore do u z doliny dobre viditenho zrezu so svetlohnedmi skalami. Pod zrezom je balvan podobn homole. Najprv dnom zrezu, potom po jeho pravej eusti ako na ploinku. Odtia komnovitou puklinou, potom cez mocn

Fll

65

Fll

66

balvany rebra vpravo 30 metrov hore na kazateniku na vyie rebr. Rmsou doprava za roh, potom po plochej rmse a na jej koniec. Po skalnch stupoch hore k pravmu rohu previsnutej hnedej platne. Odtia 8 metrov traverz doprava do trhliny a v nej vzpieranm 10 metrov hore na npadn litu; nad nami ltozelen ploch vhbenie. Po lite traverz doava na rebro a po jeho skalch jednu dku lana hore. Teraz vystupujcim traverzom doprava do sutinovej rokliny. Skalami vavo od nej, nakoniec roklinou priamo na vrchol. 2 1/2 hod., III. ( G. Lingsch G. Seide, U. IX. 1926; IIL v. S. Bernadzikiewicz Siedlecki, 20. VIII. 1931.) LIEVIKOV TRBINA
PRZELIJCZ W WIDLACH WYNIA, FELS VILLAHORHOS, OBERE GABELSCHARTE

zka trbina, ktor oddeuje od seba Vek Vidlov veu a Vchodn Vidlov veu. Ako priechod neprichdza do vahy.
67 Zo Skalnatej doliny, z Cmitera 1 Z Lievikovitej trbiny spad na trvnat ps, ktor je v hornej asti

F10

Cmitera, ab so zlomom. Nstup je z pravej strany na rebre, ktor ohraniuje ab. V avom boku rebra 30 metrov hore na trvniek. Odtia v postrannom liabku hore na trvnat ploinu, ktor je na chrbte rebra. Po ahko schodnom terne doava pod al vvih rebra. Vavo pod nami je charakteristick vlom skl. Pod vvihom doava a po avej strane bonej steny rebra na mal stanovite. Odtia liabkom hore. Po prekonan strmho prahu dosiahneme zo trbiny spadajci hlavn ab nad spodnmi zrzmi. Nm priamo na trbinu. 3 hod., III. ( A. Znamiecki vodca J. Marusarz, 4. IX. 1906, zostpili abom, iba jeho hornou polovicou; L. Blek G. Lingsch G. Seide, celm abom.) VCHODN VIDLOV VEA
WSCHODNI SZCZYT WIDEL, KELETI VILLACSCS, OSTLICHE GABELSPITZE

Najvchodnejia vea v hrebeni Vidiel, ktor oddeuje od Vekej Vidlovej vee Lievikov trbina a od Kemarskho ttu Kemarsk trbina. A Vstupy hrebemi
Z Lievikovej trbiny

Pozri Zpadn Vidlov veu, A, JZ, 1, zima. ( Z. Klemensiewicz R. Kordys, 1. VIII. 1906.)

Obdenm Vchodnej Vidlovej vee. Od Lievikovej trbiny me- 2 68 me Vchodn Vidlov veu obs v severnom bo. Na vchodn F12,22 hrebe vybome pod jeho 8-metrovm vvihom a alej do Kemarskej trbiny. 15 min. ()
Z Kemarskej trbiny

Pozri Zpadn Vidlov veu, A, JZ, 1, zima. Opis 8-metrovho vvihu vo vstupe. Spod 8 metrov vysokho kolmho, hladkho vvihu hrebea alej cez odtiepen platu na dobr stupe a z neho trochu zava na hranu vvihu a ou priamo hore. Nakoniec zase v pravom boku hrebea na ploinu nad vvihom. alej hrebeom na vrchol. 1 hod., II.-III., 8-metrov vvih V. ( A. Znamiecki vodca J. Marusarz, iastone so ivm rebrkom; A. Szczepaski J. A. Szczepaski M. Szczuka, 29. VIL 1927, podl opsanho spsobu, bez ivho rebrka.) Vstupy stenami
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera

B
69

Traverzom naprie stenou asi v polovici. Pri zostupe z Lievikovho J 1 sedla dolu abom do Cmitera asi do polovice. Tu vtraverzujeme do junej steny, cez ktor naprie do abu spadajceho z Kemarskej trbiny. Praktick. ( A. Znamiecki vodca J. Marusarz, 4. IX. 1906.) Nstup je vavo od stia abu, ktor spad z Kemarskej trbiny. 2 Osemdesiat metrov ikmo doprava po pilieri hore a na jeho temeno. Odtia traverz 5 metrov doava pod komn, ktor uzatvraj zhora previsy. Z komna na jeho prav rebro a po hladkej exponovanej stene nad previsnut komn, asi 30 metrov. Teraz po trvnatch stienkach a medzi uvonenmi balvanmi priamo hore pod ierne previsy, ktor sa tiahn v dke asi 20 metrov naprie stenou. Previsy obchdzame vavo po 15-metrovej kolmej stene. Dostaneme sa tak na av horn okraj previsov, k malmu vklinenmu balvanu, okolo ktorho mono dobre isti. Od vklinenho balvanu ksok doprava, potom priamo po hladkej stene 30 metrov hore na vrchol. 5 hod., V. ( Z. Brll V. Hudyma S. Motyka S. Zamkovsk, 12. VII. 1936.) Variant od iernych previsov vpravo. Pod prevismi vodorovn 3 traverz po hladkch platniach doprava k ich pravej hrane, za ktorou je vrazn trhlina. Nou 25 metrov priamo hore. Cez mal previs, potom niekoko metrov doprava do komna. Ceze doprava k vekmu puknutmu balvanu. Sedem metrov stienkou hore, potom krtky traverz doava na skalnat rmsu nad komnom a z nej priamo hore

F10

F10

70

F10

71

na vchodn hrebe prve pod jeho 8-metrovm kolmm vvihom. alej ceze na vrchol. V. ( Z. Brll V. Hudyma S. Motyka S. Zamkovsk, 12. VII. 1936.) KEMARSK TRBINA (2463 m)
KIEZMARSKA PRZELECZ, KSMRKI VILLAHORHOS, KESMARKER GABELSCHARTE

zka trbina medzi Vchodnou Vidlovou veou a Kemarskm ttom. Je praktick pri zostupe do Cmitera.
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera 72 1 Z najniieho, severnho kta kotla vedie k trbine strm, ploch

F10

kulor. Hne nad vstupom cez vklinen balvan. Nasledujci sek kuloru obchdzame stenou vavo. Mono i priamo vystpi kulorom, no nie vtedy, ke v om teie voda. Pod obrovskou platou, ktor ohraniuje kulor zava, vraciame sa do kuloru. Hne nad nami je 4-metrov komn, ktor sa kon previsom. Komnom potom pod previsom doprava na platne a stupne vpravo od kuloru a po nich ako aleko sa len d, stle nealeko abu hore. Asi vo vke hornho okraja u spomenutej platne nazad do kuloru. Najprv nm, potom rovnobenou trhlinou vpravo hore a k miestu, kde skaly vpravo tvoria previs. Tu nazad do kuloru a cez jeho ahk, ale zato lmav stupne do trbiny. 1 3/4 hod., II.-III. ( A. Znamiecki vodca J. Marusarz, 4. IX. 1906, len doln as asi od polovice kuloru; Gy. Komarnicki, 11. IX. 1910; ) Zima: Na istom snehu. ()
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny

73

F12

Od Hornej Medenej lvky. Po Hornej Medenej lvke doprava. Prekrome stie podrytho abu, ktor spad dolu zo trbiny a sledujeme lvku ete niekoko desiatok krokov. Potom ikmo doava hore, najprv po rmsach a stupoch, potom plytkmi liabkami a cez rebierka, priom sa stle blime k abu Kemarskej trbiny. Vystupujeme do neho u nad dolnm zrzom. abom, strm, ale pevn skala, do trbiny. 1 1/4 hod., II. ( W. Gadowski a druhovia, leto 1900.) KEMARSK TT (2556 m)
KIEZMARSKI SZCZYT, KSMRKI CSCS, KESMARKER SPITZE

V horolezeckej histrii dleit vrch. Horolezci ho vemi asto vyhadvaj. Zo strnky lezeckej je najpvabnejia jeho jun, stena vysok asi 550 metrov. Popri letnch vstupoch poskytuje svojimi vhlbeniami rzne monosti i pre zimn prestupy. Od hrebea Vidiel ho del Kemarsk trbina, od Huncovskho ttu tesne pod nm

leiaca Kemarsk priehyba a od nej niie poloen Huncovsk sedlo. Horn Kemarsk trbina ho zase oddeuje od Malho Kemarskho ttu. Vstupy hrebemi
Z Kemarskej trbiny 74 Zo trbiny alebo priamo hrebeom, alebo najprv vavo od neho po Z 1 skalnatom pse pod hrebenom hore, potom vyie cez stienku na jeho F12,14,22 hranu. Nasleduje krtky vodorovn sek. Nakoniec strmm hrebeom z mocnch iernych balvanov na vrchol. l/2 hod., II. ( W. Gadowski a druhovia, leto 1900; II. v. Z. Klemensiewicz R. Kordys, 1. VIII. 1906; ) Zima: iastone zasneen, exponovan, () Z Huncovskho sedla 75 Zo sedla stpame najprv dlh as ksok pod hrebeom v pravom JV 1 jeho bo. Neskorie po hrebeni z balvanov a hrubej sutiny, a sa F 14 ,16,19 strca v svahu Kemarskej priehyby. alej na severozpad balvanmi a sutinou pokrytm bom na vrchol. 1 1/4 hod., CH. ( E. Woloszcak a druhovia, 9. VIII. 1858; ) Zima: Viac-menej na istom snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin, 8. III. 1906; ) 76 Traverz na Horn Kemarsk trbinu. ikmo doprava na blzku 2 F19 Horn Kemarsk trbinu. () Zima: Na istom snehu. () Z Hornej Kemarskej trbiny

ahko po svahu, ktor spad z vrcholu, medzi sutinou a balvanmi na SV 1 77 tt. 10 min., CH. ( mono u v XVI. alebo XVII. storo; ) Zima: Na snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin, 8. III. 1906; ) F 12, 19 Vstupy stenami
Zo Skalnatej doliny, z Cmitera

Pravou polovicou tejto steny prebieha systm liabkov, ktor uruj smer vstupu. Zo sutinovho psa, ktor le nad Cmiterom, pod JZ 1 78 stenami Vidiel vybieha pod steny Kemarskho ttu u ps, ktor F10 vedie skoro a na av pilier junej steny. Tento pilier del jun stenu od juhozpadnej. Psom a na jeho prv koniec a odtia cez 15-metrov stenu na dobr stanovite. Ksok vavo a po alch 15 metroch hladkm vhbenm k dolnmu zenmu koncu, ku spomnanmu systmu liabkov. Vzpieranm v 70 sklonenom liabku 8 metrov hore, neobyajne ako. Nad tmto prvm liabkom sa akosti tratia. Asi po smich dkach lana stojme nad hladkm

zrezom. Puklinou doava na hrebienok a cez platne so skpymi zchytmi nazad do systmu liabkov, u nad ich hladkou asou. Po niekokch dkach lana prekonvame mal previs vzpieranm v pukline vpravo. Nad previsom alej liabkom, ktor sa vyie del na dve vetvy. avou priamo na vrchol. 3 1/2 hod., III., jedno miesto V. ( A. Grsz A. Wawrek, 5. VIII. 1921; IV. v. T. Bernadzikiewicz W. Kwast, 9. VII. 1931.) Zima: Okrem spodnej asti idelny zimn vstup. Sneh bva asto lavnovit. ( A. Puk H. Rcz, 6. IV. 1951.) F10
79 2 avou asou steny. Stena bola u zlezen alej vavo. Vstup

vedie stle rovnobene s predolm vstupom a kon sa v zpadnom hrebeni, ktor ide z Kemarskej trbiny, v mieste, kde je na krtkom kuse vodorovn. alej nm na vrchol. IV. ( St. Keczely A. Ty, VIII. 1920.)

80

F14

3 Pravm pilierom steny. Z Cmitera zava na pilier, ktor je pokra-

ovanm hornho okraja prahu doliny. Hranou priamo hore a na veiku. alej ksok vpravo od hrany, potom jej ostrm na ploinu v avom boku piliera. alej bom na aliu ploinu a z nej na charakteristick veiku, ktorou sa ostr spodn as piliera kon. Nad nami je vvih, rozren v stenu. Zliezame ho priamo. Nad nm u po menej naklonenej hrane piliera hore k miestu, kde sa zbieha niekoko hrebienkov. alej po hrane na vrchol. 3 hod., III. ( H. Mogilnicki A. Zalewski, 12. VII. 1931.)
Zo Skalnatej doliny

F14

81

J 1 Pravm pilierom steny. Nstup je v spdnici piliera v abe, ktor

vedie zava doprava do rokliny, ktor spad z Kemarskej priehyby. Roklina sa dolu lme asi 100-metrovou kolmou stenou. Vpravo od abu po vysokch stupoch, neskorie po pravom rebre abu nad spodn zrz rokliny. Po platniach, ktor s skpe na zchyty, hore na sedielko pod prvm asi 25 metrov vysokm vvihom piliera. alej 10 metrov roklinou hore, potom doava na naklonen hladk platu a z nej krtkym, vemi akm komnikom na trvnat ploinu. Tu sme na vke prvho vvihu. Po hrane u ahko na druh vvih, za ktorm je 2 metre hlbok trbina. Tret vvih sa zana dole previsnutou hladkou platou. Cez u vemi ako a po hrane na trvnat terasu, ktor je vo vke tretieho vvihu. Strm stenu tvrtho vvihu zliezame sprava doava; vvih sa d v pravom bo obs. Dolu k vekmu balvanu a z neho al zostup komnom do trbiny pod piatym vvihom. Skaln ostrie a lmav stupe, potom sme u pod kolmou stenou vvihu. Po trvnatom pse 10 metrov do pravho boia, potom rovnobene s hranou trvnatmi liabkami medzi

skalnmi rebierkami hore na piaty vvih. Hrana iesteho vvihu nespad na juh, ale na juhovchod. Z vky vvihu sa tiahne vodn liabok do rokliny, ktor spad z Kemarskej priehyby. V pravom bo po trve hore, potom v jeho najvyej asti cez jarok a krsnym komnom do trbiny za iestym vvihom. Teraz sme pod najvym siedmym vvihom. Najprv 20 metrov trvnatm liabkom pod hranou, potom rovnobene s ou komnmi na vlastn hranu. Tridsa metrov hore, nakoniec komnom k zpadnmu okraju elnej steny vvihu. liabkom 30 metrov doprava hore, potom doava na trvnat stupe. Tridsap metrov komnom, ako, pod previs, ktor komn uzatvra. Previs prekonme vzporom. Priene doava stenou k jej avej hrane, 30 metrov, odtia u vidme vrchol a rovnobene s ou na temeno siedmeho vvihu. Stena tu strca sklon. Traverzujeme doava do vhbenia. D sa vak s aj priamo po pilieri a nm na vrchol. 35 hod., IV. ( A. Grsz A. Gy. Hefty 5. Laufer, 30. VI. 1912; II. v. F. Adamek L. Burger J. Friess, 21. VI. 1925; III. v. K. Henschov L. Zimami., 14. VII. 1927.) Variant, priamo cez prv vvih. Zo sedielka zostpime asi 2 metre vavo, alej priamo hore asi 4 metre, vpravo cez previs do komnika. Komnikom, z neho traverz doava, asi 4 metre. alej priamo hore cez rozlman balvany do trbiny, kde sa kon komn, nad prvm vvihom v opise Grsza. 1/2 hod., V. ( J. Lazor M. Varga.) Variant, obdenie tretieho vvihu. Zo trbiny pod tretm vvihom niekoko metrov vavo do vvihu rovnobene beiacej rmsy a ou hore do polovice jej dky a alej puklinou v platni vpravo na vvih. III. ( J. Staszel, 15. IX. 1954.) Variant, obdenie siedmeho vvihu. Pri pte vvihu je vrazn rmsa, ktor be vpravo. ou niekoko desiatok metrov na jej koniec a ete ksok alej tmto smerom na sedielko. Obrtan je do abu stenou vvihu a vyrast z neho mal veika. Zo sedielka vavo hore stenou vvihu po stupoch a platniach a na konci komnikom na u zaleka viditen mal sedielko nad vvihom, III. ( R.W. Schramm J. Staszel, 15. IX. 1954.) Pilierom Birkenmajera, stredom. Nstup je pri hrane piliera, od ktorho 25 metrov ikmo doprava po exponovanej rmse a alch 10 metrov tm istm smerom po skalnom pse prerastenm trvou. Ete niekoko metrov cez exponovan hranu vodorovne doprava do skalnho liabku. Nm niekoko desiatok metrov hore vemi ako, a prechdza v strm, 40 metrov vysok trhlinu. Niekoko metrov po rebierku vpravo od trhliny hore, potom po trvou porastench skalnch stupoch k zaiatku vekej trvnatej lvky. Od lvky ktormkovek z troch rovnobench liabkov 25 metrov hore na trvnat
2 82

83

84

F14

85

laviku. tyri metre vemi ako a exponovane stienkou ikmo doprava hore do irokho trvnatho liabku. Po rebre vpravo, od neho strmo hore na trvniek pod obrovskm psom ltch previsov. Pod nimi 10 metrov traverz doprava. Najprv po naklonenej rmse, potom litami pod ou, exponovane, nakoniec vemi ak krok do liabku. Nm niekoko metrov hore, potom ksok vavo cez odtiepen, nepevn balvany do niekoko metrov vysokho, tesnho, dvojitho komnika a nm vemi ako hore. Nad komnikom 20 metrov skalnatm liabkom hore, km neprechdza v ploch zrez. Tu vodorovne doava na skalnat lvku, alej 50 metrov ikmo doava po trvou porastench skalch hore smerom k zelenm platniam. Vavo od nich trvnatou trhlinou, alebo ahie hrebienkom vavo od nej na hranu prostrednho piliera. Doposia prebiehal vstup skalami od piliera. Dvesto metrov najastejie vavo od hrany piliera hore. Najprv je ploch, vyie zky a nakoniec mizne v stene, ktor sasne strca sklon. Tu ksok vavo a 30 metrov na dne irokej rokliny v ltozelench skalch hore. Na prvom vhodnom mieste znova vavo na irok rebro v ttovej stene. Po rebre, alebo irokm sutinovm abom, ktor ich del od avho piliera, asi 150 metrov priamo na vrchol. Exponovan vstup. 35 hod., IV. hore II.-III. ( W. Birkenmajer K. Kupczyk, 16. VI. 1930, pri pokuse, asi 100 metrov pod zlom piliera; W. Birkenmajer J. K. Dorawski, 24. VIII. 1930; II. v. O. Mugler R. Richter B. Schffer, VII. 1932.) Zima: Idelny zimn vstup, ( K. Cerman A. Puk, 10. III. 1953, pri prvom zimnom prestupe junej steny, len z nad zlomu piliera.)
86

F14
87

6 Variant v Birkenmajerovej ceste, v dolnej asti piliera. Zo zaiatku

vekej trvnatej lvky mono pretraverzova do dolnej asti Grszovej cesty. IV. ( W. Birkenmajer K. Kupczyk, 16. VI. 1930.)

F14

7 Pravm vhbenm. Prav vhbenie sa tiahne vlastne stredom steny.

Nstup vedie paralelne s nstupom Grszovho piliera, ale nie v abe, le doava od neho na rebre, po dobrch stupoch a zchytoch dve dky lana. Tu sa rebro strca v stene, ktorou sa tiahne vhbenie. Od rebra po trve a vodou omletch balvanoch na trvnat ploinku, asi 40 metrov. Z nej dve dky lana po platniach, prerastench trvou, na dobr stanovite pod zle vrstvenou stenou, ktor je na pravej strane. Od nej doava cez previs a k npadnej obdnikovej exponovanej platni. ou hore asi 15 metrov, dobr stanovite. Z neho 60 metrov na vek trvnat ploinu, nad ktorou sa vypna mohutn stena. Z dvoch strn je preryt a tvor psmeno Y. Nstup v prostriedku steny po vymletch skalch, pri skpych zchytoch dve dky lana. alej asi 12 metrov cez previs ako do zrezu a nm hore pod previsy do bodu, kde sa zbiehaj dve ramen Y. Jeho avm ramenom hore

30 metrov vemi ako, expozcia, za vek, zo steny triaci blok. Medzi blokom a platou vzpieranm hore na dobr stanovite. Z neho 10 metrov ako zrezom a priamo cez previs, ako, a na zava idce trvnat psy, nad ktormi sa pn hladk platne. Platami hore a k stene pomocou spodnch zchytov, doava traverz asi 810 metrov, potom priamo hore na Birkenmajerov pilier, kde prdeme na star cestu. alej po vymletch skalch asi 150 metrov na vrchol. 35 hod., V. ( J. Petrlov A. Puk, 12. IX. 1948; II. v. A. Wala J. Wala, 15. IX. 1954.) avm vhbenm. Tento vstup vedie avm vhbenm steny. 8 Cez snehov pole, pravdepodobne cel rok, a pod rebro, ktor vystupuje z avho vhbenia. Na jeho avej strane po platniach a dobrch zchytoch dve dky lana. Odtia doprava k obrovskmu odtiepenmu obdnikovmu bloku a v jeho zreze dos ako na, 15 metrov. Z neho asi 56 metrov doprava a stojme na spomnanom rebre. Pred sebou mme obrovsk platne, porasten trvou, cez ktor prechdzame ikmm traverzom doprava tri dky lana. Prdeme ku skalnmu liabku, ktor je blzko strednho piliera a nm 30 metrov hore na oblch zchytoch. Odtia ete 30 metrov hore a prdeme k miestu, kde sa lom jun pilier steny. Pred nami sa a k ttu tiahne mokr skaln ab. Stle sa drme prostriedku abu, priamo hore. Pred jeho koncom traverz ikmo doprava po platni. Vavo zanechvame vek, lt, previsnut stenu. Vyjdeme k jej rohu a ete 30 metrov hore. Tu sa stretvame s vstupom z Birkenmajerovho piliera. Odtia ete asi 150 metrov na vrchol. 34 hod., IV. ( A. Puk A. Szab, 17. VII. 1949; II- v. J- Juriin F. Kele tni., leto 1951; III. v. K. Hellerov B. Winiowsk J. Wilczkowski, 15. IX. 1954.) Zima: Idelny zimn vstup. Vlastn ab je vemi lavnovit, ( M. Mere A. Puk,2.-3. I. 1953, pri pokuse o prv zimn vstup junou stenou, a nad trvnat plateau pod zlomom piliera; K. Cerman A. Puk, 10. III. 1953 pri prvom zimnom prestupe junej steny, len po zlom piliera a na, alej Birkenmajerovou cestou.) Variant v Pukovej ceste, avm vhbenm. Vpravo od nstupu 9 Pukovej cesty sa ah hladk obrovsk plata. Nou vedie vstup. Sprvu po avej hrane platne, 40 metrov. alej ikmo doprava 20 metrov, plata dovouje prestup do pravho rohu platne. Odtia asi dve dky lana po rozlmanom terne na normlnu cestu. IV. ( I. Juriin F. Kele ml..) Variant v Pukovej ceste, avm vhbenm, pod zlomom Birken- 10 majerovho piliera. Obrovskmi trvnatmi platami asi 60-metrov traverz doprava cez ab na Birkenmajerov pilier. Cel variant v snehu, lavnovit tern. ( f K. Cerman A. Puk, 10. III. 1956.)

88

F14

89

F14

F14

90

Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 91

F12

SZ 1 Do sutinovho kotla pri zaiatku Medench lvok. esdesiat metrov

nad Hornou lvkou vidme zo steny vystupujcu kazateu, ku ktorej vedie sprava doava lmav liabok. Rus po Hornej Medenej lvke doprava, potom cez vysok stupne hore k zaiatku liabku. Nm na kazateu, ktor je oddelen od steny puklinou. Od avho konca pukliny priamo hore smerom k strmmu abu uprostred steny, ktor sa vyie zuuje a stva sa strmm. tyridsa metrov nad dolnm koncom abu je v abe npadn vklinen balvan. Pod abom s erven platne. Pod tieto platne musme zliez 5-metrov stienku, najaie miesto. Potom u ahko ikmo doava hore na drnami pokryt ps, 40 metrov od spomnanch ervench platn. Litou doprava k vone nakopenm odtiepenm balvanom. Zase priamo hore a k dvom doprava stpajcim lvkam. Hornou lvkou, lmav skaly, a na jej koniec. Tu doprava cez skaln rebro a v strmom vhben 3035 metrov hore. Cez hladk stienku, alebo traverzom po nej doava do abu. Po 40 metroch prechdza ab v lmav skaln stupne, nad ktormi narazme na tern, pokryt sutinou a balvanmi, po ktorom vystupujeme pod ttov stenu. Zliezame ju oblkom doprava. Nakoniec po pevnej skale vrcholovho hrebea k najvyiemu bodu. 2 1/2 hod., II.-III., jedno miesto IV. ( A. Grsz G. Lingsch E. Payerov G. Seide, 3. VIII. 1927.) z ktorej ikmo doava do pravho abu od Hornej Kemarskej trbiny. abom asi do polovice, odkia traverz doprava do alieho strmho abu, ktorm a na Horn Meden lvku. Hornou Medenou lvkou po nstup Grszovej cesty. Touto cestou a po kazateu, z ktorej odbome, asi 50 metrov stle hore na prav okraj vraznej lvky. Po nej doava, asi 40 metrov, odtia priamo hore a na sutinu. Z nej doava na okraj skaly do malho vklenku 60 metrov. Vpravo hore vidie vek biele vlomy. Z vklenku doprava asi 15 metrov cez mokr skaly, odkia priamo hore do bielych vlomov. Tmito vlomami, viac v pravej asti, asi dve dky lana do malho komnika, nm do pevnejch skl na mal ploinku, dobr istenie. Z ploinky niekoko dok lana po stupovitch skalch mierne doprava k dos vraznm skalnm zubom. Od nich previsnutm, ikmo doava naklonenm komnikom, asi 10 metrov, na ahk tern, ktorm ubovone priamo na vrchol. Exponovan lezenie, lmav skaly najm v bielom vlome. 35 hod., III. ( J. Dostl E. Neme A. SrnkaL. Vtek P. Vtek, 1. VIII. 1949.)

92

F12

2 Prostriedkom steny. abom v spdnici vrcholu na irok lvku,

KEMARSK PRIEHYBA Zlom v juhovchodnom hrebeni, ktor sa tiahne z Huncovskho sedla smerom na Kemarsk tt. Len zo Skalnatej doliny vedie na vrazn ab, ktorm mono zostpi. Vstupy z doln
Zo Skalnatej doliny

C
93

Smer vstupu nm udva hlbok, asto snehom vyplnen roklina, 1 ktor sa tiahne medzi pravm pilierom junej steny Kemarskho ttu a jeho juhovchodnm hrebeom smerujcim do Huncovskho sedla. Do tejto rokliny sa dostaneme z kotla Lievikovho plesa. Roklina sa dolu lme kolmm 100-metrovm zrzom zava takm istm spsobom, ako nastupujeme na Grszov pilier v junej stene Kemarskho ttu. 3 hod., II.-III. ( A. Grsz A. Gy. Hefty S. Laufer, 30. VI. 1912, spodn as zlobu; R. Szsz O. Zuber, 20. VIII. 1920, horn as.) Zima: Snehov vstup, ( I. Lehotsk T. Mastihuba J. Psotka Z. Zibrin, 11. II. 1956y horn as abu.) Variant v zostupe. Ke zostupujeme abom dolu z Kemarskej 2 priehyby a dostaneme sa nad 100-metrov zlom nad Lievikov pleso, pretraverzujeme z tohto miesta doava do abu, ktor spad z Huncovskho sedla a nm dolu do Skalnatej doliny. ( R. Szsz O. Zuber y 20. VIII. 1920y pri prechode celej cesty.) Zima: Snehov vstup. ( I. Lehotsk T. Mastihuba J. Psotka Z. Zibrin, 11. II. 1956y pri prechode celej cesty.) HUNCOVSK SEDLO (2307 m)
HUNCOWSKA PRZELIJCZ, HUNFALVI C S ORBA, HUNSDORFER SCHARTE

F14

F16

94

Sedlo medzi Kemarskm a Huncovskm ttom. Na juhovchodnom hrebeni, ktor smeruje na Kemarsk tt, sused ete so zlomom, ktor nazvame Kemarsk priehyba. Ako priechod i pri zostupe je na obidve strany vemi praktick.
Zo Skalnatej doliny

Z kotla Lievikovho plesa na sever, po sutnovom kueli k stiu 1 rokliny, ktor sa tiahne ikmo doava na sedlo. Roklinou hore a k miestu, kde ju balvany zatarasuj a tvoria strm schod. Pod nm doava na rebro, ktor ju oddeuje od rovnobenho abu. Po rebre v serpentnach hore, nakoniec znova roklinou na sedlo. 1 1/4 hod., I. ( J. Pawlikowski vodca W. Bukowski vodca M. Sieczkay 30. VIII. 1878; ) Zima: Na istom snehu, ()

95

F16

Z Huncovskej kotlinky 96 1

F15

Od magistrly na zpad cez sutinov dno kotlinky pod sedlo, ku ktormu vedie plytk sutinov roklina, v dolnej asti vlastne len sutinov svah. ou na sedlo. 1 1/4 hod., CH. ( E. Woloszcak a druhovia, 9. VIII. 1858; mono u v XVI.XVII. storo pri prvom vstupe na Kemarsk tt; ) Zima: Na istom snehu. () HUNCOVSK TT SZ, JV (2353 m)
HUNCOWSKI SZCZYT, HUNFALVI CSCS, HUNSDORFER SPITZE

HUNCOVSK TRBINA irok hrb, ktorm sa kon bon rzsocha vybiehajca od Kemarskho ttu na juhovchod, od ktorho ho oddeuje Kemarsk priehyba a bliie neho poloen Huncovsk sedlo. Huncovsk tt m dva vrcholy; severozpadn ni a juhovchodn vy. S rozdelen plochm sedielkom, nazvanm Huncovsk trbina. Z lezeckho hadiska je to bezvznamn, a preto zriedka navtevovan vrchol. A
97 SZ 1

Vstup hrebemi
Z Huncovskho sedla

F 15,16

Zo sedla v avom bo pod ostrm hrebeom po trvnatch psoch hore. Len pod vrcholom nad hrebe, pozd neho na severozpadn vrchol a cez Huncovsk trbinu na juhovchodn vrchol. 1/4 hod., I. () Zima: ahko, na snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin, 8. III. 1906; )
Zo Skalnatej doliny

98

F16

JV 1 Zo Skalnatho plesa magistrlou smerom na Vek Sviovku.

Z miesta, kde cesta odbouje doprava, ete ksok po nej, potom priamo hore ubovone na hrebe smerom na sever po skalch a trve. Nm na vrchol. 1 hod., CH. () Zima: Na snehu. ()

F15

99

Z Huncovskej kotlinky V 1 Z magistrly, ktor smeruje na Vek Sviovku cez dno kotlinky

k pte irokho chrbta, ktorm vchodn hrebe ohraniuje Huncovsk kotlinu. Sledujeme trvnat psy medzi platami chrbta. Bez akost hore a k miestu, kde sa hrebe v pravom uhle obracia na sever. Po 60 metroch sa hrebe znova v pravom uhle vracia do pvodnho smeru. Sasne sa jeho hrana i a boie je zrznejie.

Stle poveda hrany, nakoniec cez balvany na juhovchodn vrchol. 1 1/4 hod., I. ( A. Grsz A. Thern, 18. III. 1921, za zimnch podmienok.) Vstupy stenami
Zo Skalnatej doliny

Huncovsk tt vysiela na juhozpad vrazn skaln rebro. Medzi nm Z 1 100 F16 a junm abom Huncovskho sedla sa rozklad nevysok, dos strm zpadn stena. abom ako na Huncovsk sedlo a do troch tvrtn vky, a dotia, pokia nevidme v skalch napravo dos vrazn depresiu. Tu vpravo cez stienku na ploinku, odkia abom vpravo hore cez dos ak prah alebo ahko na juhovchodn vrchol, alebo dos ako na severozpadn vrchol Huncovskho ttu. 20 min., II.-III. ( J. Honowska J. A. Szczepaski, 9. VII. 1928.) V zostupe. Z vrcholu niekoko krokov juhovchodnm hrebeom JZ 1 101 dolu, potom hne vpravo bez akost i dolu irokm a skalami posypanm abom. ab spad stupovit a na jeho dne s platne so skalami. Chytro dosiahneme vek ab, ktor spad z Huncovskho sedla. Tu sa n ab men v rnu, ktorou zostpime dolu a do miesta, kde sa rna blzko morny lme. Odtiato trvnatmi lvkami vpravo do abu spadajceho z Huncovskho sedla, ktorm alej na dno doliny. 1 hod., I.-II. ( H. Dbiska J. Honowska A. Szczepaski, J. A. Szczepaski, 9. VII. 1928.) Z junho kotla Lievikovho plesa vpravo po skalch do avho J 1 102 z dvoch liabkov, ktor sa vrvaj do steny Huncovskho ttu. Od F16 trv priamo hore, skalnatou, trochu akou rnou na ploinu uzatvorenho vhbenia, odkia avou stienkou prahu akmsi liabkom na nasledujcu ploinu. alej cez nov prah na menej strm tern a nm hore a na juhovchodn chrbt Huncovskho ttu, v mieste, v ktorom sa vyzdvihuje v prv hrb na hrebeni. Stadeto bom na vrchol. 3/4 hod., II.-III.-I. ( H. Dbiska J. Honowska A. Szczepaski J. A. Szczepaski, 9. VII. 1928.) Tto stenu ohraniuje vlastne z avej strany juhovchodn hrebe, JV 1 103 ktor zabieha do sutiny a z pravej strany vchodn hrebe, ktor F16 spad do Huncovskej kotlinky. Presnejie je to boie trv a skl miestami trochu rozryt abmi a ojedinelou skupinou veiiek. Od magistrly, ktor sa tiahne pod nm smerom na Vek Sviovku, mono nm ahko zostpi i vystpi na tt. 12 hod., I.CH. () Zima: Na snehu. ()
Z Huncovskej kotlinky

Huncovsk tt spad do Huncovskej kotlinky platovitou, trvami SV 1 104 prerastenou, dos nachlenou stienkou. V jej spdnici priamo hore F15

na vrchol. Asi III. ( Kotaskov Vajkovsk J. Velika Vlek, IV. 1954.) HORN KEMARSK TRBINA
KIEZMARSKA PRZELECZ WYNIA

zka, vysoko poloen trbina, ktor oddeuje od seba Kemarsk a Mal Kemarsk tt. Ako priechod neprichdza do vahy, no jej snehov ab, spadajci do Vekej Zmrzlej doliny, Medenej kotliny, asto navtevuj horolezci v zime. Predstavuje klasick zimn vstup. C 105 F19 Vstupy z doln
Z Huncovskej kotlinky

1 Z magistrly cez sutinou vyplnen kotlinkou po vchodn boie Kemarskho ttu. K trbine sa tiahne plytk roklina. Sledujeme ju, miestami lezeck, km nedjdeme na ploch, trvou prerasten tern, pod trbinou, na ktor potom u vystpime bez alch akost. 2 1/2 hod., II. ( H. Dittrich A. Otto vodca J. Hunsdorfer st. vodca P. Skokan, 31. VII. 1896.) Zima: Snehov tra a na doln as, kde musme obchdza skaly. ( R. Roubal E. Vrabec, 21. IV. 1953.)
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 1

106

F13

Zo trbiny pad dlh roklina, ktor sa hore zuuje. V jednej tretine jej vky je sutinov kotol, na zaiatku Medench lvok. ou vedie spoiatku i vstup, ktor smeruje cez Meden lvky alej. Z tohto kotla kus strmm bonm abom, ktor smeruje na Uat sedlo, teda medzi Uat veu a Mal Kemarsk tt. Ke prdeme nad strm zrz rokliny, ktor smeruje na Horn Kemarsk trbinu, vtraverzujeme do nej vpravo a ou cez sedem prahov, ktor zliezame zava na trbinu. 2 hod., II. ( A. Grsz G. Lingsch, 3. VIII. 1928.) Zima: ist snehov vstup. ( M. Zajqczkozwski Z. Wysockay 8. IV. 1936; II. z. v. S. Cagak a druhovia, zima IV. 1946.) MAL KEMARSK TT (2524 m) Je to vlastne severn predvrchol Kemarskho ttu, od ktorho ho oddeuje Horn Kemarsk trbina. Do doliny Zelenho plesa vysiela zase dlh 1000-metrov severozpadn hranu, na ktor sti takzvan Nemeck rebrk, ktor pretna jeho severn stenu. Miesto, kde vychdza na tto hranu, nazvame Uat sedlo. Nad nm sa vypna dvojit Uat vea, ktor je vlastne pod tmto sedlom. Od Kemarskej kopy ho zase oddeuje Doln Kemarsk trbina. Vlastn tt, ako i jeho 900 metrov vysok najvia tatransk stena vbec,
MALY KIEMARSKI SZCZYT, WBERCCS, WBERSPITZE

mali v histrii tatranskho horolezectva dleit lohu. Tak isto v lete, no najm v zime. I ke nie vetky vstupy touto severnou stenou s vyslovene zimnho charakteru, predsa svojou dkou a najm rznorodosou ternu vbi a bude vbi horolezcov. Vstupy hrebemi
Z Hornej Kemarskej trbiny

ahko na vrchol. 5 min., I. ( XVI.XVII. storoie, pravdepodob ]Z 1 107 F13,19 ne;) Zima: ahko na snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin, 8. III. 1906; )
Zo sedla pod Sviovkou

Najprv po irokom hrebeni cez Sviov hrb a z neho mierne do Ni- SV 1 108 nho sedla pod Sviovkou. alej na Kemarsk kopu. Z nej zostup F 17,18,19, do Dolnej Kemarskej trbiny. Nad ou sa hrebe zuuje a strmo sa 20 dvha. Pod vysokm stupom hrebea zkym liabkom v avom bo hore. Krtko pred hornm koncom liabku doprava a cez prkru puknut platu, jedin aie miesto, nazad na hrebe nad vvihom. alej po hrebeni a nakoniec po sutine na vrchol. 1 1/2 hod., I., jedno miesto II. ( T. Hickiewicz A. Jakubski vodca S. Stopka, 26. VIII. 1905; ) Zima: Viac-menej na istom snehu. ( A. Martin G. Dyhrenfurt, 8. III. 1906; II. z. v. Gy. Komarnicki J. Laufer, 16. IV. 1908; ) Vstupy stenami
Z doliny Zelenho plesa

B
109

Nemeckm rebrkom, priene cez severn a zpadn stenu, z Kotla. - S 1 Najprv cez doln as abu, ktor tu pretna vlastne severn stenu Kemarskej kopy. Nm do Kotla, ktor je vo vke 1986 metrov. Z Kotla ikmo doprava hore sutinovou roklinou medzi severnou stenou Malho Kemarskho ttu vavo a charakteristickou skalnou kulisou vpravo, nazvanou Nemeck rebrk. Najprv dnom, potom po plochom rebre, ktor vystupuje z prostriedku rokliny. Tam, kde rebro zanik, uou roklinou alej hore na Uat sedlo medzi masvom Malho Kemarskho ttu vavo a Uatou veou vpravo. Po krtkej lavike mierne vystupujc na trbinu v zpadnom rebre. Tu uvidme doposia skryt steny hrebea Vidiel a Lomnickho ttu. Zo trbiny zostpime abom 80 metrov do sutinovho kotla na zaiatku Medench lvok. V hmle ak orientcia. 23 hod., II. ( zlatokopovia v XVIII. storo; A. Otto vodca Breuer vodca J. Franz, 23. VII. 1905, preli prv raz isto v jednom kuse cez ab do Kotla, Nemeckm rebrkom a Medenmi lvkami; )

F17

110

F18

Zima: Na istom snehu. ( J- Honowska Z. Krkowska J. /I. Szczepaski, 8.9. IV. 1928, pri prvom zimnom vstupe cez severn stenu a severozpadn hranu; II. z. v. T. Gresch L. Jurn F. Kesslerov J. Petnyi, 2. I. 1933; III. z. v. B. Ducho S. K. Zaremba, 3. I. 1934; ) 2 Komarnickho cesta v avej asti steny, nad Nemeckm rebrkom. Nstup na Nemeckom rebrku na zaiatku trhliny, ktor vedie sprava doava na vek sutinov terasu nad npadnou previsnutou platou. Prve naproti v kulise, ktor lemuje Nemeck rebrk, z vonkajej strany je npadn ihla. Trhlinou, ktor vyie prechdza v zky ps. Doava hore na sutinov terasu pod platou. liabkom medzi stenou vpravo a rebrom vavo hore, potom rebrom a mizne v stene. Doava do alieho liabku a z neho doava na temeno zava jej ohraniujceho rebra. Odtia vedie doava k rebru pohodln sutinov ps. Doln schod rebra zliezame zava, potom sledujeme jeho hranu. Vyie prechdza rebro v skaln rampu, nakoniec v sutinov ps. Desa metrov pred jeho koncom je rozahl sutinov ploina pod 40 metrov vysokou bielou stenou. Prekonvame ju v plytkom zreze vpravo. Miestami neobyajne ako. Nad stienkou niekoko metrov doprava do vklenku, potom liabkom ikmo doprava hore a z neho na sutinov, doprava vybiehajci ps. Najprv je vodorovn a irok, potom sa zuuje a vedie strmo po stene hore u k zaleka viditenmu obrovskmu odtiepenmu balvanu. Vpravo nad nami vidme vek veu v rebre, ktor vystupuje zo steny. Ete desa metrov pred odtiepenm balvanom dve dky lana po stene priamo hore k vekmu vklenku, svetl vlom skl. Cez strm a hladk platu doprava hore na sutinov ps. Po pse na zmienen, zo steny vystupujce rebro, ktor je tu vodorovn. Na opanej strane rebra 50 metrov po vodorovnom sutnovom pse doprava, potom za rohom na sutinov ploinu, od nej ikmo doprava hore k dvojmetrovmu skalnmu zubu, ktor sa opiera o stenu. Asi 50 metrov alej vpravo vidme rebro, ku ktormu musme traverzova otvorenou stenou. Od skalnatho zuba najprv tri metre dolu. Potom po lite do steny a ksok hore k odtiepenmu balvanu. Cez stienku na ploinu, prechdzame ou a k pravmu okraju. Traverz po hladkej a strmej platni niekoko metrov doprava, potom krok na protiahl, plne hladk platu, neobyajne ako, a k jej hornmu okraju. Odtia ahko cez balvany na rebro, na ktor vystupujeme pri dvojici skalnch zubov. Cez rebro a traverz po trvou porastench skalch mierne hore doprava na alie rebro. Za nm prdeme na Stanislawskho cestu, ktorou vystupujeme bez vch akost pod ttovou stenou. Bu Stanislawskho cestou priamo na vrchol, alebo doprava na severozpadn hranu 3040 metrov pod vrcholom. alej ou na vrchol. 35 hod., IV., miestami

V. ( A. Gy. Hefty Gy. Komarnicki, 18. VIII. 1912; II. v. F. Adamek J. Friess A. Gundelfinger, leto 1925; III. v. K. Stampfel A. Vachs J. Franz st.y 15. VIII. 1925.) Zima: Doln as strmo po snehu, prostredn as v prevanej vine skaln tern, horn as blzko vrcholu znova na snehu, ( K. Bocek . Harnek R. Kucha A. Puk, 1. IV. 1953.) Szczepaskho cesta v pravej strane steny od Nemeckho rebrka. 3 111 Nstup na Nemeckom rebrku v mieste, kde asi v troch tvrtinch F18 dky je vodorovn terasa, jedin miesto, kde Nemeck rebrk troku kles. Niekoko desiatok metrov priamo hore do pukliny pod vekm vklinenm balvanom, ktor prekonvame vzpieranm. Nad balvanom dobr stanovite. Dvadsa metrov traverz doava, ksok dolu, potom oblkom doprava do skalnatho abu, ktor sa tiahne ikmo doava. Pdesiat metrov ahko po pevnej skale abu, potom cez 20 metrov vysok prah na rozsiahlu sutinov terasu. Na tto prichdza zava Stanislawskho cesta, ktor potom od tejto terasy vedie priamo hore zrezom. Z terasy beia doprava dva rovnoben psy, z ktorch na spodnom na rebro, ktor ohraniuje n ab sprava. Od rebra ubovon prestup stenou so stlym odchlenm vdy viac vpravo hore na severozpadn hranu, na ktor vystpime asi 60 metrov pod vrcholom. 12 hod., II.-III. ( H. Dbiska A. Szczepaski J. A. Szczepaski, 26. VIII. 1927; II. v. Z. Krkowska S. K. Zaremba, 2. X. 1927; III. v. S. Drozdowicz, 22. VIII. 1928.) Zima: Z vej asti vemi strm snehov vstup na snehu. Najm jeho doln as a na vek sutinov ploinu sa pouva pri zimnch vstupoch celou stenou ako jedin obdenie skalnch platn v hornej asti Stanislawskho vstupu, ( Z. Korosadowicz J. Staszel, 13.15. IV. 1933, pri prvom zimnom vstupe dolnej a hornej asti steny, Szczepaskho cestami, hornou asou steny aj zostpili nazad na Nemeck rebrk a nm dolu do doliny; II. z. v. F. Dobik J. Michalek Z. Vlk, 9. IV. 1936, nastpili z Medenej kotliny.) avou dolnou asou steny na Nemeck rebrk. Spod nstupovho 4 112 kotla Stanislawskho cesty vedie z doliny sprava doava ikm rampa, F17 ktor pretna takzvan Vodopd. Trvnat ps vedie odtia strmo doava k Vodopdu. Psom, cez prervajci ho balvan a na ploinu pod svetlmi previsnutmi skalami, ktor je pokryt vonmi balvanmi. Tu sa ps kon. Vodorovnou trvnatou rmsou, na jednom mieste preruenou, exponovane doava vemi ako. Na konci obkrome od steny odtiepen von balvan na skalnat ps pri vode. Priamo vodou po dobrch stupoch hore, premoenie nevyhnutn, na dobr stanovite za vodou. Za vysokho stavu vody je vstup skoro nemon. Odtia po trve na trvnat stupe. Od neho ak traverz po lite pod vytlajcimi skalami doava do irokho abu, ktorm

vystupujeme chodeckm ternom 60 metrov hore. Vpravo od ns je rebro, ktor ohraniuje Vodopd zava. Pri obrovskom balvane traverz, len slabo stpajc po trve a platniach doprava na toto rebro. Nim hore, nakoniec korytom Vodopdu do Kotla, kde sa zana Nemeck rebrk. Nebezpen trvnat tern. 2 hod., IV., hore I. ( J-K. Dorawski A. Szczepaski J. A. Szczepaski, 26. VIL 1929, pri prechode celej steny, t. j. alej Nemeckm rebrkom a pravou asou steny.) Zima: Snehov a iastone zadovaten tra. ( Z. Korosadowicz J. Staszel 13.15. IV. 1933, pri prvom zimnom vstupe dolnej a hornej asti steny, Szczepaskho cestami.) 113 5 Stanislawskho cesta, celou stenou. K pravmu vhbeniu, ktor F 17,18 vybieha do steny z malho kotla, sa dostaneme krtkou, dos akou stienkou, omytou vodou. Z kotla 25 metrov komnikom hore doprava pod vklinen balvan. Ksok doprava do trhliny s lmavmi skalami a ou po niekokch metroch na ah tern. Priamo hore cez ploch stienku na skalnat ploinu. Nazad do komna a v om alebo priamo, vemi ako, alebo ahie sprava na aliu ploinu. Mokr previs priamo, neobyajne ako. Vyie ahie stupne. Komn sa teraz zuuje. Tridsa metrov komnom hore na ploinku vavo od neho, nad ktorou sa komn men v kolm trhlinu. Trhlinou znova ploina, po 15 metroch alia. Komn sa znova roziruje. Stle dnom, len posledn previs prekonvame sprava 20 metrov dlh sek, neobyajne ak. tyridsap metrov hore na vek sutinov ploinu nad odkvapom obrovskch previsov. Komn sa tu rozvidluje. Jeho prav rameno sa vak zana a nad prevismi, ktor v mieste dotyku s plochou stenou vpravo tvoria plytk a hladk trhlinu. Od ploiny po pravej plochej stene, niekoko metrov hore do trhliny a ou a do vky hornho okraja previsov. Odtia doava nad previsy neobyajne ako a do pravho ramena komna. Nm po nepevnej skale niekoko metrov priamo hore k alm previsom. Pod nimi traverz doava na ploch rmsu, po nej traverz doava mlo v zostupe do avho ramena komna. Dlh krok cez jeho dno na rebierko, po avej strane. Rebierkom 5 metrov hore k vekmu balvanu, pri ktorom sa rebierko strca v stene. alch 5 metrov avm ramenom komna hore na sutinov stupienok, pri ktorom sa rameno kon. Krtky traverz doprava, potom ikmo doprava hore smerom k najvyiemu z balvanov, ktor vystupuj zo steny. Od najvyieho balvana 45 metrov vodorovne doprava do pravho, teraz u samostatnho ramena komna a nim niekoko metrov neobyajne ako na vek terasu pri hornom konci komna. Nad nami vedie ab ku skalnm kulism, ktor lemuj Nemeck rebrk. Z pravho kta vekej terasy ivm rebrkom, alebo pomocou skoby do trhliny a ou 5 metrov hore do komnika, ktor

vedie do pravho spomnanho abu. abom cez nzke prahy a vklinen balvany 80 metrov priamo hore do kotla, z ktorho vybieha niekoko liabkov a komnikov. Komnom, ktor sa tiahne najviac vavo 50 metrov hore na krtke rebro vee v kulise, ktor lemuje Nemeck rebrk. Kus po onom rebre hore, pokia bez akost zostpime na sutinu Nemeckho rebrka. Vystupujeme na v spdnici vrcholu asi v prostriedku medzi Kotlom a Uatm sedlom, ktor je v severozpadnej hrane. Asi v prostriedku zkladne hornch zrzov sa preklenuje nad Nemeckm rebrkom pruh hladkch previsov. Nstup niekoko metrov vavo od tchto previsov. Hladkm zrezom niekoko metrov priamo hore pod previs, ktor prekonvame pomocou skoby, zarazenej vysoko v pukline. Nad previsom traverz doava do komnika a nm hore na ploinku nad nm. Teraz 10 metrov ikmo doava hore na ploinu a z nej ksok dolu na aliu. Od jej avho okraja niekoko metrov priamo hore do vraznej trhliny v plochej stene. Trhlinou doava do machovho vklenku. Z neho vemi ako traverz doava na ploch stupne v otvorenej stene. Tu 5 metrov priamo hore, neobyajne ako, potom traverz doava, nakoniec cez mlo sklonen platne na nevek ploinu. Trhlinou priamo hore spoiatku trvami a skalnmi balvanmi zavalenho psu, ktor sledujeme doava na dobr skaln stupne. Niekoko metrov dolu, potom vodorovne doava a zase hore litami a cez stupne do hlbokho vklenku. Niekoko metrov doava za roh, potom strmou stienkou a hlbokou puklinou priamo hore na vek sutinov terasu v stene. Do steny sa vrva, vybiehajc z pravho okraja terasy vrazn liabok, 60 metrov, potom sa kon. Desa metrov rmsou doprava do hlbokho vhbenia. Pri jeho dolnom okraji obrovsk s podstavcom zrasten balvan. Vavo od neho priamo hore, potom doprava na trvou porasten skaln boie vpravo od hlbokho komna. bom, ktor je oraz strmie, hore, nakoniec strmou stienkou do trvnatho a skalnatho liabku. liabok rchle mizne. Vystupujeme alej tm istm smerom, ahkm bom na vek sutinov terasu, blzko temena rebra, ktor ohraniuje sprava prostredn, najstrmiu as hornch zrzov steny. Na tto terasu prichdza z pravej strany Szczepaskho cesta. Z terasy cez stupne a balvany hore na aliu ploinu, 30 metrov, potom kus doava a znovu priamo hore cez vysok stienky a komniky, potom trhlinami medzi balvanmi do rozirujceho sa vhbenia po pravej strane. Vhbenm trochu doava na irok ps z vonch balvanov. Po om doava a skoro na koniec, potom doprava do steny a zkym krtkym komnikom medzi stenou vavo a odtiepenm balvanom vpravo hore. Nad komnikom ploina, vavo npadn, zo steny triaci balvan. Cez tvorhrann balvany ikmo doprava hore na druh ploinu a alej doprava cez stienku na tretiu ploinu. Ploina sa zuuje

114

v ps, po om doprava. Tam, kde ps prechdza v rmsu, skoro kolmo stienkami a cez balvany hore. Ksok doprava na tvrt preden ploinu s dvoma stupami pod ploch jednoliatu stenu. Cez balvany doava hore na 5-metrov ploinu. Traverz doava za roh steny na iestu ploinu, na ktorej stoj odtiepen, veike podobn blok. Z jeho temena krok doava na strm rebierko, potom doava do vhbenia. Jeho dnom hore na ahk tern. Po niekokch metroch cez previs, ktor je vytvoren vklinenm balvanom. Mono ho vpravo obs, potom cez balvany, trhliny a po rmsach stle s malm odchlenm doprava hore. Vavo sa tiahne rebro s fantastickmi veikami a skalnmi ihlami, ktor pretna Komarnickho cesta. Vystupujeme rovnobene s rebrom, nakoniec viac vpravo pod strmou ttovou stenou, ktor zliezame najlepie v spdnici vrcholu. 610 hod., VI., od Nemeckho rebrka IV.V. ( B. Chwasciski W. Ostrowski W. Stanislawski, 12.13. VII. 1932, len po Nemeck rebrky ktorm zostpili do doliny; W. Stanislawski P. Vogel, 4. VIII. 1932, od Nemeckho rebrka, horn as steny; II. Z. Korosadowicz W. ulawski, 31. VIL 1935, len po Nemeck rebrk; III. v. C. Lapiski M. Paully, 23. VIL 1937, po Nemeck rebrk a 25. VIL 1937 od Nemeckho rebrka II. v. t isti; I. v. celou stenou M. Paully J. Piotrowski, 5. VIII. 1946; II. celou stenou O. Hudsk J. Maek, 19. VIII. 1946; III. v. celou stenou A. Krtvlyessi A. Puk, 6. VII. 1947; IV. v. celou stenou E. Frssel S. Kovalk H. Rcz, 2. VIII. 1947; V. v. celou stenou S. Pnek Z. Vl, 9. VIII. 1947.) Zima: Stanislawskho komn je v zsade miean tra s dostatonm mnostvom adu. as nad Nemeckm rebrkom je vak viac snehov. ( I.. z. pokus A. Puk K. Skpsk, 20.22. III. 1950, dosiahli vku asi 200 metrov, nvrat zlanovanm; II. z. pokus K. Cerman O. Kopal, dva dni, III. 1951, nvrat zlanovanm; J. ervinka J. Mlezk, 24.-26. XII. 1951, po Nemeck rebrky alej severozpadnou hranou steny na vrchol; II. z. v. K. Cerman O. Kopal, 13.14. III. 1952, po Nemeck rebrk a nm zostup do doliny; I. z. v. celou stenou K. Cerman A. Puk, 19.,20.III..1953; II. z. v. celou stenou O. Kopal R. Kuchr, 30. III. 1956; J. Matras J. Slma, 1.2. IV. 1956, po Nemeck rebrky alej severozpadnou hranou steny na vrchol; A. Bizewski R. Sledziewski J. ukowski, 25.26. IV. 1956y po Nemeck rebrk a alej severozpadnou hranou steny na vrchol.) 6 Variant v dolnej asti Stanislawskho cesty z vekej sutinovej ploiny, pod traverzom. Z avho kta vekej sutinovej ploiny zo zaiatku dos irokm mokrm komnikom 2 metre hore, potom vpravo, neobyajne ako, na strm stienku a ou pomocou skpych

zchytov vpravo a ksok hore do malho komnika u v ceste prvch dobyvateov. V. ( C. apiski M. Paully, 23. VII. 1937.) Pravou polovicou steny. Nstup z trvnatho trojuholnka asi 30 7 metrov vpravo od pty Y Stanislawskho komna. Malou, na vchod obrtenou stienkou hore na trvnat ploinku, z ktorej avm ktom na jej trvnat vrchol. Po trvnatej lvke, dobre viditenej od plesa, oblkom hore a doprava na jej koniec do vraznho liabku 40 metrov. liabkom hore asi pol dky lana pod previs, ktor obchdzame niekoko metrov pod nm. Vpravo po hrebienku na trvnat ploinku tesne pod previsom. Z nej stienkou pozd zrezov na alie trvy pod vekm previsom. Odtia mierne hore, potom traverz trvy pod vekm previsom. Odtia mierne hore, potom traverz doava na koniec trvnatch lvok, asi 10 metrov. Nad sebou vidme ikmo hore doprava stpajcu jemn trhlinu, ktor sa o niekoko metrov vyie roziruje v zky, krtky komnik. Nm hore, krajne ako, na trvy nad komnikom a odtia po lmavej skale porastenej trvou ikmo doprava, a sa znova priblime k nmu hlavnmu zrezu, 30 metrov. alej po lmavej skale na vek trvniky, pretnajce psmi polovicu dolnej asti steny. Po nich pod irok, vrazn stenu. Mierne vavo na skalnat pyramdu s plochm bielym balvanom, kamenn muk. Previsom, iv rebrk, do ikmo doprava prebiehajceho 2-metrovho liabku, odkia 3 metre hore, krajne ako, krok doava a alch 30 metrov liabkom ikmo doprava na skalnat stupe. Z neho cez hladk skalu traverz k iernemu ktu, ktorho avou bielou stienkou hore a 2 metre pod koncom stienky traverz doprava do ahieho ternu, neobyajne ako, pevn skala. alej pokraujeme irokou priehlbinou, smerujcou najprv ikmo doava, potom hore a na vodorovn lvku pod prvm ttom. Po lvke doava na Nemeck rebrk. Nemeckm rebrkom hore k miestu, kde mierne kles. Hore do pukliny s vekm vklinenm balvanom a nad nm cez alie balvany ikmo doava na vek sutinov terasu. Tu sa stretva cesta Stanislawskho a Szczepaskho. Odtia vidme nad sebou asi o 30 metrov vyie zanajci zvisl liabok, ku ktorho pte sa dostaneme okukou zava z alej sutinovej terasky. liabkom asi 60 metrov hore, kde sa nhle zuuje v krtky, zvisl komn z hladkch stien. Obchdzame ho oblkom stenou vpravo od komna po bielej skale porastenej trvou, neobyajne ako, take prdeme tesne vpravo pod komn, ktor sa tu kon a prechdzame na skaln rebro. Odtia po vone leiacich skalch niekoko metrov hore, potom ikmo doprava a traverz doava po hladkej skale, 8 metrov sp na spomenut rebro. Po jeho avej, potom pravej strane hore do irokho abu, vemi lmav, drobiaca skala, po ktorom na kazateu zo svetlch blokov, hroziacich zosunutm, tri dky lana, z nej zas na aliu kazateu,

F17

115

tri dky lana a alej na severozpadn hranu. ou na vrchol. 68 hod., VI., nad Nemeckm rebrkom V. ( K. Bocek M. dek, po Nemeck rebrk 25. VIII. 1949, od Nemeckho rebrka 27. VIII. 1949.) Zima: V dolnej asti zasneen, hore viac skalnat vstup, pretekajci adom. Po Nemeck rebrk. ( J. Mlezk F. Veigl, 16. IV. 1956, po Nemeck rebrk a nim zostpili do doliny.) F17
116 8

Y, na Nemeck rebrk, avm vhbenm. Nstup do steny je v Y pred priehlbinou vavo hore. 20 metrov mierne ikmo doava, vpravo cez stienku a alej pvodnm smerom na naklonen skalnat ploinu. Skrcame sa doprava smerom k novej priehlbine, ku ktorej sa priblime na 8 metrov. Odtia vavo cez rozlenen stenu a alej cez trvnat ploinu pod previs. Obchdzame ho hne sprava 3 metre hore, 3 metre traverz doava, znova 3 metre hore na mal trvnat terasu, 2 metre traverz doava, sek neobyajne ak a doprava hore k malmu previsu. Ceze ikmo doava a miernejie tmto smerom alej, potom pribline rovno hore do ahkho ternu, po ktorom na Nemeck rebrk a do kotla. 5 hod., V. ( pokus, J. Leporowski A. Szczepaski J. A. Szczepaski M. wierz, 8. VII. 1927; K. Bocek R. Prkazk K. Zlahodov, 6. VII. 1950.) Uchom na Nemeck rebrk, vstup vedie vlastne v stene Uatej vee. V dolnej pravej asti steny je mohutn priehlbe podoby ucha, ktorej dno pokrva snehov pole. Z konca snehovho poa vstup do steny, ktorou 10 metrov ikmo doprava hore a 5 metrov traverz doprava do kta pod previsom. Cez previs najprv plne vpravo, potom prechdzame doava a po avej strane alej do komna. Jeho dnom 10 metrov hore, potom 4 metre priamo a do jeho avej strany. Vo vke vynievajceho balvana 30 metrov traverz, neobyajne ako, doava. Najprv 8 metrov po dobrch zchytoch, potom 3 metre traverz v lane dolu na trvnat ploinky, z ktorch zas doava hore do pvodnej vky, odkia mierne 5-metrov zostup, traverz, na pohodln terasu. Po dobrch stupoch 15 metrov hore na ploinu pod zkym, vodou pretekajcim komnom. Jeho dnom najprv priamo, potom po jeho pravej strane pod previsy, ktor obchdzame po pravej hrane na ikm ploinku. Pozor na lmav skalu! Skoro 30 metrov, krajne ako, 3 metre hore, potom ikmo vavo po skalnatch schodoch pod vlhk stienku, ktorou hore a liabkom na terasu vavo. abom pred nami hore a na jeho koniec pod hladk stenu, spod ktorej doprava na odtiepen skaly. Z nich vpravo cez stienku po skobch, krajne ako, potom doava a do abu ahkm ternom, abom doprava na hrebe a po jeho pravej strane na Nemecky rebrk. 10 hod., VI. ( K. Bocek R. Kuchr, 10. VIL 1950.)

F17

117

Cesta Vodopdom do Kotla, po Nemeck rebrk. Vstup vedie 10 okrem prvej dky lana po pravom okraji Vodopdu, ktor pad z Kotla 1986 metrov, cez stenu. Nstup vavo hore od stia Vodopdu do steny, ktorou hore a doprava do priehlbiny, ktorou pretek voda. Prekrome vodu, premoknutie, a ikmo doprava hore k bielym skalm. P metrov rovno alej, potom liabkom pod hladk stienku, spod ktorej doava hore k odtiepenmu balvanu. Teraz krok doprava a cez stienku do liabku, ochva do alieho, ktorm alej na rampu. Po jej pravej hrane doprava na trvnat lvku, po ktorej vedie Szczepaskho cesta. Po nej traverz doava 3 metre od Vodopdu. iernym vlhkm komnom asi 5 metrov hore a mierne doprava do kta. alej najprv ktom, potom vavo od neho stle hore a na vek ploinu pod Vodopdom. Pravou previsnutou stenou 3 metre hore, potom 2 metre traverz doava, najaie miesto, pod previs, cez ktor vpravo na pohodln terasu. Z nej zava na rozsiahlu sutinov terasu. Stredom steny do Kotla. Krsny, zaujmav vstup v pevnej skale. 9 hod., V.-VI. ( K. Bocek L. Hofrek R. Kusov, 31. VII. 1950.) Vstup z pravej asti steny, medzi cestou Stanislawskho a Szczepa- 11 skho, od Nemeckho rebrka. Nstup na Nemeckom rebrku, stredom steny, medzi Stanislawskho a Szczepaskho cestou. Nastupujeme na pevn previsnut stupne, ktor vo vke 15 metrov pretna vodorovn puklina. Zdolme ju asi 4 metre traverzom vavo na pevn stupne, ktor prechdzame priamo na skaln lvku. Odtia ideme kolmo hore v hladkej previsnutej stene s jemnmi zchytmi, skpymi na skobovanie, 60 metrov. Tu prichdzame na trvnat balkn, ktor pretna kolm kra; po jeho pravej strane sa zanaj ierne mohutn previsy. Pokraujeme jeho avou asou previsnutou stenou na al trvnat stupe a pod klenby iernych previsov, liajnk a voda. Vlhkm komnom vystpime na hranu previsov a touto hranou vystupujeme kolmo hore a do miesta, kde sa Stanislawskho a Szczepaskho cesta dotkaj. alej traverzom ich stredom cez uvonen obrovsk bloky na skaln sutinov pole pod hladkou stenou, ktor m erven kvrny. Miernym traverzom vpravo vystpime po vekch stupoch okolo obrovskho obdnikovho balvana na vek skaln lvku, dve dky lana, v spdnici vrcholu. Odtia sa ahko dostaneme kolmm vstupom na vrchol. 6 hod., VI. koniec III. ( F. Plek V. Schwarz V. Zachoval, 30. VIII. 1950.) Hranou Vodopdu a avm komnom Y na Nemeck rebrk. Do 12 Kotla ako pri nstupe na Stanislawskho cestu a hne doava z neho traverz na hranu v hornej asti s belasmi skalami, ktor ohraniuje sprava Vodopd. Traverz neprjemn, vlastn hrana vemi pevn. Nou na sutinov svah, ktor spad z Kotla z Nemeckho rebrka.

F17

118

119 F18

F17

120

Sutinovm svahom ksok hore, potom asi 60-metrov traverz do spomnanho komna. Sme nad jeho preruenm. Najprv v om, potom po jeho pravej hrane a zase do. Pred jeho ukonenm traverz v neprjemnom terne doava na Nemeck rebrk. Vychdzame na pod veikou komna. Vlastn komn vemi pevn skala. 5 hod., V. ( J. Doleal A. Puk, 14. VIII. 1954.)
Z Vekej Zmrzlej doliny, z Medenej kotliny 121 SZ 1

F17,18

Severozpadn hrana ohraniuje sprava severn stenu a ju aj oddeuje od zpadnej. Svojimi npadnmi vvihmi stpa a k vekej dvojvrcholovej vei, ktor nazvame Uat vea. V sedielku za touto veou, t. j. v Uatom sedle sa kon vlastn Nemeck rebrk. Nad sedielkom je hrana menej vrazn. Z Medenej kotliny pozd jej okraja doava po trvnatom bo hore u na zdola viditen plece, nad ktorm je hrana skaln. Odtia vlastn vstup. Tridsa metrov trvou porastenmi skalami hore pod prv vvih. av bok hrebea tvor tu hladk platne, prav, lenitej, puklinami poprervan skaly. Po strmej trvnatej lvke ikmo doprava hore do irokho, zava mocnmi platami lemovanho liabku. Nm 6 metrov hore, potom doava a krtkym komnikom vzpieranm na mal ploinku. Niekoko metrov priamo hore pod komn. Pod nm zostpime po trvnatej lvke ikmo doprava, obdeme skaln ostrohu a vystupujeme za ou p metrov v mokrej lmavej stienke. Cez rebro doava na terasu. Odtia bez akost na prv vvih. alej stle nealeko hrany k hladkej vei, ktor zliezame zava. Znova po hrane k miestu, kde sa hrebe skrca doava a strmo sa dvha. Po balvanoch 30 metrov hore, potom puklinou a cez prah do vklenku s machom. Nasleduje ierna vea s vystupujcim skalnm zobkom. Veu obdeme po pse v pravom boku cez vhbenie a rebro a do trbiny nad ou. ahko do kotla. Po stienke hore, potom pod kolmm schodom po rmse doprava a liabkom s machom 5 metrov hore. Po hrane vavo od liabku hore na aliu lvku, z ktorej na priestrannejiu sutinov ploinu. Po platniach hrebea k pravej z dvoch trhln, oddelench iernou hranou. Vystupujeme v nej 5 metrov a pod vklinen balvan. Vpravo dve odlpen skaln platne. Po spodnej z nich zostupn traverz doprava, potom cez previsnut stienku hore a nazad doava k hornmu vysteniu pravej trhliny. tyri metre priamo hore na prv hrot Uatej vee. Zostup do trbiny medzi obidvoma hrotmi. Odtia cez previs na vek platu a po skale na druh hrot. 35 metrov do Uatho sedla, na ktorom sa kon Nemeck rebrk. Nad nami vystupuje ksok zo steny tup hrana. Zo sedielka 20 metrov priamo hore pod vek platu, ktor obchdzame sprava. Znova kus priamo hore, potom obdeme odtiepen balvan trhlinou vavo. Nad ou

sutinov miesto. Cez stupe s balvanmi mierne doava, smerom k dvom vekm previsnutm platniam. Prejdeme av z nich, potom vystupujeme cez balvany a po sutine. V tomto seku vybouje na hranu najprv Szczepaskho cesta, neskorie Kormanickho cesta, ktor id zo severnej steny. 25 hod., II.-III. ( A. Grsz T. Krgczy L. Rokfalusy, 26. VII. 1912; B. dmi I. Csorba V. Roland, 14. VIII. 1927; II. v. J. Andri I. . Virosty5.IX. 1937, III. v. D. Reichard E. Egervry, 21. VII. 1933.) Zima: Snehov vstup, hlavne nad Nemeckm rebrkom, kombinovan so skalou. ( J. Honowska Z. Krkowska J. A. Szczepaski, 8.9. IV. 1928, len od Nemeckho rebrka na tty pri prechode severnej steny cez Nemeck rebrk; F. Eichler K. Johanowky F. Kroupa J . Mazek, 24. III. 1951, celou severozpadnou hranou.) Variant priamo z doliny Zelenho plesa. Na severozpadn hranu 2 mono vystpi aj priamo z doliny Zelenho plesa po vemi trvnatom a lmavom terne. IV.V. ( K. Jakubowska W. ulawski, 26. VIII. 1949.) F17
122

Asi 600 metrov vysok stenu ohraniuje zava severozpadn hrana, Z 1 123 sprava zas roklina z Hornej Kemarskej trbiny. Asi 180 metrov nad F13 Nemeckm rebrkom oddeuje sa od severozpadnej hrany strm zpadn rebro, ktor prebieha prostriedkom steny a kon sa asi 150 metrov nad jej ptm. Medzi zpadnm rebrom a severozpadnou hranou je vhbenie. Nstup ako na Meden lvky, na mierne sklonen, sutinou pokryt terasu a ou doava. Na Meden lvky vyie a doprava. Prekrome roklinu, ktor spad z Hornej Kemarskej trbiny a sledujeme tmto smerom irok lvku. Obdeme ptu zpadnho rebra a vstupujeme hne za nm do spomnanho vhbenia. Vhbenm cez prv prah hore pod mocn previs. Rmsou doprava, potom traverz doava nazad do vhbenia. Nm stle alej k miestu, kde sa rozvidluje na dva liabky. Pravm z nich, potom pravm jeho ramenom a skoro k jeho hornmu koncu. Tu doava na rebro medzi obidvoma liabkami a po om 15 metrov hore. Potom doava do avho liabku, ktor sa tu spja s pravm v jedin, irok, drnami vyplnen roklinu. Po pravej strane rokliny hore, 15 metrov pod Nemeckm rebrkom, ktor sa v tchto miestach kon, po rmse doprava na zpadn rebro, na ktor vystupujeme v mieste, kde ho pretna vstup zo severnej steny Malho Kemarskho ttu, idci od Nemeckho rebrka. Po tomto rebre na severozpadn hranu a v poslednch sekoch na vrchol. 3 hod., miestami II.-III. ( B. Pawlowski K. Wallisch, 2. IX. 1926y len zpadn rebro nad Nemeckm rebrkom; M. M. Perlberzanka J. A. Szczepaski, 11. IX. 1932, sek pod Nemeckm rebrkom.)

Zima: Dostatone zasneen vstup. ( I. Hrablkov J. Kluvnek A. Puk, 16. II. 1956, len zpadn rebro nad Nemeckm rebrkom, pretraverzujc na od severozpadnej hrany.) F13
124 2 Traverz v zpadnej stene. Nemeck rebrk sa na Uatom sedle

kon. Lvka vak prakticky pokrauje Viac-menej stle v zostupe cez cel zpadn stenu, a do miesta, kde sa spja s takzvanmi Medenmi lvkami, t. j. v abe, ktor spad z Hornej Kemarskej trbiny. Pozri Mal Kemarsk tt, B, S, 1, zima. UAT SEDLO zke sedlo v severozpadnej hrane Malho Kemarskho ttu. Vemi charakteristick, kee ceze ved vstupy cez Nemeck rebrk a alej na Meden lvky, ako i sama severozpadn hrana. V lete i v zime dostpen pri prechode horespomenutm vstupov. Pozri Mal Kemarsk tt, B, S, 1, zima, ako i B, Z, 1, 2, zima. UAT VEA
USZATA TURNIA

Charakteristick vea v severozpadnej hrane Malho Kemarskho ttu, ktor sa vypna nad Uatm sedlom, kde sa kon nzov Nemeck rebrk. V lete i v zime dostupn cestami, ktor prakticky ved cez u alebo v jej tesnej blzkosti. Do doliny Zelenho plesa spad mohutnou stenou, ktor je tie v dolnej asti u prestpen. Prakticky patr k masvu Malho Kemarskho ttu, presnejie k jeho severnej a zpadnej stene. Pozri Mal Kemarsk tt, B, S, 1, zima, ako i B, Z, 1, 2, zima. alej SZ, 1, zima, ako i S, 9. Leto: ( A. Grsz T. Krgczy L. Rokfalusy, 26. VIL 1912, pri prvom prechode celej severozpadnej hrany Malho Kemarskho ttu.) Zima: ( J- Honowska Z. Krkowska J. A. Szczepaski, 8.9. IV. 1928, pri prechode Nemeckho rebrka a hornej asti severozpadnej hrany, z Uatho sedla.) DOLN KEMARSK TRBINA zka trbina, ktor oddeuje od Malho Kemarskho ttu Kemarsk kopu.

C
125

Vstupy z doln
Z doliny Zelenho plesa 1 Z kotla, kde sa zana Nemeck rebrk. Z kotla strmm skalnatm

F17

abom ikmo doava hore na severovchodn hrebe, na ktor vystupujeme v trbine na juhozpad od Kemarskej kopy. 3/4 hod., II. ( K. Drewnowski A. Staniszewski. 29. VIL 1908.)

KEMARSK KOPA
KOPA KIEZMARSKA

Sas severnej steny Malho Kemarskho ttu, ktor je oddelen od nej Dolnou Kemarskou trbinou a od Sviovho hrbu zase Ninm sedlom pod Sviovkou. Do doliny Zelenho plesa spad strmou severnou stenou vysokou asi 550 metrov, v dolnej asti dostatone prerastenou trvou. V zime je asto vyhadvan horolezcami. Vstupy hrebemi
Z Dolnej Kemarskej trbiny

Pozri Mal Kemarsk tt, A, SV, 1, zima.

Z Ninho sedla pod Sviovkou

Pozri Mal Kemarsk tt, A, SV, 1, zima. Vstupy stenami

Z doliny Zelenho plesa

Traverz naprie stenou, horn. Z doliny Zelenho plesa magistr- S 1 126 lou smerom ako na sedlo pod Sviovkou do miesta, kde prechdza F17,19 obvykle vyschnut potok. Korytom potoka, alebo nealeko neho hore, km koryto prechdza v strm skaln roklinu. Pod jej prahom po vodorovnej terase doava cez roklinu a strmmi skalami hore do vekho trvnatho svahu hore vavo od rokliny. Ksok po tomto svahu hore, potom zase doprava cez roklinu a po jej protiahlom bo hore k npadnej skupine skl. Odtia sledujeme mierne stpajce trvnat psy, ktor ved doprava smerom na zpad. Prekrome tyri tup rebr, priom vystpime na vbeok piateho rebra, ktor je podobn kazateni; tu je npadn balvan. Z neho dos hlboko dolu do kotla. 2 1/4 hod., CH.-I.-II. ( U dvno znma cesta; I iastone prelezen.) Zima: Na snehu. ( iastone prelezen.) 127 Severn stenu Kemarskej kopy rozdeuj na dve polovice trvnat 2 psy, ktor sa tiahn doprava hore do kotla. V spodnej asti steny F 1,17,19 beia dva mokr komny. Rebrom, ktor del tieto komny, priamo hore na trvnat psy, ktor smeruj alej doprava cez Kotol na Nemeck rebrk, pod horn as steny. I ou prebiehaj dva komny. Pravm z nich ikmo doprava na rebro vpravo od komna a cez previs do kotla, v ktorom sa prav komn kon. Z neho plochm komnikom na ploinu. Cez ploinu asi 20 metrov doava k pte irokho, doava vedceho komna, ktorm vstupujeme asi 30 metrov do trbiny medzi odtiepenou veikou a stenou. Odtia trhlinou doprava hore na severovchodn hrebe a ksok doava na vrchol Kemarskej kopy.

23hod., IV.( B. Ducho M. Nitsch, 28. VI. 1934; II. v. B. Ducho I. Kesselbauerov, 21. VIII. 1934; III. v. F. Dobik Z. Vlk, 21. VIL 1935.) Zima: Z vej asti snehov tra, v dolnom seku na neprjemne strmom trvnatom terne. ( E. Fehr J. Kovik I. Lehotsk A. Puk, 13. II. 1953, nstup do steny Slabom, smerujcim na Nemeck rebrk do Kotla.) 128 3 Variant v avej hornej asti steny. Nstup smerom ako na Nemeck rebrk. Pri retaziach star istenie; cez ne na tup rebro, ktor F 17,19 sprava ohraniuje ab, ktorm vystupujeme. V tomto mieste tvor ab aksi veiku. Odtia hne doava na rebro, ktor vybieha u zo severnej steny a po om priamo hore. Predtm, ale ne by sme doli na snehov traverz, ktorm vedie vstup naprie severnou stenou Kemarskej kopy, doava na snehy. Z nich sa tiahne npadn, zky, strm ab, na konci ktorho sa zava vypna skaln vea. Nm hore a alej u na istom snehu na vrchol Kemarskej kopy. Posledn sek na hrebeni. Lezen iastone len za zimnch podmienok. Mysl sa tm horn as steny. 3 hod., III.-IV.. ( K. Pavlik A. Puk, 21. I. 1952.)
129

F17

F17

130

Prostriedkom steny. Nstup je vpravo od spdnice druhej vee, ktor ohraniuje z pravej strany ab vedci na Nemeck rebrk. Tridsa metrov sledujeme pilierom av as mokrho abu. ab sa tu rozvetvuje. Jeho avm ramenom ikmo doava 25 metrov po uvolnench skalch cez previs na trvnat lvku. ou 30 metrov traverz doava, odtia sprvu platami, potom rebrom do abu, ktor smeruje na Nemeck rebrk. Rebrom pod vlastn stenu. Dve dky lana po platovitom pilieri, odtia ikmo traverz doava, naavo od vekho ierneho previsu. Tu priamo hore na trvnat lvku. Po 30 metroch alia lvka, z ktorej po strmej platni, neobyajne ako, priamo hore, a po dke lana do sedielka v pilieri, ktorm na jeho koniec. Odtia pilierom, vavo od bieleho vlomu na hrebe a nm na vrchol. 3 1/2 hod., III.-IV.-V. ( J. Psotka B. Varga, 1. Vl. 1953.) 5 Variantmi v pravej asti steny. Nstup je za treou veikou sprava, ktor veiky lemuj z pravej strany ab smerujci na Nemeck rebrk. Zrezom po sutine a cez trvniky a k ltmu faku, odtia mierne doprava, ikmo hore do ktovej kry po avej strane platne. Tu asi dve dky lana na koniec kry. alej pr metrov cez trvniky. Sme v hornej asti steny. Komnom doprava ikmo hore na horn irok lvku. Sme na severozpadnej hrane steny, po ktorej prejdeme doava do prostriedka steny a ou po Psotkovej ceste na vrchol. 2 1/2 hod., IV. ( P. Chmela kopek, 12. VIL 1953.)
4

avou polovicou steny za veikou. Z vrcholu, dvajc sa do 6 doliny Zelenho plesa smerom k serpentnam vedcim zo sedla pod Sviovkou, vedie medzi severovchodnm hrebeom a veikou v severnej stene Kemarskej kopy strm snehov ab, ktor zanik na jej traverze naprie stenou. Nm dolu a na lvku traverzu, potom strmo po trve cez tri rebr do abu, ktor spad z Ninho sedla pod Sviovkou. Z neho na posledn serpentnu a dolu do doliny. Vemi praktick v zostupe v zime. V lete neprjemn, trvnat a lmav tern. 1 hod., II. ( G. Krtvlyessi A. Puk, 23.1.1955.)

F19

131

Hranou steny. Severn stenu Kemarskej kopy oddeuje od zpad- SZ 1 132 P17 nej krtka severozpadn hrana, ktor spad do Kotla, kde sa zana vlastn Nemeck rebrk. Jej spodn vvih obdeme sprava po platovitch skalch a asi po troch dkach lana znovu doava na hranu a po nej po vekch blokoch na veiku. Z nej do trbiny, z ktorej spad ab do zpadnej steny a alej na vrchol. 1 1/2 hod., II.-III. () Zima: Dostatone zasneen vstup. ( Zbojnk a druh, aprl 1953.) Z Kotla spod Nemeckho rebrka, abom. Tto krtka zpadn Z 1 133 stienka Kemarskej kopy je obrten do abu, ktor spad z Dolnej Kemarskej trbiny do Kotla, kde sa zana vlastn Nemeck rebrk. Od severnej steny ju oddeuje severozpadn hrana a od nej ete ab z avej strany, ktor spad z zkej trbinky zo severnho rebra. Tmto abom vedie vstup priamo cez prahy a zaklinen balvany bez ich obchdzania. 1 hod., II.-III. ( J. Doleal A. Puk, 14. VIII. 1954.) Zima: Snehov vstup, iastone preruen zadovatenmi prahmi. ( G. Krtvlyessi A. Puk, 23. 1.1955.) NIN SEDLO POD SVIOVKOU Prv sedlo, ktor oddeuje Kemarsk kopu od Vekej Sviovky, idc smerom od Malho Kemarskho ttu. Pre horolezcov vemi praktick, kee jeho abom mono zostpi v lete, ako aj v zime, iastone. Takto si skrtime zdhav magistrlu vpravo, ktor vedie v serpentnach zo Sviovho hrbu do doliny Zelenho plesa. Vstupy z doln
Z Huncovskej kotlinky

C F15
134

Po serpentnach magistrly, ktor vedie na sedlo pod Sviovkou. 1 Pred sedlom odbome z cesty doava pod Sviovm hrbom a cez trvu a balvany na Nin sedlo pod Sviovkou. 1/4 hod., CH. () Zima: Na snehu, () Vavo od serpentn magistrly po mierne stpajcom a zvlnenom 2 terne najprv po trve, neskorie po skalch na sedlo. 1/4 hod., CH. () Zima: Na snehu. ()

F15

135

Do doliny Zelenho plesa

F19

136

Spoiatku irokm, platovitm a trvnatm dnom abu, ktor sa zuuje. Neprjemn pre drobn trk. alej v hlbokom drobnom trku bezpene a nad prv zlom. Nad nm traverz doprava cez prav trvnat stienku abu na magistrlu a ou dolu do doliny. Kratie a rchlejie ako celmi serpentnami. 3/4 hod., CH.I. () Zima: Na istom snehu, ale cez prv prah alej a nad druh. Nad nm traverz cez kosodrevinu stle mierne klesajc doava do pravho abu, ktor spad zo sedla pod Sviovkou, tesne nad jeho stm do doliny. Vemi praktick. () SVIOV HRB Trvnat hrb medzi dvoma sedlami pod Vekou Sviovkou. Na jeho severnom chrbte vedie dolu do doliny v serpentnach magistrla.

Vstupy hrebemi
Z Ninho sedla pod Sviovkou

Pozri Mal Kemarsk tt, A, SV, 1, zima. B

137

Vstupy stenami
Z Huncovskej kotlinky
1 1 Po trvnatom a balvanmi posiatom miernom bo na hrb. /4 hod., CH. () Zima: Na snehu. ()

F15

Z doliny Zelenho plesa

F19,20

138

Serpentnami magistrly najprv v avom abe, potom na svahu chrbta a na konci znova v avom abe na sedlo pod Sviovkou, alebo priamo z poslednej serpentny po neprjemnom trvnatom terne na hrb. 1 1/2 hod., CH. () Zima: Na snehu. () SEDLO POD SVIOVKOU (2023 m)
RAKSKA PRZELSCZ, NAGY MORGSHG, RATZENBERGJOCH

Sedlo medzi Sviovm hrbom a Vekou Sviovkou. Vedie nm upraven cesta, takzvan magistrla. C
139 1

Vstupy z doln
Z Huncovskej kotlinky

F15

Magistrlou od Skalnatho plesa a od kotlinky serpentnami magistrly na sedlo pod Sviovkou. 1/4 hod., CH. () Zima: Na snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin, 8. III. 1906; )

Z doliny Zelenho plesa

Vstup, ako aj zostup je mon dnom abu. Nepraktick, vemi 1 lmav skala, na konci strm, po trve a nebezpeie pdu kamenia. Pre zostup sa vbec neodpora. 111/2 hod., CHI. () Zima: Na snehu, horn as trv vinou bez snehu, () Traverzujc po magistrle, v dolnej a hornej asti ab, idc pritom viu as na chrbte Sviovho hrbu. 1 1/2 hod., CH. () Zima: Na snehu. () VEK SVIOVKA (2040 m)
RAKSKA CZUBA, NAGY MORGS, GROSSER RATZENBERG 2

F20

140

141

Trvnat sutinov kopa, ktor oddeuje od Sviovho hrbu sedlo pod Sviovkou a od Malej Sviovky zase sedlo pod Malou Sviovkou. Z lezeckho hadiska nezaujmav, sli iba ako vyhliadkov bod Vstupy hrebemi
Zo sedla pod Sviovkou

Po trvnatom, kamennom chrbte na vrchol. 5 min., CH. () Zima: Na snehu. ( G. Dyhrenfurt A. Martin. 8. III. 1906.)
Zo sedla pod Malou Sviovkou
1

A F 20 143 F 20
144 142

Vstup po oblom a mierne stpajcom chrbte na vrchol. 1 /22 hod., CH. () JZ 1 JV 1 Zima: Na snehu. () B Vstupy stenami
Z doliny Zelenho plesa

Strm, trvnat stena Vekej Sviovky spad do doliny Zelenho plesa niekokmi rebrami, medzi ktormi s prehbenia. V podstate vstup vedie v spdnici vrcholu, a to medzi avm, vraznm, a pravm, menej vraznm rebrom, od ktorho je ohranien od abu spadajceho zo sedla pod Sviovkou. V spdnici depresie nad sutinou sa tiahne lvka smerujca sprava doava. ou a na jej koniec a alej depresiou, ktor vystupuje za ou priamo hore a trat sa asi v dvoch tretinch spomnanho avho rebra. Alebo po om, alebo po snehovch poliach doava od neho na vrchol. Vstup zimnho charakteru. 4 hod., II.-III. ( A. Szob L. Tth Z. Zibrin, 27. IV. 1954, lezen len za zimnch podmienok.) SEDLO POD MALOU SVIOVKOU Pomerne irok, trvnat sedlo medzi Vekou a Malou Sviovkou. Le v psme kosodreviny a lesa.

F20

C
145 1

Vstupy z doln
Zo Skalnatej doliny

Od Skalnatho plesa upravenou cestou na sedlo. 1 hod., CH. () Zima: Na lyiach, asto je svah vemi zadovaten. ()
Z doliny Bielej vody kemarskej

146

1 Upravenou cestou v serpentnach v lese na sedlo. Z chaty alviov prame smerom na Zelen pleso; za mostom odbome doava. 1 1/4 hod., CH. ()

Zima: Na lyiach, v lese pozor na ostr zkruty. () MAL SVIOVKA (1560 m)

MALA CZUBKA RAKSKA, KIS MORGS, KLEINER RATZENBERG

Posledn vyvenina, ktorou sa kon bon vbeok Malho Kemarskho ttu, zabiehajc tak do psma lesa a kosodreviny. Z hadiska horolezeckho neprichdza vbec do vahy. Vetky vstupy s v lete chodeck a v zime zase je mon sa v jej bezprostrednom okol pohybova na lyiach. A
147 JZ 1

Vstupy hrebemi
Zo sedla pod Malou Sviovkou

Chodeckm ternom na vrchol. 10 min. CH. () Zima: Na lyiach. ()

Prosm lskav horolezcov a itateov, aby vetky opravy a doplnky tkajce sa tohto prvho dielu zasielali na adresu Arno Puk, Vysok Tatry, Horsk sluba Autor

ABECEDN ZOZNAM TTOV A SEDIEL Bachledova trbina 127 Barania ihla 99 Barania priehyba 99 Barania kra 100 Baranie rohy JV 99 Baranie rohy SZ 99 Baranie sedlo 105 Belas vea 57 Belas sedlo 58 ierne sedlo 84 ierny tt 85 Doln Brna 83 Doln Kemarsk trbina 192 Horn Brna 80 Horn Kemarsk trbina 180 Huncovsk trbina 178 Huncovsk sedlo 177 Huncovsk tt JV 178 Huncovsk tt SZ 178 Jahacia lvka 41 Jahacia priehyba 40 Jahacia veika 41 Jahac hrb 34 Jahac tt 35 Jastrabia trbina 67 Jastrabia vea 64 Jastrabie sedlo 64 Jastrab zub 68 Jordnova trbina 129 Kaplnka 156 Kemarsk kopa 193 Kemarsk priehyba 177 Kemarsk trbina 170 Kemarsk tt 170 Kolov trbina 75 Kolov sedlo 42 Kolov tt 76 Kopa Brn 82 Kopsk sedlo 33 Kopsk hrb 33 Kozia kpka 46 Koz tt 47 Lastoviia trbina 120 Lastoviia vea 122 Lievikov trbina 168 Loktibrada 121 Lomnick kopa 154 Lomnick priehyba 153 Lomnick veika 132 Lomnick sedlo 157 Lomnick hrb 159 Lomnick hrebe 158 Lomnick tt 140 Maacia trbina 108 Maacia vea 109 Maacie sedielko 111 Maac hrb 111 Mal ierna vea 95 Mal Kolov vea 74 Mal Lastoviia trbina 116 Mal Sviovka 198 Mal Kemarsk tt 180 Mal Kolov tt 59 Mal Lomnick hrb 159 Meden trbina 160 Nin ierne sedlo 85 Nin sedlo pod Sviovkou 195 Oviarska lvka 111 Oviarska vea 112 Papirusova trbina 93 Pawlikowskho trbina 121 Posledn trbina 132 Posledn vea 130 Predn Jahacia kpka 45 Predn Kolov trbina 73 Predn Sklenen trbina 63 Predn lt kpka 45 Predn lt trbina 45 Predn Kopsk sedlo 35 Predn eruchov sedlo 51 Predn Kopiniak 63 Prostredn Brna 82

Prostredn ierna vea 95 Prostredn Kolov trbina 72 Prostredn Kolov vea 73 Prostredn Sklenen trbina 63 Prostredn Kopiniak 63 Pyn veika 128 Pyn tt 117 Sedielko pod Lomnickou kopou 156 Sedielko pod Lomnickm 133 Sedlo Baranch strnic 99 Sedlo pod Malou Sviovkou 197 Sedlo pod Sviovkou 196 Sedlo pod Vekm hrbom 70 Sedlo pod ltou kopou 84 Skoruia kopa 42 Spisk ihla 111 Spisk trbina 111 Spisk tt 105 Stolarczykovo sedlo 97 Strapat vea 115 Supia trbina 114 Supia vea 114 Svinka 81 Sviov hrb 196 trbina pod Strapatou veou 115 trbina pred Brnou 81 trbina za Brnou 79 Uat vea 192 Uat sedlo 192 plaz 84 Vek ierna vea 93 Vek Kolov vea 71 Vek Lomnick vea 158 Vek Sviovka 197

Vek Vidlov vea 164 Vek hrb 70 Vek Lomnick hrb 159 Vetern trbina 113 Vetern tt 113 Vidlov sedlo 163 Vchodn Jahacia trbina 44 Vchodn Kozia trbina 46 Vchodn Vidlov vea 168 Vchodn eruchov vea 52 Vyn Barania strnica 98 Vyn Maacia trbina 107 Vyn Papirusova trbina 95 Vyn ierne sedlo 95 Zadn Kolov trbina 70 Zadn Maacia vea 108 Zadn Sklenen trbina 61 Zadn lt kpka 45 Zadn lt trbina 45 Zadn Jahade kpky 44 Zadn Kopsk sedlo 34 Zadn eruchov sedlo 50 Zadn Kopiniak 61 Zpadn Jahacia trbina 43 Zpadn Kozia trbina 45 Zpadn Vidlov vea 160 Zpadn eruchov vea 50 Zmrzl vea 69 Zmrzl sedlo 68 Zubat trbina 129 Zubat veika 129 eruchov kopa 54 eruchov priehyba 54 lt kopa 84

OBSAH Na cestu Tatransk nrodn park Horsk sluba Tatranskho nrodnho parku vodom as veobecn as prv Schematick mapka 1 as druh Schematick mapka II as tretia Schematick mapka III as tvrt Schematick mapka IV 5 7 9 11 13 31 55 91 137

AUTORI

FOTOGRAFII

Schematick mapka I, . 16 Karol Skipsk; Schematick mapka II, . 2 M. Sdek, . 4 Vladimr Kotial, . 10 K. Kuera, ostatn K. Skipsk; Schematick mapka III, . 1, 2 a 6 Karol Skipsk, . 3 Jozef Zatlukal, . 4 a 5 Vladimr Kotial; Schematick mapka IV, . 6, 9, 10, 15 a 21 Vladimr Kotial, . 16 ubo Brchel, ostatn Karol Skipsk.

Mapky vyhotovil Arno Puk

ARNO VYSOK HOROLEZECK TATRY SPRIEVODCA

PUK

Lektoroval Jozef imko Vydva port, vydavatestvo, Bratislava. Redaktorka Oga Rzgov. fredaktor in. Milan Kovik. Jazykov redaktorka Terzia Dobiov. Technick redaktor Jn Horek. Grafick spoluprca Karol Mlad. Oblku a predsdku navrhol Arno Puk. Povolen . 25 022/c-II/HSV-57. Da 5/p. Pln skup. 301-11-6. Zadan 1. 4. 1957. Tlaen 30. 11. 1957. Vydanie I. Nklad 5225. PH 8,125, AH 22,98, VH 23,21. Papier 222-14, 61 x 86, 70 g. Knhtla z novej sadzby vytlaili Polygrafick zvody, n. p., zvod 1, Bratislava. Psmo Plantn. A-71545 Cena viaz. Ks 30,50 56/111-10