SME.

sk Zľavy Zoznámenie Reality Dovolenky Pizza Reštaurácie Recenzie Inzeráty Naničmama  Nákupy  Získajte Piano len za 1 cent >> Prihlásenie

HĽADAJ

SME.SK DOMOV REGIÓNY EKONOMIKA SVET KOMENTÁRE KULTÚRA ŠPORT TV AUTO TECH PORADŇA ŽENA BÝVANIE ZDRAVIE BLOG

Kultúra: Aktuality Hudba TV a Filmy Kultúrne tipy Literatúra Festivaly Vizuálne umenie Anasoft litera cena Fantázie Divadlo v SME Služby c

Architekt, ktorý dal Slovensku tvar

Vydané 13. 12. 2014 o 6:18 Autor: Zuzana Uličianska

Až 171 budov na Slovensku naprojektoval jeden človek -

Michal Milan Harminc.
 

Interiér Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží. Foto: Archív SNM

Pružný, podnikavý a optimistický – taký bol Michal Milan Harminc. Za neuveriteľných 65 rokov svojej
Autor:
profesionálnej činnosti naprojektoval vyše tristo budov po Európe vrátane viac ako stovky kostolov
Zuzana Uličianska rôznych vyznaní od Babína na severe Slovenska až po kostol vo vojvodinskom Aradáči.

Michal Milan Harminc je neformálnym nestorom architektúry na Slovensku, až 171 z jeho projektov
nájdeme totiž u nás.

Nešiel cestou inšpirácií ľudovou architektúrou ako jeho rovesník Dušan Jurkovič, on mal klasickejší
vkus. Kým Jurkovič zostal v dejinách síce velikánom, ale s relatívne malým počtom stavieb, Harminc bol
vysoko produktívnym architektom, ktorému môže počtom realizácií dodnes sotva niekto konkurovať.
 Začal za monarchie
Ťažko mu môžeme vyčítať, že si neuchoval jednotný špecifický štýl, keďže jeho tvorba sa začala rozvíjať
Milan Michal Harminc
ešte v Rakúsko-Uhorsku pred prvou svetovou vojnou a skončila sa za socializmu. Na začiatku jeho
(1869 - 1964)
kariéry ho formovali historické slohy z prelomu storočí, zažil medzivojnové funkcionalistické vplyvy, ale
Študoval na nemeckej
aj neskoršiu modernu.
obchodnej akadémii v
Novom Sade. Na rozdiel od Jurkoviča, ktorý je autorom Štefánikovho monumentu na Bradle, Harminc za celú svoju
V r. 1908 zložil kariéru nepostavil jediný monument, ak zaň nepovažujeme budovu banky v Martine, v ktorej bola
staviteľskú skúšku.
prijatá Deklarácia slovenského národa.
Začínal u architekta
Schikedanza, ktorý Narodil sa 7. októbra 1869 v Kulpíne pri Báčskom Petrovci v Srbsku. Nikdy nezískal profesionálne
robil aj pamätník na vzdelanie. „To nebolo v tom čase raritou, ani architekt Adolf Loos nemal akademické vzdelanie,“
Námestí hrdinov či
vysvetľuje architektka Jana Pohaničová.
pavilón Műcsarnok v
Budapešti. Začínal u rôznych staviteľov, už ako dvadsaťosemročný si v roku 1897 založil vlastnú kanceláriu.
V Budapešti postavil Budapešť ho v tom čase ovplyvnila nielen svojou historizujúcou architektúrou, ale aj tamojšími
asi 45 nájomných
kultúrnymi rodáckymi združeniami.
domov.
Na Slovensku, najmä Od roku 1887 bol členom Slovenského spolku v Budapešti, neskôr jeho knihovníkom a predsedom,
v Turci a Liptove,
pomáhal vydávať Slovenský denník a Slovenský týždenník, organizoval divadelné predstavenia či
navrhoval obytné,
továrenské a výstavy.
administratívne
budovy, banky a
kostoly. Bravúrne podnikal
V roku 1920 sa stal „Mal prirodzený dar, vedel komunikovať, čo je pre architekta veľmi dôležité. Pohyboval sa v
členom Ústredia
pronárodných kruhoch, bol zapálený nielen pre Slovensko, ale pomáhal aj rodákom zo Srbska. Nebolo
stavebných
korporácií, v rokoch za tým politikárčenie, on jednoducho tento formát mal,“ hovorí Jana Pohaničová, ktorá aj s Matúšom
1921 - 1923 bol prvý Dullom pripravila Harmincovu súhrnnú monografiu. Vyšla v týchto týždňoch, päťdesiat rokov po jeho
predseda
smrti.
Organizačnej jednoty
staviteľov pre Ako zdôrazňujú, Harminc dokázal navrhnúť továreň, funkcionalistický kostol, ale aj vilku s barokovou
Slovensko a v rok
výzdobou.
1953 sa stal čestným
členom Zväzu „V slovenskom spoločenstve, ktoré si dodnes zakladá na tom, že bolo ukrivďované, on bravúrne
slovenských
podnikal a staval. Samostatní ľudia, ktorí si vždy úspešne poradia, sa zvyčajne obchádzajú, radšej
architektov.
máme hrdinov tragických a nešťastných. Aj moderní funkcionalisti sa v medzivojnovom období od
Harminca dištancovali, keď v jeho práci videli predovšetkým eklektizmus,“ píšu autori v monografii.

Na jeho stavbách sa musela podpísať aj éra, v ktorej vznikali, objednávatelia či spolupracovníci.

Na mohutné dielo architekta, ktorý bol prirodzene úprimne stotožnený s vlastným národom, sa však
zabúda celkom nezaslúžene.

 
 Vo vchode do Národného múzea. Foto: Archív SNM

Slovenské národné múzeum na Vajanského nábreží

Príbeh tejto budovy hovorí mnohé o Harmincovom spoločenskom postavení. Keďže bol už autorom
oboch budov múzeí v Martine, bolo takmer prirodzené, že navrhol aj centrálnu budovu v Bratislave.

Zadávateľovi – vtedajšiemu Zemedelskému múzeu - sa však nepáčila jej pompéznosť, a tak v roku 1924
vypísali užšiu architektonickú súťaž, na ktorej sa zúčastnili poprední českí architekti. Súťaž vyhral
projekt Pavla Janáka, tlač ho však označila za najspiatočníckejší. Harminc sa na tejto súťaži nezúčastnil,
ťažko povedať, či sa vopred spoliehal na to, že si vďaka dobrým vzťahom s vtedajším senátorom
ministrom Vavrom Šrobárom, ktorému kedysi dopomohol k tomu, že ho zvolili poslancom v Krupine
Kulpíne (Srbsko), nakoniec aj tak zákazku zabezpečí. (opravené v sobotu 18:18)

„Dopomohli mu k tomu zrejme dobré kontakty v agrárnych kruhoch, hoci to pražskí architekti brali už
za hotovú vec, že naše národné budú stavať oni,“ vysvetľuje Jana Pohaničová, spoluautorka knihy o
Harmincovi.

Múzeum otvorili už v roku 1927, ale expozície komplexne dokončil až v roku 1930. Zemedelské
múzeum a Slovenské vlastivedné sa neskôr zlúčilo do Slovenského múzea, ktoré bolo v šesťdesiatych
rokoch premenované na SNM.

„Vnútorne je mi síce bližšia moderná architektúra, ale keď sa dívam na obklady či dórske stĺpy budovy
múzea, nemôžem Harmincovi nezložiť poklonu,“ hovorí architekt Matúš Dulla.

 
 Palác Tatra banky na Námestí SNP Foto: Matej Kováč

Palác Tatra banky v Bratislave

Projekt vypracoval Harminc v rokoch 1922 – 1923 ako prototyp bankového paláca. Mala to byť
reprezentačná budova pre inštitúciu, ktorá v tom čase predstavovala vlajkovú loď slovenskej finančnej
sféry.

Interiér tejto výnimočnej stavby má prvky klasicizujúceho historizmu, biedermeiera, wagnerovskej

secesie, krásne detaily v ľudových motívoch a ušľachtilé materiály.

 
 Sanatórium v Novom Smokovci dnes. Foto: Matej Kováč

Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci

Hneď ako sa z Budapešti Harminc presídlil do Liptovského Mikuláša, ktorý považoval za budúce
centrum Slovenska, a zriadil si tam aj stavebnú kanceláriu, získal jednu z najväčších zákaziek svojho
života – vytvorenie Sanatória Dr. Szontágha v Novom Smokovci, ktoré slúži tomuto účelu dodnes.

Pri jeho návrhu zohľadnil nielen najnovšie trendy v architektúre, ale aj v liečebnej klimatickej
starostlivosti o chorých na tuberkulózu, ktoré ho viedli k návrhu kaskádovitých terás. Mikuláš Szontágh
ml. (1882 – 1963), syn zakladateľa tejto tatranskej osady, bol vtedajším majiteľom klimatických kúpeľov
v Novom Smokovci a tiež neskorším riaditeľom sanatória.

Sanatórium otvorili v roku 1928, v tom istom roku Harmincovio historizujúce obdobie vyvrcholilo
prestavbou bratislavského hotela Carlton-Savoy na luxusný podnik.

i Zdieľať Zdieľať na c f Diskusia (6) g Nahlásiť chybu h Tlač

SME Kultúra
Páči sa mi to

32.849 ľuďom sa páči SME Kultúra.

Facebook Social Plugin

Téma: Víkend

25.4.2015 Prilákajte do záhradky užitočný hmyz
24.4.2015 Človek, ktorý dokázal, že ľudia stovky rokov kreslili kone zle
24.4.2015 Vo Viedni sa môžete prejsť medzi motýľmi
24.4.2015 O kultúre smrti v najpresnejšom význame
24.4.2015 11 dejstiev gréckej drámy

Viac článkov z témy